Prichádza ďalší zákaz!!!

O tomto som už dávnejšie informoval s varovným prstom! Akoby Brusel už nevrhol dosť nezmyslov, z veliteľského centra európskej megalománie prichádza ďalší trik po káve: stará dobrá bavlna sa má zakázať. Samotná látka, z ktorej sa po celé generácie vyrábajú naše tričká, džínsy a spodná bielizeň, už nezodpovedá pohľadu našich technokratov z EÚ na záchranu klímy. Samozrejme, že naši vlastenci aspoň sa tak prezentujú na sociálnych sieťach o tom mlčia. A prečo? Čítaj až do konca a možno konečne pochopíte účel krachu slovenských textílií !! Všetko dokonale naplánované a všetci politici mlčia pretože za to hlasujú/podporujú !! Klikni sem.

Čo znie ako predčasný prvoaprílový žart, je smrteľne vážne. V mene posvätného obehového hospodárstva a všemohúceho Zeleného dohovoru hrozí, že bavlna bude v EÚ do roku 2030 postupne vyradená z produkcie. Dôvod? Prírodné vlákno nie je dostatočne recyklovateľné a jeho pestovanie je príliš škodlivé pre životné prostredie. Architekti tohto šialenstva vymysleli dve dobre znejúce smernice: smernicu o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov a smernicu o podávaní správ o udržateľnosti podnikov. Za týmito byrokratickými jazykolamami sa skrýva nič menej ako pokus vtlačiť našu ekonomiku do zeleného korzetu, ktorý jej bráni v dýchaní.

Dôsledky? Nemeckí textilní giganti ako Adidas, Hugo Boss a Tchibo by museli úplne prepracovať svoje výrobné procesy. Alternatívami by potom pravdepodobne boli konope a lyocell, ktoré dnes propagujú na sociálnych sieťach aj naši politici, ako je Huliak a rôzni riadení aktivisti – materiály, ktoré niekedy spotrebúvajú ešte viac vody ako údajne škodlivá bavlna. Nehovoriac o nákladoch. Ale veď predsa ide o „udržateľnosť“, však? Zatiaľ čo európske spoločnosti sa musia potýkať s množstvom nových predpisov, ich konkurenti v Ázii si mädlia ruky. S radosťou budú pokračovať v spracovávaní bavlny a potom k nám vyvážať svoje výrobky, lenže za akú cenu (CO2 dane).

Realita je takáto: EÚ usilovne píli konár, na ktorom sedí naša ekonomika. Najprv automobilový priemysel, potom stavebníctvo, teraz textilný priemysel – kto bude ďalší? Spotrebitelia zaplatia cenu – vyššími cenami najzákladnejších produktov každodennej potreby. Pre eurokratov, ktorí sú štedro financovaní z peňazí daňových poplatníkov, to nemusí byť veľký problém, ale čo priemerný spotrebiteľ?

Smutné je, že táto politika sa predáva ako jediná alternatíva. Nie je to však nič viac ako ideologicky motivovaný aktivizmus. Namiesto podpory skutočných inovácií a hľadania pragmatických riešení sú celé odvetvia zahnané do záhuby. Je toto politika, ktorú ľudia naozaj chcú?

Módny priemysel sa nachádza v bode zlomu. Keďže Európa sa snaží o obehové hospodárstvo, je čoraz jasnejšie, že bavlna nedokáže uspokojiť budúci dopyt. Rast globálnej populácie, vzácnejšie zdroje a prísnejšie predpisy vyvíjajú tlak na tradičné materiály. V tejto súvislosti sa budúcnosť bavlny v európskom módnom priemysle javí ako neistá. 
Európske predpisy si vynucujú zmeny

Európska únia si stanovila ambiciózne ciele: Do roku 2030 by malo byť 50 percent používaných materiálov recyklovateľných a 25 percent plne obehových. Do roku 2050 by mali byť všetky materiály plne obehové. Tieto ciele zvyšujú tlak na priemysel, aby zlikvidoval materiály, ktoré nespĺňajú tieto požiadavky. Napriek úsiliu priemyslu nie je bavlna plne obehová kvôli inherentným nedostatkom krátkeho vlákna.

Jasné usmernenia z Európy však stále chýbajú a tlak na konanie rastie. Prísnejšie usmernenia, ako napríklad smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD) a smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD), ukladajú spoločnostiam povinnosti, ale nechávajú otvorenú otázku, či sú tieto opatrenia dostatočné.

Od náležitej starostlivosti k záväzným opatreniam

Koncept „náležitej starostlivosti“ – posudzovania vplyvov spoločností na ľudí a životné prostredie – je zamýšľaný ako krok k väčšej náležitej starostlivosti. Ak však správy nie sú doplnené konkrétnymi opatreniami, tento proces stráca svoj význam.

Okrem toho sa ukazuje, že implementácia jednotných európskych noriem sa ťažko vykonáva. Regióny ako Ázia, severná Afrika alebo Turecko majú často odlišné rámcové podmienky, čo sťažuje implementáciu európskych požiadaviek bez ekonomických strát. Tam, kde už predpisy neplatia, sa zákaz javí ako nevyhnutný. Európske predpisy musia byť preto jasné a jednotné, aby výrobcovia presne vedeli, čo sa od nich očakáva. Pokiaľ bude existovať priestor pre interpretáciu a národné odchýlky, úsilie zostane roztrieštené a neefektívne.

Prechod na obehové hospodárstvo, ktoré sa má v Európe stať štandardom do roku 2050 (skrátili do 2040), si však vyžaduje konzistentné konanie už dnes. Zníženie závislosti od problematických surovín, ako je bavlna, si vyžaduje jasnú stratégiu a rozhodné opatrenia.

Posolstvo majú jasné: Vyčkávací prístup sa musí skončiť. Ak módny a textilný priemysel čoskoro nepodnikne rozhodné kroky, zákaz bavlny by sa mohol stať realitou do roku 2030. Dôraz sa musí klásť na vývoj inovatívnych alternatív a spoluprácu na obehových riešeniach. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť stabilnú a obývateľnú budúcnosť pre tento priemysel aj pre našu planétu.

Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil – totálne zvrátené!! Časy komunizmu!!

Legislatívne observatórium Európsky parlament

2022/2171(INI) Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil

Predmet

3.40.10 Textilný a odevný priemysel, kožiarsky priemysel
3.70.20 Trvalo udržateľný rozvoj

24. 11. 2022 V parlamente bolo oznámené postúpenie veci výborom

27. 4. 2023 Hlasovanie vo výbore

Správa – A9-0176/2023 aj s hlasovaním vo výboroch. Smer-SD ZA !!

V tomto dokumente máte čierne na bielom proti koženým výrobkom, proti hovädziemu dobytku, za umelé textílie a atď. Nutné čítať !!!

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií (COM(2022)0141),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

VIAC: uznesenie-vlady-sr-o-agende-2030-rada-vlady-sr-pre-zelenu-dohodu….

VIAC: exkluzivna-sprava-odhaluje-do-roku-2030-postupne-vyradit-z-vyroby-maeso-mliecne-vyrobky-a-sukromne-vozidla

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a na uznesenie Parlamentu z 10. februára 2021 na túto tému[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na uznesenie Parlamentu z 9. júna 2021 o tejto stratégii[2],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 o tejto stratégii[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028) a na uznesenie Parlamentu z 13. septembra 2018 o tejto stratégii[4],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) a na uznesenie Parlamentu z 10. júla 2020 o tejto stratégii[5],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030[6] (ďalej len „8. environmentálny akčný program“),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[7] (ďalej len „rámcová smernica o odpade“),

– so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES[8],

– so zreteľom na návrh Komisie z 30. marca 2022 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov a zrušuje smernica 2009/125/ES (COM(2022) 0142),

– so zreteľom na návrh Komisie z 23. februára 2022 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM(2022)0071),

– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 17. januára 2023 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056[9],

– so zreteľom na briefing Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z novembra 2019 s názvom Textiles in Europe’s circular economy (Textílie v obehovom hospodárstve Európy), briefing z januára 2021 s názvom A framework for enabling circular business models in Europe (Rámec pre umožnenie obehových obchodných modelov v Európe), briefing z januára 2021 s názvom Plastic in textiles: towards a circular economy for synthetic textiles in Europe (Plasty v textíliách: smerom k obehovému hospodárstvu v oblasti syntetických textílií v Európe), briefing z februára 2022 s názvom Textiles and the environment: the role of design in Europe’s circular economy (Textílie a životné prostredie: úloha koncepčného riešenia v obehovom hospodárstve Európy) a briefing z februára 2022 s názvom Microplastics from textiles: towards a circular economy for textiles in Europe (Mikroplasty z textílií: smerom k obehovému hospodárstvu textílií v Európe),

– so zreteľom na technickú správu Spoločného výskumného centra z júna 2021 s názvom Circular economy perspectives in the EU Textile sector (Perspektívy obehového hospodárstva v textilnom priemysle EÚ),

– so zreteľom na správu oddelenia Medzinárodnej organizácie práce pre inkluzívne trhy práce, pracovné vzťahy a pracovné podmienky z roku 2017 s názvom Purchasing practices and low wages in global supply chains: Empirical cases from the garment industry (Nákupné postupy a nízke mzdy v globálnych dodávateľských reťazcoch: skúsenosti v odevnom priemysle),

– so zreteľom na správu nadácie Ellen MacArthur Foundation z roku 2017 s názvom A New Textiles Economy: Redesigning fashion’s future (Nová textilná ekonomika: prekoncipovanie budúcnosti módy),

– so zreteľom na správu organizácie Textile Exchange s názvom Preferred Fiber & Materials Market Report 2022 (Trh s preferovanými vláknami a materiálmi za rok 2022),

– so zreteľom na správu organizácie Hot or Cool Institute s názvom Unfit, Unfair, Unfashionable: Resizing Fashion for a Fair Consumption Space (Nehodiace sa, nespravodlivé, nemoderné: Prispôsobenie módy spravodlivej spotrebe),

– zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rozvoj, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0176/2023),

Príklad v bodoch sa uvádza (ukončenie, obmedzenie, ciele udržateľného rozvoja, Harabinova Charta a atď)):

N. keďže v textilnom odvetví sa používajú netextilné časti živočíšneho pôvodu, pričom zvieratá sa často chovajú špeciálne na tento účel, a to aj v krajinách s nedostatočnými právnymi predpismi o dobrých životných podmienkach zvierat;

O. keďže rodová rovnosť je základnou zásadou EÚ, ktorá je zakotvená v Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“)42, Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Charte základných práv Európskej únie, keďže v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja je cieľom č. 5 rodová rovnosť, cieľom č. 8 je dôstojná práca a hospodársky rast a cieľom č. 12 je zodpovedná spotreba a výroba; keďže Komisia sa vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 zaviazala začleniť rodové hľadisko do všetkých aspektov a úrovní tvorby politík, čo sa však dostatočne neodzrkadľuje v stratégii v oblasti textílií;

Stratégia Únie

1. víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií a v ňom vytýčenú víziu do roku 2030; zdôrazňuje, že opatrenia nadväzujúce na uverejnenie stratégie by mali byť v plnom súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a životného prostredia, najmä s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, ako aj dosiahnuť nulové znečistenie pre netoxické životné prostredie;

2. ďalej zdôrazňuje, že opatrenia nadväzujúce na uverejnenie stratégie by mali byť v plnom súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vrátane Parížskej dohody, globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu a cieľov udržateľného rozvoja;

-a mnoho ďalších zvrátenosti. Parížsku dohodu ratifikoval Fico (Fico sa chváli: Ratifikácia Parížskej dohody je úspechom Slovenska), ciele udržateľného rozvoja tiež aj počas vlády 2016 až 2020 a atď – VIAC TU a v tomto článku exkluzivna-sprava-odhaluje-do-roku-2030-postupne-vyradit-z-vyroby-maeso-mliecne-vyrobky-a-sukromne-vozidla

Celý dokument:

Hlasovanie na Plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu – Slovensko a Česko

Takže Republika tvrdí, že je proti Agende OSN a podobne?

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=155525&country=sk

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=155525&country=cz

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo je totálne zvrátené!! Časy komunizmu!! Odporúčam pozrieť si celý dokument.

2020/2077(INI)

3.40.16 Suroviny
3.70.12 Nakladanie s odpadom, domový odpad, obaly, ľahký priemyselný odpad
3.70.20 Trvalo udržateľný rozvoj

Správa – A9-0008/2021

Európsky parlament,

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)100),

− so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba a cieľa udržateľného rozvoja č 15 – Život na pevnine,

− so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667)[1],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti[2],

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)380),

− so zreteľom na správu globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z mája 2019,

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, COM(2018)0673),

− so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie,

− so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo,[3]

− so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia,[4]

− so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti[5],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (2014/2208(INI))[6],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade [2018/2589(RSP)][7],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístup k uskladňovaniu energie [2019/2189(INI)][8],

− so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2020/741 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody,

− so zreteľom na návrh ôsmeho environmentálneho akčného programu, ktorý Komisia predložila 14. októbra 2020, najmä na prioritný cieľ urýchliť prechod na obehové hospodárstvo stanovený v článku 2 ods. 2 písm. c) návrhu,

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

− so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy, dezertifikácii, znehodnocovaní pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, ako aj o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a so zreteľom na osobitnú správu IPCC s názvom Globálne oteplenie o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a jeho súhrnnú správu zo septembra 2018,

− so zreteľom na prvý akčný plán pre obehové hospodárstvo predstavený v roku 2015 [oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614)] a opatrenia prijaté v rámci tohto plánu,

− so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti[9],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode[10],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve[11],

− so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia rozhrania legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpadoch[12],

− so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne[13],

− so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/904/EÚ z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie[14],

− so zreteľom na revíziu právnych predpisov EÚ o odpadoch, ktorá bola prijatá v roku 2018: smernice (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade[15], smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov[16], smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov[17], a smernice (EÚ) 2018/849, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení[18],

− so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej len „nariadenie CLP“)[19],

− so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

− so zreteľom na globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019[20] a na správu s názvom Efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy[21], ktoré vypracoval Medzinárodný panel pre zdroje,

− so zreteľom na vedeckú publikáciu s názvom Hodnotenie scenárov smerujúcich k nulovému znečisťovaniu plastmi[22],

− so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

− so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

− so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0008/2021),

Hlasovanie v EP Slovensko a Česko. Tak ako milí voliči ?? Stále im veríte?

Takže Republika, SPD, ANO, Konečná tvrdia, že sú proti Agende OSN a podobne?

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127624&country=sk

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127624&country=cz

Zasadnutie Rady EÚ v apríli 2024 – Fico to schválil !!

Obehové hospodárstvo

Lídri vyzvali na zvýšenie obehovosti a efektívneho využívania zdrojov a na využitie potenciálu biohospodárstva. To by mohlo pomôcť znížiť závislosť od primárnych zdrojov, najmä od kritických surovín.

• Obehové hospodárstvo (podkladové informácie)

https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2024/04/17-18

Povinné čítanie spojené s týmto článkom !!

Organizácia Spojených národov „17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja“ je úplne šialená!

15.1.2025 je „Čierny deň pre Slovensko“!

Uhrík, Smer-SD, vláda SR…. hlasovali proti konzumácii mäsa, proti chovu dobytka, za Agendu OSN 2030

Výročná správa vlády SR o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 „Schválili všetko“

UV-34107/2024 Informácia o pozvánke pre Slovenskú republiku stať sa členom fóra Climate Club

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29908/1

Z augusta 2024 po rokovaní vlády sme sa stali členmi v Climate club !!!