Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

To sa zasa voliči napočúvali, že Kápo Fico povedali, že nikdy nepodporí Ukrajinu ani na Samite NATO v Ankare. Tak sa poďme nato pozrieť.
Čo podpísal ten váš súdruh? Čo sa uvádza v dokumente? Že nepodporuje vstup Ukrajiny do NATO a do EÚ? Lenže aby toho nebolo málo, tak by sa trebalo spýtať pána Harabina, keď tvrdí že je proti Ukrajine a za Rusko, že je proti vstupu Ukrajiny do NATO a j s Ficom a s ďalšími. Usvedčujúci dokument na vládu z roku 2008!! Pozri dole dokumenty!!
Áno, Slovensko oficiálne podporilo závery summitu NATO v Ankare v júli 2026. Prezident Peter Pellegrini, premiér Robert Fico a minister zahraničných vecí Juraj Blanár dospeli k spoločnému stanovisku na podporu celkových dohôd zo summitu.
Dokonca som dával dôkazy o jednom zasadnutí, kde NR SR na zasadnutí Parlamentného výboru NATO to schválili https://www.dostojneslovensko.online/ficova-vlada-odmieta-vojnove-pozicky-pre-ukrajinu-klamu/
Lokálna stopa
NATO buduje agilnejšiu a odolnejšiu digitálnu infraštruktúru 8. júla 2026
Na summite NATO v rámci Fóra obranného priemyslu v utorok (7. júla 2026) podpísala Komunikačná a informačná agentúra NATO zmluvu so spoločnosťou Accenture na Protected Business Network (PBN), čo predstavuje kľúčový krok k vytvoreniu bezpečného, cloudového digitálneho podniku NATO. PBN vytvára základ pre utajované digitálne operácie v celom NATO. „Dnešná zmluva predstavuje zásadnú zmenu v pokračujúcej digitálnej transformácii NATO,“ povedal Jean-Charles Ellermann-Kingombe, námestník generálneho tajomníka NATO pre kybernetickú a digitálnu transformáciu. „Naša nová, robustná a interoperabilná transatlantická cloudová architektúra umožňuje spojencom prijímať rozhodnutia a spolupracovať rýchlejšie a bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým.“ https://www.nato.int/en/news-and-events/articles/news/2026/07/07/nato-builds-a-more-agile-and-resilient-digital-infrastructure?selectedLocale=
NATO zverejňuje novú stratégiu pre priemyselnú spoluprácu júla 2026
V stredu (8. júla 2026) NATO zverejnilo svoju novú Stratégiu spolupráce medzi priemyslom a NATO (SYNC) po tom, čo ju schválili hlavy štátov a vlád spojeneckých krajín na summite NATO v Ankare.
https://www.nato.int/en/what-we-do/deterrence-and-defence/natos-role-in-defence-industry-production
V utorok (7. júla 2026) na summite NATO Fórum obranného priemyslu spojenci NATO oznámili , že v nasledujúcich piatich rokoch investujú do kapacít na boj proti dronom viac ako 40 miliárd dolárov. Do konca roka 2027 si tiež kladú za cieľ vyškoliť päťkrát viac operátorov dronov.
a podporu rýchleho obstarávania NATO zriadi trhovisko pre boj s drony, ktoré zabezpečí, aby boli systémy testované v NATO, kompatibilné s NATO a dostupné na nákup.
Na podporu výcviku v používaní dronov Spojenci využijú aj mnohonárodnú iniciatívu NATO Flight Training Europe (NFTE). Táto iniciatíva uľahčuje výcvik všetkých posádok lietadiel a bude rozšírená aj o výcvik operátorov dronov. Na fóre sa k sedemnástim ďalším členom NFTE pripojili Fínsko, Francúzsko a Švédsko. Prostredníctvom iniciatívy majú zúčastnení Spojenci prístup k šestnástim letovým strediskám NFTE zriadeným v ôsmich krajinách. https://www.nato.int/en/news-and-events/articles/news/2026/07/07/nato-allies-invest-40-billion-dollars-in-counter-drone-capabilities-and-drone-training?selectedLocale=
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok (7. júla 2026) oznámil spustenie nového nadnárodného projektu s vysokou viditeľnosťou v oblasti kritických obranných surovín.
Projekt spája 12 spojencov NATO, aby spoločne pracovali na posilnení odolnosti dodávateľských reťazcov v oblasti obrany. Zameriava sa na získavanie, skladovanie, prepravu a riadenie kritických surovín, komponentov a recyklovaných produktov, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu obranných prostriedkov.
Generálny tajomník vo svojom prejave na summite NATO pre obranný priemysel v Ankare zdôraznil strategický význam tejto iniciatívy. „Aby naša obrana zostala pripravená a silná, potrebujeme, aby bola naša priemyselná základňa a naše dodávateľské reťazce odolné,“ povedal.
Projekt odráža odhodlanie spojencov znížiť zraniteľnosť v strategických dodávateľských reťazcoch a zabezpečiť bezpečnejší a stabilnejší prístup ku kritickým materiálom prostredníctvom užšej spolupráce.
Možno konečne pochopíte znovuotvorenie hlinikárni Slovalco
Aby Aliancia zostala silná a jej obyvatelia v bezpečí, spojenci NATO sa zaviazali investovať 5 % svojho národného HDP do obrany. Od prijatia tohto záväzku v júni 2025 investovali európski spojenci a Kanada do obrany ďalšie desiatky miliárd, čím zvýšili svoje výdavky za jediný rok takmer o 20 %. Zvýšenie rozpočtov však nestačí – NATO musí zabezpečiť, aby jeho obranný priemysel mal kapacitu poskytovať spôsobilosti potrebné pre spojenecké sily. Na tento účel NATO a spojenci úzko spolupracujú s priemyselnými partnermi, aby rýchlo zvýšili výrobu obranného priemyslu na oboch stranách Atlantiku. Toto schválil Fico v minulom roku https://www.dostojneslovensko.online/ficova-vlada-odmieta-vojnove-pozicky-pre-ukrajinu-klamu/
https://www.nato.int/en/what-we-do/deterrence-and-defence/natos-role-in-defence-industry-production
Čo podpísal ten váš súdruh? Čo sa uvádza? Že nepodporuje vstup Ukrajiny do NATO a do EÚ?
I. Politický dialóg Vzhľadom na
Euroatlantické spoločenstvo je spojenectvo krajín v Európe a Severnej Amerike. Tieto štáty spájajú rovnaké hodnoty. Sú to najmä demokracia, sloboda, ľudské práva a voľný trh
Hlavnými piliermi tohto spoločenstva sú:
Krajiny v tomto klube spolupracujú, aby chránili svojich ľudí. Často sa hovorí o integrácii, čo znamená postupné prijímanie nových členov. Príkladom je snaha o obnovu a začlenenie susedných štátov, ako je napríklad Ukrajina. Podrobnosti o týchto plánoch nájdete priamo v Návrhu uznesenia Európskeho parlamentu. A z nedávneho zasadnutia v RADE EÚ
Uznesenie Európskeho parlamentu o udržateľnej obnove a integrácii Ukrajiny do euroatlantického spoločenstva (2023/2739(RSP))
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0270/2023
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä od eskalácie vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO v Bukurešti z 3. apríla 2008,
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej[1], podpísanú v roku 2014, a na súvisiacu prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou,
– so zreteľom na žiadosť Ukrajiny o členstvo v EÚ z 28. februára 2022 a následné udelenie štatútu kandidátskej krajiny Európskou radou 23. júna 2022 na základe kladného posúdenia Komisie a v súlade s názormi Parlamentu,
– so zreteľom na prejav prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského v rámci jeho návštevy Európskeho parlamentu 9. februára 2023,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vo vyhlásení zo samitu NATO v Bukurešti spojenci privítali euroatlantické ambície Ukrajiny a dohodli sa, že sa stane členom NATO;
https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2023-0275_SK.html
Lenže Návrh spoločného uznesenia – RC-B9-0270/2023
SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA o udržateľnej obnove a integrácii Ukrajiny do euroatlantického spoločenstva
14.6.2023 – (2023/2739(RSP))predložený v súlade s článkom 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:
B9‑0270/2023 (Verts/ALE)
B9‑0274/2023 (S&D)
B9‑0275/2023 (PPE)
B9‑0278/2023 (Renew)
B9‑0281/2023 (ECR)
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä od eskalácie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022,
– so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej[1] a na súvisiacu prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou podpísanú v roku 2014, https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/association-agreement-with-ukraine.html
– so zreteľom na žiadosť Ukrajiny o členstvo v EÚ z 28. februára 2022 a následné udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine Európskou radou 23. júna 2022,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté po 24. samite EÚ – Ukrajina 3. februára 2023 v Kyjeve,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO v Bukurešti z 3. apríla 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov skupiny G7 z 27. júna 2022 o podpore Ukrajiny a na najnovšie vyhlásenie vedúcich predstaviteľov skupiny G7 z 19. mája 2023,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a komisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča zo 6. júna 2023 o zničení Kachovskej priehrady,
– so zreteľom na výsledný dokument konferencie o obnove Ukrajiny (URC2022), ktorá sa konala 4. až 5. júla 2022 v Lugane, a na nadchádzajúcu URC2023 v Londýne od 21. do 22. júna 2023,
– so zreteľom na výsledok medzinárodnej konferencie expertov o obnove, rekonštrukcii a modernizácii Ukrajiny, ktorá sa konala 25. októbra 2022 v Berlíne,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže od 24. februára 2022, keď Rusko opätovne začalo nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú útočnú vojnu proti Ukrajine, sa geopolitická situácia v Európe výrazne zmenila; keďže táto útočná vojna predstavuje očividné a zjavné porušenie Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva; keďže zločiny spáchané Ruskom proti Ukrajine, ktoré zahŕňajú zločin agresie, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré môžu predstavovať genocídu, si vyžadujú, aby sa vládni úradníci, vojenskí vodcovia, mediálni propagandisti a iní páchatelia plne zodpovedali za svoje činy v súlade s medzinárodným právom; keďže Ukrajina a jej občania sú odhodlaní odolať ruskej útočnej vojne a úspešne bránia svoju krajinu, i keď za cenu obrovských civilných a vojenských obetí, zničenej civilnej a kritickej infraštruktúry a ničenia prírodného prostredia a miest kultúrneho dedičstva; keďže tretina ukrajinského obyvateľstva utiekla zo svojich domovov a odhaduje sa, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2022 znížil najmenej o jednu tretinu; keďže kroky Ruska na Ukrajine za posledných 16 mesiacov naďalej ohrozujú mier a bezpečnosť v Európe a vo svete;
B. keďže Ukrajina ako nezávislá a zvrchovaná krajina má základné právo určiť svoju vlastnú budúcnosť; keďže to zahŕňa slobodu vybrať si spojenectvá, vytvárať vlastné politiky a presadzovať svoje národné záujmy v súlade s vôľou svojich obyvateľov; keďže silná, stabilná a nezávislá Ukrajina má zásadný význam pre stabilitu euroatlantickej oblasti a je kľúčová pre podporu európskeho a globálneho mieru a stability a dodržiavanie zásad demokracie a medzinárodného práva;
C. keďže Ukrajina je kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ a od EÚ dostáva masívnu podporu vo všetkých oblastiach; keďže Ukrajina dosiahla hmatateľný pokrok pri napredovaní v kľúčových reformách a preukazuje jasné odhodlanie, pokiaľ ide o integráciu do EÚ a NATO; keďže v októbri 2023 Komisia predloží správu o pokroku Ukrajiny pri vykonávaní siedmich odporúčaní uvedených v stanovisku Komisie zo 17. júna 2022 k žiadosti tejto krajiny o členstvo v EÚ; keďže sa očakáva, že Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2023 rozhodne o pripravenosti Ukrajiny na členstvo v EÚ a o ďalších krokoch na jej európskej ceste;
D. keďže EÚ a jej členské štáty spolu s medzinárodnými partnermi a spojencami NATO poskytujú významnú vojenskú podporu Ukrajine, aby jej pomohli pri uplatňovaní jej legitímneho práva na sebaobranu proti útočnej vojne Ruska;
https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2023/2739(RSP)
https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/RC-9-2023-0270_SK.html
Hlasovanie v EP https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-9-2023-06-15-RCV_SK.pdf
Áno, samit NATO v Bukurešti v roku 2008 sa zapísal do histórie presne týmto vyhlásením. Spojenci sa v článku 23 oficiálneho komuniké dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Dobre si prečítajte celý dokument. Kto bol vláda SR v roku 2008? O čom vlastne rozpráva taký Pišta Harabin a ďalší???
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky