Lídri EÚ presadzujú prísnejšiu reguláciu cenzúry s cieľom čeliť hrozbám „dezinformácií“

Európsky boj proti dezinformáciám sa zároveň stáva aj bojom o to, kto môže prezentovať realitu online.

Európske orgány zintenzívňujú svoju kampaň proti tomu, čo označujú ako „dezinformácie“, keďže v rámci inštitucionálneho rámca EÚ narastajú výzvy na rozšírenie regulačných právomocí v oblasti online obsahu a digitálnych platforiem.

V popredí je Oliver Röpke, predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), ktorý nalieha na prísnejšie presadzovanie rozsiahleho mechanizmu cenzúry EÚ, zákona o digitálnych službách (DSA), a vyzýva na agresívnejší dohľad nad umelou inteligenciou.

Röpke túto problematiku označuje za priamu výzvu pre demokratické systémy a tvrdí, že koordinované dezinformačné úsilie vyvíjajú zahraničné záujmové skupiny aj miestni aktéri, čo má obzvlášť škodlivý vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva. „Vieme, že v našich krajinách, Európskej únii, koordinovane šíria dezinformácie a nepravdivé informácie, ale často všetci spolupracujú s domácimi aktérmi,“ povedal pre European Newsroom .

Ďalej tvrdil, že marginalizované komunity sú častým cieľom týchto kampaní, ktoré podľa neho narúšajú dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie. V reakcii na to EHSV spustil iniciatívy ako „Občania môžu poraziť dezinformácie“, ktoré propagujú to, čo nazýva odporom bežných ľudí voči online manipulácii.

Riešenie, ktoré Röpke uprednostňuje, však zďaleka nie je prístup zdola nahor. Vyzýva na to, aby boli veľké technologické spoločnosti ešte prísnejšie viazané reguláciou EÚ v rámci DSA, ktorú obhajuje ako nástroj nie cenzúry, ale štruktúrovanej diskusie. „Myslím si, že nejde o cenzúru názorov. Naopak, ide o zabezpečenie slobodnej diskusie – slobodnej diskusie založenej na faktoch a dobre informovaných aktéroch,“ povedal Röpke.

Taktiež chce, aby si EÚ vyvinula vlastných digitálnych gigantov, ktorí by boli v súlade s európskymi regulačnými prioritami a konkurovali by dominantným globálnym technologickým firmám.

Jeho vízia zahŕňa rozšírenie režimu riadenia umelej inteligencie v bloku, ktorý by vychádzal zo zákona o umelej inteligencii z roku 2024. Hoci táto legislatíva zaviedla viacúrovňové kontroly založené na riziku pre zavádzanie umelej inteligencie, Röpke sa domnieva, že sú potrebné ďalšie záruky. „Musíme vytvoriť regulačné prostredie, ktoré je otvorené a priateľské k technológiám, ale zároveň musíme trvať na určitých pravidlách,“ uviedol a zdôraznil, že umelá inteligencia musí slúžiť etickým, nielen komerčným cieľom.

Ministri životného prostredia sa medzitým zišli vo Varšave, aby prediskutovali stratégie boja proti tomu, čo vnímajú ako vlnu dezinformácií spojených s klimatickou politikou. Nedávny masívny výpadok prúdu, ktorý nechal veľké časti Španielska a Portugalska bez elektriny, dal nový impulz online špekuláciám, ktoré úradníci rýchlo označili za „dezinformácie“.

Poľská ministerka životného prostredia Paulina Hennig-Kłoska opísala záplavu komentárov ako súčasť širšieho vzorca. „V posledných mesiacoch sme boli svedkami cielenejšieho využívania dezinformácií na politické účely, veľmi často našimi politickými protivníkmi,“ povedala po stretnutí.

Hoci DSA už platí, Hennig-Kloska naznačila, že je nedostatočná. Podľa nej vládam EÚ v súčasnosti chýbajú „účinné opatrenia na boj proti dezinformáciám“. Potvrdila, že ministri životného prostredia sa zhodli na potrebe silnejších nástrojov a že ďalšou fázou bude spolupráca s Európskou komisiou.

Základom toho je presvedčenie, že zahraničné vlády vedú informačnú vojnu zameranú na destabilizáciu európskej klimatickej a energetickej agendy.

Odporúčam tieto články !!!

predseda-vlady-sr-r-fico-so-svojou-vladou-oklamali-vlastnych-volicov-hlasovanim-v-rade-eu

unik-vlady-eu-ukladaju-prikazy-na-hromadne-skenovanie-sluzieb-sifrovanych-sprav

moderovanie-nahravania-najnovsi-nazov-eu-pre-sledovanie-sprav