10-minútová štvrť Merwede: raj „Veľkého resetu“ natlačí 12 000 ľudí do 18 bytových domov (toto sa buduje aj v SR)

Holandské mesto Utrecht sa domnieva, že 15-minútové mestá oslavované globalistami nestačia: V bývalej priemyselnej zóne Merwede sa plánuje štvrť bez áut, ktorá má ubytovať najmenej 12 000 ľudí v 18 bytových domoch. Táto takzvaná „desaťminútová štvrť“ sľubuje vysokú kvalitu života v husto osídlenom prostredí: skôr kvetnaté zobrazenie preľudnenia, straty slobody – a v priebehu predvídateľných konfliktov pravdepodobne skôr či neskôr aj vraždy a zabitia.

Komentár od Vanessy Rennerovej

Zástancovia Merwede propagujú „zhusťovanie“ ako riešenie rastúcej populácie Utrechtu. Mesto očakáva do roku 2040 nárast obyvateľov o 100 000. Namiesto priestorovej expanzie sa spoliehajú na „zhusťovanie“, ktoré má údajne prekonať všetko, čo bolo doteraz videné: To, čo sa opisuje ako udržateľný a moderný mestský model, sa pre mnohých pravdepodobne stane skutočnou nočnou morou.

Projekt, ktorý má zaberať iba 24 hektárov, núti obyvateľov k životu v extrémnom obmedzení. Snaha vtesnať čo najviac ľudí do čo najmenšieho priestoru (v čase, keď sa spoločnosť neustále polarizuje), neprejavuje žiadny ohľad na tých, ktorí hľadajú pokoj, ticho a slobodu. Hoci architektúru možno opísať ako „zelenú“ a dobre navrhnutú, nedostatok osobného priestoru a príležitostí na ústup nevyhnutne povedie k napätiu a frustrácii.

Každý si vie predstaviť konflikty vyplývajúce z multikultúrnej rozmanitosti (ktorá je súčasťou ideálu, ako webová stránka zdôrazňuje doslova aj obrazne). Plánovaný verejný priestor, ktorý plánovači opisujú ako pomerne veľkoryso dimenzovaný, bude predmetom zúrivých a agresívnych bojov, ak ho bude chcieť počas krásneho letného dňa súčasne využívať 12 000 ľudí. Pokoj a ticho? Pravdepodobnejšie bude boj o zdroje. Človek sa pýta: Bude celá štvrť vyhlásená za zónu bez nožov?

V nadrozmernom a preplnenom kurníku budú únikové cesty prirodzene obmedzené, ak sa dnu vláme líška – ale to by nemalo politikov a urbanistov znepokojovať, však? Polícia skôr či neskôr dorazí so svojím nákladným bicyklom.

Zóna bez áut: Logistická nočná mora

Merwedeho zámerne bezáutový koncept je propagovaný ako výrazné zvýšenie kvality života – a má, samozrejme, slúžiť ako ukážkový projekt a ukážkový príklad pre podobné koncepty plánované po celom svete. Verejná doprava by mala štvrť úplne obísť a vnútrozemím by mala viesť nová električková trať. Zatiaľ to neznie práve ako dobre prepojená komunita. Aspoň je tu 22 000 parkovacích miest pre bicykle pre 12 000 obyvateľov: trend sa zdá byť smerom k vlastníctvu druhého bicykla. Aký luxus!

Zdá sa, že je povolených aspoň niekoľko áut: V okrese sa plánuje celkovo 250 zdieľaných áut; okrem toho sa údajne budú môcť deliť o parkovacie miesto tri byty (v západnej časti okresu sa plánuje šesť parkovacích centier). Aké však bude v skutočnosti šoférovanie v tejto „husto osídlenej“ štvrti? „Potrebujete povolenie a potom môžete jazdiť po určitej trase v konkrétnom čase s konkrétnym vozidlom a zastavovať iba vo vyhradených oblastiach ,“ citoval Standard v novembri krajinného architekta. Pre „absolútne nevyhnutné“ 1 percento premávky sú plánované iba slepé ulice. To bude skutočné potešenie z jazdy – beda každému, kto chce prepraviť veľký kus nábytku alebo sa dokonca presťahovať.

Obyvatelia, ktorí nemôžu jazdiť na bicykli alebo sa spoliehať na auto, budú nevyhnutne čeliť obmedzeniam v mobilite: Malé elektrické vozidlá majú tento problém napraviť. Projekt znie ako logistická nočná mora. Odpad sa má zhutňovať v kontajneroch v samotných bytových domoch a zbierať malými vozidlami. Dodávky do supermarketov a iných podnikov majú byť tiež riešené minivozidlami, ktoré môžu používať cyklotrasy. Výstavba prvých budov je naplánovaná na tento rok a prví obyvatelia sa očakávajú do roku 2028. Bude možné tu vytvoriť čo i len vzdialene funkčnú infraštruktúru?

Predstava dosiahnutia všetkých základných služieb do desiatich minút sa môže na prvý pohľad zdať lákavá. Nevýhodou tejto „komfortnej zóny“ je však monotónne a kontrolované životné prostredie, ktoré sa môže rýchlo zmeniť na väzenie. Svetový ekonomický fórum (WEF) preslávene propagovalo svoje obľúbené 15-minútové mestá na pozadí lockdownov spôsobených Covidom – a vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu je ďalší lockdown určite na ceste, však?

Pokiaľ v takýchto štvrtiach musia bývať len tí, ktorí sa necítia ako väzni, tieto iniciatívy sú stále zanedbateľné – koniec koncov, každý má iné priority a potreby. Ak sa však toto „zhustenie“, teda preľudnenie v obmedzenom priestore, má vyhlásiť za ideál a v konečnom dôsledku za štandard, z ktorého sa ľudia len ťažko, ak vôbec, môžu dostať, populácia sa zmutuje na dehumanizovanú komoditu. Občania nie sú produktmi, ktoré sa dajú triediť do regálov, aby sa ušetrilo miesto: Aj v „normálnych“ štvrtiach a oblastiach pravidelne vypuknú (a eskalujú) konflikty medzi susedmi. Staviame si tu tikajúce časované bomby.

Viackrát som spomínal: Zelená dohoda radikálne zmení mestskú mobilitu. Budeme žiť v 15-minútových mestách?

Zelená dohoda, Agenda OSN 2030 schválenie:

Ako bude vyzerať mestská doprava?

„Musíme zmeniť spôsob dopravy. To znamená jej dekarbonizáciu, podporu cyklistickej a pešej dopravy. Takisto sa musíme zbaviť presvedčenia, že každý občan potrebuje na dochádzanie do práce a prepravu po meste vlastné auto,“ zdôraznil Chauvet, ktorý je zároveň členom francúzskej delegácie výboru regiónov.

Aj Medzinárodný panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojich správach upozorňuje, že doprava v mestách je jedným z najväčších prispievateľom k produkcií skleníkových plynov. Podľa organizácie Sustainable Mobility je mestská doprava zodpovedná za 40 percent celkovej spotreby energie v sektore dopravy. Predpokladá sa, že do polovice storočia sa tento objem zdvojnásobí.

Mestskú dopravu a jej príspevok ku klimatickej zmene skúmala aj Európska komisia. Vo svojej štúdii uviedla, že prechod k udržateľnej doprave môže viesť k zníženiu emisií v tejto oblasti o 35 až 70 percent do roku 2040. Štúdia sa zamerala na štyri mestá rôznej veľkosti a geografickej polohy – Barcelonu, Freiburg, Mälmo a Sofiu.

K zmene, o ktorej hovoril Chauvet, postupne pristupuje viacero miest. Tie, pochopiteľne, nemôžu existovať bez dopravy, keďže ľudia musia prekonávať vzdialenosti a pritom vždy budú využívať dopravné prostriedky, či už autobusy, električky, bicykle, kolobežky alebo vlastné nohy. Príklad Plán Bratislava, s ktorým počíta pri mobilite s hierarchou v tvare obrátenej pyramídy. Na jej vrchu stoja chodci, pod nimi cyklisti, dekarbonizovaná mestská hromadná doprava, zásobovanie a služby, taxíky a spolujazda. Osobná doprava je na najnižšom mieste. Na tomto základe buduje mestskú mobilitu čoraz viac európskych miest.

Absurdná organizácia súčasných miest

Za koncepciou 15-minutového mesta je podľa jej autora viacero dôvodov. Moreno v jednom zo svojich vystúpení povedal, že mestá sa stali príliš veľkými a ľudia v nich musia prekonávať príliš veľké vzdialenosti, čím strácajú čas a plytvajú svojím potenciálom. Morenov model môže podľa jeho autora urobiť mestský život príjemnejším, zdravším a udržateľnejším.

„Moderné mestá si kladú za cieľ šetriť čas. Koľko času však strácame sedením v našich autách v zápchach? Rytmus mesta sa musí prispôsobovať občanom, nie autám,“ hovorí Moreno.

„Organizácia súčasných miest je často absurdná,“ dodáva.

Model 15-minútového mesta sa stáva čoraz populárnejším na všetkých kontinentoch. Niektoré mestá, ako Paríž alebo Šanghaj, ho prijali bezvýhradne. Iné, napríklad Melbourne, z neho aplikovali niektoré jeho zložky. Americký Portland sa zase rozhodol pre variant 20-minútového mesta, z ktorého spravil základ svojej klimatickej politiky.

Ak by sa metropoly skutočne premenili na 15-minútové mestá, život v nich by sa bezpochyby radikálne zmenil. Ako však povedal Moreno, ktorý je dnes poradcom Hidalgovej, pre agentúru Bloomberg, Paríž čaká ešte veľa práce. Implementácia tohto modelu si podľa neho bude vyžadovať „dekonštrukciu mesta“.

Výzva pre vidiek

Koncept 15-minútového mesta sa týka najmä veľkých metropol. Akokoľvek bude zmena mobility vyzerať, Chauvet zdôrazňuje, že vo vidieckych oblastiach môže byť ťažšia. Ako píše Európska sieť pre rozvoj vidieka (ENRD) v materiály z novembra 2019, dôvodom je omnoho menej možností verejnej a zdieľanej dopravy.

„Realitou mnohých vidieckych oblastí je málo autobusov, ešte menej vlakov a takmer úplná závislosť na autách,“ uvádza ENRD. Ľudia tým pádom trávia viac času cestovaním a zväčša naň využívajú autá namiesto ekologickejších spôsobov. Ako s týmto problémom naložiť zostáva naďalej otázne. Chauvet uviedol, že ozelenenie vidieckej mobility je v súčasnosti jedným z veľkých otáznikov. ENRD tiež pripomína, že sa o nej stále hovorí omnoho menej než o tej mestskej.

Združenie navrhlo riešenie založené na štyroch pilieroch:

dostupnosť zdieľanej doprave vrátane dopytovo orientovaných prepravných možností, ktoré by ponúkala koordinačná jednotka pre niekoľko blízkych obcí.
konvenčná hromadná doprava so zastávkami a frekvenciou založenými na potrebách obyvateľov
malé strediská ponúkajúce zapožičanie bicyklov v blízkosti hlavnej autobusovej alebo železničnej stanice
angažovanie dôchodcov alebo iných skupín obyvateľstva, ktorí by mohli slúžiť ako šoféri pri niektorých komunitných aktivitách

https://eubrief.sme.sk/ekonomika-a-euro/c/zelena-dohoda-radikalne-zmeni-mestsku-mobilitu-budeme-zit-v-15-minutovych-mestach

Cieľom 15-minútového mesta je mať všetko potrebné na skok od domu https://spojenaba.sk/rrm/cielom-15-minutoveho-mesta-nie-je-nastahovat-co-najviac-ludi-na-meter-stvorcovy-ale-mat-vsetko-potrebne-na-skok-od-domu/

Bratislava získa štvrť 21. storočia, všetko nájdeš do 15 minút. Mlynské nivy zažívajú revolúciu https://www.startitup.sk/bratislava-ziska-stvrt-21-storocia-vsetko-najdes-do-15-minut-mlynske-nivy-zazivaju-revoluciu/

O tomto som písal aj tu: Bratislava, Košice, Martin,…. https://www.dostojneslovensko.online/varujem-pred-nebezpecenstvom-15-minutovych-miest-musime-sa-stat-neviditelnymi/

A. 2. 4. Udržateľný rozvoj podľa medzinárodných štandardov
Ku všetkým strategických cieľom sú priradené ciele udržateľného rozvoja
ako sú definované OSN v materiáli Agenda 2030.2 Na cieľoch a záväzkoch
zodpovedného a pre budúcnosť citlivého plánovania sa jednohlasne
zhodlo všetkých 193 štátov sveta vrátane Slovenskej republiky. Globálne
záväzky sa týmto spôsobom menia na národné priority, ktoré sú ďalej rozpracované na regionálnej a lokálnej úrovni. Súčasťou tohto celosvetového
koordinovaného úsilia pre zabezpečenie udržateľného a spravodlivého
rozvoja je aj mesto Bratislava a prostredníctvom neho všetci jeho obyvatelia a miestni aktéri, ktorí sa k tejto misii prihlásia.
Pre zabezpečenie naplnenia princípov Agenda 2030, ako aj metodickej
podpory vypracovania funkčného strategického plánu, sa hlavné mesto
SR Bratislava prostredníctvom Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB)
zapojilo do programu Európskej komisie URBACT, konkrétne do projektu
s názvom Global Goals for Cities3 (Globálne ciele pre mestá) za účelom
zosieťovania 19 rôznych miest členských štátov EÚ, ktoré vypracujú akčný
plán pre napĺňanie cieľov udržateľného rozvoja.

Si myslím, že už o tom všetkom viete, a tak prejdeme k informáciám, že kto a kedy tieto zvrátenosti prijal, schválil, kto v tom ide a podobne. Nakoniec zistíte, že všetci.

Je zvláštne, že verejnosť tak dôležitým veciam vôbec nevenuje verejnosť. Ľahostajnosť, lenivosť, sebeckosť, intrigy, majetky……

Zasadnutie Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj

LP/2016/1015 Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí

Typ materiálu:	Nelegislatívny všeobecný materiál
Legislatívna oblasť:	Nelegislatívna oblasť
Aktuálne štádium materiálu:	Pred rokovaním
Rezortné číslo:	601.273/2016-ORPO
Podnet:	Uznesenie vlády č. 95/2016 bod C.1. z 2. marca 2016
Zodpovedná inštitúcia:	MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky)
Zodpovedný predkladateľ:	Lajčák, Miroslav
Skrátený legislatívny proces:	Nie
Skrátené MPK:	Nie
Posledná zmena:	28.12.2016
Číslo legislatívneho procesu:	LP/2016/1015
Dátum začiatku MPK:	25.11.2016
Dátum konca MPK:	08.12.2016

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/1015

https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“) Organizácie Spojených národov je doposiaľ najkomplexnejším súborom globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Kľúčovými princípmi Agendy 2030 vytýčenými v dokumente schválenom Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z r. 2000. Miléniové rozvojové ciele (MDGs) boli vôbec prvou spoločnou víziou a prvým široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj a tvorbu rozvojovej politiky.

Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody (ďalej len „EZD“) je zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Pre dosiahnutie tohto dlhodobého cieľa bude potrebné, aby sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie do roku 2050 rovnali nule.

Riešiť sa budú aj energeticky náročné oblasti ako je výstavba a obnova budov alebo doprava, ktorých podiel na emisiách skleníkových plynov je mimoriadne vysoký. Vypracovanie a následná implementácia Stratégie „Z farmy na stôl“ má zase viesť k udržateľnejšej potravinovej politike zapojením všetkých fáz potravinového reťazca tak, aby bola zároveň v súlade so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Tieto dve stratégie by mali spoločne zabezpečiť ochranu prírody, biodiverzity, ekosystémov a ich služieb.

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030

Vláda SR schválila dlhodobú Vízu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 (Slovensko 2030). Vznik dokumentu bol podmienený pristúpením Slovenska k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov. Je to dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja štátu, na ktorú nemá vplyv politický volebný cyklus. Má zlepšiť predvídateľnosť verejných politík, efektívnosť využívania verejných zdrojov i stabilitu podnikateľského prostredia. Slovensko 2030 okrem toho, že je základným implementačným dokumentom Agendy 2030 za Slovenskú republiku, plní tiež úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja.

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke Európskej únie, koncepcia nadväzuje na európske strategické dokumenty „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“a „Revíziu Európskeho rozvojového konsenzu“,predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.

Dňa 19. novembra 2019 vyšla prvá, nezávislá, kvantitatívna správa o pokroku dosiahnutom Európskou úniou a jej členskými štátmi pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030. Správu 2019 Europe Sustainable Development Report – Towards a strategy for achieving the Sustainable Development Goals in the European Union pripravili spoločne The Sustainable Development Solutions Network (SDSN) a The Institute for European Environmental Policy (IEEP).

EÚ a jej členské krajiny čelia najmä výzvam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny, biodiverzity, obehovej ekonomiky a zosúlaďovania životných štandardov v rámci každej krajiny, ako aj naprieč krajinami a regiónmi. EÚ pritom svojimi aktivitami negatívne ovplyvňuje možnosti iných krajín mimo EÚ napĺňať ciele udržateľného rozvoja (negative spilovers)najviac sa na tom podieľa sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu. Súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej dohody je aj Európska zelená dohoda (European Green Deal) . Dohoda bola predstavená 11. decembra 2019 v Bruseli a jej ciele budú právne zakotvené prostredníctvom Európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý bol navrhnutý v marci 2020 a zmenený v septembri 2020. Zámerom návrhu prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je začleniť cieľ stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, aby sa hospodárstvo a spoločnosť EÚ stali klimaticky neutrálne do roku 2050.

Európska zelená dohoda ( z roku 2019) predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti. Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule.

Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť, že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho jednotlivca či región. Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republiky

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016. Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni gestorsky aktuálne spadá pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“). Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho integrácie do všetkých verejných politík.

Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí, predloženú ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v globálnom meradle.

V júli 2018 predstavil podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu prvú dobrovoľnú správu o pokroku v plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na pôde Organizácie Spojených národov (OSN). Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý bol v tom čase zodpovedný za implementáciu Agendy 2030, vytvoril Radu vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj , ktorá má zabezpečiť, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.

Dňa 12. decembra 2017 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj na svojom prvom zasadnutí dokument Východiská prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030. Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030.

Na jar 2018 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 na svojom druhom zasadnutí dňa 15. mája 2018 návrh šiestich prioritných oblastí pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v kontexte Slovenska. Následne bol Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030 schválený uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018. V podmienkach SR bola Agenda 2030 po konzultácii s odbornou verejnosťou premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká Slovenska a ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce.

Doterajší pokrok v implementácii Agendy 2030 na Slovensku bol zhodnotený v Správe o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030. Cieľom správy, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020, je podať informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ichschválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou predmetnej správy je aj informácia o implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je určená všetkým, ktorí majú vplyv na rozhodnutia v oblasti udržateľného rozvoja na Slovensku, či už odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného sektoru, ako aj širšej odbornej verejnosti. Vybrané aktivity Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti implementácie Agendy 2030 Keďže Agenda 2030 je prierezová, zasahujúca do všetkých oblastí života spoločnosti, Národná rada SR (ďalej len „národná rada“) sa tejto problematike implicitne venovala napríklad v kontexte prerokovávaných návrhov zákonov a správ, predložených do parlamentu. Jedna z kľúčových debát ohľadom tejto problematiky prebehla napríklad v januári 2021 pri prerokovávaní Správy o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v Slovenskej republike (parlamentná tlač 398) . Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. Uznesenie k tejto správe prijala Národná rada SR 27. januára 2021. Samotná petícia občanov „Za klímu, za budúcnosť“ bola prerokovaná v národnej rade v marci 2021. Občania v nej žiadali poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chceli, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť.

V uznesení prijatom 31. marca 2021 národná rada okrem iného konštatuje, že si uvedomuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potrebu jej prioritného riešenia a podporuje opatrenia vlády Slovenskej republiky na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny. Okrem toho uznesenie obsahuje aj viaceré odporúčania smerom k vláde s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050. Prerokovanie petície sa tešilo značnej pozornosti médií a bolo tak dobrým príkladom pritiahnutia pozornosti širokej verejnosti k tejto závažnej a aktuálnej téme.

Výbory NR SR vytvárajú väčšinou aj pôdu pre prerokovávanie problémov s odborníkmi, ale aj predstaviteľmi občianskej spoločnosti a verejnosti – či už na zasadnutiach výborov, alebo na zasadnutiach komisií, pracujúcich pod niektorými výbormi (napr. pod Výborom NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pracovala v VII. volebnom období Komisia pre ochranu prírody a krajiny, Komisia pre odpady a ovzdušie a Lesnícka komisia a pod Výborom NR SR pre hospodárske záležitosti v súčasnosti pracujú viaceré komisie, v tomto volebnom období napr. Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo ).

V novembri 2020 vznikla Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu , ktorá je poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR pre otázky týkajúce sa Európskej zelenej dohody. Rada vlády pre zelenú dohodu koordinuje činnosť a spoluprácu ministerstiev, samospráv aj ostatných orgánov štátnej správy. Prerokováva kroky a sleduje pokrok v oblasti dosahovania strategických cieľov. Zabezpečuje aj koordináciu sektorových politík a monitoruje implementáciu a súlad s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Tvorí ju predseda rady, ktorým je minister životného prostredia, piati podpredsedovia, členovia rady a tajomník. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Jej prvé zasadnutie sa uskutočnilo 20. apríla 2021. V Rade má zastúpenie aj národná rada prostredníctvom predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslava Karahutu.

Dňa 20. januára 2021 schválila vláda SR strategický materiál Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky . Dokument vychádza zo 6 národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a vytvára podmienky na zavedenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej správy. Prostredníctvom troch integrovaných rozvojových programov – Ochrana a rozvoj zdrojov, Udržateľné využívanie zdrojov, Rozvoj komunít – definuje kľúčové zmeny a identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu. Slovensko 2030 zároveň plní funkciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Príprava materiálu trvala dlhší čas a podliehala dlhému pripomienkovaniu s rozličnými zainteresovanými subjektami. Medzi inými bola prezentovaná a diskutovaná aj v národnej rade 15. októbra 2019. Berúc do úvahy novú situáciu na európskej úrovni (schválenie Európskej zelenej dohody) aj na národnej úrovni (politické zmeny po voľbách v roku 2020), ako aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu na všetky oblasti spoločnosti, bola potrebná revízia pôvodného návrhu dokumentu. https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=497213

Poslanci národnej rady sa zúčastňovali aj medzinárodných konferencií a seminárov zameraných na udržateľný rozvoj. Napríklad 30. mája 2019 sa konala medzinárodná konferencia Acting Together for SDGs v rámci slovenského predsedníctva 2018/2019 vo Vyšehradskej skupine, pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (dnes MIRRI SR) a MZVEZ SR.

Na pôde NR SR boli tiež organizované viaceré diskusie a semináre, spolu so zástupcami akademickej obce, mimovládnych organizácií a iných subjektov, týkajúcich sa problematiky plnenia cieľov udržateľného rozvoja, napríklad: vedecko-popularizačná konferencia s názvom „Globálna klimatická kríza – filozofia a politika“ v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave,

Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung v SR – január 2020 stretnutie ohľadom Národného projektu AGROKRUH v júli 2020 „Deň vidieka v NR SR (17. ročník)“ – podujatie organizoval Vidiecky parlament na Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára v spolupráci s Výborom NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie – september 2020.

z 1. zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sa konalo dňa 12. decembra 2017 https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/Zapisnica-z-1.-zasadnutia-Rady-vlady-pre-A2030.pdf

z 2. zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sa konalo dňa 15.05.2018 https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/Zapisnica-z-2.-zasadnutia-Rady-vlady-SR-pre-Agendu-2030.pdf

Štatút pracovnej skupiny pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/STATUT-Pracovnej-skupiny-pre-Agendu-2030-a-NIP-2.pdf

Rada vlády pre Agenda 2030

Tu upozorním, že tu sa menia iba mená na stoličkách vlád, takže aj z predošlých vlád, ale odbory a ostatní tiež zostávajú!! Zdroj:https://www.minzp.sk/

Legislatívne observatórium Európsky parlament 2016/2896(RSP) Udržateľné financie (Agenda OSN 2030)

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2016/2896(RSP)

2016/2696(RSP) Uznesenie o nadväzujúcich krokoch a preskúmaní Agendy 2030

Hlasovanie v EP: https://mepwatch.eu/8/vote.html?v=68560&country=sk

Zápisnica: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-8-2016-05-12-ITM-009-07_SK.html

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2016/2696(RSP)

Udržateľná Európa do roku 2030

https://commission.europa.eu/publications/sustainable-europe-2030_sk

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016IP0224

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj – Úrad vlády SR: https://www.minzp.sk/agenda-2030/

V globálnom meradle vychádza Koncepcia implementácie Agendy 2030 z troch hlavných záväzkov prijatých v rámci OSN v roku 2015 – z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, z Akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja z Parížskej dohody k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. V užšom prostredí Európskej únie, koncepcia nadväzuje na európske strategické dokumenty „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“a „Revíziu Európskeho rozvojového konsenzu“, predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016. Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni bude gestrorsky spadať pod Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho integrácie do všetkých verejných politík. Z tohto dôvodu bude i Ministerstvo životného prostredia SR úzko participovať na vykonávaní Agendy 2030 a zavádzaní environmentálnych SDGs do praxe.

Bližšie informácie nájdete na:

https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html

10. decembra 2019 Udržateľná Európa do roku 2030: Rada prijala závery

Rada dnes prijala súbor záverov o tom, ako EÚ vykonáva Agendu Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja. Uvedené dokumenty sa považujú za nevyhnutné na odstránenie chudoby a zabezpečenie mierového, zdravého a bezpečného života pre súčasné a budúce generácie.

https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/12/10/sustainable-europe-by-2030-council-adopts-conclusions

Nakoniec v januári 2025 schválili: https://www.dostojneslovensko.online/15-1-2025-je-cierny-den-pre-slovensko/

Kompletné hlasovania SR a ČR v OSN Agenda OSN 2030

https://digitallibrary.un.org/search?cc=Voting+Data&ln=en&p=Development+Goals&f=&action_search=Search&rm=&sf=&so=d&rg=50&c=Voting+Data&c=&of=hb&fti=0&fti=0

Kompletné hlasovania SR a ČR v OSN Agenda 21

https://digitallibrary.un.org/search?cc=Voting+Data&ln=en&p=Agenda+21&f=&action_search=Search&rm=&sf=&so=d&rg=50&c=Voting+Data&c=&of=hb&fti=0&fti=0

Aj s Uznesením vlády SR

Podobné a súvisiace

Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

10-minútová štvrť Merwede: raj „Veľkého resetu“ natlačí 12 000 ľudí do 18 bytových domov (toto sa buduje aj v SR)