Skutočný pád Radičovej vlády

O tomto som už dávnejšie písal, hovoril, informoval verejnosť, že všetko je plán všetkých politikov! Tento článok je dôkazom všetkého a na všetkých. Trvalo mi to dosť dlho to naštudovať a spracovať.

Príklad v článku o plyne (Čítaj tu). Nie je to náhodou rovnaký postup pádov vlád od čias Mečiara až po súčasnosť, keď za každým keď prichádza dohodnutý pád nejakej vlády, tak sa v pozadí schvaľujú a podpisujú brutálne zákony proti Slovensku? Všetko je to rovnaký postup, ako to bolo tiež v rokoch 2017 a 2018, keď schvaľovali proces mRNA a riadený Covid, potom v rokoch 2021, 2022 a 2023, dnes je to jeseň 2024 a rok 2025. Stačí si pozrieť zákony, ktoré som zverejnil. Škoda, že voliči si prečítajú iba prvé slová a dajú si lajka na Facebooku. Potom sa ich spýtate na nejaký zákon a v tom momente nastupuje ich nervozita, arogancia, zloba, …. za pravdu!!

Sú to dokumenty, ktoré boli schválené príklad o ukončení plynu, inteligentné merače a siete, klimatická neutralita, zdražovanie pre spotrebiteľov, obnova budov a domov, zvyšovanie cien energií, elektromobil, a mnoho ďalších zvrátenosti proti Slovensku a dnes sa hrajú na záchrancov a nikto o ničom nevedel, ako to bolo o ETS (Viac čítaj tu aj s hlasovaním v NR SR a v EP, rokovanie vlád SR) ?

Podporte túto prácu: Kontakt pre podporu – TU, Ďakujem

Zoznam Europoslancov https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_europoslancov_SR_(2009_%E2%80%93_2014)

Tu si je potrebné uvedomiť, že skutočný pád Radičovej vlády nebol práve kvôli Eurovalu (o Eurovalu viac tu), ale kvôli tomu čo sa dnes deje príklad pri ETS, plynu, domov, inteligentné siete, klimatickej neutralite a podobne. V skutočnosti pád Radičovej vlády nebolo len kvôli Eurovalu, ale aj kvôli klimatickej neutralite, ktorú začala prvá vláda kápa Fica v rokoch 2006 až 2010! Už aj počas Radičovej vlády sa pokračovalo v schvaľovaní týchto zvrátených ideológií. Následne tiež po páde Radičovej hneď na to sa začali prijímať právne záväzné akty EÚ a OSN, ktoré začali v rokoch 2006-2010.

Legislatívne observatórium Európsky parlament

2011/2095(INI) Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050

08.03.2011 Zverejnený nelegislatívny základný dokument KOM(2011)0112

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2011/2095(INI)

Hlasovanie prebehlo 15.3.2012: 11.1.Konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (hlasovanie). https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-7-2012-03-15-TOC_SK.html Pozri pod: A7-0033/2012 – Chris Davies. Neveďalová, Zala, Smolková, Kozlík, a ďalší ZA https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-7-2012-03-15-RCV_SK.pdf

Dokument Správa – A7-0033/2012 SPRÁVA o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 8.2.2012 – (2011/2095(INI)) a pozorne čítaj, aby si potom nemal hlúpe kecy, že si o ničom nevedel, že pronárodní hrdinovia a sú top záchrancami.

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112) a na príslušné sprievodné pracovné dokumenty (SEK(2011)0288) a (SEK(2011)0289),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Analýza variantov prekročiť 20 % zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka (COM(2010)0265) a na príslušný sprievodný dokument (SEK(2010)0650),

– so zreteľom na návrhy na prepracovanie (COM(2011)0656) a zmenu a doplnenie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (COM(2011)0652) a smernice o zneužívaní trhu (MAD) (COM(2011)0651), pokiaľ ide o emisné kvóty podľa ETS EÚ,

– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. októbra 2011 (presne v tom čase sa začalo riešiť v NR SR pád vlády)

– so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ

E. keďže priemysel musí mať jasnú predstavu o nízkouhlíkovej stratégii EÚ, ktorá musí byť podporená aj regulačnou istotou, ambicióznymi cieľmi, ako aj dobre navrhnutými mechanizmami financovania, aby mohol uskutočniť investície dlhodobého charakteru;

F. keďže je v záujme členských štátov, aby znížili svoju závislosť od zahraničných dodávateľov energie, najmä z politicky problematických krajín;

– podľa definície uhlíkovo neutrálne

– vyzýva Komisiu, aby stanovila predbežné ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2040 vrátane konkrétnych cieľov pre každé odvetvie, a najmä pre poľnohospodárstvo

– inteligentné sústavy

– zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií do energetickej infraštruktúry, napríklad do inteligentných sústav a distribúcie bioplynu, aby bolo možné zvládať zvýšenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie

– včasného zavedenia sústav inteligentných domov, akými sú inteligentné meradlá navrhnuté tak, aby slúžili spotrebiteľom, a modernizácie a vývoja prepojenej európskej elektrizačnej sústavy a infraštruktúr pre skvapalnený zemný plyn; v súvislosti s prepojeniami medzi regiónmi zdôrazňuje, ž je potrebné začať s investičným plánom založeným predovšetkým na európskom balíku opatrení v oblasti energetickej infraštruktúry, aby sa zabezpečila diverzifikácia zdrojov dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické riešenia pre efektívne začlenenie veľkého objemu energie z obnoviteľných zdrojov tým, že presadí pravidlá trhu, ktoré umožnia efektívny a transparentný medzinárodný obchod s energiou

– víta pokrok, ktorý od roku 2007 dosiahli výrobcovia vozidiel pri znižovaní emisií CO₂ z osobných automobilov, a zdôrazňuje, že je dôležité ďalej urýchľovať zlepšenia týkajúce sa palivovej úspornosti; tvrdí, že Komisia by pri príprave svojho nadchádzajúceho preskúmania mala navrhnúť spôsoby, ako zabezpečiť, aby priemerné emisie CO₂ z nových automobilov boli v súlade s dohodnutým cieľom na rok 2020

– V marci 2007 prijala Európska rada rozhodnutie, že do roku 2015 bude k dispozícii 12 fungujúcich demonštračných projektov na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

– o prostriedky na energiu z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že súčasný objem finančných prostriedkov vyčlenených na oblasť energetiky predstavuje len 0,5 % rozpočtu EÚ na obdobie 2007 – 2013, čo nie je v súlade s politickými prioritami EÚ

– keďže Európsky parlament a Európska rada oznámili svoj cieľ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 %; pripomína, že lineárny postup medzi rokmi 2009 a 2050 by viedol k cieľu na rok 2020

– v rámci Inovácie v Únii budú uprednostňovať potrebu vývoja všetkých druhov udržateľných nízkouhlíkových technológií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, podporovať zelená pracovné miesta a dosiahnuť zmenu v správaní spotrebiteľov

– požaduje zavedenie jasnej hierarchie využívania dreva vyťaženého udržateľným spôsobom

– že biomasa a biopalivá sa musia vyrábať udržateľným spôsobom na základe prísnych kritérií udržateľnosti, účinným spôsobom a bez negatívneho vplyvu na agro-potravinárske trhy, pôdu na pestovanie, potraviny a ceny pôdy, pričom sa treba vyhnúť zmenšovaniu hodnotných prírodných ekosystémov a ich zmenám (v roku 2007 a 2008 vláda schválila a prijala s NR SR – Viac tu)

– uznáva úsilie niektorých členských štátov o zavedenie infraštruktúry dobíjacích staníc a staníc na doplnenie paliva na podporu používania elektrických a ultranízkouhlíkových vozidiel a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na určenie minimálnych požiadaviek v každom členskom štáte v záujme vytvorenia celoeurópskej siete;

– yzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme znižovania emisií znečisťujúcich látok z dopravy považovali za prioritu investovanie do rozvoja celoeurópskej inteligentnej energetickej siete, ktorá je schopná využívať energiu vyrobenú na miestnej a regionálnej úrovni vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a ktorá pomôže vytvoriť potrebnú infraštruktúru na používanie elektrických vozidiel;

A mnoho ďalších zvráteností!

V tom samotnom období bol predstavený 2012/2103(INI), ktorý tiež jasne definuje súčasnosť a vo všetkom!! Energetický plán do roku 2050, budúcnosť s energiou ( o ňom som písal a varoval tu)

2012/2103(INI) Energetický plán do roku 2050, budúcnosť s energiou

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2012/2103(INI)

15. 12. 2011 Zverejnený základný dokument KOM(2011)0885

14.03.2013 Výsledky hlasovania v parlamente, HZDS, SNS, Smer-SD a ďalší ZA!! Pod bodom A7-0035/2013 – Niki Tzavelahttps://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-7-2013-03-14-RCV_SK.pdf Zoznam Europoslancov https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_europoslancov_SR_(2009_%E2%80%93_2014)

Správa – A7-0035/2013 SPRÁVA o Pláne postupu v energetike do roku 2050 – (2012/2103(INI)) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-7-2013-0035_SK.html

Pár bodov z dokumentov: Správa A7-0035/2013 a 52011DC0885 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Plán postupu v energetike do roku 2050 /* KOM/2011/0885 v konečnom znení */

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 a sprievodné pracovné dokumenty (COM(2011)0885),

– so zreteľom na smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050

– so zreteľom na svoje uznesenie o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy a na svoje uznesenie o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie, prijaté dňa 21. novembra 2012,

– zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od väčšej diverzifikácie jej zdrojov importu; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ aktívne posilňovala spoluprácu so svojimi partnermi; poukazuje na oneskorenia, ktoré majú vplyv na dokončenie južného koridoru; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť energetickú bezpečnosť diverzifikáciou energie; pripomína výrazný príspevok skvapalneného zemného plynu (LNG) a parkov s vozidlami na LNG k dodávkam energie v EÚ a zdôrazňuje potenciál doplnkového koridoru LNG v regiónoch východného Stredozemia a Čierneho mora, ktorý má slúžiť ako flexibilný prepravca energie a ako podnet na zvýšenie konkurencie na vnútornom trhu EÚ s energiou

– zdôrazňuje, že väčšina scenárov Plánu postupu v energetike do roku 2050 sa nebude dať zrealizovať bez rozvoja miestnych inteligentných sietí na rozvod elektriny a plynu; domnieva sa, že popri cezhraničných projektoch by mala Únia prijať opatrenia na podporu vytvárania alebo renovácie miestnych sietí, najmä čo sa týka prístupu pre chránených spotrebiteľov;

– dôležitú úlohu pri transformácii energetickej sústavy, pretože predstavuje relatívne rýchly a nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť závislosť od ďalších, viac znečisťujúcich fosílnych palív; zdôrazňuje nutnosť diverzifikovať dodávateľské trasy plynu do Európskej únie; varuje pred investíciami, ktoré by mohli viesť k výhradnej dlhodobej závislosti od fosílnych palív;

– že v niektorých regiónoch a členských štátoch je tento problém úzko prepojený so závislosťou od dovozu plynu a ropy z jedinej tretej krajiny; uznáva, že vyriešenie tohto problému si vyžaduje okrem iného posilnenie úlohy pôvodných zdrojov energie a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú rozhodujúce na zaistenie konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok, ako aj opatrenia zamerané na diverzifikáciu portfólia dodávateľov energie, jej trás a zdrojov; uznáva, že jedným zo strategických cieľov je v tomto smere realizácia južného plynovodného koridoru a vybudovanie dodávateľskej trasy do EÚ pokrývajúcej približne 10 – 20 % dopytu EÚ po plyne do roku 2020, aby mal každý európsky región fyzický prístup aspoň k dvom odlišným zdrojom plynu;

– Systém obchodovania s emisiami (ETS)

– Vykurovanie a chladenie

– iada Komisiu, aby holistickým spôsobom preskúmala potenciál a rôzne prípadné technológie uskladňovania energie v EÚ, a to prostredníctvom prepojenia politík EÚ v oblasti vnútorného trhu, kapacít energetickej siete, ako aj energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy so záujmami spotrebiteľov, aby sa mohli splniť energetické a klimatické ciele EÚ, znížila sa vonkajšia energetická závislosť EÚ a vytvoril sa skutočný jednotný trh a rovnaké podmienky v oblasti energie pri čo najvyššej úrovni bezpečnosti dodávok energie v budúcnosti

– je presvedčený, že rast účtov za energiu v EÚ za posledné roky podnietil vznik „inteligentného“ prístupu k zníženiu spotreby energie formou energetickej efektívnosti, založeného na zdravom úsudku; zdôrazňuje, že je dôležité doplniť túto prirodzenú, ale doteraz nedostatočnú zmenu v správaní o vhodné politické opatrenia

– zdôrazňuje úlohu inteligentných rozvodných sietí, ktoré umožňujú obojstrannú komunikáciu medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi, a poukazuje na to, že vďaka inteligentným rozvodným sieťam môžu spotrebitelia sledovať a prispôsobovať svoju spotrebu elektriny; poukazuje na to, že najmä ak majú mať inteligentné merače skutočný význam, sú potrebné kvalitné programy zamerané na ochranu osobných údajov a vzdelávanie spotrebiteľov, napríklad informačné kampane v školách a na univerzitách; zdôrazňuje, že členské štáty by mali sprístupniť príslušné informácie na webových stránkach pre spotrebiteľov a že všetky relevantné subjekty – ako sú stavitelia, architekti a dodávatelia vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení – by mali dostávať aktuálne informácie, porovnávať ceny a služby a na tomto základe by si mali vybrať dodávateľa energie, ktorý bude najviac spĺňať ich potreby;

– nalieha na Komisiu a členské štáty, aby spojili všetky existujúce technológie a infraštruktúry v záujme vytvorenia skutočnej rozvodnej supersiete EÚ na elektrickú energiu a plyn, pričom by sa občanom umožnilo efektívne inteligentné meranie, takže by sa im mohli poskytovať bezpečné dodávky za rozumné a primerané ceny

– domnieva sa, že je potrebné propagovať úlohu informačných a komunikačných technológií (IKT) a že Európa potrebuje pevné odhodlanie, pokiaľ ide o inovácie a výskum

– zdôrazňuje význam zníženia celkovej spotreby energií a zvýšenia energetickej efektívnosti v odvetví dopravy, a to aj prostredníctvom plánovania v doprave a podpory verejnej dopravy na úrovni členských štátov; zdôrazňuje tiež, že je potrebné urýchliť projekty v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov v rámci programu transeurópskej dopravnej a energetickej siete (TEN-T a TEN-E) (schválené – viac tu , tu a tu)

– nových spôsobov využívania elektrickej energie (napr. elektrických vozidiel) a programov reakcie na dopyt (vrátane inteligentných meračov) (Viac tu)

– rámec Horizont 2020 (Viac tu)

– prechod k udržateľnému odvetviu energetiky na úrovni celej EÚ

– Zo scenárov pre plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo z marca 2011 vyplývajú dodatočné náklady spôsobené oneskorením opatrenia. Aj vo vyhliadkach svetovej energetiky Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na rok 2011 je tvrdenie, že za každý 1 USD nevynaložený na investície v odvetví energetiky do roku 2020 bude treba po roku 2020 vydať ďalších 4,3 USD, aby sa uhradili zvýšené emisie.

– Ceny elektrickej energie sa do roku 2030 zvyšujú a potom klesajú Z väčšiny scenárov vyplýva, že ceny elektrickej energie sa budú do roku 2030 zvyšovať, potom však budú klesať. – väčšiny scenárov vyplýva, že ceny elektrickej energie sa budú do roku 2030 zvyšovať

– 5) Výdavky domácností sa budú zvyšovať Vo všetkých scenároch, ako aj podľa súčasných trendov sa výdavky na energiu a výrobky súvisiace s energiou (vrátane dopravy) pravdepodobne stanú dôležitejšou položkou vo výdavkoch domácností. V roku 2030 sa zvýšia asi na 16 %

– 7) Podstatne rastie energia z obnoviteľných zdrojov

– 3. Postup od roku 2020 do roku 2050 – výzvy a príležitosti 3.1. Transformácia energetického systému

a) Úspory energie a zvládnutie dopytu: spoločná zodpovednosť

Primárny dôraz by sa mal položiť na energetickú efektívnosť. Zvýšenie energetickej efektívnosti je prioritou vo všetkých scenároch eliminácie emisií uhlíka. Súčasné iniciatívy sa musia vykonať rýchlo, aby sa dosiahla zmena.Ich vykonávanie v širšom kontexte celkovej efektívnosti využívania zdrojov prinesie nákladovo efektívne výsledky ešte rýchlejšie. V nových a existujúcich budovách je kľúčová vyššia energetická efektívnosť. Normou by sa mali stať budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Budovy – vrátane domov – by mohli produkovať viac energie než využívajú. Výrobky a spotrebiče budú musieť spĺňať normy najvyššej energetickej efektívnosti. V doprave sú potrebné efektívne vodidlá a stimuly pre zmenu správania. Spotrebitelia budú dostávať kontrolovateľnejšie a predvídateľnejšie účty za energiu. S inteligentnými meracími prístrojmi a inteligentnými technológiami, napríklad automatizáciou domácností, získajú spotrebitelia väčší vplyv na vlastný model spotreby. Významnú efektívnosť možno dosiahnuť opatrením o využívaní zdrojov energie, ako je napríklad recyklácia, efektívne výrobné postupy a predĺženie životnosti produktu

– Európske spoločnosti možno budú musieť prehodnotiť spôsob, akým sa spotrebúva energia, napríklad zmenou mestského plánovania a modelov spotreby. Pozri Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM(2011) 571)

– náklady na energetický systém v súčasnosti a v roku 2050 nie sú priamo porovnateľné. Zatiaľ čo náklady na renováciu sa plne účtujú do nákladov, zvýšené hodnoty domov patria k aktívam a položkám základného kapitálu, ktoré nie sú súčasťou analýzy energie

– Bezpečný, konkurencieschopný a bezuhlíkový energetický systém v roku 2050 je možný

– V odvetví energetiky sa produkuje najväčší podiel emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou. Zníženie skleníkových plynov o viac ako 80 % do roku 2050 vyvinie preto mimoriadny tlak na energetické systémy.

– vrátane cieľov na rok 2020 týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj smernicu o systéme obchodovania s emisnými kvótami (ETS)

– bude musieť prispieť k eliminácii emisií uhlíka v doprave a pri vykurovaní/chladení

– Je potrebná analýza ambicióznejších opatrení energetickej efektívnosti a nákladovo optimálnej politiky. Energetická efektívnosť musí sledovať svoj hospodársky potenciál. Zahŕňa to otázky, do akej miery sa môže mestské a priestorové plánovanie v strednodobom a dlhodobom výhľade podieľať na úsporách energie; ako nájsť nákladovo optimálny politický výber medzi druhmi izolácie budov, aby menej využívali vykurovanie a chladenie a aby systematicky využívali odpadové teplo z výroby elektrickej energie v kombinovaných teplárňach a elektrárňach (CHP).

– Pre elimináciu emisií uhlíka je veľmi dôležité vykurovanie a chladenie na základe obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebná zmena v spotrebe energie smerom k nízkouhlíkovým a miestne vyrábaným zdrojom energie (vrátane tepelných čerpadiel a akumulačného vykurovania) a energie z obnoviteľných zdrojov (napríklad solárne vykurovanie, geotermálna energia, bioplyn, biomasa), ako aj k vykurovacím systémom v správnych oblastiach. Eliminácia emisií uhlíka si vyžiada veľké množstvo biomasy na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a na dopravu; V doprave bude na nahradenie ropy, s osobitnými požiadavkami v prípade rôznych druhov dopravy, potrebná kombinácia niekoľkých alternatívnych palív. Pre letectvo, diaľkovú cestnú dopravu a železničnú dopravu, ktorá sa nemôže elektrifikovať, budú pravdepodobne hlavnou možnosťou biopalivá. Prebiehajú práce (napríklad na zmene nepriameho využívania pôdy) s cieľom zaistiť udržateľnosť. Naďalej by sa malo podporovať trhové využívanie nových biologických zdrojov energie, ktorým sa znižuje dopyt po pôde potrebnej pre produkciu potravín, a ktorým sa zvyšujú čisté úspory skleníkových plynov (napríklad biopalivá založené na odpade, riasach a lesných zvyškoch).

– Veterná a solárna elektrická

– Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) už spracúva štúdie rozvodných sietí pre severozápadnú Európu s výhľadom do roku 2030, ktoré by sa mali začleniť do práce ENTSO-E na modulárnom pláne rozvoja celoeurópskeho systému elektrických diaľnic do roku 2050.

– Pozri aj „Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energiu“, KOM(2010) 639, november 2010

– c) Pri transformácii zohráva kľúčovú úlohu plyn

Pre transformáciu energetického systému bude rozhodujúci plyn. Nahradenie uhlia (a ropy) plynom v krátkodobom až strednodobom výhľade by mohlo pomôcť znížiť emisie s existujúcimi technológiami aspoň do roku 2030 alebo 2035. Aj keď dopyt po plyne, napríklad v sektore bývania, môže do roku 2030 klesnúť o jednu štvrtinu zásluhou niekoľkých opatrení energetickej efektívnosti v sektore bývania[17], zostane počas dlhšieho obdobia vysoký v iných sektoroch, napríklad v odvetví energetiky. Napríklad v scenári technológií diverzifikovaných dodávok bude výroba energie spaľovaním plynu v roku 2050 predstavovať približne 800 TWh, čo je o niečo viac než súčasné úrovne. S vývojom technológií by plyn mohol v budúcnosti zohrávať väčšiu úlohu.

– Pokiaľ ide o úlohu plynu, scenáre sú pomerne konzervatívne. Ekonomické výhody plynu v súčasnosti poskytujú investorom primeranú istotu návratnosti, ako aj nízke riziká, a tým aj stimuly pre investovanie do plynových elektrární. Plynové elektrárne majú nižšie počiatočné investičné náklady, pomerne rýchlo sa postavia a ich používanie je relatívne flexibilné Investori sa môžu takisto poistiť proti rizikám vývoja cien, pretože výroba elektrickej energie spaľovaním plynu často určuje jej veľkoobchodnú trhovú cenu. Prevádzkové náklady však môžu byť v budúcnosti vyššie než bezuhlíkové možnosti a plynové elektrárne by sa mohli prevádzkovať menej hodín.

V niektorých bodoch je už takzvané Obehové hospodárstvo.

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-7-2013-0035_SK.html

EUR-lex https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52011DC0885 a celý postup s Radou EU https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/HIS/?uri=celex:52011DC0885