Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Nová stratégia prideľovania do leta
Share your love
28. 11. 2024 V parlamente bolo oznámené postúpenie veci výborom. Text prijatý Parlamentom v jednom čítaní 07.05.2025 – pozri dole celý text aj s hlasovaním !! Takéto vám nikto nepovie a alternatíva zamlčiava celý proces s hlasovaním, ale aj to, že o čom v skutočnosti sa hlasovalo, kto za to hlasoval, aký to má skutočný obsah a atď !!
Aj na toto som varoval niekoľko rokov !!
Európska únia pripravuje komplexnú vodnú stratégiu, ktorá má byť predložená do leta 2025. To, čo sa predáva ako neškodná reakcia na sucho, sa pri bližšom skúmaní ukáže ako ďalší stavebný kameň komplexnej kontrolnej architektúry. Paralely s opatreniami proti koronavírusu a fantáziami o klimatickom lockdowne sú desivo jasné.
EÚ s politikmi si myslia, že ste hlúpi a chce kontrolovať aj vašu spotrebu vody
Energetická kríza, ktorú si krajina sama spôsobila, ešte zďaleka nie je strávená a Európska komisia už pracuje na ďalšom apokalyptickom scenári: veľkom nedostatku vody. Práve včas na leto sa od nás zrejme očakáva kolektívne sebabičovanie. Vypiť pohár vody? To naozaj nemusí byť ten prípad. Sprcha? Prosím, len so zlým svedomím. Polievanie kvetov? Len si pomyslite na veveričky, ktoré kvôli tomu zomierajú od smädu!
Spôsob, akým komisárka EÚ pre životné prostredie Jessika Roswallová práve oznámila „stratégiu pre vodu“ so zaznamenávaním spotreby vody, znie takmer ako kabaretný text: „Ak ľudia presne vidia, koľko vody spotrebujú, premýšľajú o tom vedomejšie,“ cituje okrem iného ZDF . Vážne? Priemerný občan presne vie, koľko vody spotrebuje – toto číslo je uvedené na faktúre za energie! Dokonca aj tí, ktorí si prenajímajú svoje domy, dostávajú údaje bez akýchkoľvek pokynov z Bruselu. Na odčítanie vodomera nepotrebujete pracovnú skupinu EÚ! Čo si myslí Európska komisia? Že občania nechávajú kohútiky otvorené deň čo deň, pretože špliechajúce zvuky znie tak pekne?
Týka sa to aj tohto paktu
a z EÚ
a tohto zákona, v ktorom sa to už opisuje, teraz je na pripomienkovom konaní, tak konaj a nečakaj !!
Od paniky v dátach k polícii v sprche?
Čo sa začína ako „zvyšovanie povedomia“ o „klíme“, čoskoro končí implicitnými hrozbami: Vieme to. Každý, kto sa dnes sprchuje príliš nedbalo, môže byť zajtra „plytvačom vodou“ (alebo „odmietačom šetriť vodou“, ktorému by mal byť odopretý vstup do reštaurácií?). Kedysi sme mali mapy výskytu, teraz vychvaľujeme krvavočervený až uhľovo čierny „monitor sucha“ – aj keď sa nám zelenina v záhrade topí, ako napríklad počas posledného údajne pekelného leta. Ďalšie plány? Inteligentné merače s rozhraním EÚ, ktoré spustí alarm v prípade „podozrivej spotreby“? Ktovie. Vďaka inteligentným meračom si môžu vodiči elektromobilov a tepelných čerpadiel jednoducho nechať vypnúť elektrinu.
Možno pomôže vypiť pohár vody. Potom často opäť premýšľate jasnejšie.
A teraz nedávno Komisárka EÚ pre životné prostredie Jessika Roswallová oznámila médiám z relácie Funke , že spotrebu vody v domácnostiach „spretnie“. Ľudia by mali byť schopní „presne vidieť, koľko vody spotrebujú“, aby ich to povzbudilo k jej „vedomejšiemu“ využívaniu. Každý, kto pozná túto orwellovskú rétoriku newspeaku, vie: Ide o totálny dohľad a kontrolu, cez inteligentné merače schválené ešte v roku 2012 a 2023 !!
Správa o stratégii EÚ pre odolnosť voči vode , zverejnená v apríli a schválené v máji, púšťa mačku z vreca (pozri dole) Tam sa „digitálne monitorovacie systémy“ výslovne spomínajú ako nástroj hospodárenia s vodou. To, čo sa predáva ako dobrovoľná transparentnosť, je v skutočnosti základom pre bezproblémové monitorovanie každej jednej kvapky, ktorú skonzumujete.
Známa hra: problém, reakcia, riešenie
Bruselskí byrokrati sa riadia osvedčeným vzorcom: Najprv sa vytvorí existenčná hrozba, potom sa obyvateľstvo vyvolá panika a nakoniec sa predloží riešenie „bez alternatívy“. Tentoraz ide o údajný hroziaci nedostatok vody v Európe. Roswall dramaticky varuje: „Vždy sme brali ako samozrejmosť, že bude dostatok vody. To už neplatí.“
Obzvlášť výpovedná je Roswallova zmienka o energetickej kríze, keď „zrazu boli možné veľké úspory, pretože si ľudia uvedomili problém“. Tu sa otvorene priznáva, že krízy sa zneužívajú ako páka na kontrolu správania. To, čo sa počas energetickej krízy predávalo ako dočasné núdzové opatrenie, má teraz slúžiť ako plán na úplnú kontrolu vody.
Ideologička plánovanej ekonomiky a jej fantázie o lockdowne
Ideologický základ pre túto politiku poskytla už v roku 2020 samozvaná „obľúbená ekonómka“ Roberta Habecka, Mariana Mazzucato. Vo svojom neslávne známom článku „Ako sa vyhnúť klimatickému lockdownu“ na Project Syndicate vykreslila dystopický scenár: „Vlády by obmedzili používanie súkromných motorových vozidiel, zakázali by konzumáciu červeného mäsa a zaviedli by extrémne opatrenia na úsporu energie.“
Mazzucatova výzva na „podnikateľský štát“ nie je ničím iným ako plánovanou ekonomikou v zelenom rúchu. Celkom otvorene tvrdí, že „trhy samy od seba nepovedú zelenú revolúciu“ a že štátny nátlak je preto nevyhnutný. Tento totalitný spôsob myslenia sa teraz jednoznačne odráža v stratégii EÚ pre vodné hospodárstvo.
Sieť globalistov
Projekt Syndicate, portál, na ktorom boli šírené Mazzucatove tézy, je všetko, len nie neutrálna platforma. Medzi partnerov patria Svetová banka, Európska rozvojová banka, Organizácia Spojených národov a Nadácia otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa . Toto jasne ukazuje: Nejde o náhodu, ale o koordinovanú akciu globalistických sietí.
Legislatívne observatórium Európsky parlament (tu)
2024/2104(INI) Európska stratégia odolnosti voči vode
| 07.05.2025 | Rozhodnutie parlamentu |
https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2024/2104(INI)
Správa – A10-0073/2025 Európsky parlament
https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-10-2025-0073_SK.html
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody s hlasovaním vo výbore
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 191,
– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21) v Paríži (Parížska dohoda),
– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na cieľ č. 6 týkajúci sa čistej vody a hygieny,
– so zreteľom na Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu prijatý v decembri 2022,
– so zreteľom na Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach z 22. mája 2021,
– so zreteľom na zásadu predchádzania škodám a prevencie, zásadu nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zásadu, že náhradu škody hradí znečisťovateľ, ktoré sú zakotvené v článku 191 ods. 2 ZFEÚ,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)[1],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[2] (ďalej len „rámcová smernica o vode“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality[3] (ďalej len „smernica o podzemných vodách“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES[4] (ďalej len „smernica o environmentálnych normách kvality“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík[5],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu[6] (ďalej len „smernica o pitnej vode“),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody[7] (ďalej len „nariadenie o opätovnom využívaní vody“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[8],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3019 z 27. novembra 2024 o čistení komunálnych odpadových vôd[9] (ďalej len „revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov[10],
– so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov[11],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1991 z 24. júna 2024 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869[12],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES[13] (ďalej len „smernica o odolnosti kritických subjektov“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2)[14],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov[15],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013[16],
– so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2024/3190 z 19. decembra 2024 o používaní bisfenolu A (BPA) a iných bisfenolov a derivátov bisfenolov s harmonizovanou klasifikáciou, pokiaľ ide o špecifické nebezpečné vlastnosti v určitých materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, o zmene nariadenia (EÚ) č. 10/2011 a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/213[17],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2021 s názvom Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo COM(2025)0075,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ (COM(2021) 0400),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2007 o riešení problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (COM(2007)0414),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (COM(2012)0673),
– so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030,
– so zreteľom na vyhlásenie COP 29 o vode pre opatrenia v oblasti klímy, ktoré schválila Európska únia,
– so zreteľom na európsky pakt o oceánoch, ktorý 18. júla 2024 oznámila predsedníčka Komisie von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu (2024 – 2029),
– so zreteľom na európsky plán adaptácie na zmenu klímy a európsku stratégiu pre odolnosť v oblasti vody, ktoré 18. júla 2024 oznámila predsedníčka Komisie von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu (2024 – 2029),
– so zreteľom na 8. environmentálny akčný program EÚ,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2022 s názvom Prístup k vode ako ľudské právo – vonkajší rozmer[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2024 o ničivých záplavách v strednej a východnej Európe, stratách na životoch a pripravenosti EÚ konať v prípade takýchto katastrof, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy[19],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2022 o impulze pre oceán: posilnenie správy oceánov a biodiverzity[20],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[21],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2024 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2024 v Baku, Azerbajdžan (COP 29)[22],
– so zreteľom na správu Komisie zo 4. februára 2025 o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a smernice o povodniach (2007/60/ES) s názvom Tretie plány manažmentu povodia – Druhé plány manažmentu povodňových rizík (COM(2025)0002),
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 15/2024 zo 16. októbra 2024 s názvom Adaptácia na zmenu klímy v EÚ – Činnosť nezodpovedá ambíciám,
– so zreteľom na správu bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa z 30. októbra 2024 s názvom Safer Together – Strengthening Europe’s civilian and military preparedness and readiness (Spoločne bezpečnejší – Posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti),
– so zreteľom na správu Enrica Lettu z apríla 2024 s názvom Much more than a Market (Oveľa viac ako trh),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode[23],
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 33/2018 z 18. decembra 2018 s názvom Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení,
– so zreteľom na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water[24],
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, v ktorej sa uznáva právo ľudí na vodu a sanitáciu,
– so zreteľom na strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ,
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 20/2024 z 30. septembra 2024 s názvom Plány spoločnej poľnohospodárskej politiky – Sú ekologickejšie, ale nezodpovedajú ambíciám EÚ v oblasti klímy a životného prostredia,
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 07/2024 z 15. októbra 2024 s názvom Stav vôd v Európe v roku 2024: potreba lepšej odolnosti v oblasti vody (správa EEA č. 07/2024).
– so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie zo 17. júna 2024 o 8. environmentálnom akčnom programe,
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 20/2021 z 28. septembra 2021 s názvom Udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve: je pravdepodobnejšie, že finančnými prostriedkami z SPP sa bude podporovať väčšie než efektívnejšie využívanie vody,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. októbra 2023 o európskej modrej dohode,
– so zreteľom na návrh Komisie z 5. júla 2023 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní a odolnosti pôdy (smernica o monitorovaní pôdy) (COM(2023)0416),
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 24. apríla 2024 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky[25],
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín (A10-0073/2025),
Všeobecné pripomienky
1. víta a podporuje oznámenie predsedníčky von der Leyenovej v politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu (2024 – 2029) o predložení európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody, ktorá sa zaoberá efektívnym využívaním vody, jej nedostatkom, znečistením a rizikami súvisiacimi s vodou, ako aj uznaním skutočnosti, že voda je nenahraditeľným zdrojom, ktorý je čoraz viac vystavený tlaku v dôsledku zmeny klímy a rastúceho dopytu;
2. domnieva sa, že pri vykonávaní právnych predpisov by sa mala zohľadniť hospodárska konkurencieschopnosť v súlade s Kompasom konkurencieschopnosti; vyzýva na vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia s cieľom vybudovať odolnú a konkurencieschopnú Európu, zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej, zastaviť stratu biodiverzity, predchádzať znečisťovaniu, zaistiť potravinovú bezpečnosť, obmedziť využívanie zdrojov a tvorbu odpadu a usilovať sa o efektívne využívanie zdrojov vrátane vody, pričom sa zohľadní zásada predbežnej opatrnosti, zásada kontroly pri zdroji a zásada „znečisťovateľ platí“; zdôrazňuje, že dostupnosť vody má vplyv na množstvo, kvalitu, rozmanitosť a sezónnu dostupnosť potravín, ktoré sa môžu vyrábať;
3. vyzýva EÚ, aby do medzinárodného rozmeru stratégie začlenila svoje záväzky v rámci dialógu COP 29 v Baku o vode pre opatrenia v oblasti klímy a konferencie OSN o vode v roku 2023;
7. odporúča, aby sa do stratégie okrem riek, brakických a podzemných vôd zahrnuli aj jazerá a iné biotopy závislé od sladkej vody, ktoré sú kľúčovou súčasťou úsilia EÚ o zabezpečenie odolnosti v oblasti vody,
8. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť systémy varovania pred krízami v súvislosti s haváriami spôsobenými ťažkou vodou, ako aj zlepšiť preventívne opatrenia;
9. vyzýva Komisiu, aby predložila európsky plán adaptácie na zmenu klímy vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov a opatrení, najmä pokiaľ ide o odolnosť infraštruktúry, hospodárenie s vodou a riešenia blízke prírode, a zároveň uprednostnila ochranu zraniteľných komunít s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ a ísť príkladom;
10. opakuje, že prístup k čistej a bezpečnej pitnej vode a sanitácii je ľudským právom; zdôrazňuje, že toto právo sa musí jednoznačne zaistiť tak, aby mal každý prístup k cenovo dostupným a kvalitným vodohospodárskym službám vrátane obyvateľov ostrovov a najvzdialenejších regiónov;
11. konštatuje, že priemyselné činnosti a poľnohospodárska výroba si vyžadujú vodu na výrobu svojich konečných výrobkov alebo na podporu výrobných činností, pričom množstvo použitej vody sa líši v závislosti od druhu činnosti; zdôrazňuje, že podmienkou konkurencieschopnosti a strategickej autonómie Európy je spoločnosť, ktorá inteligentne hospodári s vodou a v ktorej technológie a údaje posilňujú obehové hospodárstvo a podporujú udržateľné postupy efektívne využívajúce vodu; vyzýva všetky príslušné subjekty, aby urýchlili prechod na obehový priemysel a poľnohospodárstvo efektívne využívajúce vodu prostredníctvom podpory a investovania do inovačných riešení vrátane digitálnych nástrojov a technológií, zhodnocovania zdrojov, opätovného využívania vody, výroby energie z obnoviteľných zdrojov, infraštruktúry, riešení blízkych prírode a inkluzívnych mechanizmov riadenia;
12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom medziodvetvového prístupu začlenila hľadisko vody do vnútorných a vonkajších politík EÚ a zaistila tak, že odolnosť v oblasti vody, udržateľnosť vody a zabezpečenie dostupnosti vody budú súčasťou európskych politík; konkrétne vyzýva Komisiu, aby v rámci posúdenia sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu každého regulačného opatrenia, a to aj v oblasti energetiky, vykonala posúdenie súvisiace s vodou; zdôrazňuje, že posudzovaním toho, ako môže každá politika EÚ a projekty a infraštruktúra financované z fondov EÚ vplývať na vodné zdroje z hľadiska množstva, kvality a dostupnosti, by sa zabezpečilo, že odolnosť v oblasti vody bude základným kameňom tvorby a vykonávania politík, vďaka čomu by sa zmenila paradigma zo zaobchádzania s vodou ako nevyčerpateľným zdrojom na uznanie jej skutočnej hodnoty pre ľudstvo, ekologické a sociálno-ekonomické prostredie EÚ a jej konkurencieschopnosť;
Efektívne využívanie vody
13. zdôrazňuje, že efektívne využívanie vody je nevyhnutné na zachovanie vodných zdrojov EÚ a že by malo byť kľúčovým cieľom EÚ; v tejto súvislosti vyzýva na značné zníženie dopytu po vode, a to aj riešením nadmerných únikov vody, investovaním do výskumu a inovačných riešení, modernizáciou priemyselných a výrobných procesov, zlepšením vodohospodárskej infraštruktúry, udržateľným riadením vodných zdrojov a špičkových odberov, stanovením prioritných využití a zabezpečením toho, aby vyššia efektívnosť využívania vody viedla k zníženiu celkovej spotreby sladkej vody, ako aj k zvýšeniu dostupnosti vody v oblastiach s nedostatkom vody na miestnej a regionálnej úrovni; domnieva sa, že oblasti postihnuté dlhotrvajúcim suchom a dezertifikáciou by sa mali považovať za prioritné;
14. požaduje zavedenie legislatívneho rámca, v ktorom sa stanovia odvetvové ciele v oblasti efektívneho využívania vody a jej odberu na úrovni povodia, a to na základe aktuálnych posúdení dostupnosti vody a klimatických rizík vrátane prístupu k hodnoteniu vody, ktorý zohľadňuje ekosystémové služby a dlhodobú udržateľnosť, a ktorý sa bude vzťahovať na všetky spôsoby využívania vody vrátane priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva, verejných inštitúcií a domácností; zdôrazňuje, že tieto ciele by mali byť ambiciózne, ale zároveň prispôsobiteľné, pričom by mali zohľadňovať špecifické podmienky a pokrok, ktorý už každý členský štát dosiahol, aby sa zabezpečilo pokračovanie úsilia o zvýšenie efektívnosti vo všetkých regiónoch; zdôrazňuje význam efektívnych a jednotných postupov zberu údajov vo všetkých členských štátoch a všetkých odvetviach, a to aj prostredníctvom využívania inovačných technológií a miest na zber údajov v reálnom čase na zvýšenie transparentnosti spotreby vody; zdôrazňuje, že treba vykonať primerané posúdenie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov využívania vody;
15. opakuje, že treba vypracovať spoločnú metodiku EÚ na stanovenie cieľov v oblasti efektívneho využívania vody a jej odberu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie dostupných obnoviteľných vodných zdrojov v rámci integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi, v ktorom sa náležite zohľadnia prepojenia mimo odvetvia vodného hospodárstva prostredníctvom prepojenia medzi vodou, energiou, potravinami a ekosystémami, čo umožní rozhodovacím orgánom a hospodárskym subjektom plánovať potrebné investície na zaistenie čoraz udržateľnejšej bezpečnosti dodávok vody, pričom sa náležite zohľadnia charakteristiky dotknutých vodných útvarov;
16. vyzýva na úzku spoluprácu v oblasti integrovaného plánovania energetických a vodných zdrojov a súvisiacich technológií vo všetkých sektoroch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to aj medzi všetkými zainteresovanými stranami, s cieľom vytvoriť mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti politík v odvetviach vodného hospodárstva a energetiky;
17. vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú politiku udržateľného hospodárenia s vodou pre priemysel založenú na znižovaní spotreby, zhodnocovaní, opätovnom využívaní a recyklácii vrátane zamerania na využívanie technológií efektívne využívajúcich vodu a obehových technológií, recyklácie vody, stratégií na znižovanie znečisťujúcich látok a podporu uzavretých systémov;
19. zdôrazňuje, že pre efektívne využívanie vody sú kľúčové znalosti, údaje, výskum a technológie; žiada, aby sa členským štátom poskytla primeraná finančná a technická podpora pri vykonávaní efektívnych opatrení v oblasti hospodárenia s vodou, a to aj prostredníctvom inovačných a moderných technológií;
20. víta odporúčania uvedené v záverečnej správe strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, v ktorých sa zdôrazňuje, že treba rozšíriť udržateľné poľnohospodárske postupy a nové obchodné modely s cieľom podporiť efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov, najmä vody;
21. vyzýva na prechod na udržateľnejší a konkurencieschopnejší model poľnohospodárstva s pomocou vykonávania udržateľných postupov a inovačných riešení, ktoré podporujú biodiverzitu, znižujú chemické vstupy a umožňujú efektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi vrátane riešení blízkych prírode, regeneračného manažmentu, inteligentných technológií presného zavlažovania, digitálnych monitorovacích systémov, pokročilých metód čistenia a inteligentných distribučných sietí vody, optimalizácie spotreby a predchádzania vyčerpávaniu vodných zdrojov, a ktoré pomáhajú zabezpečiť trvalú produktivitu a zároveň umožňujú, aby poľnohospodárstvo účinne znižovalo znečistenie, používalo pesticídy a hnojivá efektívne, zlepšovalo hydrologický cyklus, podporovalo dopĺňanie podzemných vôd a prispôsobovalo sa využívaniu menšieho množstva vody; domnieva sa, že technologické riešenia môžu zahŕňať aj opatrenia, ktoré môžu zvýšiť absorpciu vody, infiltráciu a zadržiavanie vody v poľnohospodárskych systémoch, čo je dôležité v kontexte rastúceho výskytu sucha aj silných dažďov;
22. poukazuje na to, že inovačné riešenia a postupy zavlažovania môžu zvýšiť efektívnosť využívania vody v poľnohospodárstve, čím sa získa hospodárska výhoda a zároveň zníži environmentálna záťaž; konštatuje, že poľnohospodárom vo všeobecnosti chýbajú dostatočné prostriedky a stimuly na to, aby získali vedomosti o využívaní vody plodinami, o tom, ako skutočne zavlažovať, ako plodiny reagujú z hľadiska výnosu na rôzne postupy hospodárenia s vodou, a teda o súčasných úrovniach efektívnosti využívania vody v poľnohospodárskych podnikoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali zavádzanie inovačných zavlažovacích riešení, ako je kvapkové zavlažovanie, a podporovali ich údržbu s cieľom umožniť aktívne riadenie vodných hladín a účinné využívanie vodných zdrojov, ako aj aby podporovali nepretržitú výmenu poznatkov, aby všetky príslušné zainteresované strany mohli niesť väčšiu zodpovednosť v rámci celého dodávateľského reťazca vody;
23. odporúča, aby sa viac zohľadňoval cyklus živín v poľnohospodárskej výrobe a využívanie hodnoty komunálnych odpadových vôd; vyzýva na intenzívnejší výskum účinného využívania živín a vývoj technológií na ich zhodnocovanie, aby sa znížila závislosť Únie od dovážaných surovín; uznáva vysoký potenciál zhodnocovania živín z vody a vyzýva členské štáty, aby podporovali odvetvie poľnohospodárstva pri optimalizácii spotreby živín, a to aj využívaním zdrojov (dusičnanov a fosforu) získaných z čistiarní odpadových vôd; vyzýva Komisiu, aby navrhla akčný plán integrovaného hospodárenia so živinami, ktorý by účinne riešil stratu cenných poľnohospodárskych vstupov, recykláciu živín, znečistenie živinami a neefektívnosť kolobehu živín;
24. v súlade so záverečnou správou strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ zdôrazňuje potrebu podporiť prechod na regionálne prispôsobené odrody plodín a osív a prechod na rôzne plodiny so zníženými požiadavkami na vodu a väčšou odolnosťou voči suchu, ako aj potrebu podporiť prijatie vhodných postupov obhospodarovania pôdy; zvažuje potrebu silnejšej podpory vedeckého výskumu a technologického rozvoja v oblasti chovu nových druhov, aby sa umožnila diverzifikácia výroby a ponuky potravín a zvýšila ich kvalita, ale zároveň sa zaručila vyššia úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia; berie na vedomie potenciál odrôd, ktoré sú odolnejšie voči nedostatku vody a škodcom a mohli by zohrávať úlohu pri znižovaní využívania vody a znižovaní environmentálnej stopy plodín;
25. vyzýva na finančnú a technickú podporu poľnohospodárov a vidieckych komunít, najmä v oblastiach s nedostatkom vody, s cieľom pomôcť im prijať udržateľné postupy hospodárenia s pôdou, ktoré zlepšujú kvalitu pôdy a vody, prispievajú k biodiverzite a zmierňujú zmenu klímy; zdôrazňuje, že mimoriadnu pozornosť treba venovať regiónom, ktoré sú obzvlášť citlivé na degradáciu pôdy a nedostatok vody;
26. poukazuje na úspech európskeho partnerstva v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (ďalej len „EIP‑AGRI“) a vyzýva na pokračovanie výmeny poznatkov, odborných znalostí a partnerského učenia prostredníctvom siete spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ;
27. berie na vedomie prepojenie medzi záchytom uhlíka a dostupnosťou vody a vyzýva na súdržnosť medzi európskou stratégiou pre odolnosť v oblasti vody a systémami uhlíkového pôdohospodárstva;
28. opakuje, že cieľom nariadenia o opätovnom využívaní vody je znížiť tlak na vodné útvary ustanoveniami o opätovnom využívaní vody po tom, ako vhodná úprava predĺži jej životný cyklus, čím sa zachovajú vodné zdroje; zdôrazňuje však, že regulačné, finančné a technologické prekážky vrátane hospodárskej konkurencieschopnosti regenerovanej odpadovej vody, plánovania riadenia rizík a rozdelenia zodpovednosti prispievajú k pomalému zavádzaniu opätovného využívania regenerovanej vody v poľnohospodárstve; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby na úrovni EÚ aj miestnej úrovni prijali podporné politiky, ktoré budú stimulovať uplatňovanie postupov opätovného využívania vody, pričom zohľadnia význam prispôsobenia požiadaviek na čistenie a kvalitu odpadových vôd zamýšľanému využívaniu vody; konštatuje, že vyčistená odpadová voda má cenné využitie aj v rôznych priemyselných procesoch a mestských kontextoch, čo prispieva k zníženiu tlaku na sladkovodné zdroje a k ochrane pitnej vody; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia o opätovnom využívaní vody s cieľom stanoviť na úrovni EÚ minimálne normy kvality vody na bezpečné opätovné využívanie vody na priemyselné a mestské účely;
29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili systémy regulačných a finančných stimulov na opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody v odvetviach náročných na vodu a aby poskytli osobitné finančné prostriedky na výstavbu infraštruktúry spájajúcej čistiarne odpadových vôd a distribučné siete upravenej vody; naliehavo vyzýva na zefektívnenie prístupu v právnych predpisoch EÚ s cieľom odstrániť administratívne prekážky a podporiť bezpečnú a efektívnu recykláciu vody vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne plány opätovného využívania a úspor vody s cieľom stimulovať medziodvetvovú spoluprácu v oblasti hospodárenia s vodou;
30. opakuje, že opätovným využívaním vody by sa mohol znížiť odber z riek, jazier a podzemných vôd pre zavlažované poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že opätovne využívaná voda môže prispievať k zachovaniu základných tokov a minimálnej hladiny vody počas suchých období;
31. zdôrazňuje potenciál sektora budov z hľadiska úspor vody, napríklad pomocou inteligentných systémov pomerového merania, účinných systémov šedej vody, opätovného využívania odpadovej vody z domácností alebo zberu dažďovej vody; zdôrazňuje, že efektívnym využívaním vody možno zvýšiť energetickú hospodárnosť budov, čím sa znížia emisie skleníkových plynov; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby v nových budovách stimulovali riešenia na úsporu vody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že postupy efektívne využívajúce vodu by sa mali zohľadňovať pri mestskom plánovaní; zdôrazňuje, že zber dažďovej vody, ako aj efektívne využívanie a opätovné využívanie vody môžu zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy v mestách;
32. vyzýva na transformáciu v priemysle, energetike a digitálnych odvetviach zahŕňajúcu optimalizovanú účinnosť chladenia a alternatívne metódy chladenia, ktoré sú menej závislé od vody, s cieľom zabezpečiť významné úspory vody v týchto odvetviach;
33. poukazuje na to, že hoci domácnosti predstavujú 10 % celkovej spotreby vody v EÚ, potrebné sú aj opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania vody v domácnostiach; konštatuje, že technologické riešenia na úsporu vody sú ľahko dostupné a môžu znížiť spotrebu vody v domácnostiach bez toho, aby to ohrozilo pohodlie alebo si vyžadovalo vysoké investície; vyzýva členské štáty, aby podporovali spotrebiteľov v prechode na takéto technológie a posilňovali ich informovanosť o spotrebe vody a potenciálnom zvýšení efektívnosti zakotvením efektívneho využívania vody v domácnostiach vo vodohospodárskych, stavebných a spotrebiteľských politikách v celej EÚ;
34. konštatuje, že v niektorých členských štátoch je vysoká miera úniku z potrubí, čím sa zvyšuje celkový podiel spotreby vody v domácnostiach; víta ustanovenia novej smernice o pitnej vode o mierach únikov a prebiehajúcu prácu Komisie zameranú na hodnotenie týchto mier a stanovenie prahových hodnôt, ktoré podnietia opatrenia v príslušných členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby urýchlene riešili úniky vo vodovodných sieťach a v plnej miere vykonávali požiadavky na monitorovanie a podávanie správ stanovené v smernici o pitnej vode, aby Komisia mohla do januára 2028 stanoviť prahovú hodnotu pre úniky; zdôrazňuje potrebu modernizácie udržateľných mestských zavlažovacích sietí s cieľom obmedziť úniky a znížiť ich vodnú stopu; vyzýva členské štáty, aby pravidelne informovali verejnosť o efektívnosti a účinnosti svojich dodávok vody;
35. poukazuje na to, že organizácie verejného sektora majú značný nevyužitý potenciál na úsporu vody z dôvodu svojej veľkosti alebo povahy ako verejných organizácií; domnieva sa, že verejný sektor by mal byť vzorom pre ostatné odvetvia;
36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ľahko dostupné a bezplatné informácie, odbornú prípravu, poradenské programy a informačné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti verejnosti o udržateľnom hospodárení s vodnými zdrojmi;
37. odporúča, aby sa do nadchádzajúcej revízie rámca verejného obstarávania začlenili kritériá efektívneho využívania vody, ako je zníženie strát vody a opätovné využívanie vody;
Znečistenie vôd
38. zdôrazňuje skutočnosť, že existujúci rámec politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva je navrhnutý tak, aby riešil účinné hospodárenie s vodnými zdrojmi a ochranu a obnovu sladkovodných a morských ekosystémov, ale jeho slabé vykonávanie a presadzovanie, nedostatočné financovanie a nedostatok analýz nákladov a prínosov vykonávacích opatrení oslabujú jeho účinnosť;
39. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali a presadzovali súčasné právne predpisy, najmä rámcovú smernicu o vode a jej „dcérske“ smernice (smernicu o podzemných vodách a smernicu o environmentálnych normách kvality) s osobitným zameraním na posilnenie mechanizmov monitorovania a podávania správ s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty dôsledne vykonávali požadované opatrenia na ochranu vôd; pripomína potrebu dostatočného financovania na vykonávanie týchto aktov;
40. zdôrazňuje, že znečistenie povrchových a podzemných vôd chemickými látkami predstavuje pre vodné prostredie hrozbu s takými dôsledkami, akými sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata biotopov a biodiverzity, ako aj hrozbu pre ľudské zdravie;
41. vyzýva na zavedenie komplexných noriem kvality na úrovni EÚ pre celkové množstvo PFAS v podzemných a povrchových vodách; zdôrazňuje, že jednotlivé aktualizácie príslušných smerníc sú nevyhnutné na zabezpečenie kvality vody a dosiahnutie cieľa dobrého chemického stavu vodných útvarov, ako sa stanovuje v rámcovej smernici o vode;
42. trvá na tom, že nie je ohrozené základné použitie PFAS, napríklad v prípade zdravotníckeho vybavenia, liekov a výrobkov potrebných na prechod ku klimatickej neutralite; vyzýva Komisiu, aby navrhla postupné vyraďovanie večných chemikálií (PFAS) v spotrebnom tovare, pri ktorom sa preukázali obavy o ľudské zdravie a životné prostredie, a to len vtedy, ak existujú bezpečné alternatívy;
43. vyzýva Komisiu, aby s prihliadnutím na najnovšie vedecké poznatky navrhla aktualizované limity pre PFAS v pitnej vode;
44. zdôrazňuje, že v záujme dodržania cieľa EÚ týkajúceho sa nulového znečistenia a dosiahnutia dobrého chemického stavu všetkých vodných útvarov je naliehavo potrebné riešiť, primárne pri zdroji, a efektívne monitorovať znečistenie liekmi, bisfenolmi, génmi antimikrobiálnej rezistencie, perzistentnými organickými látkami a inými existujúcimi a novými znečisťujúcimi látkami;
45. vyzýva Komisiu, aby odstránila medzery prostredníctvom zvýšeného financovania a presadzovania súčasných právnych predpisov a integrácie zásad obehového hospodárstva s cieľom zmierniť znečistenie pri jeho zdroji a chrániť vodné ekosystémy pre budúce generácie; zdôrazňuje, že baktérie rezistentné voči antibiotikám a niektoré nové znečisťujúce látky sa naďalej nedostatočne riešia a vyžadujú ďalšie inovácie a investície; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky odvetvia uplatňovali udržateľné výrobné procesy a obehové postupy, čím sa aktívne zabráni vstupu znečisťujúcich látok do vodných systémov;
46. pripomína, že mikroplasty sa môžu dostať do zdrojov pitnej vody viacerými spôsobmi: od povrchového odtoku (napríklad po daždi), cez odtok odpadových vôd (čistený aj nečistený), kombinované prepady kanalizácie, priemyselné odpadové vody, degradovaný plastový odpad až po atmosférické usadzovanie; vyzýva Komisiu, aby v súlade s požiadavkami smernice o pitnej vode predložila úplné posúdenie rizika mikroplastov v pitnej vode a zároveň nepretržite pracovala na spoľahlivých a dôkladných metódach odberu vzoriek a analytických metódach s cieľom primerane riešiť potenciálnu hrozbu tejto novej znečisťujúcej látky pre zdroje vody určenej na ľudskú spotrebu;
47. zdôrazňuje potrebu zlepšiť monitorovanie a reguláciu znečistenia plastmi v sladkovodnom a morskom prostredí, s osobitným dôrazom na mikroplasty a jednorazové plastové výrobky; nabáda Komisiu, aby posúdila súčasné mechanizmy presadzovania a zvážila ďalšie opatrenia na ochranu kvality vody;
48. vyzýva zainteresované strany, aby vyvinuli bezpečné materiály prichádzajúce do styku s vodou, nahradili BPA a iné bisfenoly a zabezpečili súlad s nariadením (EÚ) č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami[63] a s nedávno prijatými ustanoveniami, pokiaľ ide o používanie BPA a iných bisfenolov a derivátov bisfenolov (nariadenie Komisie (EÚ) 2024/3190);
49. pripomína, že v revidovanej smernici o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá je v platnosti od 1. januára 2025, sa ukladajú nové povinnosti týkajúce sa čistenia vody, pričom sa od farmaceutických a kozmetických výrobcov vyžaduje, aby pokryli aspoň 80 % nákladov na odstraňovanie mikropolutantov z odpadových vôd s cieľom znížiť prítomnosť škodlivých látok v životnom prostredí;
50. vyzýva na zvýšenú podporu EÚ pre miestne orgány pri modernizácii čistiarní komunálnych odpadových vôd a podpore opätovného využívania vody, aby sa dosiahol súlad s cieľom nulového znečistenia EÚ, čím sa zabezpečí, že nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami bude účinne prispievať k dobrému chemickému a ekologickému stavu vôd;
51. požaduje intenzívnejšie monitorovanie rezíduí pesticídov vo vodných útvaroch a presadzovanie predpisov o aplikácii pesticídov s cieľom zmierniť ich vplyv na kvalitu vody; zdôrazňuje potrebu zvýšeného financovania na podporu poľnohospodárov pri zavádzaní postupov ekologického poľnohospodárstva s nízkymi vstupmi, ktoré znižujú závislosť od chemických pesticídov a hnojív, ako aj na poskytovanie vhodnej odbornej prípravy a nezávislých poradenských služieb poľnohospodárom a iným prevádzkovateľom v oblasti používania, účinnosti a toxicity pesticídov, ako aj najlepších postupov;
52. trvá na začlenení zásad obehového hospodárstva s cieľom znížiť používanie nebezpečných chemických látok v priemyselných procesoch; zdôrazňuje potrebu dodatočného financovania na podporu priemyselných odvetví pri prechode na čisté technológie, ktoré minimalizujú znečistenie vody[64];
53. uznáva úlohu ošetreného kalu ako miestneho a obehového zdroja hnojív, ktorý prispieva k zdraviu pôdy, recyklácii živín a zníženej závislosti od syntetických hnojív; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť vstupu PFAS, ťažkých kovov, mikroplastov a iných škodlivých látok do kanalizačných sietí, aby sa zabezpečilo bezpečné a udržateľné využívanie vysokokvalitného čistiarenského kalu v poľnohospodárstve;
54. vyzýva Komisiu, aby do prílohy k európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody zahrnula prehľad opatrení s harmonogramom na dosiahnutie príslušných cieľov;
Adaptácia na zmenu klímy: povodne, suchá, oblasti s nedostatkom vody, pripravenosť na katastrofy
55. vyzýva na zohľadnenie adaptácie na zmenu klímy vo všetkých nových legislatívnych a nelegislatívnych aktoch EÚ, aby sa zabezpečilo jej začlenenie do odvetvových plánov a politických opatrení s vplyvom na využívanie vody a pôdy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci boja proti zmene klímy sú potrebné vyššie ambície v oblasti klímy, a zároveň naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy ovplyvňujúce využívanie vody prispejú k dlhodobej a lepšej odolnosti v oblasti vody; vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní nových legislatívnych a nelegislatívnych návrhov plne zohľadnila geografické a environmentálne podmienky v členských štátoch, ako aj osobitnú situáciu ostrovov, najvzdialenejších regiónov a iných oblastí s vysokou zraniteľnosťou, napríklad oblastí postihnutých dezertifikáciou; žiada Komisiu, aby predložila plán súčasných a rozpracovaných legislatívnych a nelegislatívnych politických opatrení vrátane cieľov a požiadaviek na monitorovanie ovplyvňujúcich využívanie vody a pôdy;
56. zdôrazňuje potrebu prispôsobených opatrení na adaptáciu na zmenu klímy pre región Stredozemia, ktorý čelí jedinečným výzvam, ako sú dlhotrvajúce suchá a prenikanie slanej vody do sladkovodných zdrojov;
57. zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia ostrovné oblasti v dôsledku nedostatku pitnej vody, a požaduje cielené opatrenia na ochranu ostrovných vodných zdrojov vrátane zlepšenia infraštruktúry na zber a uskladňovanie dažďovej vody a zavedenia alternatívnych vodných zdrojov pri súčasnom zlepšení systémov monitorovania a riadenia vodných zdrojov. ďalej vyzýva členské štáty, aby v národných adaptačných plánoch lepšie zohľadňovali horské regióny s cieľom riešiť osobitné výzvy hospodárenia s vodou v horských oblastiach;
58. opakuje, že riešenia zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by nemali byť na úkor degradácie ekosystémov a mali by zabrániť zvyšovaniu dopytu po činnostiach náročných na vodu a energiu, a namiesto toho by mali uprednostňovať inovácie a technológie efektívne využívajúce energiu a vodu ako súčasť prechodu na hospodárstvo, ktoré efektívnejšie využíva zdroje bez oslabenia produktivity, a zároveň zabezpečiť spravodlivý prístup k vode pre všetkých; poukazuje na to, že aby boli riešenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu účinné, mali by byť prispôsobené vnútroštátnym podmienkam a zároveň v krátkodobom aj dlhodobom horizonte zvyšovať konkurencieschopnosť a produktivitu; v tejto súvislosti poukazuje na možnosti synergií s inovačnou výrobou energie, ako je fotovoltika a bioplyn, čo môže prispieť aj k zvýšeniu príjmov v poľnohospodárstve;
59. uznáva význam zachovania vody pre prírodu a potrebu zachovania zdravých sladkovodných ekosystémov pre dobré fungovanie kolobehu vody, ľudské činnosti a zmiernenie dôsledkov súch a nedostatku vody; zdôrazňuje, že v súvislosti s obnovou sladkovodných ekosystémov a prirodzených funkcií riek je dôležité odstrániť „zastarané bariéry“, konkrétne umelé prekážky, ktoré už nespĺňajú svoj pôvodný účel alebo už nie sú potrebné, ak existuje takáto možnosť, a to na základe súčasných poznatkov a skúseností; vyzýva na vytvorenie osobitných programov na čistenie a ochranu riečnych korýt, ktorými sa zabezpečí minimálny prietok a zníži sa hromadenie nečistôt a sedimentov, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť zadržiavať vodu a distribuovať ju;
60. trvá na tom, že vzhľadom na čoraz trvalejšie dôsledky zmeny klímy musí manažment povodní a sucha v plnej miere zahŕňať vznikajúce riziká vrátane meniacich sa poveternostných podmienok, ako je zvýšený výskyt dažďov vedúcich k nadbytku vody; vyjadruje presvedčenie, že na zníženie zraniteľnosti a zvýšenie odolnosti, najmä vzhľadom na to, že aspekt množstva vody sa stáva čoraz významnejším, je nevyhnutná kombinácia monitorovania, zberu údajov, pripravenosti, reakcie na núdzové situácie a obnovy na základe zásady obnovy k lepšiemu[65] na jednej strane a prispôsobenie spoločenských a hospodárskych činností na strane druhej; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riešení a infraštruktúr, ktoré sú odolné proti zmene klímy a blízke prírode a pri ktorých rozvoji sa zohľadňuje vplyv extrémnych klimatických javov, aby sa zabezpečila ich životaschopnosť v prípade výskytu týchto javov;
61. pripomína, že v roku 2007 bola rámcová smernica o vode doplnená smernicou 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík, ktorej cieľom je vytvoriť rámec na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť; konštatuje, že vzájomné zosúladenie týchto dvoch smerníc sa dosahuje prostredníctvom plánov manažmentu rizík a plánov manažmentu povodní na úrovni povodia ako zložiek integrovaného systému hospodárenia s vodou, v ktorom je koordinácia kľúčová; pripomína, že predchádzanie povodniam úzko súvisí s mestskými zelenými plochami, stratégiami na ochranu pôdy a investíciami do odvodňovacích sietí;
62. zdôrazňuje, že pripravenosť na nedostatok vody a na sucho možno v EÚ výrazne zlepšiť, keďže vo viacerých členských štátoch neexistujú žiadne plány manažmentu sucha[66]; vyzýva členské štáty a v náležitých prípadoch príslušné regionálne a miestne orgány, aby vypracovali plány manažmentu sucha, najmä s cieľom zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou, zabezpečiť výrobu potravín a integrovať digitalizované systémy monitorovania, kontroly a včasného varovania, aby sa podporili účinné rozhodnutia o ochrane, reakcii a komunikačných opatreniach založené na údajoch a s jasne vymedzenými oblasťami zodpovednosti; poukazuje na potrebu zaviesť na úrovni EÚ ustanovenia o plánoch manažmentu sucha, ktoré budú podobné tým o plánoch manažmentu povodní;
63. vzhľadom na početné klimatické udalosti, ako sú záplavy, suchá a cyklóny, ktoré postihli Európu, trvá na tom, že je dôležité, aby EÚ mala spoľahlivý mechanizmus reakcie na takéto krízy vrátane systémov varovania a poskytovania pomoci civilnému obyvateľstvu; poukazuje na to, že digitálne monitorovanie, primerané zverejňovanie príslušných údajov a systémy včasného varovania sú kľúčom k vypracovaniu účinných plánov manažmentu sucha a povodní na úrovni členských štátov; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité v plnej miere využívať dostupné nástroje EÚ, ako sú prognózy povodní Európskeho systému varovania pred povodňami a Globálneho systému varovania pred povodňami a nástroj pre globálne monitorovanie povodní ako súčasť služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus;
64. zdôrazňuje význam mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „UCPM“) pri pomáhaní krajinám, ktoré zasiahli katastrofy súvisiace s vodou, ako sú povodne a suchá; vyzýva na zvýšené financovanie, aby sa UCPM poskytli dostatočné a posilnené zdroje s cieľom zvýšiť pripravenosť a zlepšiť budovanie kapacít;
65. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili pripravenosť občanov v prípade katastrof alebo kríz súvisiacich s vodou; zdôrazňuje význam informačných kampaní a demonštračných cvičení vo vzdelávacích zariadeniach, orgánoch verejnej správy a podnikoch s cieľom vybudovať „kultúru pripravenosti“ pre občanov;
66. vyzýva členské štáty, aby systematicky obnovovali a modernizovali svoju vodohospodársku infraštruktúru vrátane infraštruktúry pitnej vody a sanitácie a infraštruktúry regulujúcej riečne toky a aby investovali do inovačných riešení založených na osvedčených postupoch, aby sa vodovodné systémy stali odolnejšími voči zmene klímy, zabezpečili stabilné dodávky pitnej vody, umožnili včasné odhalenie strát a znížili úniky vody a odpad a aby sa zároveň optimalizovali systémy prepravy a skladovania vody; zdôrazňuje, že financovanie inovačnej vodohospodárskej infraštruktúry je v porovnaní s investičnými potrebami nedostatočné v celej EÚ; v tejto súvislosti vyzýva na osobitné financovanie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť primerané financovanie rozvoja, údržby a modernizácie odolnej vodohospodárskej infraštruktúry, podporovať inovačné riešenia a technológie a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť tejto vodohospodárskej infraštruktúry;
67. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek hrozbe, ktorú predstavuje dezertifikácia pre kvalitu a dostupnosť vody, úrodnosť pôdy a výrobu potravín, a napriek tomu, že 13 členských štátov vyhlásilo, že sú postihnuté dezertifikáciou v kontexte Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii, Komisia sa ňou nezaoberá účinným a efektívnym spôsobom; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby v súlade so závermi Rady zo 14. októbra 2024 o dezertifikácii, degradácii pôdy a suchu predložila integrovaný akčný plán pre celú EÚ na boj proti dezertifikácii, degradácii pôdy a suchu, ktorý bude zameraný na budovanie odolnosti voči suchu a dosiahnutie nulovej degradácie pôdy v EÚ do roku 2030, a to na základe úplného posúdenia vplyvu;
68. vyzýva členské štáty, aby na základe aktuálnych posúdení klimatických rizík vytvorili prírodné zásoby vody s cieľom chrániť kriticky dôležité zásoby vody a ich povodia a zohľadnili pri tom environmentálny a sociálno-hospodársky vplyv rozvoja takýchto zásob na životné prostredie; poukazuje na to, že takéto prírodné zásoby vody by dopĺňali požiadavku rámcovej smernice o vode, aby členské štáty identifikovali vodné útvary používané na odber pitnej vody, pričom by zabezpečili splnenie cieľov stanovených v článku 4 rámcovej smernice o vode a v smernici o pitnej vode, a aby zabezpečili ich potrebnú ochranu; konštatuje, že takéto prírodné zásoby vody už existujú v rôznych formách vo viacerých členských štátoch; zdôrazňuje, že členským štátom alebo miestnym a regionálnym samosprávam by sa mala poskytovať pomoc pri rozvoji prírodných zásob vody;
69. berie na vedomie potenciál infraštruktúry na zadržiavanie vody ako príkladu systémov na získavanie vody vytvorených pomocou najlepších dostupných a nákladovo efektívnych techník, ktoré majú najnižší vplyv na životné prostredie, a to aj prostredníctvom opätovného využívania odpadových vôd alebo zberu dažďovej vody, s cieľom znížiť riziko súch a povodní, zvýšiť zabezpečenie dostupnosti vody a podporiť obehovosť, regeneráciu a opätovné využívanie vody; domnieva sa, že zariadenia na zadržiavanie vody môžu byť užitočnými nástrojmi za predpokladu, že sú povolené miestnymi alebo celoštátnymi orgánmi za jasných podmienok vrátane schopnosti miestnych podzemných vôd zniesť takéto činnosti a potreby poľnohospodárov, ktorí majú prístup k vodným zdrojom, prispôsobiť svoje postupy udržateľnejším postupom, najmä pokiaľ ide o nároky na vodu a kvalitu vody; vyzýva Komisiu, aby využila svoje dostupné nástroje vrátane finančnej podpory na zefektívnenie tohto prístupu medzi členskými štátmi;
70. vyjadruje poľutovanie nad nezákonným alebo úmyselným odberom vody, ktorý môže spôsobiť značnú škodu na vodných útvaroch; žiada, aby sa uplatňovali prísne odrádzajúce opatrenia, a to aj prostredníctvom trestného práva, na ochranu ekologického stavu alebo ekologického potenciálu útvarov povrchovej vody alebo kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody; konštatuje, že je potrebná dodatočná podpora odbornej prípravy a prenosu znalostí pre vnútroštátne kapacity presadzovania práva;
71. berie na vedomie dôležitú prierezovú úlohu riešení blízkych prírode pri riešení výziev spojených s trojitou planetárnou krízou a pri obnovení prirodzeného vodného cyklu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri zohľadnení environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov vo svojich politických opatreniach a odporúčaniach uprednostnili zavádzanie riešení blízkych prírode pre odolnosť v oblasti vody, ako je opätovné zavlažovanie mokradí a rašelinísk s cieľom zvýšiť dostupnosť podzemnej vody a okolitej vlhkosti pôdy, obnova a ochrana záplavových oblastí, opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody, opätovná vegetácia ako bariéra proti povodniam a uchovávanie dažďovej vody s cieľom posilniť dostupnosť vody, zmierniť riziká súvisiace so zmenou klímy a podporiť dlhodobú odolnosť komunít, podnikov a výroby potravín; zdôrazňuje, že okrem riešení blízkych prírode sú naďalej potrebné doplnkové investície do inžinierskych riešení, aby sa zabezpečila úspešná adaptácia na zmenu klímy a odolnosť v oblasti vody v dlhodobom horizonte;
Financovanie a stanovenie cien
72. poznamenáva, že riešenia blízke prírode a prírodné opatrenia na zadržiavanie vody majú potenciál obnoviť hladinu podzemnej vody a podporiť ekologické toky a zároveň znížiť riziká súvisiace s vodou, ktoré vyplývajú z nedostatku vody, povodní a sucha; konštatuje, že pri manažmente povodní nemôžu riešenia blízke prírode zvyčajne nahradiť existujúce riešenia a nemusia byť účinné v prípade najextrémnejších udalostí; poukazuje však na to, že riešenia blízke prírode môžu zvýšiť účinnosť a funkčnosť sivej infraštruktúry zvýšením kapacity absorpcie vody, znížením rýchlosti vody a reguláciou špičkových tokov; v tejto súvislosti opakuje, že účinnosť riešení blízkych prírode je špecifická pre daný kontext a musí sa prispôsobiť miestnej situácii; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neexistuje jedno univerzálne riešenie;
73. zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať finančnú podporu pre udržateľné inovatívne metódy a riešenia pri náležitom zohľadňovaní verejno-súkromných partnerstiev;
74. v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy zdôrazňuje význam zdravej pôdy pri zabezpečení dostupnosti vody a obehového vodohospodárstva; zdôrazňuje, že prirodzené zadržiavanie vody v pôde sa musí zlepšiť prostredníctvom opatrení na zlepšenie zdravia pôdy, minimalizovanie strát uhlíka, ako aj opatrení na úrovni vodného útvaru, ako je stabilizácia brehov riek, a to aj prostredníctvom renaturalizácie, a obnova retenčných kapacít zvodnených kolektorov vody;
75. konštatuje, že dôkladne navrhnuté opatrenia lesného hospodárstva môžu zlepšiť zdravie povodí, regulovať tok vody a znížiť sucho a hrozbu povodní vzhľadom na zásadnú úlohu stromov a lesov pri regulácii vodného cyklu prostredníctvom ich schopnosti čistiť vodu, zvýšiť dostupnosť vodných zdrojov a zlepšiť zadržiavanie vlhkosti pôdy; navrhuje, aby sa to náležite zohľadnilo, keď Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje ciele Únie v oblasti odolnosti voči katastrofám, a aby sa to zohľadnilo pri vypracúvaní a zdokonalení riadenia rizika katastrof a plánovania pre nepredvídané udalosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho výskumu, zberu údajov, inovácií a financovania na podporu pôdohospodárov pri predchádzaní vplyvu environmentálnych stresových faktorov, ako sú suchá, záplavy a zmenšovanie funkcie povodia;
76. uznáva, že mestské oblasti sú čoraz zraniteľnejšie voči klimatickým rizikám súvisiacim s vodou, ako sú záplavy, nedostatok vody a teplotný stres; vyzýva na začlenenie plánovania odolnosti v oblasti mestských vôd do stratégií adaptácie na zmenu klímy vrátane investícií do vegetačných striech, priepustnej infraštruktúry, zberu dažďovej vody a systémov zadržiavania zrážkovej vody, ako aj opatrení zameraných na rozšírenie zelených a modrých plôch v mestských oblastiach s cieľom zmierniť extrémne vplyvy počasia a znížiť riziká pre ľudský život a majetok; ďalej vyzýva na zachovanie mestských vodných ciest a na opätovné získanie prístupu k nim;
77. zdôrazňuje, že v európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody by sa malo zabezpečiť primerané financovanie z verejných a súkromných zdrojov s cieľom podporiť modernizáciu, zlepšenie, prispôsobenie a údržbu odolnej vodohospodárskej infraštruktúry, udržateľné hospodárenie s vodou, zber údajov, výskum, účinné monitorovanie, digitalizáciu, zvyšovanie úrovne zručností, riešenia blízke prírode, vývoj a zavádzanie inovačných technológií efektívne využívajúcich vodu, ako aj zabezpečiť environmentálnu a sociálno-ekonomickú udržateľnosť v súlade s cieľmi stanovenými v novom európskom Kompase konkurencieschopnosti;
78. vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho VFR vytvorila samostatný a špecializovaný fond pre odolnosť v oblasti vody; domnieva sa, že aj v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu by sa mali vytvoriť osobitné finančné mechanizmy na podporu technológií inteligentne využívajúcich vodu a investícií do oblasti vody; je pevne presvedčený, že voda by sa medzitým mala uprednostniť v existujúcich rámcoch financovania vrátane Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že mechanizmy financovania EÚ musia zahŕňať aspekty sociálnej spravodlivosti a cenovej dostupnosti, najmä v súvislosti s poskytovaním vodohospodárskych služieb obyvateľstvu, pričom sa musí zabezpečiť podpora členským štátom a občanom s väčšími finančnými obmedzeniami a osobitnými okolnosťami za súčasného plnenia povinností týkajúcich sa hospodárenia s vodou; zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť existujúce financovanie, dotácie a finančné toky spojené s hospodárením s vodou a inými súvisiacimi spôsobmi využívania pôdy a presunúť sa od zastaraných inžinierskych riešení k inovačným riešeniam, riešeniam blízkym prírode alebo ich kombinácii;
79. požaduje cielené financovanie z programov Horizont Európa a EIP-AGRI na skúšky v teréne týkajúce sa vodohospodárskych vzťahov rôznych systémov pestovania plodín; vyzýva, aby sa uznala úlohu žien v oblasti vodohospodárskych politík a určilo sa osobitné financovanie na podporu ich prístupu k poľnohospodárstvu;
80. pripomína, že absencia osobitného financovaniu v oblasti vody alebo záväzných cieľov financovania v súčasnom VFR obmedzuje schopnosť EÚ nasmerovať cielené investície do základných opatrení na zabezpečenie odolnosti v oblasti vody vrátane modernizácie infraštruktúry, inovácií, opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a realizáciu riešení blízkych prírode, a tým aj jej konkurencieschopnosť, pretože bez vodnej bilancie vzniká ďalšia záťaž na hospodárstva regiónov; konštatuje, že najvzdialenejšie a horské regióny a ostrovy v EÚ majú mimoriadne ťažkosti s prístupom k financovaniu alebo verejno-súkromným partnerstvám na podporu miestnych a regionálnych investícií do hospodárenia s vodami a vodohospodárskej infraštruktúry;
81. zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskej investičnej banky (EIB) pri financovaní oblasti vody; podčiarkuje, že EIB aktívne investuje do odvetvia vodného hospodárstva a podporuje ho; zdôrazňuje, že EÚ by mala spolupracovať s EIB na výmene najlepších postupov, a ďalej vyzýva EIB a ďalšie finančné inštitúcie, aby posilnili svoju úlohu pri financovaní inovačnej a odolnej vodohospodárskej infraštruktúry, lepšej sanitárnej infraštruktúry a infraštruktúry pitnej vody, digitalizácie, ako aj aby podporovali projekty zamerané na znižovanie povodňových rizík, predchádzanie erózii a revitalizáciu vodných tokov vytvorením priaznivých podmienok pre investície do oblasti vody;
82. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala a podporovala inovatívne mechanizmy financovania vrátane platieb za ekosystémové služby a zelené dlhopisy a zároveň zabezpečila regulačnú jasnosť a záruky na predchádzanie narušeniam trhu; vyzýva EIB a ďalšie finančné inštitúcie, aby uprednostňovali nízkoúročené úvery a pôžičky pre členské štáty, regionálne a miestne orgány, ktoré realizujú rozsiahle projekty obnovy, pričom sa stanovia osobitné ustanovenia na podporu hospodársky znevýhodnených regiónov;
83. zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev ako zdroja financovania investícií do oblasti vody; vyzýva Komisiu, aby stimulovala súkromné investície do odvetvia vodného hospodárstva vytvorením podporného regulačného rámca, ktorý môže zahŕňať možnosti spolufinancovania a verejno-súkromné partnerstvá s cieľom stimulovať inovácie, zlepšiť infraštruktúru a zabezpečiť udržateľné riešenia v oblasti hospodárenia s vodami vo všetkých členských štátoch; napriek tomu zdôrazňuje, že zapojenie súkromných investícií do odvetvia vodného hospodárstva EÚ nesmie oslabiť stav vody ako verejného statku a verejnej služby a že sa musí zabezpečiť dlhodobá odolnosť tohto odvetvia, ako aj zásady prístupnosti, cenovej dostupnosti a udržateľnosti;
84. vyzýva členské štáty, aby prijali rámce riadenia, v ktorých sa jasne vymedzia úlohy a zodpovednosti zainteresovaných strán pri plánovaní, financovaní a vykonávaní riešení blízkych prírode; domnieva sa, že tieto rámce by mali zahŕňať financovanie z rôznych zdrojov vrátane filantropických príspevkov a partnerstiev súkromného sektora a zároveň zabezpečiť spravodlivý prístup k zdrojom pre malé projekty, najmä tie riadené na miestnej alebo regionálnej úrovni;
85. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vo svojich rozpočtoch zaoberali aspektmi vody a aby zlepšili riadenie pri využívaní fondov EÚ v regiónoch;
86. zdôrazňuje, že obciam treba poskytovať cielenú finančnú a technickú pomoc, aby sa uľahčilo dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa vody;
87. nabáda členské štáty, aby urýchlili udeľovanie povolení na projekty udržateľnej, inovačnej a odolnej vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom umožniť ich rýchlu realizáciu vzhľadom na naliehavé výzvy;
88. poznamenáva, že zásada úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ktorá stanovuje, že všetci používatelia vody sa účinne a primerane finančne podieľajú na úhrade nákladov na vodohospodárske služby, sa vo viacerých členských štátoch naďalej uplatňuje slabo, prípadne sa neuplatňuje, vyzýva členské štáty a ich regionálne orgány, aby v súlade s rámcovou smernicou o vode zaviedli primerané politiky stanovovania cien vody a uplatňovali zásadu úhrady nákladov tak na životné prostredie, ako aj na zdroje, vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní zásady úhrady nákladov zohľadnili dlhé investičné cykly a zabezpečili, že na potrebné (opätovné) investície budú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky;
89. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ceny vody podporovali dlhodobé zabezpečenie dostupnosti vody tým, že odrážajú hospodárske a environmentálne náklady a náklady na zdroje spojené s využívaním vody; nabáda členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili, že ceny vody budú ekonomicky udržateľné, sociálne spravodlivé a budú podporovať efektívne využívanie vody a že budú odrážať dostupnosť vody v rôznych členských štátoch a regiónoch, najmä v regiónoch s nedostatkom vody, a aby zároveň zabezpečili cenovú dostupnosť pre domácnosti a malé podniky; vyzýva členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili transparentné ceny vody a zvýšili informovanosť o hodnote vodohospodárskych služieb;
90. poukazuje na to, že príslušné národné vodohospodárske orgány budú zohrávať ústrednú úlohu pri vykonávaní nových plánov hospodárenia s vodami a ich ochrany na úrovni členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby finančne a technicky zvýšili kapacitu týchto príslušných orgánov, aby mohli zohrávať významnejšiu podpornú a poradenskú úlohu v oblasti udržateľnej a nadčasovej vodohospodárskej a skladovacej infraštruktúry; domnieva sa, že fondy EÚ, ako je Fond na spravodlivú transformáciu, by sa mali použiť na ďalšiu pomoc členským štátom a vodohospodárskym agentúram pri vykonávaní predpisov;
Digitalizácia, bezpečnosť a technologické inovácie
91. zdôrazňuje potenciál a potrebu digitalizácie a umelej inteligencie pri zlepšovaní riadenia a monitorovania vodných útvarov a vodnej infraštruktúry, ako aj pri podávaní správ a zabezpečovaní porovnateľnosti údajov odrážajúcich rôzne geografické podmienky toku;
92. vyzýva Komisiu, členské štáty a poskytovateľov vodárenských služieb, aby začlenili transparentnosť a digitalizáciu ako základné zásady do hospodárenia s vodami a lepšie využívali údaje získané z riadenia a merania s cieľom posilniť monitorovanie, posudzovanie, vyvodzovanie zodpovednosti a rozhodovanie pri súčasnom optimalizovaní a zjednodušení povinností v oblasti podávania správ; požaduje digitálne technológie v oblasti vody, ktoré umožnia monitorovanie v reálnom čase, na základe vzoriek a na diaľku a podávanie správ o kvalite, únikoch, využívaní a zdrojoch vody; požaduje, aby sa zvýšila efektívnosť využívania verejných prostriedkov a verejných výdavkov v tejto oblasti; uznáva, že rozsiahle zavádzanie inovačných digitálnych technológií musí sprevádzať odborná príprava v oblasti digitálnych zručností;
93. zdôrazňuje, že treba podporovať digitalizáciu a riešenia zamerané na údaje pri budovaní spoločnosti, ktorá inteligentne využíva vodu; zdôrazňuje, že treba vyvinúť digitálne riešenia na monitorovanie spotreby vody a optimalizáciu využívania vodných zdrojov vo všetkých odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi poskytla finančnú podporu na zavedenie inteligentných systémov hospodárenia s vodami, pričom sa zameria na potreby malých a stredných podnikov (MSP);
94. poukazuje na to, že vodovodné systémy vrátane systémov úpravy a distribúcie vody sa považujú za jednu z kritických infraštruktúr krajiny a za piliere bezpečnosti, a teda za kľúčový prvok strategickej autonómie EÚ, v prípade ktorého sa vyžaduje zvýšená ochrana a schopnosť verejných služieb odhaľovať fyzické a kybernetické hrozby a útoky, reagovať na ne a zabezpečiť obnovenie stavu po nich; konštatuje, že vyššia úroveň digitalizácie prináša nové zraniteľné miesta; poukazuje na to, že v prípade hrozby alebo útoku môžu prevádzkovatelia vodovodných systémov stratiť schopnosť kontrolovať prietok a kvalitu vody alebo prísť o schopnosť sledovať skutočný stav vodného systému; trvá na tom, že posúdenia zraniteľnosti a plán reakcie na núdzové situácie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou systému hospodárenia s vodami v každom členskom štáte; nabáda, aby sa podporovala výmena informácií o hrozbách pre kybernetickú bezpečnosť a o postupoch na výmenu najlepších postupov medzi prevádzkovateľmi a tiež aby sa vytvorila kultúra kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom technických bezpečnostných opatrení, budovania kompetencií a vytvárania povedomia a komunikácie; upozorňuje na opatrenia a ustanovenia v smernici NIS2 a smernici o odolnosti kritických subjektov, ktoré by mohli pomôcť zmierniť tieto vznikajúce bezpečnostné riziká; vyzýva Komisiu prevzala vedúcu úlohu pri posilňovaní koordinačných formátov na úrovni EÚ a navrhla účinné nástroje v nadchádzajúcej Stratégii únie pripravenosti s cieľom zabezpečiť včasnú pripravenosť na riešenie environmentálnych a neenvironmentálnych rizík vo vodných útvaroch, ktoré ohrozujú celkovú bezpečnosť EÚ;
95. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili zapojenie žien do rozhodovania o odolnosti v oblasti vody; vyzýva na prijatie metodického prístupu, v rámci ktorého sa účinne zohľadňujú potreby súvisiace s rodovou rovnosťou pri realizácii projektov zásobovania vodou, a to monitorovaním, podávaním správ a sledovaním, pri ktorých sa budú využívať nástroje a ukazovatele rozdelené podľa pohlavia;
96. konštatuje, že lepšie údaje a ich analýza majú kľúčový význam pre rozhodovanie založené na dôkazoch a rýchlu identifikáciu malých zmien v kvalite vody, ktoré by mohli predstavovať pre vodné útvary hrozbu, rovnako ako hodnotenie najlepších postupov a identifikácia nákladovo najefektívnejších a najúčinnejších opatrení;
97. zdôrazňuje, že sú potrebné lepšie, spoľahlivé a interoperabilné údaje o dodávkach vody, dopyte po nej, distribúcii, dostupnosti a využívaní vody a že je potrebné vytvoriť údajové body; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili zber údajov a zlepšili interoperabilitu údajov na všetkých úrovniach s cieľom podporiť vykonávanie súčasných právnych predpisov o vode, ako aj uľahčiť obehové hospodárstvo a stratégie priemyselnej symbiózy inteligentne využívajúcu vodu; zdôrazňuje, že údaje a umelá inteligencia by sa mohli použiť na modelovanie spotreby vody a energie, ako aj kapacity opätovného využitia a recyklácie;
98. vyzýva Komisiu, aby lepšie uznala zásadnú úlohu odvetvia vodného hospodárstva pri posilňovaní konkurencieschopnosti EÚ podporou výskumu a inovácií a presadzovaním podnikania a talentov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť inovácie v odvetví vody; poukazuje na to, že európske Inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie vytvorené v rámci smernice 2010/75/EÚ by v tejto súvislosti mohlo zohrávať úlohu, keďže hodnotí environmentálne vlastnosti priemyselných technológií a zhromažďuje informácie o inovačných priemyselných environmentálnych technikách; ďalej poukazuje na existujúce partnerstvá, ako je partnerstvo Water4All, program financovania vedeckého výskumu;
99. domnieva sa, že treba budovať a podporovať platformy viacerých zainteresovaných strán, aby sa podporilo zavádzanie inovácií na všetkých úrovniach, miestnej aj celoštátnej; odporúča, aby tieto platformy zahŕňali širokú škálu účastníkov – verejný a súkromný sektor a združenia občianskej spoločnosti – s cieľom vytvoriť koalíciu partnerov, ktorá by priniesla zmeny; podporuje presadzovanie výmeny poznatkov o tom, ako môžu digitálne vodohospodárske technológie podporiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ o vode, ako aj budovanie kapacít na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili digitálne zručnosti a programy výskumu a vývoja zamerané na vodu, a to aj spoluprácou s univerzitami, výskumnými centrami a MSP;
100. uznáva kľúčovú úlohu dátových centier v digitálnom hospodárstve; so znepokojením konštatuje, že rýchle rozšírenie technológie by mohlo viesť k značnému zvýšeniu dopytu umelej inteligencie po vodných zdrojoch spojených s jej prevádzkou, čo by mohlo oslabiť environmentálne prínosy, ktoré umelá inteligencia sľubuje, ako je optimalizácia zdrojov a znižovanie emisií uhlíka, a zdôrazňuje potrebu začleniť opatrenia na efektívne využívanie vody do návrhu a prevádzky umelej inteligencie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody zaoberala využívaním vodných zdrojov informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), a najmä umelou inteligenciou a dátovými centrami, najmä nabádaním dátových centier, aby opätovne využívali vyčistenú vodu a aby podporovali navrhovanie účinnejších čipov a komponentov s cieľom znížiť potrebu chladenia; odporúča členským štátom, aby uprednostnili stratégie pre odolnosť v oblasti vody, ktoré riešia osobitné výzvy, ktoré predstavujú dátové centrá, s cieľom zabezpečiť udržateľnosť digitálnej aj environmentálnej agendy;
101. pripomína, že odsoľovanie morskej vody je proces, pri ktorom sa odstraňuje soľ z morskej alebo brakickej vody, aby bola použiteľná na rôzne účely „vhodné na použitie“ vrátane pitia, a že teda ide o dôležité technologické riešenie pre obživu ľudí; konštatuje, že odsoľovanie je zároveň energeticky náročný proces, ktorý by sa mal v ideálnom prípade realizovať pri využití energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ je to možné, aby sa čo najviac znížil vplyv na životné prostredie; opakuje, že odsoľovanie vytvára vedľajší produkt, soľanku (koncentrovaný soľný roztok), ktorý sa musí riadne zneškodniť, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom na morské prostredie; domnieva sa preto, že odsoľovanie založené na reverznej osmóze alebo tepelných technológiách by sa malo uplatňovať vtedy, ak nie sú k dispozícii iné environmentálne udržateľnejšie možnosti alebo ak ich nemožno realizovať, najmä v odľahlých oblastiach a na ostrovoch; zdôrazňuje v tejto súvislosti prebiehajúcu prácu na nových technologických riešeniach, ako sú mikrobiálne odsoľovacie bunky, ktoré ponúkajú environmentálne udržateľnú a inovatívnu alternatívu k tradičným metódam odsoľovania, najmä s cieľom zabezpečiť čistú vodu a čistenie odpadových vôd pre malé izolované miesta bez elektrickej energie;
102. zdôrazňuje potrebu zvýšeného financovania a výskumu a vývoja technológií, ako sú inovačné techniky odsoľovania, s cieľom zvýšiť efektívnosť, udržateľnosť a rozširovanie takýchto technológií; vyzýva na výskum možností využívania takýchto technológií v poľnohospodárstve s cieľom diverzifikovať miesta zásobovania vodou, a tým znížiť zraniteľnosť odvetvia voči nedostatku vody;
103. konštatuje, že v uplynulom desaťročí došlo k mnohým vedeckým objavom, ktoré umožňujú, aby sa čistenie vody stalo inteligentnejšie a obehovejšie, pričom tieto riešenia ponúkajú príležitosti na využívanie digitálnych riešení, umelej inteligencie a diaľkového snímania na efektívnejšie využívanie vody a opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie a zhodnocovanie energie a živín z odpadových vôd;
104. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili regulačné prekážky na jednotnom trhu na uľahčenie vývoja a rozširovania inovatívnych riešení v oblasti biotechnológie a biovýroby a a ich umiestňovania na trh a na podporu čistejšej výroby a obehovosti;
105. vyzýva na financovanie, vývoj a povoľovanie inovačných riešení na ochranu plodín a hnojenie vrátane agensov biologickej kontroly a účinných látok s menším vplyvom na životné prostredie, ktoré sú potrebné na spravodlivý prechod na udržateľnejšie poľnohospodárske systémy;
106. vyzýva na vytvorenie osobitných programov na čistenie a ochranu riečnych korýt, ktorými sa zabezpečí dostatočný prietok a zníži sa hromadenie nečistôt a sedimentov, ktoré môžu ovplyvniť kapacitu zásob vody a jej distribúciu;
Cezhraničná spolupráca a medzinárodná spolupráca
107. zdôrazňuje potrebu komplexnej európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody, ktorá podporuje cezhraničnú spoluprácu, jednotnejší zber údajov a podávanie správ a výmenu najlepších postupov medzi miestnymi, regionálnymi a národnými subjektmi, čím sa zabezpečí udržateľné hospodárenie s vodami a spravodlivé rozdelenie zdrojov medzi členskými štátmi a zabráni sa tomu, aby sa výzvy v oblasti vody, napríklad nedostatok vody a riziko povodní, preniesli na iné členské štáty;
108. zdôrazňuje, že zmena klímy predstavuje veľkú hrozbu pre vodné zdroje a vodné ekosystémy; poznamenáva, že záplavy a nedostatok vody ohrozujú potravinovú bezpečnosť a zabezpečenie dostupnosti vody, ako aj zdravie bežného obyvateľstva, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje sociálnu súdržnosť a stabilitu; uznáva, že odolnosť v oblasti vody má zásadný význam z hľadiska prevencie a riešenia súčasných a budúcich zdravotných, potravinových, energetických a bezpečnostných kríz; zdôrazňuje, že odolnosť v oblasti vody podporuje cezhraničnú spoluprácu v oblasti vody, ktorá slúži ako katalyzátor mieru a bezpečnosti, keďže krajiny sú prepojené spoločnými riečnymi a podzemnými zdrojmi;
109. vyzýva na intenzívnejšiu cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi pri riadení spoločných povodí a vodonosných vrstiev podzemných vôd a pri účinnom zbere a výmene údajov o kvalite vody, úrovniach znečistenia a hladinách vody; odporúča, aby sa zriadili centrá regionálnej spolupráce s cieľom koordinovať vykonávanie spoločných stratégií pre odolnosť v oblasti vody s prihliadnutím na klimatické, sociálne a hospodárske výzvy na každom území;
110. vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu, a to aj na úrovni povodí, s cieľom riešiť rastúcu krízu v oblasti vody, zabezpečiť čistú a vysokokvalitnú vodu, podporiť udržateľné hospodárenie s vodami a zaviesť rôzne inovačné technológie v oblasti vody vrátane riešení blízkych prírode; požaduje zakotvenie cezhraničnej spolupráce na operačnej, taktickej a strategickej úrovni;
111. požaduje, aby sa v rámci Interregu a iných fondov EÚ vytvorili cezhraničné projekty s cieľom zlepšiť regionálnu spoluprácu pri hospodárení s vodnými zdrojmi s osobitným zameraním na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia vody medzi odvetviami a členskými štátmi;
112. zdôrazňuje potrebu posilniť monitorovacie kapacity EÚ prostredníctvom digitalizácie a moderných technológií vrátane satelitného dohľadu a sledovania znečistenia v reálnom čase, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie cezhraničnému znečisťovaniu a boj proti nemu;
113. naliehavo vyzýva Komisiu, aby plnila osobitnú diplomatickú úlohu zameranú na riešenie konfliktov súvisiacich s vodou, na podporu spolupráce v oblasti vody a na ochranu vodných zdrojov a systémov, najmä počas ozbrojených konfliktov a v cezhraničnom kontexte;
114. naliehavo vyzýva EÚ, aby stála v popredí medzinárodného úsilia o ochranu a obnovu vodných ekosystémov v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 6 týkajúceho sa čistej vody a sanitácie;
115. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
V tejto správe sa načrtáva nadchádzajúca európska stratégia pre odolnosť v oblasti vody, ktorá predstavuje významný pokrok pri plnení záväzku EÚ zvýšiť odolnosť v oblasti vody, zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodami a chrániť vodu ako nevyhnutný zdroj pre budúce generácie. Cieľom spravodajcu je poskytnúť základ pre komplexný a záväzný legislatívny rámec, ktorý sa bude zaoberať odolnosťou v oblasti vody, a to prostredníctvom šiestich kľúčových pilierov: efektívne využívanie vody, zmierňovanie znečistenia, adaptácia na zmenu klímy, financovanie, digitalizácia a inovácie a cezhraničná spolupráca.
Spravodajca je pevne presvedčený o tom, že udržateľnosť vody musí byť základným kameňom všetkých politík EÚ, a tvrdí, že každá politika by sa mala posudzovať z hľadiska jej vplyvu na vodné zdroje vrátane kvality, kvantity a dostupnosti. Začlenením udržateľnosti vody do rozhodovacích procesov sa zaistí, že sa odolnosť v oblasti vody stane neoddeliteľnou súčasťou riadenia EÚ. To si vyžaduje odkloniť sa od zastaraného vnímania vody ako nevyčerpateľného zdroja a uznať jej skutočnú hodnotu a dôležitosť pri riešení environmentálnych, sociálnych a hospodárskych výziev, ktorým Európa čelí dnes a bude čeliť v blízkej budúcnosti.
Spravodajca vyzdvihuje význam záväzných odvetvových cieľov pre efektívne využívanie vody a odber vody v poľnohospodárstve, priemysle a domácnostiach stanovených na základe hodnotenia povodí. Na účinné monitorovanie a presadzovanie týchto cieľov je nevyhnutný prístup založený na dôkazoch, ktorý sa opiera o zlepšený zber údajov a digitálne nástroje. Pri riešení nedostatku vody sa musia uprednostniť inovačné postupy hospodárenia s vodami. Poľnohospodárstvo a priemysel – dve oblasti s najvýznamnejšou spotrebou vody, ktoré však zároveň prispievajú k našej potravinovej a hospodárskej bezpečnosti, musia zaviesť efektívne postupy na vyváženie svojich hospodárskych a environmentálnych príspevkov. Nabádanie k inováciám, podpora výmeny poznatkov a uplatňovanie udržateľných postupov sú kľúčové kroky na zabezpečenie zodpovedného využívania vody vo všetkých odvetviach.
V záujme odolnosti v oblasti vody je rovnako nevyhnutné riešiť znečistenie. Spravodajca zdôrazňuje naliehavú potrebu prísnejšieho presadzovania rámcovej smernice o vode a súvisiacich právnych predpisov na boj proti chemickému znečisteniu vody. Nové znečisťujúce látky, ako sú perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky (PFAS) a bisfenoly, predstavujú dlhodobé ekologické a zdravotné riziká, ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia. Zásadný význam má stanovenie celoeurópskych noriem kvality pre PFAS v podzemných a povrchových vodách. Okrem toho je na boj proti kontaminácii PFAS a inými nebezpečnými látkami potrebné posilnené monitorovanie podľa rámcovej smernice o vode, ako aj prijatie komplexných opatrení na reguláciu vypúšťania priemyselných odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd a poľnohospodárskych vstupov. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, z finančných prostriedkov na spoločnú poľnohospodársku politiku by sa mal podporovať prechod na postupy ekologického poľnohospodárstva a postupy s nízkymi vstupmi, aby sa znížila závislosť od chemických pesticídov a hnojív. Riešením znečistenia pri zdroji a začlenením zásad obehového hospodárstva dokáže EÚ chrániť vodu od jej prameňa po more.
Adaptácia na zmenu klímy má zásadný význam pre to, aby sa európska stratégia pre odolnosť v oblasti vody stala nadčasovým nástrojom. Odolnosť v oblasti vody je neoddeliteľne spätá s dôsledkami zmeny klímy vrátane povodní a sucha. Spravodajca zdôrazňuje význam riešení blízkych prírode, ako je obnova mokradí, opätovné zavlažovanie rašelinísk a vytváranie prírodných zásob vody, s cieľom zvýšiť odolnosť voči extrémnym poveternostným javom. Tieto opatrenia nielen zmierňujú klimatické vplyvy, ale aj obnovujú ekologickú rovnováhu. Spravodajca sa domnieva, že členské štáty musia vypracovať komplexné plány manažmentu sucha a povodní, ktoré budú zahŕňať digitálne monitorovacie systémy a systémy včasného varovania na zabezpečenie účinnej reakcie. Adaptačnými opatreniami sa nesmú zintenzívniť činnosti náročné na vodu a energiu a zároveň sa musí zabezpečiť spravodlivý prístup k vode pre všetky odvetvia.
Základným kameňom tejto stratégie je primerané financovanie. Spravodajca vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zaviedla osobitný riadok na financovanie odolnosti v oblasti vody. Z týchto finančných prostriedkov by sa mali podporovať ciele stratégie vrátane modernizácie infraštruktúry, inovačných technológií, zberu údajov, riešení blízkych prírode a dodržiavanie legislatívnych povinností, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať riešeniu regionálnych rozdielov a podpore hospodársky znevýhodnených oblastí. Pri zvyšovaní investícií do odolnosti v oblasti vody budú mať zásadný význam aj verejno-súkromné partnerstvá. V rámcoch riadenia by sa mali jasne vymedziť úlohy zainteresovaných strán pri plánovaní, financovaní a vykonávaní riešení blízkych prírode, pričom by sa mali zahrnúť rôzne zdroje financovania vrátane filantropických príspevkov a partnerstiev súkromného sektora.
Pri zvyšovaní odolnosti v oblasti vody sú digitalizácia a inovácie transformačnými silami. Digitálne nástroje, umelá inteligencia a inteligentné vodohospodárske technológie môžu zásadne zmeniť hospodárenie s vodou a jej monitorovanie, a to poskytovaním údajov v reálnom čase o kvalite, využívaní a únikoch vody. Takéto technológie umožňujú tvoriť politiky založené na dôkazoch a včas reagovať na nové výzvy. Zber údajov v reálnom čase je mimoriadne dôležitý, pretože umožňuje odhaľovať malé, ale významné zmeny vo vodovodných systémoch, vďaka čomu môžu tvorcovia politík účinne uprednostňovať zdroje. Spravodajca zdôrazňuje význam zberu údajov pri monitorovaní a analýze cieľov v oblasti efektívneho využívania vody a jej znečistenia. Spravodajca v tejto súvislosti vyzdvihuje úlohu digitalizácie pri spoľahlivom zbere údajov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostnili výmenu poznatkov a budovanie kapacít s cieľom zabezpečiť koordinovaný a spravodlivý pokrok pri zbere údajov prostredníctvom prijatia inovačných digitálnych technológií.
Odolnosť v oblasti vody je cezhraničnou výzvou, ktorá si vyžaduje pevnú medzinárodnú a regionálnu spoluprácu. Zmena klímy prehlbuje spoločné výzvy v oblasti vody, ako sú záplavy a nedostatok vody, ktoré ohrozujú sociálnu súdržnosť a stabilitu. V správe sa vyzýva na posilnenie medzinárodnej a regionálnej spolupráce s cieľom podporiť udržateľné hospodárenie s vodami a spravodlivé rozdelenie zdrojov. Spravodajca sa zasadzuje za vytvorenie prírodných zásob vody a väčšiu spoluprácu na úrovni povodí. Vďaka posilneným partnerstvám so susednými krajinami a s medzinárodnými organizáciami sa zabezpečí, že sa odolnosť v oblasti vody stane základným kameňom globálnych a regionálnych stratégií v oblasti životného prostredia.
Voda je nevyhnutná na zabezpečenie odolnosti Európy. Je to zdroj potrebný pre našu potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť nášho priemyslu, a to aj pokiaľ ide o pokrok v oblasti vznikajúcich technológií, no predovšetkým je nevyhnutný pre naše vlastné živobytie. Spravodajca sa domnieva, že táto správa poskytuje odvážny a komplexný rámec pre silnejšiu, konkurencieschopnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá je pripravená riešiť súčasné aj budúce výzvy v oblasti vody. Uprednostňovaním udržateľnosti, inkluzívnosti a inovácií sa v správe načrtáva rámec pre odolnosť v oblasti vody zameraný na ľudí, ktorý zabezpečí dlhodobé zdravie európskych vodných zdrojov, ekosystémov a komunít v súčasnosti, ako aj pre budúce generácie.
Hlasovanie: Slovenskí Europoslanci sú aj za Ciele udržateľného rozvoja Agendy OSN, Parížsku dohodu a atď !!
Proposition de résolution (ensemble du texte)SPRÁVA o Európskej stratégii odolnosti voči vode
https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=175535&country=sk
https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=176047&country=sk
Mazurek sa zdržal aj hlasovania, čo je aj súhlas !!
https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=176067&country=sk
Všetky hlasovania
https://mepwatch.eu/10/?q=REPORT%20on%20the%20European%20Water%20Resilience%20Strategy
Zdroj titulnej fotky
