Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Pre celé pochopenie je potrebné si vypočuť túto reláciu. Je to vysvetlenie zákonov. Nižšie sú uvedené zákony aj s hlasovaním. Varoval som na to dlhé roky!
Vo všetkých zákonoch nájdete: zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/20190801.html
Naposledy bol zmenený v októbri 2024: schvalenie-zakona-c-153-2013-z-z-o-znis-doplnenie-a-pozmenenie-ehealth-mhealth-digital-health-euid/
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/631
Tiež priamy súvis:
143 ZÁKON z 13. júna 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/143/20240801.html
Z NR SR aj s hlasovaním: https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=213
321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/321/20240801.html
Schválené ešte: https://www.dostojneslovensko.online/skutocny-pad-radicovej-vlady/
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/205
Z NR SR aj s hlasovaním: https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1498
zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon). https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/25/
Z NR SR aj s hlasovaním: https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=587
Z NR SR ( dvakrát hlasovanie): https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=1140
Z NR SR ( dvakrát hlasovanie): https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=1146
Z NR SR Zákon schválený 13.2.2026! https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10497
Legislatívny proces: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=1024
Hlasovanie: celá koalícia ZA: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=1024&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False
Z rokovania vlády SR
Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Číslo materiálu: UV-27806/2025
Podnet: Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025
Výsledok rokovania: Schválený
V Borši dňa 24. septembra 2025
85
K čl. VI
Upravuje sa účinnosť návrhu zákona v súlade s dátumami uplatňovania ustanovení smernice CRD VI (11. január 2026) a smernice (EÚ) 2024/2994 (25. júna 2026). Zároveň v súlade s odloženou účinnosťou niektorých ustanovení smernice CRD VI sa navrhuje neskoršia účinnosť príslušných ustanovení súvisiacich s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu a to 11. január 2027.
V Borši dňa 24. septembra 2025.
Predložili na rokovanie vlády a vláda to schválila!!
Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav K a m e n i c k ý v. r. minister financií Slovenskej republiky
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31164/1
https://www.dostojneslovensko.online/repowereuuhlikova-neutralitazelena-dohodaplyn/
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Co2 dane pre leteckú dopravu, pre lodnú dopravu, o ktorých som dávno rozprával!
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/709
Klikni v: Názov 03_Návrh zákona.docx
Vlády a expertné skupiny zavádzajú bezprecedentnú úroveň sledovania.
Na poslednej klimatickej konferencii OSN (COP28) v Spojených arabských emirátoch bola predstavená myšlienka tzv. „uhlíkových pasov“, ktorú podporuje Medzinárodný menový fond (MMF).
Tieto digitálne pasy sú určené na sledovanie a obmedzovanie uhlíkovej stopy osoby, údajne na podporu udržateľného životného štýlu a zníženie globálnych emisií CO₂. Avšak, podobne ako iné javy, ktoré vlády používajú na obmedzenie slobôd a zvýšenie dohľadu a sledovania, uhlíkové pasy vyvolávajú vážne obavy o občianske slobody a individuálnu slobodu.
Podobne ako čínsky systém sociálnych kreditov, aj uhlíkový pas sleduje množstvo oxidu uhličitého, ktoré človek vypúšťa cestovaním, spotrebou energie a inými každodennými činnosťami. Cieľom je stanoviť osobný uhlíkový limit, ktorý povzbudí alebo núti jednotlivcov, aby prijali ekologickejšie postupy. Hoci je tento koncept v súlade so širším cieľom ochrany životného prostredia, má významné dôsledky pre osobnú slobodu.
Najväčším problémom týkajúcim sa uhlíkových pasov je narušenie súkromia. Presné určenie uhlíkovej stopy jednotlivca si vyžaduje rozsiahly zber údajov, od cestovných návykov až po spotrebu energie. Táto úroveň sledovania by mohla vytvoriť komplexný profil životného štýlu, čo vyvoláva obavy, že citlivé osobné údaje by mohli byť zneužité alebo k nim by mohli mať prístup neoprávnené osoby.
Ďalším kritickým bodom je potenciál sociálnej nespravodlivosti. Uhlíkové pasy by mohli neúmerne ovplyvniť skupiny s nízkymi príjmami, ktorým nemusia byť prostriedky na zníženie svojej uhlíkovej stopy. Táto nerovnosť by sa mohla prejaviť obmedzenou mobilitou alebo sankciami, čím by sa prehĺbili existujúce sociálne nerovnosti.
Zavedenie uhlíkových pasov so sebou nesie aj riziko skĺznutia k autoritárstvu. Ak sa vládam dá právomoc monitorovať a kontrolovať správanie jednotlivcov v bezprecedentnej miere, existuje nebezpečenstvo, že budú ohrozené demokratické hodnoty a individuálna autonómia. Mechanizmus uhlíkových pasov by sa teoreticky mohol použiť aj na iné formy dohľadu a kontroly, čo by vytvorilo znepokojujúci precedens.
Šéfka MMF Kristalina Georgievová sa zúčastnila COP28 a hovorila o kontroverznom systéme, ktorý sa v súčasnosti zvažuje (a možno aj vyvíja): „Carbon Pricing“ (v podstate daň z emisií uhlíka spoločností).
Georgievová opísala túto myšlienku ako niečo, čo by ovplyvnilo jeden z najziskovejších sektorov na svete, energetický sektor – kritici však tvrdia, že bežní občania by na to zaplatili prostredníctvom vyšších spotrebiteľských cien a že od „malých ľudí“ by sa očakávalo, že sa vzdajú svojho životného štýlu, zatiaľ čo bohatí by zostali nedotknutí.
(Svetové ekonomické fórum (WEF) je vždy živým príkladom tohto pokrytectva: v poslednej dobe je jednou z hlavných tém, ktoré presadzuje neformálna elita, agenda klimatických zmien – zatiaľ čo ich flotila súkromných lietadiel čaká na šírenie paniky o emisiách uhlíka a požaduje väčšiu kontrolu a dohľad nad občanmi).
To necháva dostatok priestoru pre otázku: Prečo sa venuje táto konkrétna politika takému intenzívnemu zameraniu? A to umožňuje rozvoj rôznych teórií. Nejde len o peniaze, o ktoré sa musia starať miliardy spotrebiteľov na celom svete: Ide aj o veci, ako je zavedenie osobných uhlíkových kreditov a sledovanie každého občana.
Skeptici sa preto pýtajú: Ide naozaj o zavedenie ďalšieho nástroja na kontrolu populácie? Pretože na účinnú kontrolu individuálnej spotreby uhlíka by boli potrebné veľmi prepracované monitorovacie opatrenia.
Medzitým je ťažké vážne počúvať najvyššieho predstaviteľa globálneho finančného giganta, akým je MMF, keď hovorí o „varovaní“ ropných a plynárenských spoločností, že „schyľuje sa búrka“, a zároveň tvrdí, že táto uhlíková politika je rýchly spôsob, ako ich prinútiť k „dekarbonizácii“.
Zameranie na odklon od fosílnych palív – možno práve z tohto dôvodu znak hlbokých obáv – sa odohráva uprostred geopolitickej krízy, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu energia.
Georgievová je napriek tomu optimistická: Svojho bývalého zamestnávateľa, EÚ, nazýva „úspešným príbehom“: Systém obchodovania s emisiami nielenže znížil emisie, ale prostredníctvom ceny uhlíka priniesol vládam aj 191 miliárd dolárov.
Ale to nie je všetko. Na COP28 minulý rok sa veľa hovorilo o emisných kreditoch. Pozorovatelia sa však domnievajú, že ide väčšinou o prázdne reči (bez slovnej hračky), pretože sú prezentované a propagované bez toho, aby boli dohodnuté akékoľvek pravidlá pre systém.
Nehovoriac o tom, že odporcovia uhlíkových kreditov a uhlíkových pasov, ako napríklad Georgievová, sa môžu v súvislosti s cenotvorbou uhlíka odvolať na vlastný výskum: štúdie, ktoré citujú, nepreukazujú žiadne významné alebo dokonca žiadne zníženie emisií uhlíka.
Logická otázka by potom znela: „Prečo existuje taký tlak na uhlíkové pasy?“ Dobrými odpoveďami na túto otázku by mohli byť „monitorovanie“ a „kontrola“.
V najjednoduchšej forme by bol CO₂ pas digitálnym záznamom emisií CO₂ danej osoby – napríklad súvisiacich s cestovaním. Môže ísť o lety, cesty autom a dokonca aj o používanie verejnej dopravy. Cieľom je podporiť udržateľnejšie možnosti cestovania tým, že sa ľudia priamo stanú zodpovednými za svoju uhlíkovú stopu.
Kvantifikáciou nákladov na uhlík pri každej ceste môžu jednotlivci lepšie posúdiť vplyv svojich cestovných rozhodnutí na životné prostredie a uvedomiť si vplyv svojho životného štýlu na planétu.
Aby bol systém pasov CO₂ efektívny, mohol by ponúkať stimuly pre nízke emisie CO₂, napríklad vo forme daňových úľav alebo odmien. Naopak, vysoké emisie by mohli byť penalizované, od vyšších daní až po cestovné obmedzenia. Cieľom tohto prístupu „cukru a biča“ je povzbudiť občanov k prijatiu udržateľnejšieho správania.
Ale čo značné náklady na osobnú slobodu a súkromie?
Zavedenie uhlíkových pasov by mohlo viesť k obmedzeniu základného práva na slobodu pohybu. Potenciálny trest za nadmerné cestovanie by mohol obmedziť slobodu pohybu osôb s vyššou uhlíkovou stopou, čo by vyvolalo etické otázky o spravodlivosti a slobode.
Presné sledovanie emisií CO₂ súvisiacich s cestovaním jednotlivca by si vyžadovalo komplexný systém dohľadu. Ten by mohol zahŕňať monitorovanie cestovných trás, používania vozidiel a dokonca aj denného dochádzania. Takýto dohľad vyvoláva značné obavy o súkromie, pretože by bolo potrebné zhromažďovať, ukladať a analyzovať veľké množstvo osobných údajov.
Zhromažďovanie osobných cestovných údajov so sebou nesie riziko únikov údajov a zneužitia údajov. Citlivá povaha týchto informácií by mohla jednotlivcov zraniť voči narušeniu ich súkromia, cielenej reklame a v najhoršom prípade aj voči zneužívaniu ich cestovného správania.
Systém uhlíkových pasov by mohol neúmerne ovplyvniť ľudí s nízkymi príjmami. Tí, ktorí si nemôžu dovoliť kompenzovať svoje emisie udržateľnými alternatívami, by sa mohli cítiť znevýhodnení, čo by zhoršilo sociálne nerovnosti. Okrem toho by takýto systém mohol byť vnímaný ako forma kontroly, ktorá neúmerne ovplyvňuje určité komunity a životný štýl.
Uhlíkové pasy by tiež sledovali emisie uhlíka spojené s stravovacími a voľnočasovými návykmi človeka. To by mohlo zahŕňať monitorovanie spotreby mäsa, mliečnych výrobkov a spracovaných potravín, ako aj používanie elektronických zariadení a účasť na voľnočasových aktivitách s vysokými emisiami uhlíka.
Monitorovanie toho, čo jednotlivci jedia a ako sa zabávajú, by si vyžadovalo vysokú úroveň dohľadu, čo by vyvolalo značné obavy o súkromie. To by mohlo viesť k scenáru, v ktorom by životný štýl prestal byť súkromným, čo by potenciálne mohlo porušovať základné slobody.
Na efektívne sledovanie týchto aspektov by si uhlíkový pas vyžadoval prístup k bezprecedentnému množstvu osobných údajov vrátane potenciálne
GPS a lokalizačné údaje na monitorovanie cestovného správania.
Údaje o dodávkach a nákupoch na meranie spotreby energie a potravín.
Údaje o online aktivitách na určenie CO₂ stopy digitálnej zábavy.
Tento komplexný zber údajov vyvoláva značné obavy o súkromie, pretože by poskytol podrobný pohľad na najintímnejšie aspekty života človeka.
Keď bude infraštruktúra pre CO₂ pas zavedená, mohol by sa ľahko použiť na iné formy dohľadu, ktoré idú nad rámec pôvodných environmentálnych cieľov. Toto „plíživé využívanie“ by mohlo viesť k scenáru, v ktorom sa údaje použijú na presadzovanie práva alebo dokonca na komerčné účely.
Centralizovaný zber takého veľkého množstva osobných údajov je tiež kľúčovým cieľom kybernetických útokov. Úniky údajov by mohli viesť k zverejneniu citlivých osobných informácií, čo by so sebou prinieslo riziká, ako je krádež identity, obťažovanie a rôzne formy kybernetickej kriminality.
V novom svetovom poriadku, kde sú uhlíkové pasy povinné, by mohol koncept anonymity zmiznúť. Neustále sledovanie a zhromažďovanie údajov by znamenalo, že by sa zaznamenával, analyzoval a potenciálne overoval prakticky každý aspekt života človeka.
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky