Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Digitálna peňaženka sa stáva kľúčom ku všetkému – o čom svet momentálne diskutoval v Ženeve o budúcnosti našej digitálnej identity

Share your love

Zatiaľ čo verejnosť sleduje dohodnuté frašky okolo odvolávania Tarabu, tak v pozadí zastúpením vlády SR dohaduje bez vedomia verejnosti povinné ID spoločne s Vízia SR, kde sa tieto zvrátenosti priamo definujú a chcú to dostať do Ústavy SR. Lenže ako to urobiť? Hodíme do pľacu frašky nech sa ľudia zabávajú. Nerozumiem ľuďom, že je to im všetko tak ľahostajné. Nerozumiem! Dole v článku sú zákony!

Z rokovania výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a pozorne počúvajte aj môj výstup priamo v NR SR. Vízia SR do 2040! https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/12238

Zasadnutie výboru NR SR pre financie a rozpočet a pozorne počúvajte aj môj výstup priamo v NR SR. https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/12240

Zatiaľ čo elektronická identita sa verejnosti často prezentuje ako praktická alternatíva k noseniu občianskeho preukazu v peňaženke, v zákulisí sa vyvíja oveľa komplexnejšia infraštruktúra. Začiatkom septembra sa v Ženeve stretlo viac ako 1 500 zástupcov vlád, medzinárodných organizácií, normalizačných orgánov, technologických spoločností, akademickej obce a občianskej spoločnosti na Globálnej konferencii o digitálnej spolupráci 2026 (GDC26) .

Dôraz sa kládol na digitálne identity, peňaženky, overiteľné dôkazy, platobné systémy a otázku, ako môžu tieto systémy spolupracovať naprieč národnými a systémovými hranicami.

Stretnutie je obzvlášť dôležité pre Švajčiarsko: nie je len hostiteľskou krajinou. Podľa federálnej vlády sú jej pripravovaný elektronický preukaz totožnosti a peňaženka Swiyu založené na otvorených štandardoch a infraštruktúre s otvoreným zdrojovým kódom, na ktorých vývoji sa podieľajú aj účastníci tejto medzinárodnej komunity.

Michael Schöll z Federálneho úradu spravodlivosti to na úvod sformuloval nezvyčajne jasne:

„Švajčiarsko stavia na vašej práci.“

Federálna vláda opisuje GDC ako platformu, kde verejní a súkromní aktéri spolupracujú na technických a inštitucionálnych základoch digitálnej dôvery. Zaregistrovalo sa viac ako 2 500 ľudí a spoluorganizátori prijali účasť viac ako 1 500. ( elektronický identifikačný doklad )

Slovensko už na tom už stavia a verejnosť mlčí? Veď si stačí pozrieť zákony (viď dole)

Keď sa identita a platba zlúčia

Program 2. septembra bol obzvlášť podnetný .

Diskusia sa netýkala len samotného ukladania digitálneho identifikačného dokladu v smartfóne. Samostatné podujatie sa zameralo na to, ako by sa Európska peňaženka s digitálnou identitou (EUDI Wallet) mohla použiť na autentifikáciu pri platbách kartou a dokonca aj na iniciovanie takýchto platieb.

Holandská platobná asociácia výslovne potvrdila, že na podujatí sa demonštrovalo a diskutovalo o tom, čo by bolo technicky potrebné na prepojenie peňaženky EUDI s platbami kartou.

Zúčastnila sa aj EMVCo – organizácia, ktorá stojí za kľúčovými globálnymi štandardmi pre platby kartami. Program stretnutia 2. septembra zahŕňal vývoj digitálneho platobného poverenia a otázku, ako by peňaženka EUDI mohla zmeniť autentifikáciu a platbu.

To jasne ukazuje, kam smeruje technologický vývoj: V budúcnosti môže byť digitálna identita oveľa viac než len elektronický občiansky preukaz.

Môže sa stať infraštruktúrou, prostredníctvom ktorej sa prepojí overovanie totožnosti, overovanie veku, odborná kvalifikácia, firemné údaje, bankové informácie a autorizácie platieb.

Peňaženka pre stále viac oblastí života

Napríklad na ďalšej udalosti bol predstavený proces elektronického obchodu, kde doklad o veku potvrdený bankou môže umožniť nákupy s vekovo obmedzeným obmedzením bez toho, aby obchodník musel uchovávať všetky osobné údaje.

Ďalšie podujatia sa zaoberali opakovane použiteľnými dokumentmi KYC pre finančné služby a používaním peňaženiek v bankovníctve.

Európska podnikateľská peňaženka sa už testuje aj v praxi. Na GDC boli predvedené aplikácie, kde môžu firmy používať podnikateľskú peňaženku na otváranie bankových účtov, vykonávanie platieb a prijímanie elektronických potvrdeniek.

Testy interoperability prebiehajú paralelne medzi peňaženkou EUDI a plánovanou peňaženkou European Business Wallet.

Rozhodujúcim faktorom teda nie je jedna funkcia. Je to schopnosť funkcie kombinovať .

Občiansky preukaz, doklad o veku, vodičský preukaz, vzdelanie, odborná kvalifikácia, identita spoločnosti, bankový účet a autorizácia platieb sa technicky môžu stať súčasťou toho istého interoperabilného digitálneho ekosystému.

Kľúčová otázka ešte len príde.

To všetko neznamená, že každá platba bude zajtra prepojená s elektronickým preukazom totožnosti alebo že občania bez digitálnej peňaženky budú vylúčení z hospodárskeho života. Z konferencie sa to nedá vyvodiť.

Technická infraštruktúra, ktorá by mohla prepojiť predtým oddelené oblasti života, sa už vyvíja, štandardizuje a prakticky testuje. A práve preto by sa politická diskusia nemala začať až po úplnom zavedení tejto infraštruktúry.

Ktoré oblasti nášho života by mali byť v budúcnosti prepojené s infraštruktúrou digitálnej identity a peňaženiek – a kde je potrebné stanoviť jasné hranice?

Pretože keď sa identita, úradné dokumenty, odborné kvalifikácie, firemné údaje a platobné transakcie môžu technicky zlúčiť v interoperabilnom ekosystéme, už nejde len o nahradenie plastového občianskeho preukazu aplikáciou.

Ide o architektúru digitálnej spoločnosti.

https://globaldigitalcollaboration.org/gdc26?day=sept-2

Príklad Švajčiarsko na tom už stavia.

Práve v tomto smere nadobúda konferencia pre švajčiarskych občanov osobitný význam.

Švajčiarsko pracuje na vlastnej štátom spravovanej infraštruktúre dôvery a peňaženke Swiyu . Samotná federálna vláda uvádza, že štátom uznávaný elektronický preukaz totožnosti by mal umožniť obyvateľom elektronicky preukázať svoju totožnosť; potrebnú infraštruktúru dôvery prevádzkuje federálna vláda.

Podľa Schölla by sa mali používať otvorené štandardy a technológie s otvoreným zdrojovým kódom. Jeho prejav však obsahoval aj ďalší pozoruhodný bod: GDC by sa mala inštitucionalizovať a rozšíriť.

Počet miest pre členské štáty OSN v Rade GDC sa má zvýšiť z desiatich na pätnásť. Zároveň sa zriadi aj pätnásť korporátnych miest . Desať z nich bude vyhradených pre spoločnosti, ktoré poskytujú GDC značné finančné prostriedky. Schöll tiež uviedol , že Nadácia Gatesovcov výrazne zvýši svoju podporu financovania cestovania . Doteraz bola GDC financovaná predovšetkým Nadáciou OpenWallet.

Nakoniec sa má ako trvalý inštitucionálny domov GDC zriadiť špecializovaná švajčiarska nadácia. Podľa Schölla sa jej spustenie plánuje zhodovať so Svetovým ekonomickým fórom v Davose .

Slovensko už na tom už stavia a verejnosť mlčí? Veď si stačí pozrieť zákony.

Parlamentná tlač 507 z 4.10.2024

V § 1 sa za slová „v oblasti dôveryhodných služieb“ vkladá čiarka a slová „pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti elektronickej identifikácie,2a) podmienky poskytovania európskej peňaženky digitálnej identity2b) (ďalej len „európska peňaženka“), povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity (ďalej len „poskytovateľ európskej peňaženky“)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:

„2a) Čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.

2b) Čl. 3 ods. 42 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.“

(moja poznámka: Nariadenie – 910/2014 – EN – e-IDAS – EUR-Lex.europa.eu. o povinnosti zavedenia digitálnej peňaženky: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2014/910/oj?locale=sk . Celý postup -tu.)

Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.“

3„§ 10 Európska peňaženka a spoliehajúca sa strana

4„§ 10aPostavenie a úlohy ministerstva vnútra

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019)

Vykonávacie rozhodnutieEÚ) 2015/1505 z 8. septembra 2015, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa jednotlivých zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015) v platnom znení.

V § 13 ods. 1 sa slová „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“ nahrádzajú slovami „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“ (moja poznámka: povinne)

Čl. II

Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 301/2023 Z. z. sa takto:

1.V § 10 odsek 7 znie:„7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie na vykonávanie činností prijímacieho, prijímacieho, prijímacieho prijímania elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zabezpečovaním elektronickej pošty a zabezpečuje službu časovej pečiatky na elektronických podávania kvalifikácií a tvorby elektronických úradov. Správcom modulu centrálnej elektronickej pošty je ministerstvo investícií.“

„(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý môže vydať ministerstvo investícií, ustanoví podrobnosti oa) uznaných spôsoboch autorizácie a o ich použití,b) zabezpečenia činností elektronickej podateľne podľa prijímacieho, prijímania a potvrdzovania prijímania elektronických dokumentov a elektronických dokumentov, ktoré podliehajú kvalifikovaným elektronickým dokumentom podpísaným alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom. 7.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025

Aj s hlasovaním

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=507

Číslo materiálu: LP/2026/441
Názov materiálu: Návrh zákona o e-Governmente
Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Mgr. Samuel Migaľ

Podnet Úloha B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 766 z 18. decembra 2024

Typ materiálu: Zákon

Dátum začatia PK: 25.08.2026
Dátum ukončenia PK: 21.09.2026

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 766 z 18. decembra 2024

Názov materiálu: Legislatívny zámer zákona o elektronickej verejnej správe – návrh

Číslo materiálu: UV-46478/2024 Výsledok rokovania: Schválený

Z dokumentu pár bodov

1.1. Situácia pred prijatím zákona o e-Governmente Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) sa pripravoval v období rokov 2010 až 2013. Po schválení legislatívneho zámeru v roku 2010 bol návrh nového zákona predložený do legislatívneho procesu opakovane, pričom schválený bol až jeho tretí návrh a legislatívny proces k nemu trval vyše roka. https://www.dostojneslovensko.online/bijem-na-poplach-v-suvislosti-s-penazenkami-digitalnej-identity-v-eu-ovladacie-prvky-pouzivatelov-maskuju-rizika-nadmerneho-zdielania-udajov/

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu „nariadenie eIDAS“

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024), https://www.dostojneslovensko.online/europske-nariadenie-o-digitalnej-identite/

Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Okrem prijatého politického programu digitálne desaťročie do roku 2030 (Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022)) boli v oblasti regulácie digitálnych technológií prijaté zásadné predpisy na európskej úrovni, a to vo forme nariadení s priamym účinkom, ktoré je potrebné považovať za súčasť východísk pre prípravu novej legislatívy pre elektronickú verejnú správu, hoci patria v podstatnej miere do kategórie predpisov, ktoré presahujú verejnú správu. Ide najmä o tieto nariadenia: o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022), o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022), o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022), o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L, 2023/2854, 22.12.2023), o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024). https://www.dostojneslovensko.online/zakon-eu-o-ai-ucinne-legalizuje-biometricke-hromadne-sledovanie-a-nielen-to/

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30223/1

https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/441

Parlamentná tlač 1543 Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=1543

Vysvetlenie Vízie https://www.facebook.com/camillo.paja

Z rokovania vlády SR a jasne sa definuje úplne všetko s cieľmi udržateľného rozvoja s agenda OSN2030, Zelená dohoda, Draghiho správa a ďalšie

Všetko priznali v NR SR

Z rokovania výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a pozorne počúvajte aj môj výstup priamo v NR SR. Vízia SR do 2040! https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/12238

Zasadnutie výboru NR SR pre financie a rozpočet a pozorne počúvajte aj môj výstup priamo v NR SR. https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/12240

Udržateľný rozvoj https://www.dostojneslovensko.online/?s=udr%C5%BEate%C4%BEn%C3%BD%20rozvoj

Agenda OSN https://www.dostojneslovensko.online/?s=Agenda%20OSN

15 minútové mestá https://www.dostojneslovensko.online/?s=15%20

Draghiho správa https://www.dostojneslovensko.online/draghiho-sprava-koniec-narodnych-statov-eu-schvalene-a-vsetci-mlcia/

Názov materiálu: Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu

Číslo materiálu: UV-24862/2026 Zaevidované: 09. 09. 2026

Predkladateľ: predseda vlády

Podnet: Bod B.2. uznesenia vlády SR č. 561 z 19. novembra 2025

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/32213/1

Názov materiálu: Návrh na organizačné zabezpečenie konferencie „VÍZIA SLOVENSKO 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu – Národné fórum“

Číslo materiálu: UV-23465/2026 Zaevidované: 27. 08. 2026 Predkladateľ: predseda vlády

Výsledok rokovania: Schválený

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/32169/1

Názov materiálu: Východiská a postup vypracovania Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040 – Slovensko 2040

Číslo materiálu: UV-33809/2025 Zaevidované:18. 11. 2025

Podnet: Bod B.1 uznesenia vlády SR č. 358 zo 4. júla 2025

Výsledok rokovania: Schválený

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31343/1

Názov materiálu: Zámer vypracovať „Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2040 – Slovensko 2040“

Číslo materiálu: UV-20405/2025 Zaevidované: 03. 07. 2025

Predkladateľ: predseda vlády

Výsledok rokovania: Schválený

Jasne sa uvádza!

II. Reflexia na vízie a strešné strategické dokumenty vypracované v
minulosti
Obdobné procesy tvorby vízie a strešného strategického dokumentu boli iniciované aj
v minulosti, neboli však v dostatočnej miere premietnuté do praxe. Za ostatných 25 rokov
vznikli na Slovensku 4 dokumenty, ktoré sa snažili zadefinovať dlhodobé smerovanie krajiny
v strategickej a investičnej oblasti:

  • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja schválená uznesením vlády SR č. 978
    z 10. októbra 2001,
  • Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, realizovaná v zmysle projektu
    schváleného uznesením vlády SR č. 906 z 25. októbra 2006, ktorú vláda SR zobrala
    na vedomie uznesením vlády SR č. 180 z 10. marca 2010,
  • Pilotná verzia Národného investičného plánu 2018 – 2030 schválená uznesením vlády
    SR č. 412 z 10. septembra 2018,
  • Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, vypracovaná najmä v rokoch 2018
    a 2019 a schválená uznesením vlády SR č. 41 z 20. januára 2021.

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31002/1

Názov materiálu: Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – nové znenie

Číslo materiálu: UV-819/2021 Zaevidované:15. 01. 2021

Podnet: Úloha B. 1. z uznesenia vlády SR č. 273 z 13. júna 2018 a úloha B.1. z uznesenia vlády SR č. 576 z 23. septembra 2020

schvaľuje
A.1. Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia
udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030, ktorá zároveň
plní úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa
zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších
predpisov;

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25655/1

Názov materiálu: Návrh na predĺženie odbornej a verejnej diskusie k Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti a na zmenu uznesenia vlády SR č. 180 z 10. marca 2010

Číslo materiálu: UV-19910/2010 Zaevidované: 03. 05. 2010 Predkladateľ: predseda vlády

Výsledok rokovania: Schválený

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/5735/1

Názov materiálu: Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti a vyhlásenie odbornej a verejnej diskusie

Číslo materiálu: UV-11244/2010 Zaevidované: 09. 03. 2010 Predkladateľ: predseda vlády

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/5093/1

Názov materiálu: Návrh projektu vypracovania Vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti

Číslo materiálu: UV-18169/2006 Zaevidované: 25. 10. 2006

Predkladateľ: predseda vlády Podnet: Na základe časti 2.2. Programového vyhlásenia vlády SR

Výsledok rokovania: Schválený

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/18086/1


Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Zostaňte informovaní a nenechajte sa ohromiť, prihláste sa teraz!

Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky

Cookie
Súbory cookie používame na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Customize
Customize
Decline
Accept
Cookie
Overview
Necessary
Function
Analytics
Performance
Advertisement
Privacy & Cookie policy
Save settings