Ciele udržateľného rozvoja OSN vštepujú „ľudské práva“ a snažia sa potlačiť naše neodňateľné práva

Organizácia Spojených národov tvrdí, že účelom Cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 je podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti a zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých. Za rétorikou sa skrýva skutočný cieľ: posilniť a upevniť moc a autoritu „globálneho režimu riadenia“ a využiť hrozby – skutočné aj imaginárne – na podporu dominancie režimu.

clenske-staty-osn-sa-dohodli-nedavno-v-osn-na-digitalnych-identitach-prijatim-paktu-pre-buducnost/

clenske-staty-osn-sa-dohodli-nedavno-v-osn-na-digitalnych-identitach-prijatim-paktu-pre-

buducnost/ vlada-sr-prijalapakt-pre-buducnost-ako-zaklad-pre-novy-svetovy-poriadok/

organizacia-spojenych-narodov-17-cielov-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-je-uplne-sialena/

je-cierny-den-pre-slovensko/

Nasledujú upravené výňatky z článku s názvom „SDG16: – Budovanie globálneho policajného štátu“, najmä ak chcete pochopiť zlo, ktoré sa skrýva za fasádou „cieľov udržateľného rozvoja“ OSN.

https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zakony-z-eu/z-digitalizacie/1276-sdg16-ciel-osn-16-id-2020-qr

Organizácia Spojených národov („OSN“) tvrdí, že cieľom 16. cieľa udržateľného rozvoja je: „Podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti pre udržateľný rozvoj, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach.“

Skutočný účel cieľa udržateľného rozvoja č. 16 je trojaký:

• posilniť globálny režim riadenia,
• využívať hrozby, skutočné aj domnelé, na presadzovanie cieľov režimu; a
• vnútiť ľudstvu neodôvodnený, nevítaný, centrálne riadený globálny systém digitálnej identity (digitálneho ID).

V rámci systému OSN sú všetky vlády – či už miestne, okresné, provinčné, štátne alebo federálne – „zainteresovanými partnermi“ v globálnej sieti pozostávajúcej zo širokej škály verejných a súkromných organizácií. Termín, ktorý tento celosvetový amalgám organizácií často používa na opis seba samého, je globálne verejno-súkromné ​​partnerstvo („G3P“). Mnohé z týchto organizácií sú výslovne podporované OSN alebo sídlia v OSN a všetky presadzujú digitálnu identifikáciu ako kľúčový mechanizmus na dosiahnutie Cieľa udržateľného rozvoja č. 16. V skutočnosti je zavedenie globálnej digitálnej identifikácie podľa Cieľa udržateľného rozvoja č. 16 kľúčové pre osem zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja.

Digitálne identifikačné číslo určí náš prístup k verejným službám, k peňaženkám digitálnej meny centrálnej banky („CBDC“), k našim „vakcínovým“ certifikátom – ku všetkému, dokonca aj k jedlu a nápojom, ktoré si môžeme kúpiť a konzumovať.

V roku 2018 OSN označila Interpol za organizáciu presadzovania práva, ktorá má „jedinečné postavenie na to, aby bola implementačným partnerom viacerých cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“. To viedlo Interpol k vypracovaniu jeho siedmich globálnych cieľov policajnej práce . Mnohé z globálnych cieľov Interpolu v oblasti policajnej práce si vyžadujú typ dohľadu, ktorý sa dá najľahšie umožniť zavedením digitálnych identifikačných údajov a CBDC.

Interpol sa už spojil s rôznymi spoločnosťami zaoberajúcimi sa biometrickými digitálnymi identifikačnými preukazmi, z ktorých dve (presnejšie Idemia a Onfido) zohrali dôležitú úlohu pri uľahčovaní vydávania pasov pre očkovanie počas pandémie covid-19 a v poslednom čase vytvárajú „digitálne vodičské preukazy“ – teda biometrické digitálne identifikačné preukazy – pre niekoľko štátov USA.

Súčasným prezidentom Interpolu je generálny inšpektor ministerstva vnútra Spojených arabských emirátov, generálmajor Ahmed Naser Al-Raisi. Znepokojujúce je, že bol obvinený z dohľadu nad mučením občanov Spojeného kráľovstva, Kataru, Turecka, Spojených arabských emirátov a iných krajín. Nie je to prvýkrát, čo Interpol viedli pochybné osoby. A ak sa do toho pozriete hlbšie, ako to urobil Iain Davis, zistíte, že údajná história Interpolu, v ktorej viedli zločinci a mučitelia, je len najviditeľnejšou časťou jeho korupcie.

Ako teda do toho všetkého zapadá ochrana našich ľudských práv? Ľudské práva nie sú to isté ako neodňateľné práva.

Ľudské práva a globálna správa vecí verejných

Neodňateľné práva , na rozdiel od ľudských práv, nám neudeľuje žiadna vládnuca autorita. Sú vrodené každému z nás. Sú nemenné. Sú naše v rovnakej miere. Jediným zdrojom neodňateľných práv je prirodzený zákon, teda Boží zákon.

Kľúčovým dokumentom, na ktorý sa odkazuje Charta OSN , je Všeobecná deklarácia ľudských práv („VDĽP“), ktorú prvýkrát prijali všetci členovia Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948.

Preambula Všeobecnej deklarácie ľudských práv uznáva, že „rovnaké a neodňateľné práva“ všetkých ľudských bytostí sú „základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. Potom sa „odňateľné práva“ v celej Všeobecnej deklarácii ľudských práv už nikdy nespomínajú.

Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP) sú ľudské práva vytvorené určitými ľudskými bytosťami a tieto ľudské bytosti ich udeľujú iným ľudským bytostiam. Naše údajné „ľudské práva“ môžeme uplatňovať iba v súlade s diktátom vlád, medzivládnych organizácií a iných „zainteresovaných strán“ OSN. Ľudské práva nie sú neodňateľné práva ani nič podobné neodňateľným právam.

Podľa systému „ľudských práv“ OSN sa ľudské bytosti nepovažujú za osoby s neodňateľnými právami. Pretože, ako by to OSN chcela povedať, naše údajné „ľudské práva“ možno dodržiavať iba vtedy, ak sa riadime súčasným „právnym poriadkom“. Tento „poriadok“ je podmienený. A podlieha neustálym zmenám. To, čo OSN nazýva „ľudskými právami“, nie sú vôbec žiadne „práva“. Sú to vládne a medzivládne povolenia, ktorými sa riadi naše správanie. Podľa definície OSN sú teda „ľudské práva“ protikladom „odňateľných práv“.

Podľa vlastného priznania OSN sú neodňateľné práva „základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. Celý rámec ľudských práv OSN založený na Charte však komplexne odmieta princíp neodňateľných a nemenných práv.

Charta OSN je preto medzinárodnou zmluvou, ktorá zavádza režim globálneho riadenia, ktorý pevne stojí proti „slobode, spravodlivosti a mieru vo svete“. Všetky projekty OSN v oblasti „udržateľného rozvoja“ by sa mali chápať v tomto kontexte.

Podľa svojej Charty OSN zveruje takmer všetku výkonnú moc piatim stálym členom: USA, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku, Rusku a Číne. Na Charte OSN nie je nič rovnostárske. Charta OSN je stelesnením a podstatou centralizovanej globálnej moci a autority.

Napriek súčasnému geopolitickému napätiu sa tieto krajiny jednomyseľne zhodujú nielen na úlohe Charty OSN, ale aj na každom aspekte proklamovaného „udržateľného rozvoja“ OSN.

V čase, keď smerujeme k novému multipolárnemu svetovému poriadku , stáli partneri Bezpečnostnej rady OSN – najmä ruská a čínska vláda – volajú po „svetovom poriadku“ založenom na „účeloch a zásadách“ Charty OSN. Inými slovami, sú horlivými zástancami pevnejšieho „globálneho režimu riadenia“ – v skutočnosti svetovej diktatúry. Údajné nepriateľstvo medzi Východom a Západom sa nevzťahuje na prehodnotenie „globálneho režimu riadenia“. Namiesto toho panuje jednomyseľná zhoda v jeho posilnení.

Cenzúra ako príklad rozdielu medzi ľudskými právami a neodňateľnými právami

Cenzúra údajných „dezinformácií“ a „dezinformácií“ je kľúčovou súčasťou Cieľa udržateľného rozvoja č. 16. Tvrdí napríklad, že zaručuje „prístup verejnosti k informáciám“ a „chráni základné slobody“. Napriek tomu, paradoxne, ten istý Cieľ udržateľného rozvoja OSN a ďalšie skupiny používajú na ospravedlnenie online cenzúry pod zámienkou riešenia „informačných otázok“. „Problém“ je akákoľvek informácia, ktorá spochybňuje alebo diskredituje inštitúcie, ktoré sa Cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 16 snaží posilniť.

Napríklad komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová presadzovala prísnejšiu reguláciu sociálnych médií a priamu spoluprácu OSN a jej spojencov s veľkými technologickými spoločnosťami. Všetky svetové „veľké technologické“ korporácie, ako aj samotná OSN, sú členmi G3P.

Bacheletová označila dezinformácie a nepravdivé informácie – akékoľvek informácie, ktoré sú v rozpore s naratívom OSN – za príznaky „globálnych chorôb“, ktoré podkopávajú „verejnú dôveru“. Napriek tomu, prekvapivo, spolu s ďalšími predstaviteľmi OSN súčasne tvrdí, že snahy o cenzúru v boji proti dezinformáciám by nemali porušovať slobodu prejavu a ďalšie dôležité „ľudské práva“. Dezinformácie a nepravdivé informácie charakterizujú ako čokoľvek, čo negatívne ovplyvňuje „základné slobody“ a „ľudské práva“.

Napríklad Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu o „falošných správach“ , ktorá výslovne označuje „falošné informácie“ za informácie, ktoré negatívne ovplyvňujú „užívanie a realizáciu ľudských práv“. Túto rezolúciu predložili vlády USA a Spojeného kráľovstva, ktoré sú obe známe šírením propagandy a presadzovaním nadmernej cenzúry nezávislých médií.

Je zrejmé, že „užívanie“ „ľudských práv“ sa nevzťahuje na užívanie údajných ľudských práv na slobodu prejavu alebo slobodu prejavu. Obe tieto práva sú neodňateľné a nikto ani žiadna inštitúcia ich nemôže odobrať ani porušiť. Ako „ľudské práva“ ich však možno ľahko zamietnuť alebo predefinovať.