Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Čo je to 15-minútové mesto? Schválené!
Share your love
15-minútové mesto (FMC) je koncept urbanistického plánovania navrhnutý tak, aby spĺňal
ciele a ukazovatele udržateľnosti v súlade s Cieľom udržateľného rozvoja č. 11 (SDG 11). Medzinárodná výstavba 15-minútových miest je globálny projekt, ktorý sa zavádza aj v Slovenskej Republike v mestách ako sú Bratislava, Košice, Martin a ďalšie. Za tieto ciele hlasovali všetci politici (príklad aj Republika , ĽSNS).
Čítaj v týchto článkoch, všetko spadá do týchto miest a obcí. Ak si prečítaš tento celý článok a aj tie nižšie, pochopíš ako celok.
https://www.dostojneslovensko.online/15-1-2025-je-cierny-den-pre-slovensko/
https://www.dostojneslovensko.online/konferencia-o-buducnosti-eu-spojene-staty-europske/
https://www.dostojneslovensko.online/digitalne-passport-vasich-domov/
https://www.dostojneslovensko.online/ak-do-pekla-tak-na-bielom-koni/
Prv z rokovania Vlády SR:
Informácia o pripravovanom podpise „Vyhlásenia o úmysle“ medzi Programom OSN pre ľudské sídla UN-Habitat a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
Číslo materiálu: UV-41287/2024 Zaevidované: 18.10.2024
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30099/1
Návrh na zriadenie regionálneho centra Organizácie Spojených národov UN-Habitat pre projekt „Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe)“
Číslo materiálu: UV-46208/2024 Zaevidované: 20.11.202
Výsledok rokovania: Schválený
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30219/1
Slovensko plánuje zriadenie regionálneho centra OSN UN-Habitat, vláda tak schválila návrh dvoch ministerstiev: https://sita.sk/slovensko-planuje-zriadenie-regionalneho-centra-osn-un-habitat-vlada-tak-schvalila-navrh-dvoch-ministerstiev/
Implementácia výsledkov konferencií Organizácie Spojených národov o ľudských sídlach a o bývaní a trvalo udržateľnom rozvoji miest a posilnenie Programu Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN-Habitat): rezolúcia / prijatá Valným zhromaždením našou vládou. Dátum[New York] : OSN, 23. decembra 2024
A/79/251 19 Následné opatrenia po implementácii Novej mestskej agendy a posilnenie Programu OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat). ĽUDSKÉ SÍDLA Valné zhromaždenie OSN (79. zasadnutie: 2024 – 2025)
Kompletné zasadnutia v OSN – TU
Program OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat) je hlavnou koordinačnou a expertnou agentúrou pre implementáciu Cieľa udržateľného rozvoja č. 11 (SDG 11): „Vytvoriť mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné“.
Kľúčové informácie o SDG 11
- Cieľ: Zabezpečiť prístup k primeranému bývaniu, zlepšiť dopravu, chrániť kultúrne dedičstvo a znižovať negatívny environmentálny vplyv miest (najmä znečistenie ovzdušia a odpadové hospodárstvo).
- Štruktúra: SDG 11 pozostáva z 10 cieľov (targets) a 15 indikátorov.
- Aktuálny stav (2024/2025): Svet v súčasnosti neplní väčšinu cieľov SDG 11. V roku 2022 žilo približne 1,1 miliardy ľudí v slumoch a očakáva sa, že v nasledujúcich 30 rokoch k nim pribudnú ďalšie 2 miliardy.
- Prístup k doprave: Len približne 51,6 % mestskej populácie má pohodlný prístup k verejnej doprave.
Úloha UN-Habitat
- Monitorovanie: Vyvíja monitorovací rámec SDG 11 na zber a analýzu dát o mestských podmienkach.
- Podpora miest: Pomáha národným a miestnym vládam lokalizovať ciele prostredníctvom Roadmapy pre lokalizáciu SDG.
- Hlásenia: Pravidelne vydáva Syntetickú správu o SDG 11, ktorá mapuje globálny pokrok a prekážky.
- Platformy: Spravuje Urban Indicators Database, kde sú dostupné dáta pre jednotlivé indikátory.
Pre podrobnejšie dáta o konkrétnom meste alebo regióne si môžete pozrieť Globálnu platformu pre mestské dáta UN-Habitat
UN-Habitat has prepared this “Monitoring Framework” SDG Goal 11 Monitoring Framework
UN-Habitat This synthesis report is the first publication showing the progress SDG 11 Synthesis Report
SURGe (Sustainable Urban Resilience for the Next Generation) je iniciatíva pod vedením predsedníctva COP27, ktorú uľahčuje organizácia ICLEI a UN-Habitat. Jej cieľom je urýchliť miestne klimatické akcie, podporovať udržateľné mestá a spájať miestne, národné a globálne úrovne s cieľom dosiahnuť klimatické ciele a ciele udržateľného rozvoja (SDGs).
Kľúčové aspekty iniciatívy SURGe:
- Ciele: Vytvárať zdravé, udržateľné, spravodlivé, inkluzívne, nízkouhlíkové a odolné mestá.
- Implementácia: Zameriava sa na viacúrovňové riadenie, spájanie miestnych samospráv s národnými vládami a medzinárodnými partnermi.
- Podpora: Iniciatívu podporuje viac ako 180 globálnych partnerov.
- Kontext: Bola spustená na ministerskom stretnutí o urbanizácii a zmene klímy počas COP27.
Okrem klimatickej iniciatívy sa pojem „SURGE“ používa aj v iných kontextoch, napríklad ako program Svetovej banky pre udržateľný rozvoj miest alebo ako nástroj na publikovanie statických webových stránok. https://unhabitat.org/cop27-presidency-sustainable-urban-resilience-for-the-next-generation-surge
Cieľom FMC miestnej rady v mestách je vytvoriť „stratégiu pohybu“ s cieľom navrhnúť, „ako sa ľudia pohybujú“ a „ako sa zdieľa priestor“. To „odsunie“ obyvateľov „od desaťročí trvajúcej závislosti od áut“ a namiesto toho ich prinúti uprednostniť „udržateľné cestovanie“ – chôdzu, cyklistiku a verejnú dopravu.
Hlavnou ambíciou v meste Bath je dosiahnuť „klimatické ciele“. Miestny úrad, rovnako ako takmer každý iný miestny úrad v Spojenom kráľovstve, je na „ Ceste k nulovým emisiám “ riadenej cieľmi udržateľného rozvoja. To viedlo k vytvoreniu štyroch „dopravných buniek“ v meste Bath. Jasne uvedeným dôvodom územného plánovania je presadenie „zníženia používania automobilov“.
Bathova cesta k nulovej spotrebe sa realizuje v rámci splnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 11.b:
Do roku 2020 podstatne zvýšiť počet miest a ľudských sídiel, ktoré prijímajú a implementujú integrované politiky a plány zamerané na začlenenie, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie a adaptáciu na zmenu klímy.
OSN definuje „inklúziu“ ako zabezpečenie „rovnocenného prístupu k príležitostiam a zdrojom“. Rovnocenný prístup k zdrojom – inklúzia – v 15-minútovom meste preto maximalizuje „efektívnosť využívania zdrojov“ obyvateľov, ktorí musia zmierňovať zmeny klímy a prispôsobovať sa im.
Projekt FMC je príspevkom Rady pre Bath a severovýchodný Somerset (BANES) k centralizovanému a koordinovanému riadeniu OSN v oblasti distribúcie a prideľovania všetkých zdrojov. Inak známy ako trvalo udržateľný rozvoj alebo presnejšie technokracia .
V súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 11.2 by do roku 2030 mali mať ľudia žijúci v „ľudských sídlach“ v oblasti BANES prístup k „udržateľnej doprave“. Sťažením a predražením používania automobilov má plán dosiahnuť cieľ udržateľného rozvoja č. 11.6 – „znížiť nepriaznivý vplyv miest na životné prostredie na obyvateľa [jednotlivca]“.
Národný krok Spojeného kráľovstva smerom k 15-minútovým mestám je súčasťou „posilnenia národného a regionálneho rozvojového plánovania“ v rámci cieľa udržateľného rozvoja 11.a. FMC je teda v súlade s cieľom udržateľného rozvoja 11.3 pokusom o dosiahnutie „udržateľného plánovania a riadenia ľudských sídiel“.
Nie je nič nové v urbanistickom plánovaní, ktoré by uspokojovalo potreby obyvateľov. Záhradné mestá, susedské jednotky a kompaktné mestá sú modely rozvoja miest zamerané na zabezpečenie ľahkého alebo jednoduchšieho verejného prístupu k základným tovarom a službám v mestských komunitách.
Iniciatívy v oblasti plánovania, ako napríklad záhradné mestá, sa snažili zvýšiť atraktivitu mestského života – zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť atď. – zlepšením životnej úrovne prostredníctvom lepšieho prístupu k zeleným plochám, dostupného bývania a väčších príležitostí na sebestačnosť. Cieľom bolo riešiť problém rozsiahlej špiny a často hrozných zdravotných následkov života a práce v britských mestách a obciach v 19. a začiatkom 20. storočia, a tým stimulovať hospodársky rast miest. Pre developerov záhradných miest boli primárnymi nástrojmi sociálneho inžinierstva premyslené plánovanie a kreatívny dizajn.
FMC – rôzne označované ako kompletné komunity, 20-minútové mestá a 20-minútové štvrte atď. – využívajú úplne odlišný prístup. Zatiaľ čo propagovaná ponuka FMC spočíva v poskytnutí obyvateľom prístupu ku všetkému, čo potrebujú, do 15 minút chôdze alebo jazdy na bicykli od svojho domova – chrono-urbanizmus –, preferovaným nástrojom sociálneho inžinierstva je používanie technológie sledovania a represívnych obmedzení na vynútenie a/alebo presadzovanie dodržiavania predpisov.
Napríklad Oxford má šesť – namiesto štyroch, ako je to v Bathu – dopravných buniek alebo „15-minútových štvrtí“, ako ich miestni poslanci radi nazývajú . Kamery ANPR budú sledovať obyvateľov Oxfordu, ktorí cestujú autom, aby sa zabezpečilo, že dodržiavajú svoj pridelený 100-dňový limit cestovania autom. Pokuty sa budú automaticky vyberať, ak budú jazdiť mimo povolených časov alebo prekročia svoj 100-dňový ročný limit. Obyvatelia žijúci mimo schválených zón si budú musieť zakúpiť potrebné povolenia na cestovanie autom, maximálne 25 dní v roku , naprieč a medzi obmedzenými zónami Oxfordu.
Ukončenie slobody pohybu obyvateľov Oxfordu, obmedzenie vstupu autom pre obyvateľov mimo zóny a obmedzenie pohybu obyvateľov v rámci im pridelenej zóny FMC je súčasťou záväzku mestskej rady Oxfordu voči globálnej politickej agende OSN. Jej najnovší akčný plán nulových čistých emisií do roku 2040 , podobne ako plán mesta Bath a ďalších, rozdeľuje mesto na zóny s nulovými emisiami (ZEZ), ktoré možno použiť na kontrolu správania vodičov „zvýšením poplatkov tak, aby odrážali vyššie požiadavky na účinnosť vozidiel“.
Podľa oxfordského „plánu“ má „zavedenie aktívnej cestovnej infraštruktúry“, ako je napríklad dohľad nad pohybom občanov pomocou ANPR, viesť k „zníženiu motorovej dopravy“. Tým sa uvoľní „dostatočný priestor na cestách v Oxforde pre aktívne cestovanie“ – chôdzu, cyklistiku a verejnú dopravu. Inými slovami , cieľ udržateľného rozvoja 11.2 .
Ako zdôraznila Výskumná sieť pre zmenu klímy v mestách (UCCRN) – ktorá pôsobí na Kolumbijskej univerzite a je silne podporovaná Organizáciou Spojených národov (OSN) – koncept FMC prvýkrát formalizoval v roku 2016 francúzsko-kolumbijský vedec Carlos Moreno. V tomto roku boli globálne rozvojové ciele tisícročia oficiálne transformované na ciele udržateľného rozvoja (SDG) ako súčasť Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj – Agendy 2030.
UCCRN poznamenáva , že Moreno zdôraznil potrebu maximalizovať efektívnosť „poskytovania zdrojov a služieb“ vrátane optimalizácie „počtu obyvateľov“ v mestskom centre. Moreno argumentoval, že mestské centrá by mali byť zriadené „vo všetkých geografických oblastiach“ a že „prispôsobené 15-minútové mestské modely“ by sa mohli vytvoriť nasadením „pokročilých technológií, ako je IoT (internet vecí), digitálne dvojčatá a siete 6G“.
Moreno sa špecializuje na plánovanie inteligentných miest a je „špeciálnym vyslancom primátora Paríža pre inteligentné mestá“. Moreno mal od začiatku jasno v tom, že technológia digitálneho dohľadu umožňuje rozvoj FMC.
OSN sa dychtivo snažila prijať model FMC, aby mohla túto technológiu využiť na presadzovanie svojich politík v oblasti cieľov udržateľného rozvoja v mestských centrách po celom svete. V roku 2022 podpísala globálna sieť C40 Cities, financovaná organizáciou Bloomberg Philanthropies, strategické partnerstvo s nadnárodným investorom do nehnuteľností NREP s cieľom urýchliť globálne zavádzanie FMC. Moreno bol tiež strategickým partnerom a poradcom C40 pre túto iniciatívu, rovnako ako UN-Habitat.
Program OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat), vytvorený v roku 1977, má za cieľ vytvoriť „sociálne a environmentálne udržateľné mestá a obce“. UN-Habitat je „ústredným bodom OSN pre všetky záležitosti urbanizácie a ľudského sídla“. Spolupracuje s vládami, inými medzivládnymi agentúrami, organizáciami občianskej spoločnosti, súkromnými filantropickými nadáciami, akademickými inštitúciami a súkromným sektorom s cieľom sociálne upravovať mestské obyvateľstvo podľa potreby.
Na tento účel OSN pre ľudské sídla (OSN-Habitat) zaviedla Novú mestskú agendu ako „rámec, ktorý prispieva k implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja“. Nová mestská agenda stanovuje, že na „efektívne prispievanie k udržateľnosti miest je potrebné uplatňovať popredné technológie a inovácie“.
Rovnako ako Moreno obhajoval, OSN vysvetľuje, akú technológiu inteligentných miest na hraniciach rozvoja považuje za nevyhnutnú pre udržateľný rozvoj miest, ako sú napríklad FMC:
Medzi [hraničné technológie] v súčasnosti patria okrem iného internet vecí, senzorové siete, komunikácia medzi strojmi, robotika, umelá inteligencia, virtuálna a rozšírená realita, 3D tlač, geografické informačné systémy (GIS), diaľkový prieskum Zeme, autonómne bezpilotné vozidlá, drony, blockchain, kryptografické výpočty a spracovanie a vizualizácia veľkých dát.
Nová mestská agenda podporuje verejno-súkromné investície – kapitalizmus zainteresovaných strán – na financovanie výstavby takýchto „inteligentných miest“ s cieľom splniť ciele udržateľného rozvoja:
Nová mestská agenda vyzýva na posilnenie technologických a komunikačných sietí a na prístupy inteligentných miest, ktoré využívajú digitalizáciu, čistú energiu a technológie. […] Je potrebné preskúmať inovatívne možnosti financovania a partnerstvá a výrazne posilniť kapacitu miestnych samospráv efektívne obstarávať, testovať a implementovať hraničné technológie.
Technológia dohľadu Frontier alebo inteligentného mesta je technológia behaviorálnej kontroly. Výskumníci, ktorí píšu pre Indonézsky časopis informačných systémov a informatiky, majú pozitívny pohľad na sociálne inžinierstvo a poznamenali :
Vplyv technológie inteligentných miest na správanie spotrebiteľov v mestskom prostredí a na každodenné rutiny a životné návyky ľudí je významný. […] Rozvoj inteligentných miest prostredníctvom aplikácie rôznych technológií, ako sú inteligentné dopravné systémy, aplikácie riadenia dopravy a inteligentné senzory […], zmenil správanie ľudí. […] Aplikácia technológie inteligentných miest teda nielen transformuje mestskú infraštruktúru a služby, ale prináša aj významné zmeny v správaní občanov.
Ako sa uvádza v akademickom článku, ktorého spoluautorom je Moreno a ktorý bol publikovaný v roku 2021, FMC „dopĺňa existujúcu tematiku inteligentných miest“. Cieľom je vybudovať „udržateľné a inkluzívne mestá, ako je znázornené v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 11 Organizácie Spojených národov“. Technologická kontrola správania a neochvejný záväzok k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 11 sú jadrom vízie FMC.
Tím výskumníkov vrátane Morena napísal:
Očakáva sa, že umelá inteligencia (AI), veľké dáta, strojové učenie a crowd computing a ďalšie zrealizujú navrhovaný koncept 15-minútového mesta. […] V súlade s výzvami na technologickú integráciu v mestách s cieľom dosiahnuť rozmery načrtnuté v Cieli trvalo udržateľného rozvoja (SDG) 11 môže […] k tejto realizácii viesť používanie rôznych technológií, inteligentných zariadení a senzorov. […] Používanie blockchainu, inteligentných zmlúv a fiškálnych nástrojov možno prepojiť s právami na rozvoj miest a transakčnými nákladmi, aby sa zabezpečila efektívnosť aj výkonnosť a zároveň sa zohľadnili dlhodobé politické programy [Agenda 2030].
Preto je relatívne jednoduché definovať 15-minútové mesto (FMC): FMC je rozvoj inteligentného mesta v rámci vopred definovanej mestskej zóny, ktorý využíva pohraničné technológie na sociálne ovplyvnenie dodržiavania globálnych politických programov obyvateľstvom.
Toto je fakt : niečo, o čom sa vie, že existuje, najmä niečo, pre čo existuje dôkaz alebo o čom existujú informácie.
Napriek zjavnému a otvorene priznanému účelu FMC by ste ho však len ťažko poznali. Chrono-urbanizmus je jediný aspekt plánovania FMC, o ktorom sa kedy diskutuje v mainstreame. Poukazovanie na to, že FMC tiež využívajú pohraničné technológie na kontrolu správania ľudí, sa všeobecne a smiešne považuje za konšpiračnú teóriu .
V májovom rozhovore so špecialistom na inteligentné mestá Morenom z roku 2024 Kráľovský inštitút autorizovaných geodetov (RICS) diskutoval o tom, ako sa jeho nápad s FMC zrejme stal „konšpiračnou teóriou“. Tvrdiac, že napríklad zóny nulových emisií FMC v Bath a Oxforde sú vymyslené a že zdieľanie overených faktov o FMC predstavuje „dezinformáciu“, RICS dal Morenovi príležitosť poďakovať sa „tlači a overovateľom faktov“ za to, že upozornili ľudí na to, čo Moreno nazval „falošnými informáciami a konšpiračnými teóriami online a na sociálnych sieťach“.
Moreno povedal, že údajné konšpiračné teórie o FMC sú živené „násilím a nenávisťou“. V rozpore so všetkým, čo o FMC povedal a napísal, oponoval údajným konšpiračným teoretikom tým, že predstieral, že jediným účelom 15-minútového mesta je „vytvoriť mestské prostredie […], kde sú základné denné potreby dostupné v blízkosti s nízkymi emisiami uhlíka“ – chrono-urbanizmus.
Novinár z RICS, ktorý robil rozhovor, nepovažoval za potrebné pýtať sa Morena na využívanie technológie inteligentných miest na popredných miestach (FMC) zo strany FMC. Napriek tomu, že Morenovo akademické zameranie je dizajn inteligentných miest, RICS ho opísal iba ako profesora „architektúry“ a ani RICS, ani Moreno sa o technológii inteligentných miest alebo Cieli udržateľného rozvoja č. 11 ani nezmienili, akoby ani tie neexistovali.
Toto popieranie alebo realita sa zdajú byť bežnou taktikou, ktorú používajú tí, ktorí propagujú FMC, alebo tí, ktorí sa podieľajú na ich výstavbe. Napríklad, keď obyvatelia namietali proti výstavbe architektúry FMC v Oxforde, reakciou mestskej rady nebola zmena jej plánu, ale skôr vypustenie používania termínu „15-minútové mesto“ zo svojho zverejneného plánu na zavedenie FMC.
V roku 2023 multidisciplinárna skupina z univerzít v Liverpoole a Edinburghu poskytla premyslené vysvetlenie, ktoré nám údajne umožňuje oddeliť realitu FMC od konšpiračných teórií :
Samotné 15-minútové mesto je jednoduchá myšlienka. Ak v takom bývate, znamená to, že všetko, čo potrebujete pre svoj každodenný život – škola, lekári, obchody atď. – sa nachádza maximálne 15 minút chôdze od vášho domu. […] Táto myšlienka rozkvitala po pandémii COVID-19, keď lockdowny a práca z domu prinútili viac z nás vzdať sa auta a uvedomiť si potrebu dobre obsluhovaných miestnych štvrtí.
Tento propagandistický odpad opäť vynecháva všetky nepríjemné fakty. Nespomína sa ani Cieľ udržateľného rozvoja č. 11, ani technológia inteligentných hraníc. Dohľad, obmedzenia, limity, dodatočné náklady, pokuty a iné formy vynucovania a nátlaku – všadeprítomné v oblastiach FMC – sa úplne ignorujú. Tento typ propagandy sa nazýva polopravda , ale v článku sa použili aj iné propagandistické techniky.
Akademici napísali:
Okrem iného, obvinenie proti 15-minútovým mestám spočíva v tom, že sú „socialistickým“ alebo dokonca „stalinským“ pokusom o kontrolu populácie aktívnym bránením občanom v tom, aby sa vzdialili od svojich domovov viac ako 15 minút.
Toto kombinuje propagandistické techniky Straw Mana a dezinformácie.
Tvrdenie, že FMC sú „stalinistické“, pochádza z mému zdieľaného jedným skrytým a anonymným účtom na Reddite. Nedávno to isté tvrdenie propagoval aj denník Telegraph , ktorý vykopal vhodný citát. Táto nepravdivá správa – dezinformácia, ktorá tvrdí, že ľudia namietajú voči FMC, pretože ich považujú za „stalinistické“ – sa používa ako zásterka na úplné prekrútenie a skreslenie skutočných obáv ľudí o FMC. Ak to nefunguje, aj kritikov FMC možno označiť za krajne pravicových .
Toto odhaľuje strachom motivované odmietanie informovať o faktoch, zúfalé popieranie pravdy a pokus o klamstvo verejnosti. Nepochybne je to preto, že je oveľa jednoduchšie nalákať ľudí, aby žili v tom, čo si predstavujú ako moderné záhradné mesto, ako ich presvedčiť, aby sa uväznili v digitálnom gulagu. Žiaľ, tento klam sa zdá byť relatívne úspešný.
Keď im povedia, že každý, kto vyjadruje obavy z výstavby rekreačných stredísk (FMC), je konšpiračný teoretik, krajná pravica alebo oboje, tí, ktorí sú na pokraji oklamania a spoliehajú sa na to, čo im hovorí mainstream, zrejme skutočne veria, že FMC sa budujú pre ich prospech.
Po 15-minútovom komentári týkajúcom sa mesta, ktorý sa nedávnom uverejnil na X , medzi trollmi a botmi, ktorí odpovedali, odpovedali aj niektorí zdanlivo skutoční ľudia s komentármi ako:
Ide o to, aby ľudia mohli žiť, pracovať a socializovať sa v miestnej komunite. Všetky tieto veci o zónach a cestovných obmedzeniach sú úplné hlúposti.
alebo:
Vraciame sa do sveta, kde sme nemuseli vlastniť auto len preto, aby sme sa mohli zastaviť v miestnom obchode.
a:
Prečo by ste chceli nútiť ľudí cestovať viac ako 15 minút za základnými službami? Nech to dáva zmysel.
Nikto nenamieta proti používaniu technológie monitorovania správania v komunitách s obmedzeným prístupom k tovarom a službám, ktoré chcú žiť v komunitách, kde nie je žiadna miestna občianska vybavenosť alebo je zlý prístup k základným tovarom a službám. Nenamietajú proti životu v zdravšom, menej znečistenom a príjemnejšom prostredí, ani nie sú proti oživeniu rýchlo upadajúcich hlavných ulíc Slovenskej republiky .
Pre tých, ktorí predpokladajú, že FMC sú také, ako ich opisujú médiá ako BBC , by možno stálo za zamyslenie nad niekoľkými otázkami.
Kto si nemyslí, že potrebujeme zlepšiť našu dopravnú infraštruktúru? Kto chce jazdiť kilometre, aby našiel banku, mäsiarstvo, obchod so zeleninou alebo lekáreň? Kto nechce mať prístup k lekárovi alebo zubárovi, starostlivosti o deti, slušným školám alebo krásnym zeleným plochám v pešej vzdialenosti od svojho domova?
V listnatých predmestiach ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, platia neuveriteľne vysoké náklady na bývanie, aby to mohli robiť.
Chrono-urbanizmus nie je zlý nápad, ani nový. Ak by existoval nejaký náznak investícií do komunít, ktoré sa ocitli v núdzi a umožnili by fungovanie chrono-urbanizmu, bolo by to fantastické. Ale neexistuje .
Nielenže všetky tyranské aspekty FMC popierajú tí, ktorí sa snažia predať digitálnu infraštruktúru oklamanej verejnosti – či už odmietnutím uznať realitu alebo používaním konšpiračných teórií – ale nikto, kto sa zasadzuje za FMC, doteraz nevysvetlil, ako dohľad a presadzovanie práva oživia doteraz zanedbávané komunity. Kto poskytne základné tovary a služby, ktoré moderný chrono-urbanizmus sľubuje dodať v okruhu 15 minút?
Pseudopandemická politická reakcia, ktorú zástancovia FMC zdôrazňujú ako impulz pre rozvoj FMC, pokračovala v ničení malých a stredných podnikov v Spojenom kráľovstve a ďalej brzdila fungujúcu ekonomiku Spojeného kráľovstva. Táto vládna politika presunula bohatstvo od bežnej populácie a sústredila ho v rukách globálnych investorov a akcionárov a nadnárodných spoločností, ktoré kontrolujú. Máme veriť, že vláda sa teraz snaží napraviť množstvo mestských problémov, za ktorých vznik bola do značnej miery zodpovedná, výstavbou 15-minútových miest?
Ak odhliadneme od očividného útlaku, predstava života v 15-minútovom meste ani zďaleka nenaznačuje návrat k akejsi mestskej idylke, ktorá pravdepodobne nikdy neexistovala. Miestny mäsiar a obchodník so zeleninou sa nevrátia, ich ceny sa znížili; lekárske ordinácie zrazu nebudú dostupné a zabezpečenie krásnych zelených plôch nebude prioritou plánovania. Klamete sa, ak si myslíte, že o to ide v rámci globálneho projektu FMC.
S najväčšou pravdepodobnosťou bude v 15-minútovom meste váš miestny bezobslužný obchod s potravinami ovládaný umelou inteligenciou – vlastnený vašou priateľskou miestnou nadnárodnou maloobchodnou spoločnosťou – vyžadovať, aby ste si mohli kúpiť potraviny pomocou svojej digitálnej identity ; váš miestny všeobecný lekár bude k dispozícii prostredníctvom pohodlnej online videokonzultácie ; vaše predpísané lieky vám budú doručené dronom a všetky vaše maloobchodné nákupné potreby budú splnené spracovaním vašich objednávok online a doručením tovaru až k vašim dverám zo vzdialených megaskladov .
Ak a keď príde ďalšia vlna lockdownov, ak už bývate vo vašej pridelenej zóne FMC, prečo by vám vôbec bolo dovolené odísť?
Naozaj si predstavujete, že 15-minútové mesto sa zavádza globálne preto, lebo OSN a jej partneri zo súkromného sektora a ďalšie zainteresované strany chcú zlepšiť kvalitu vášho života?
Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
