Zmluva o EÚ ústave, Lisabonská zmluva a ich zvrátenosti

Tento, ktorý bol vydaný ešte 22.8.2022, teraz ho presúvam aj sem na nový web s aktualizáciou. Rokovanie Vlády, z NR SR, podpis a atď (pozri dole).

Niektorí európski politici presadzujú projekt európskeho superštátu – Európska Federácia, ktorá momentálne v tichosti prebieha. O tom by vám niečo mohol povedať aj taký politik za tvrdé jadro R. Fico, ktorý v roku 2012 povedal pre média, že s tým problém nemá.  

Zmluva o Európskej ústave bola prijatá NR SR v roku 2005 bez referenda! S Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

Lisabonská zmluva, prijatá v roku 2007, ktorú schválila NR SR v roku 2008 po rokovaní Vlády SR s platnosťou od decembra 2009 tiež bez referenda!! 

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sme mohli sledovať výrazné posilňovanie kompetencií ústredných európskych orgánov na úkor členských štátov. 

Tento stav umožnila práve Lisabonská zmluva, ktorá revidovala všetky zakladajúce zmluvy, pričom vytvorila aj legislatívno-právne predpoklady na výrazné posilňovanie ingerencie spoločenstva v rozhodovacích procesoch a pozícií medzinárodného postavenia Európskej únie. V skratke by sme mohli povedať, že táto zmluva autoritatívne vyžaduje od členských štátov ich lojalitu k Európskej únii a k jej zahraničnej politike.

A to nie je všetko. Čo to znamená? Nadnárodný princíp predpokladá, že národné štáty vrátane Slovenska postupne odovzdávajú svoju suverenitu v prospech európskych byrokratických inštitúcií. Týmto by sa však samotný integračný proces neskončil. V novodobej histórii európskej integrácie proti sebe stáli politici presadzujúci spoluprácu suverénnych národných štátov a eurofederalisti, ktorí sú za vytvorenie akýchsi „Spojených štátov európskych“.

Podľa eurofederalistov sú národné štáty prežitkom z minulosti a ich cieľom je postupné vytvorenie spoločnej „európskej identity“ s jednotným „európskym národom“. Preto sa prijali ďalšie zvrátenosti na prevýchovu detí, mládeže – Tu si to prečítajte, je to z Bruselu

Prijali vďaka tejto dohode aj dnešný život bez nášho vedomia aj vďaka prijatiu Zelenej európskej dohody – Tu si prečítaj tento článok a ďalšie články sú: TU klikni

Ani jeden politik Ústavu SR nerešpektuje a dnes idú niečo iné tvrdiť?? Príklad taký bývalý minister spravodlivosti Š. Harabin, ako je príklad V. Mečiar, R. Fico – ktorý ešte chcel byť na Ústavnom súde, alebo taký R. Kaliňák, ba dokonca aj pán Drgonec a ďalší politici.

Prijatím týchto zvráteností sa prijala jedna dosť závažná vec do Ústavy SR

Čl. 7

(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podotýkam, že bez referenda!!

Zmluva o Európskej ústave bola prijatá NR SR v roku 2005 bez referenda!  S Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

Hlasovanie o Zmluve o Európskej ústave v NR SR

https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17442

Celý postup v NR SR

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=520

Rokovanie Vlády SR

Návrh na uzavretie Zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

71

Číslo materiálu:	UV-22892/2007
Rezort:	MZV SR
Rezortné číslo:	120.551/2007-OVZI
Predkladateľ:	minister zahraničných vecí
Podnet:	vlastná iniciatíva
Stav rokovania:
Výsledok rokovania:	Schválený

• Vykonávacie predpisy 
• Doložka prednosti 
• Predkladacia správa 
• Pripomienkové konanie 
• Návrh uznesenia 
• Materiál (správa) 
• Návrh komuniké 
• Obal 

Zloženie Vlády SR

4.7.2006 . 8.7.2010 tu klini

• Štefan Harabin
  podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti od 4. 7. 2006 do 23. 6. 2009
  Ministerstvo spravodlivosti SR

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (od 04. 07. 2006 do 08. 07. 2010)

Podpisom Lisabonskej zmluvy sa prijali rôzne dôsledky pre Slovenskú republiku. No o tom sa samozrejme radšej nič nehovorí, že politici. 

V roku 2007 prebehli rokovania o Lisabonskej zmluve, vrátane zasadnutia Európskej rady 21. júna, kde bol prijatý mandát pre medzivládnu konferenciu. Samotná medzivládna konferencia prebiehala od 23. júla do 18. októbra 2007. Zmluva bola podpísaná 13. decembra 2007 a na Slovensku ju podpísali predseda vlády Robert Fico a minister zahraničných vecí Ján Kubiš. 

Rokovania a prijatie Lisabonskej zmluvy v roku 2007:

• Jún 2007: Európska rada prijala mandát pre medzivládnu konferenciu, ktorá mala vypracovať novú reformnú zmluvu. 
• 23. júl – 18. október 2007: Prebiehala medzivládna konferencia, ktorá sa zaoberala textom Lisabonskej zmluvy. 
• 13. december 2007: Lisabonská zmluva bola slávnostne podpísaná v Lisabone. 
• Za Slovenskú republiku zmluvu podpísali:
  • Predseda vlády Robert Fico 
  • Minister zahraničných vecí Ján Kubiš 

Lisabonská zmluva mala za cieľ nahradiť návrh európskej ústavnej zmluvy, ktorá nebola ratifikovaná. Zmluva zefektívnila fungovanie Európskej únie a priniesla zmeny v inštitucionálnom usporiadaní. 

Lisabonskú zmluvu podpísalo 27 členských štátov Európskej únie 13. decembra 2007. v 2008 roku sa o nej hlasovalo v NR SR. Platnosť nadobudla 1. decembra 2009, keď ju ratifikovali všetky krajiny EÚ v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi. Zohľadňuje sa v nej skutočnosť, že EÚ sa rozrástla zo šiestich zakladajúcich členských štátov na súčasných 27, ako aj vývoj, ku ktorému došlo v posledných 50 rokoch.

– K efektívnosti rozhodovania EÚ má prispieť rozšírenie počtu oblastí, v ktorých na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina; jednomyseľnosť zostane v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike alebo pri zmenách zmlúv EÚ. (tu chcem podotknúť, že bolo odobraté právo veto) inak v daniach a v energetike už nám odobrali právo veto, a sa hlasuje výlučne kvalifikovanou väčšinou. 

– Zmluva zakotvuje princíp obojstrannej flexibility – možnosť prenášania právomocí do Bruselu aj späť na členské krajiny.

– V zmluve je spomenutá aj možnosť vystúpiť z EÚ.

– Rozšíria sa právomoci Európskeho súdneho dvora a EP v rámci spolurozhodovania o prijímaní novej legislatívy Únie.

– Ako dodatok av menšom rozsahu zahŕňa Chartu základných práv, prijatú v decembri 2000 v Nice. Hlavný text Lisabonskej zmluvy sa však zmieňuje o vyhlásení charty, čo jej dáva právnu záväznosť. Británia a Poľsko majú strán charty výnimku.

Stručne o čom tá zmluva je: 

Vo vzťahu k posledným udalostiam sú zrejme najdôležitejšie dve časti – článok 78, odst.3 a článok 80. Tieto dve časti jasne hovoria, že centrálne orgány Únie majú pod vznešeným slovom „solidarita“ právo prevziať riadenie azylovej politiky na celom území Únie.

Nový systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou definovaný v Lisabonskej zmluve znamená oslabenie vplyvu Slovenskej republiky v Rade, a to ako absolútne, tak aj vo vzťahu k veľkým členským štátom.“ 

„Výrazné obmedzenie práva veta a rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na väčší počet oblastí. Lisabonská zmluva rozširuje možnosti použitia tohto spôsobu rozhodovania celkovo o 68 oblastí, z toho u 19 oblastí ide o nahradenie súčasného jednomyseľného rozhodovania a 49 oblastí je úplne nových. V histórii Únie predstavuje toto rozšírenie doteraz najväčší posun. Z „citlivých“ oblastí ide napríklad o vízovú, azylovú a imigračnú politiku, energetiku, dopravu a mnoho ďalších „.

Je dôležité si uvedomiť, že tento posun fakticky likviduje možnosť nekonať podľa výsledkov hlasovania a tak likviduje v týchto oblastiach suverenitu našej krajiny a robí z nej závislé územia pod správou vyššej moci.

A o tom, že sa tak deje, nie je sporu – až príliš často totiž počúvam od zákonodarcov a od aktivistov „nielen naprieč politickým spektrom“ pri príležitosti nejakej tej implementácii – vetu „je to hlúposť, ale schváliť to musíme“. 

Asi exemplárnym príkladom toho, ako a v akom rozsahu obavy naplnili, je migračná kríza a s ňou súvisiace snaha o zavedenie kvót.

Ide totiž o vec kvalitatívne inú než skupina predchádzajúcich „direktív“ a „nariadení“, predovšetkým z hospodárskej oblasti, kde možno povedať, že ide „len“ o peniaze, a rad aktérov sa domnieva, že sa ich to netýka. Ani to síce nie je pravda, pretože všetko nakoniec zaplatia občania, ale väčšina z nich to ešte celkom nevníma.

Avšak v prípade migračnej krízy už nejde „len“ o peniaze, ale ide doslova a do písmena o „krk“. V Eú parlamente za povinné kvóty hlasovali takí veľkí bojovníci Smeru – SD – viď video hore.  

Cieľom azylovej politiky EÚ je poskytnúť primerané postavenie každému štátnemu príslušníkovi mimo EÚ, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu v jednom z členských štátov, a zabezpečiť dodržiavanie zásady nenavracania. Na tento účel sa EÚ snaží vytvoriť spoločný európsky azylový systém.
Ešte ako minister spravodlivosti Š. Harabin, ako člen vlády v roku 2008/2009 podporil Lisabonskú zmluvu, ktorou členské štáty prichádzali o svoje kompetencie. To bol ten záujem Slovenska?
Súčasťou zmluvy je aj tzv. Charta práv, ktorú si budú súdy vo veciach týkajúcich sa rodiny vykladať, ako budú chcieť….. LGBT. A už sa to deje. A práve aj to očkovanie!!! 

Minister spravodlivosti Harabin ako člen vlády podporil Lisabonskú zmluvu, ktorou členské štáty prichádzali o svoje kompetencie. To bol ten záujem Slovenska? Súčasťou zmluvy bola i tzv. Charta práv, ktorú si budú súdy vo veciach týkajúcich sa rodiny vykladať, ako budú chcieť. A už sa to deje.

Revolúcia, ktorá ide proti rodine a manželstvu, prebieha salámovou metódou. V roku 2018 Súdny dvor EÚ rozhodol v kauze „Coman“, že pojem „manželský partner“ sa vo veciach týkajúcich sa povolenia pobytu v členskom štáte vzťahuje i na „manžela“ rovnakého pohlavia, a to i v takom členskom štáte, v tomto prípade v Rumunsku, ktorý manželstvo osôb rovnakého pohlavia nepozná. Pointa je v tom, že súd tak rozhodol na návrh generálneho zástupcu Watheleta, ktorý sa v odôvodnení odvolával okrem iného na Chartu práv EÚ. Ďalšie koliesko salámy je odrezané.

Harabin podporovateľ Charty a Lisabonskej zmluvy tu hovorí, že on je ten, ktorý sa hlásil k obhajovaniu záujmov Slovenska v EÚ, a že Mikloško je ten, ktorý sa k tomu nehlásil. Takto sa správajú len klamári! To, že takto súdy budú rozhodovať, ešte vtedy Mikloškovo KDH upozorňovalo už pred mnohými rokmi. Len právnický gigant Harabin to zrejme nevedel, keď pred rokmi Chartu podporil. Dnes chce bojovať proti LGBT. Bohužiaľ dnešné KDH je úplne zvrátené, keďže v EP hlasujú ZA. Viac tu čítaj

Dokonca ho chceli aj odvolať, kvôli Lisabonskej zmluve. Súčasťou tejto zmluvy je aj predsa azylová politika. Štefan Harabin s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom počas prvej Ficovej vlády, kde pôsobil ako minister spravodlivosti za HZDS.

No dnes presviedča verejnosť, že nikdy v politike nebol.

Za túto zmluvu Hlasovali v NR SR:
JUDr Fico, Kaliňák, Ján Slota, Anna Belousovova, Vladimír Mečiar, Pellegrini a ďalší a ďalší

Hlsovanie: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734

Ďalší bod:
V Štokholmskom programe prijatom Európskou radou 10. decembra 2009 na obdobie rokov 2010 – 2014 sa opätovne potvrdil „cieľ vytvoriť spoločný priestor ochrany a solidarity na základe spoločného azylového konania a jednotného štatútu pre osoby, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana“. Zdôraznila najmä potrebu podporovať účinnú solidaritu s tými členskými štátmi, ktoré čelia mimoriadnemu tlaku, a ústrednú úlohu, ktorú má zohrávať nový Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).
Hlavné existujúce právne nástroje a súčasné reformné úsilie.
S výnimkou prepracovanej kvalifikačnej smernice , ktorá nadobudla účinnosť v januári 2012.
Vzhľadom na migračný tlak od roku 2014 vydala Komisia v máji 2015 Európsku migračnú agendu ( 4.2.3).
Európska migračná agenda stanovuje aj ďalšie kroky smerom k reforme CEAS, ktoré boli predložené v dvoch balíkoch legislatívnych návrhov v máji a júli 2016 a boli prediskutované medzi Parlamentom a Radou počas legislatívneho obdobia končiaceho v máji 2019.
LIBE prijal správa 15. júna 2017;
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

Komisia 13. júla 2016 predložila legislatívny návrh na reformu prepracovanej smernice o podmienkach prijímania. Výbor LIBE prijal 25. apríla 2017 správou legislatívnom návrhu Komisie;
Reforma dublinského nariadenia , ktorá stanovuje kritériá na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu (v zásade prvá krajina vstupu). Návrh zachováva súčasné kritériá v dublinskom systéme a zároveň ich dopĺňa o opravný mechanizmus prideľovania s cieľom odbremeniť členské štáty, ktoré sú pod neprimeraným tlakom. Výbor LIBE prijal svoju správu 19. októbra 2017;

O tomto sme Vás už tiež informovali na našej webovej stránke (články: Klikni na – Pozvánka, Migračný pact). 
Komisia 23. septembra 2020 vydala nový pakt o migrácii a azyle v snahe znovu začať stagnujúcu reformu CEAS. Cieľom paktu je dosiahnuť novú rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou. Komisia navrhuje začleniť azylový postup do celkového riadenia migrácie a prepojiť ho s predbežnou kontrolou a návratom…….

Ťažko si možno predstaviť krikľavejšie porušenie suverenity štátu a práva jeho občanov o sebe rozhodovať.

Tu by som len pripomenul, že niečo podobné u nás prevádzali komunisti v 50-tych rokoch cez „Nadpočetné metre“, ale to sa týkalo len našich vlastných občanov.

EUroelitám tento krok umožnila Lisabonská zmluva, ktorá previedla „vízovú, azylovú a imigračnú politiku“ do oblastí, kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Úplne sa tak naplnili obavy všetkých, ktorí pred podpisom LS práve z týchto a ďalších dôvodov varovali. Počúval to niekto? Nie nepočúval. Veď ani teraz nechcete počúvať. 

KAPITOLA 2
POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO

Článok 77, Článok 78, Článok 79, Článok 80

Politiky Únie uvedené v tejto kapitole a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov. Právne akty Únie prijaté podľa tejto kapitoly obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

Zmluva tiež umožňuje pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Tento dohovor a Európsky súd pre ľudské práva, ktorý nad ním vykonáva dohľad, predstavujú základy ochrany ľudských práv v Európe.

Konkrétne ustanovenia Lisabonskej zmluvy relevantné pre oblasť rodovej rovnosti:

Článok 2: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Článok 3: (Únia) „Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.“

HLAVA II, Článok 8 (pôvodný článok 3 ods. 2 ZES)

„(1) Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

V mene SR to podpísali Robert Fico a Ján Kubiš

Naopak absolútne nekompetentne dnes vyznievajú hlasy zástancov podpisu ako Štefan Harabin

Euractiv píše: Vláda predložila Lisabonskú zmluvu do parlamentu začiatkom januára. Gestorský Ústavnoprávny výbor NR SR ju jednomysleľne, teda aj hlasmi opozičných poslancov za SDKÚ, odporučil prijať.

Opozícia, v zložení SDKÚ, SMK a KDH, včera oznámila, že sa na dnešnom plánovanom hlasovaní o Lisabonskej zmluve EÚ v Národnej rade nezúčastní. Žiada vládu, aby stiahla návrh tlačového zákona, ktorý si vyslúžil kritiku aj zo zahraničia. Opozícia vyvzvala predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby stiahol z rokovania prvého dňa schôdze NR SR aj zmluvu aj tlačový zákon.

Vláda disponuje len 85 hlasmi, na ratifikovanie zmluvy potrebuje minimálne päť hlasov opozície. Premiér Róbert Fico aj Pavol Paška opozičnú požiadavku odmietli a označili ju za „vydieranie“. Koalícia aj opozícia tvrdia, že to bude chyba toho druhého v prípade, že NR SR zmluvu neratifikuje. Zdroj

Z rokovania Vlády SR

Návrh zloženia delegácie zostavilo MZV SR v spolupráci s Úradom vlády SR. Konečné zloženie určí predseda vlády SR. MF SR nemá výhrady voči navrhovanému zloženiu delegácie a odporúča vláde SR schváliť predmetný materiál.

Predkladacia spáva z NR SR

Návrh účasti oficiálnej delegácie Slovenskej republiky vedenej predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 11. – 12. decembra 2008

Číslo materiálu:	UV-28050/2008
Rezort:	MZV SR
Rezortné číslo:	119.043/2008-OVZI
Predkladateľ:	minister zahraničných vecí
Podnet:	uznesenie vlády SR č. 98/1995
Stav rokovania:
Výsledok rokovania:	Schválený

Slov-Lex 486/2009 Z. z.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra 2007 bola v Lisabone podpísaná Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou zmluvy svojím uznesením č. 809 z 10. apríla 2008 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky ratifikačnú listinu podpísal 12. mája 2008. Ratifikačná listina bola uložená 24. júna 2008 u depozitára, vlády Talianskej republiky.

Zmluva nadobudne platnosť 1. decembra 2009 v súlade s článkom 6 ods. 2 jej časti Záverečné ustanovenia.

Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t. j. 1. decembra 2009.

https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/486

Zdroj titulného obrázka

Vďaka Lisabonskej zmluve sú všetky petície, ako proti sankciám a atď sú neplatné !!!

Petícia na Referendum

Kontakt pre podporu