Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Článok som pôvodne vydal ešte v auguste 2023 (tu). V tomto súčasnom sú aj rokovania vlády aj so schválením, z NR SR, z EP. Čítaj až do konca a nebuď konečne lenivec!!
Prv vysvetlenie tohto programu:
NextGenerationEU: Zdroj je viac ako len plánom obnovy
To, čo teraz čítate, tak toto politici podporujú a ešte aj za to hlasujú – pozri nižšie. Koho to vlastne chcete voliť?
Ak ste si prečítali pár slov o NextGenerationEU, tak by ste mali vedieť aj skutočnú pravdu o svojich politikoch. Ak si vážne myslíte, že je to tak ako sa prezentujú na plačovkách, na sociálnych sieťach…..ste vo veľkom omyle! Oni/y toto všetko podporujú!! O programe NextGenerationEU sa rokovalo ešte v roku 2020 vo výboroch NR SR!! Otvorte si link výboru NR SR pre európske záležitosti, kliknite na zápisnice tu, kliknite si na schôdze 13. až 15. a tam sa dozviete úplne všetko (je to Plán obnovy, ale dokonca aj EU4health, mRNA s GOM (ĽSNS – Ďurica , Mazurek ZA, Smer-SD Marián Kery ZA, Romana Tabak ZA https://www.dostojneslovensko.online/vykonavanie-klinickych-skusok-a-dodavanie-liekov-na-humanne-pouzitie-ktore-obsahuju-alebo-pozostavaju-z-geneticky-modifikovanych-organizmov/ !!
Členovia tohto výboru v roku 2020 až 2023: Národná rada Slovenskej republiky 8 volebné obdobie Výbor NR SR pre európske záležitosti
Marcinková, Vladimíra(ZA ĽUDÍ)predsedníčka Hattas, Marek(ZA ĽUDÍ)náhradný člen Kmec, Peter(-)podpredseda Blaha, Ľuboš(SMER – SD)náhradný člen Pleštinská, Zita(OĽANO)podpredsedníčka Kozelová, Monika(OĽANO)náhradná členka Goga, Ľudovít(SME RODINA)člen Péter, Monika(SME RODINA)náhradná členka Hudecová, Eva(SME RODINA)členka Linhart, Patrick(SME RODINA)náhradný člen Mazurek, Milan(ĽS Naše Slovensko)člen Kočiš, Eduard(ĽS Naše Slovensko)náhradný člen Stančík, Andrej(OĽANO)člen Čepček, Martin(OĽANO)náhradný člen Šimko, Jozef(ĽS Naše Slovensko)člen Ďurica, Ondrej(ĽS Naše Slovensko)náhradný člen Šudík, Tomáš(OĽANO)člen Drábiková, Lucia(OĽANO)náhradná členka Šutaj Eštok, Matúš(-)člen Jarjabek, Dušan(SMER – SD)náhradný člen Tabák, Romana(OĽANO)členka Vaňová, Jarmila(OĽANO)náhradná členka Záborská, Anna(OĽANO)členka Mierna, Anna(OĽANO)náhradná členka Žiak, Miroslav(SaS)člen Halgašová, Jarmila(SaS)náhradná členka Kéry, Marián(SMER – SD)overovateľ Muňko, Dušan(SMER – SD)náhradný člen Osuský, Peter(SaS)overovateľ Zemanová, Anna(SaS)náhradná členka
Príklad taká jedná vec z EP aj s hlasovaním!
V správach a od politikov počujete iba jedno: že z eurofondov na plán obnovy. Sklamem Vás. Nie sú to eurofondy ale pôžičky!! Také jednoduché klamstvo aby sa ľudia nevzbúrili proti vlastným politikom.
SPRÁVA o vykonávaní stratégie vypožičiavania si na financovanie nástroja Únie na obnovu NextGenerationEU (Plán obnovy a odolnosti)
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 5 ods. 3 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (rozhodnutie o vlastných zdrojoch)[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19[2],
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov[3],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027[4], vrátane spoločných a jednostranných vyhlásení schválených ako súčasť VFR,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o novej stratégii financovania NextGenerationEU (COM(2021)0250),
– so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa mení rozhodnutie o vlastných zdrojoch (COM(2021)0570),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Parlamentu o tejto dohode z 15. januára 2020[5],
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0250/2022),
A. keďže rozhodnutím o vlastných zdrojoch sa Komisia splnomocňuje vypožičať si finančné prostriedky až do výšky 750 miliárd EUR v cenách roku 2018 v rokoch 2021 až 2026 na kapitálových trhoch v mene Únie výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 prostredníctvom nástroja EÚ na obnovu NextGenerationEU (NGEU); keďže 360 miliárd EUR v cenách roku 2018 sa môže použiť na poskytnutie úverov členským štátom a 390 miliárd EUR sa môže použiť priamo na výdavky EÚ;
B. keďže splatenie vypožičaných finančných prostriedkov a súvisiacich úrokov sa má uhradiť z rozpočtu Únie a naplánovať tak, aby sa zabezpečilo stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov najneskôr do 31. decembra 2058; keďže stropy vlastných zdrojov sa zvýšili o 0,6 % s cieľom pokryť všetky záväzky Únie vyplývajúce z pôžičiek na NGEU;
C. keďže Parlament, Rada a Komisia prijali právne záväzný plán na zavedenie nových vlastných zdrojov s cieľom vytvoriť dostatočné finančné prostriedky na pokrytie očakávaných výdavkov súvisiacich so splácaním NGEU, čím sa nezníži financovanie programov a politík Únie;
D. keďže podľa rozhodnutia o vlastných zdrojoch musí Komisia pravidelne a komplexne informovať Parlament a Radu o všetkých aspektoch svojej stratégie riadenia dlhu vrátane emisného harmonogramu s očakávanými dátumami a objemom emisií na nadchádzajúci rok a plánu, v ktorom sa stanovia očakávané splátky istiny a úrokov;
E. keďže celková suma naplánovaná pre NGEU a pravidelné vyplácanie kupónu a umorenie pri splatnosti (náklady na splácanie prostriedkov NGEU) bola na obdobie 2021 – 2027 stanovená na 14,7 miliardy EUR;
A. keďže rozhodnutím o vlastných zdrojoch sa Komisia splnomocňuje vypožičať si finančné prostriedky až do výšky 750 miliárd EUR v cenách roku 2018 v rokoch 2021 až 2026 na kapitálových trhoch v mene Únie výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 prostredníctvom nástroja EÚ na obnovu NextGenerationEU (NGEU); keďže 360 miliárd EUR v cenách roku 2018 sa môže použiť na poskytnutie úverov členským štátom a 390 miliárd EUR sa môže použiť priamo na výdavky EÚ;
B. keďže splatenie vypožičaných finančných prostriedkov a súvisiacich úrokov sa má uhradiť z rozpočtu Únie a naplánovať tak, aby sa zabezpečilo stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov najneskôr do 31. decembra 2058; keďže stropy vlastných zdrojov sa zvýšili o 0,6 % s cieľom pokryť všetky záväzky Únie vyplývajúce z pôžičiek na NGEU;
C. keďže Parlament, Rada a Komisia prijali právne záväzný plán na zavedenie nových vlastných zdrojov s cieľom vytvoriť dostatočné finančné prostriedky na pokrytie očakávaných výdavkov súvisiacich so splácaním NGEU, čím sa nezníži financovanie programov a politík Únie;
D. keďže podľa rozhodnutia o vlastných zdrojoch musí Komisia pravidelne a komplexne informovať Parlament a Radu o všetkých aspektoch svojej stratégie riadenia dlhu vrátane emisného harmonogramu s očakávanými dátumami a objemom emisií na nadchádzajúci rok a plánu, v ktorom sa stanovia očakávané splátky istiny a úrokov;
E. keďže celková suma naplánovaná pre NGEU a pravidelné vyplácanie kupónu a umorenie pri splatnosti (náklady na splácanie prostriedkov NGEU) bola na obdobie 2021 – 2027 stanovená na 14,7 miliardy EUR;
Odôvodnenie vypožičiavania si prostriedkov na nástroj NextGenerationEU
1. zdôrazňuje, že NGEU je najväčším spoločným programom pôžičiek EÚ a prvým, ktorý nielenže poskytuje úvery členským štátom, ale zabezpečuje aj priame rozpočtové výdavky Únie zakotvené v skutočných programoch a politikách EÚ; zdôrazňuje, že spoločný dlh Únie spravovaný Komisiou zvyšuje veľkosť, vplyv a pridanú hodnotu rozpočtu Únie, čím podporuje obnovu po pandémii COVID-19 a plnenie dlhodobých priorít EÚ, najmä zelenej a digitálnej transformácie;
2. poukazuje na to, že s priemerným ročným objemom pôžičiek vo výške 150 miliárd EUR do roku 2026 sa Únia vďaka vypožičiavaniu v rámci NGEU stáva kľúčovým aktérom na finančných trhoch, dostáva sa na rovnakú úroveň ako ostatní významní európski štátni emitenti a stáva sa najväčším nadnárodným emitentom a najväčším emitentom zelených dlhopisov;
3. zdôrazňuje, že úspech stratégie vypožičiavania sa bude posudzovať na základe jej schopnosti získať finančné prostriedky potrebné na vykonávanie NGEU na kapitálových trhoch včas a za pomerne nízke náklady, ako aj splatiť dlh do roku 2058 na základe bezproblémového a predvídateľného profilu bez vytesnenia zavedených programových výdavkov v rámci stropov VFR a ohrozenia budúcich činností EÚ; zdôrazňuje, že emisia Únie by nemala narúšať podmienky vypožičiavania pre iných európskych emitentov a mala by dokonca zohrávať pozitívnu úlohu na kapitálových trhoch, najmä uspokojovaním dopytu investorov po aktívach denominovaných v eurách a po nových produktoch, ako sú zelené dlhopisy;
Opis a posúdenie doterajšej stratégie vypožičiavania si prostriedkov na nástroj NextGenerationEU
4. konštatuje, že Komisia vypracovala a zaviedla nový a rozsiahly program financovania a rýchlo a efektívne vybudovala svoje kapacity na riadenie dlhu; víta skutočnosť, že emisie sa od prvej emisie v roku 2021 uskutočňujú stabilným tempom a v prípade všetkých z nich dopyt výrazne prevyšuje ponuku, čo poukazuje na silný záujem investorov a umožňuje Komisii plniť jej ciele v oblasti financovania; s uspokojením konštatuje, že v súlade s ratingom Únie na úrovni AAA sa s produktmi EÚ obchoduje za atraktívne úrokové sadzby, ktoré sú porovnateľné s inými veľkými európskymi a nadnárodnými emitentmi;
5. uznáva, že stratégia financovania, ktorú prijala Komisia, je diverzifikovaná a ponúka širokú škálu produktov (dlhopisy a zmenky) a splatností (od troch mesiacov do 30 rokov) prostredníctvom rôznych metód emisie (syndikované transakcie a aukcie) a podľa pravidelného harmonogramu;
6. berie na vedomie rozhodnutie Komisie využívať rozsiahlu sieť primárnych dílerov, ktorí sú dôležitými partnermi pri zabezpečovaní dobre fungujúcich primárnych a sekundárnych trhov a podávaní správ o trhových podmienkach Komisii; pripomína Komisii význam zabezpečenia toho, aby banky plnili zákonné požiadavky, a úsilia o lepšiu geografickú rovnováhu tak z hľadiska členstva v sieti primárnych dílerov, ako aj vedúcej úlohy v syndikovaných transakciách; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členovia siete primárnych dílerov majú dostatočné stimuly a povinnosti na to, aby mohli plniť svoju úlohu;
7. berie na vedomie ročné rozhodnutia o pôžičkách a plány financovania, ktoré doteraz uverejnila Komisia; zdôrazňuje, že transparentnosť v súvislosti so stratégiou a operáciami vypožičiavania si Komisie je kľúčom k dosiahnutiu úspešnej koordinácie s ostatnými účastníkmi trhu a zabezpečeniu zodpovednosti, najmä pre Európsky parlament, ako aj informovanosti a zodpovednosti subjektov s rozhodovacou právomocou a širokej verejnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene a systematicky informovala Parlament tým, že poskytne rozčlenené údaje o všetkých poplatkoch, ktoré vznikajú pri emisiách dlhu EÚ, vrátane poplatkov, ktoré Komisia účtuje NGEU ako administratívne náklady, ako aj nákladov, ktoré vznikajú členským štátom pri prijímaní úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;
8. konštatuje, že v súlade s ročným rozhodnutím o pôžičkách a polročnými plánmi financovania Komisia na finančných trhoch získala od júna 2021 viac ako 113 miliárd EUR, z toho 23 miliárd EUR vo forme zelených dlhopisov a dlhopisov s krátkodobou, strednodobou a dlhodobou splatnosťou; pozorne berie na vedomie poskytnuté informácie o rozdelení podľa typu investorov a ich geografickom rozdelení; žiada, aby sa pokračovalo v transparentnej komunikácii o pokroku v aukciách a syndikáciách dlhopisov;
Potenciálne pozitívne účinky a výzvy spojené s vypožičiavaním si prostriedkov na nástroj NextGenerationEU
9. domnieva sa, že tým, že sa z Únie stane jeden z najväčších emitentov dlhopisov v Európe, môže mať NGEU pozitívny vplyv na stabilitu a likviditu kapitálových trhov EÚ, zlepšiť hospodársky výhľad EÚ, doplniť makroekonomickú architektúru eurozóny a posilniť medzinárodnú úlohu eura; konštatuje, že NGEU je právne obmedzený z hľadiska veľkosti a času a mohol by zohrávať ešte vplyvnejšiu úlohu ako zdroj bezpečných aktív a pomôcť integrovať finančné trhy EÚ a posilniť odolnosť Únie za predpokladu, že sa náležite zohľadnia ponaučenia; okrem toho konštatuje, že tak časová platnosť, ako aj objem programu vypožičiavania na NGEU obmedzujú potenciál dlhopisov EÚ stať sa skutočnými bezpečnými aktívami, slúžiť riadnemu fungovaniu finančných trhov a zlepšovať stabilitu hospodárskej a menovej únie; vyzýva Komisiu, aby zvážila možné spôsoby zachovania nesplateného objemu dlhopisov NGEU po roku 2027 s cieľom zabrániť poklesu likvidity krátko po dosiahnutí vrcholu na konci výdavkovej fázy NGEU;
10. berie na vedomie vysoký dopyt po dlhu EÚ a jeho hladkú integráciu na kapitálových trhoch; vyzýva Komisiu, aby konsolidovala postavenie dlhu EÚ diverzifikáciou profilu investorov, stimulovaním sekundárnych trhov a odstránením technických prekážok, ako sú nákupné obmedzenia Európskej centrálnej banky a vyššia zrážka uplatňovaná na dlhopisy EÚ oproti štátnym dlhopisom v jej rámci pre zábezpeku;
11. osobitne zdôrazňuje, že Únia by mohla stanoviť referenčné hodnoty pre udržateľné investície ako najväčší globálny emitent zelených dlhopisov, ako aj diverzifikáciou svojej investorskej základne a zabezpečením nižších nákladov na prijaté úvery a pôžičky; zdôrazňuje dôležitú úlohu zelených dlhopisov pri financovaní aktív potrebných na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; víta skutočnosť, že rámec Komisie pre zelené dlhopisy uplatňuje prísne normy udržateľnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabránila akémukoľvek druhu environmentálne klamlivých tvrdení a zabezpečila kvalitné vykazovanie využívania výnosov, aby sa neohrozila ekologická prémia; konštatuje, že zásada „nespôsobovať významnú škodu“ slúži ako štandard pre výdavky financované v rámci NGEU; zdôrazňuje, že emisiou časti dlhu NGEU vo forme zelených dlhopisov majú členské štáty a Komisia povinnosť urobiť všetko pre to, aby zabezpečili splnenie záväzkov prijatých voči investorom, pokiaľ ide o výdavky v oblasti klímy, a očakáva, že Komisia v plnej miere splní svoj záväzok vylúčiť problematické projekty z financovania zelenými dlhopismi hneď, ako sa objavia akékoľvek riadne odôvodnené obavy týkajúce sa environmentálne klamlivých tvrdení; víta interaktívnu webovú stránku prehľadu zelených dlhopisov NGEU s informáciami o investíciách financovaných zo zelených dlhopisov;
12. zastáva názor, že Komisia by mala zaviesť spoľahlivé audítorské opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä s cieľom znížiť riziko akéhokoľvek druhu environmentálne klamlivých tvrdení, a vzhľadom na jedinečnú konfiguráciu NGEU, v rámci ktorej Komisia získava finančné prostriedky na kapitálových trhoch a je zodpovedná voči investorom, ale v skutočnosti ich vynakladajú členské štáty; vyzýva preto členské štáty, aby dodržali svoje záväzky uvedené v plánoch obnovy a odolnosti, tieto záväzky náležite a v plnej miere plnili a aby dôkladne informovali Komisiu o plnení míľnikov a cieľov; Pokračovanie tu:
17. domnieva sa, že plný potenciál NGEU možno uvoľniť, len ak sa účinne a včas vykonajú všetky národné plány obnovy a odolnosti; je znepokojený nedostatkom finančnej absorpčnej kapacity viacerých členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad dynamikou, ktorá sa objavila v niektorých členských štátoch, keď sa vykonávanie tradičných fondov EÚ oneskoruje s cieľom rýchlejšie čerpať finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; nabáda členské štáty, aby plne a konzistentne využívali úvery poskytované v rámci NGEU;
18. zdôrazňuje, že na posilnenie konkurencieschopnosti, odolnosti a strategickej autonómie EÚ, najmä pokiaľ ide o priemysel a opatrenia v oblasti klímy, budú potrebné ďalšie investície do politík EÚ; domnieva sa, že neustále prerozdeľovanie prostriedkov nie je schodným dlhodobým riešením financovania priorít EÚ, a zdôrazňuje potrebu dodatočných prostriedkov; pripomína, že zmena klímy, ako aj prebiehajúca vojna na Ukrajine poukazujú na naliehavú potrebu ukončiť závislosť Únie od tretích krajín v kľúčových odvetviach jej hospodárstva, ako sú energetika, suroviny, priemysel a poľnohospodárstvo; v tejto súvislosti sa domnieva, že oznámenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o vytvorení Fondu európskej suverenity je v súlade s uznesením Parlamentu z 19. mája 2022[7] a vyhlásením Konferencie predsedov z 30. júna 2022 o pracovnom programe Komisie na rok 2023; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v súlade s odporúčaniami Konferencie o budúcnosti Európy ďalej zvážili spoločné vypožičiavanie si na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť priaznivejšie úverové podmienky a zároveň zachovať zodpovedné fiškálne politiky na úrovni členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad systematickým vytváraním a využívaním nástrojov, fondov a programov spoločného vypožičiavania, medzi ktoré patrí aj NGEU, mimo rámca rozpočtu EÚ a bez dohľadu alebo kontroly zo strany rozpočtového orgánu; vyzýva preto na zahrnutie operácií prijímania a poskytovania úverov a všetkých budúcich programov alebo nástrojov EÚ do rozpočtu; žiada, aby bol Parlament v každom prípade plne zapojený prostredníctvom spolurozhodovania;
A všetko si to budeme aj financovať, lebo politici verejnosti povedia, že to bol niekto iný.
Hlasovanie v EP https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=150133&country=sk




https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2021/2076(INI)
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=COM%3A2021%3A250%3AFIN
https://next-generation-eu.europa.eu/index_sk
Dátum doručenia 17. 9. 2020 Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k vypracovaniu národného plánu podpory obnovy a odolnosti a k záväzným rámcom zamerania programov a investícií z nástroja Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie) na roky 2021 až 2023 podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
Návrh na schválenie
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=247
Národná rada Slovenskej republiky 8 volebné obdobie Výbor NR SR pre európske záležitosti
Bod 123.: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, KOM(2020)408 a predbežné stanovisko;
| OBLASŤ A KOMPONENT | Alokácia |
| ZELENÁ EKONOMIKA | 1,83 mld. € |
| Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra | 239 mil. € |
| Obnova budov | 630 mil. € |
| Udržateľná doprava | 808 mil. € |
| Dekarbonizácia priemyslu | 41 mil. € |
| Adaptácia na zmenu klímy | 116 mil. € |
| KVALITNÉ VZDELÁVANIE | 857 mil. € |
| Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania | 223 mil. € |
| Vzdelávanie pre 21. storočie | 467 mil. € |
| Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl | 167 mil. € |
| VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE | 670 mil. € |
| Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií | 576 mil. € |
| Prilákanie a udržanie talentov | 94 mil. € |
| LEPŠIE ZDRAVIE | 1,66 mld. € |
| Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť | 1,28 mld. € |
| Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie | 76 mil. € |
| Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť | 303 mil. € |
| EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA A DIGITALIZÁCIA | 979 mil. € |
| Zlepšenie podnikateľského prostredia | 11 mil. € |
| Reforma justície | 158 mil. € |
| Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva | 261 mil. € |
| Digitálne Slovensko (Štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika) | 549 mil. € |
| REPowerEU | 403 mil. € |
| Energetika a povoľovacie procesy | 128 mil. € |
| Obnova a spravovanie budov | 172 mil. € |
| Rozvoj zelených zručností | 15 mil. € |
| Udržateľná doprava | 85 mil. € |
| Komunikácia a koordinácia | 4 mil. € |
| Celkový súčet | 6,4 mld. € |
https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy
https://www.dostojneslovensko.online/repowereuuhlikova-neutralitazelena-dohodaplyn/
Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky – aktualizácia k 31.01.2026
Číslo materiálu: UV-3205/2026
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31555/1
Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky – aktualizácia
Číslo materiálu: UV-10387/2025
Podnet: V zmysle úlohy B.3 uznesenia vlády č. 125 zo 06. marca 2024
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30585/1
Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky – aktualizácia
Číslo materiálu: UV-12394/2025
Podnet: V zmysle úlohy B.3 uznesenia vlády č. 125 zo 06. marca 2024
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30676/1
Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky
Číslo materiálu: UV-10116/2024
Podnet: V zmysle úlohy B.4 uznesenia vlády č. 629 z 29. novembra 2023
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29296/1
Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky – aktualizácia
Číslo materiálu: UV-33412/2024
Podnet: V zmysle úlohy B.3 uznesenia vlády č. 125 zo 06. marca 2024
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29890/1
https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/0104(COD)
Hlasovanie v EP bolo v skutočnosti 9.2.2021!!
https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127635
!!https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127634&country=sk!!
https://mepwatch.eu/9/?q=Recovery%20and%20Resilience%20Facility
Prijali to aj starostovia, primátori, predsedovia krajov – 52020AR3381 14. 10. 2020, Dokumenty: COR 2020-03381
Kroky postupu 2020/0104/COD https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/HIS/?uri=CELEX:32021R0241#2020-10-14_OPI_byCOR
V reakcii na pandémiu COVID-19 spustila Európska únia fond obnovy „NextGenerationEU“, stimulačný balík v hodnote 750 miliárd eur určený na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy. Podľa Európskeho dvora audítorov bolo z tejto sumy vyplatených 650 miliárd eur, ale stále nie je jasné, ako presne boli použité.
Počas procesu vyplácania finančných prostriedkov neboli overené ani skutočné náklady, ani úspešnosť projektov. Chýba transparentnosť a daňoví poplatníci – najmä v krajinách s čistým prispievaním, ako sú Nemecko a Rakúsko – musia znášať dlhové bremeno až do roku 2058. Medzitým sa chudoba v Európe zhoršuje bez toho, aby fond priniesol akékoľvek hmatateľné zlepšenie pre najzraniteľnejších. Vždy išlo výlučne o prerozdeľovanie na úkor najchudobnejších.
„Hoci spoločný dlh bol pri založení Únie výslovne zakázaný, hlavy európskych štátov tento obrovský balík schválili na zasadnutí Rady EÚ 21. júla 2020. Číslo 750 miliárd eur je zavádzajúce, pretože rozhodnutie je založené na cenách z roku 2018 – po úprave o infláciu to dnes zodpovedá 975 miliardám eur.
V máji 2025 Európsky dvor audítorov odhalil alarmujúce nedostatky vo fonde obnovy. 650 miliárd eur bolo vyplatených bez toho, aby EÚ presne vedela, kto finančné prostriedky dostal alebo či boli projekty úspešné. Platby boli nominálne viazané na „míľniky“, ako sú návrhy právnych predpisov, bez overenia ich skutočného vykonávania. V Taliansku existovali plány použiť finančné prostriedky na futbalové štadióny – projekt s malou súvislosťou s hospodárskym oživením alebo znižovaním chudoby. Dvor audítorov hovoril o „ zvýšenom riziku nezrovnalostí alebo dokonca korupcie“.
Táto kritika nie je ojedinelý incident. Už v roku 2024 Dvor audítorov varoval pred nedostatočnými kontrolami a Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu poukázal na „významné nezrovnalosti“ v boji proti podvodom. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) hlásil prípady naznačujúce zneužívanie už v roku 2022 a v apríli 2024 vyšiel najavo prípad podvodu v Taliansku. Zdá sa však, že EÚ namiesto toho, aby konala, problém bagatelizuje.
Zatiaľ čo miliardy eur z fondov EÚ prúdia do nepriehľadných kanálov, najchudobnejší v Európe zostávajú pozadu. V Španielsku, ktoré dostalo 77,2 miliardy eur, žije 26,5 % populácie na hranici chudoby. V Taliansku, najväčšom príjemcovi s približne 200 miliardami eur, je toto číslo 24,4 %. Dokonca aj v bohatých krajinách, ako je Nemecko a Rakúsko, rastie počet ľudí, ktorí nevedia, ako zaplatia ďalšie nájomné. Európska komisia oslavuje fond ako „príležitosť, ktorá sa naskytne raz za storočie“, ale to nemá žiadny vzťah k životnej realite miliónov Európanov.
Daňoví poplatníci majú právo vedieť, kam idú ich peniaze. Ak sa niekto zaviaže k sociálnej politike, časť týchto peňazí sa musí dostať k chudobným. V súčasnosti to vyzerá skôr tak, že fond na obnovu sa do histórie zapíše nie ako príležitosť, ktorá sa naskytne raz za storočie, ale ako škandál, aký sa naskytne raz za storočie. To nie je prekvapujúce vzhľadom na škandál s koronavírusom, ktorý bol pravdepodobne najväčším zločinom posledných desaťročí.
Fond obnovy EÚ vo výške 750 miliárd eur, formálne zriadený vo februári 2021, mal zmierniť ekonomické a sociálne dopady tzv. pandémie; vyplácanie prostriedkov je plánované do roku 2023 a po ňom. Presné miesto, kam sa tieto miliardy doteraz podelili, sa však zdá byť zahalené rúškom tajomstva: Európska komisia poskytuje v tejto veci iba redigované dokumenty.
Beck v tlačovej správe hovorí:
„Naliehavo som vyzval Európsku komisiu, aby zverejnila zápisnice a prezenčné listiny z deviatich stretnutí, ktoré EÚ zorganizovala v roku 2021 v rámci fondu obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Hoci nariadenie, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, jasne uvádza, že Európsky parlament má právo kontrolovať implementáciu fondu obnovy po pandémii COVID-19, Európska komisia túto transparentnosť odmieta.“
Komisia sa skrýva za nariadeniami o ochrane údajov. Odmieta zverejniť mená konečných príjemcov 750 miliárd eur z peňazí daňových poplatníkov. Z deviatich predmetných stretnutí Komisia zverejnila základné informácie iba o troch. Neposkytla žiadne zoznamy účastníkov.
Zo 45 strán, ktoré mi poskytla Európska komisia, je 25 úplne redigovaných. Je šokujúce, že Komisia neposkytuje prezenčné listiny, zápisnice ani správy zo šiestich kľúčových stretnutí. Tých sa týkajú záujmové skupiny a koneční príjemcovia obrovskej sumy 750 miliárd eur. Je to mimoriadne nepriehľadné.
Európska komisia sa v skutočnosti zdráha zistiť, kto presne profituje z hrozných miliardových prevodov na úkor nemeckých daňových poplatníkov.
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:32021R0241
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky