Transeurópska dopravná sieť

Tieto články boli vydané ešte dňa 8.4.2024 a 28.4.2024. Tento článok je o celkovom zhrnutí, spojení predošlých článkov do jedného. Je verejne známe, že taká Republika kričí za benzínové a dieselové autá. za Rusko, proti Ukrajine, proti ID, za mäso, a ako hrdinsky na TikToku a na YouTube bojuje za ľudí. Lenže aj tentokrát je to pravda?? O tomto brutálnom EÚ zákone bolo spoločné hlasovanie v EP a v NR SR v ten samý deň!! Bezemisná doprava , inteligentná doprava na báze digitalizácie, NATO, Vojenská mobilita, proti Rusku, za Ukrajinu a mnoho ďalších ……. !

Začneme vládou SR a NR SR

VLÁDNY NÁVRH Zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Už ste počuli o tom? Určite nie. Niektorí naši sledovatelia už počuli o tom. Tento zákon podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)  rozhodla, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme. Určite je to vo verejnom záujme? Informovalo vás o tomto EÚ-NATO projekte aj to menšie zvolené zlo na čele s novým akože pro Slovenským podporovateľom LGBTI, NATO, Eú, Ukrajiny prezident Pellegrini?

Spojené s týmto článkom, pretože je v ňom aj hlasovanie v EP o tomto zvrátenom projekte

Uhrík, Radačovsky, Smer-SSD podporili program: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov“(LGBTIQ, AGENDA OSN 2030, Zelená Eú dohoda…)“ Ukrajinu a proti Rusku…!!

Tento vládny návrh je v skutočnosti o niečom inom, len nie na podporu rozvoja, ale na rýchlejší presun spoločnej armády EÚ a NATO v projekte TEN-T. Na tomto projekte sa dohodli už veľmi dávno (viď dokument dole – Akčný plán TEN-T). Netvrdili náhodou pred voľbami, že nikdy NATO? Príprava na vojnu: ohlásené veľké manévre NATO „budú simulovať ruský útok“

Ale na začiatok by ste mali a povinne si prečítať tieto dva články, nech sa toľko neopakujeme. V tomto článku je zverejnená aj dohoda Vlády SNS, SMer-SD, Most-Híd a Trumpa o finacovaní rýchlostných ciest R1, železníc a atď pre rýchlejší presun vojsk NATO (amerických) – Projekt Trojmorie

V tomto článku sú tiež dokumenty zo Summitu z roku 2014 a atď o financovaní ako v projekte Trojmorie – Spoločný obranný plán medzi NATO a EÚ, dokazujúce dokumenty na vlády, financovanie

Konferencia o budúcnosti Eú – Konferencia o budúcnosti Eú: Spojené štáty Európske!!

Teraz prejdime k návrhu zákona

Dátum doručenia: 4. 3. 2024

Návrh nového zákona, parlamentná tlač 199 (legislatívny proces tu)

Ako sa uvádza v dôvodovej správe

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pod vedením Ráža mladšieho: Predkladá na rokovanie vlády SR spoločne s predsedom vlády SR Ficom návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Ozaj, a čo na to otec z kapely Elán, veľkého akože bojovníka pre Rusko? Toto mu už nevadí !? 

Návrh zákona sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády, ako aj na základe uznesení vlády SR č. 583/2021 a 675/2023 v súvislosti s povinnosťou SR transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.7.2021) (ďalej len „smernica“). Účelom návrhu zákona je okrem iného aj transpozícia smernice.

Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky (ďalej len „investície“) nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. 

Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

a)majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,

b)povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,

c)verejné obstarávanie strategických významných projektov.

……cieľom návrhu zákona je transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

−vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia,

−umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“) za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície (ďalej len „prípravné práce“), čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác.

Cieľom návrhu zákona je zároveň prostredníctvom transponovania smernice upraviť oblasť povoľovania projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či národným významom. Návrh zákona upravuje postupy a podmienky pri udeľovaní povolení, ako aj postupy pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tiež dochádza k vymedzeniu určených orgánov, ktoré budú mať informačnú povinnosť vo vzťahu k týmto projektom. Návrh zákona zabezpečuje včasné dokončenie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v lehote štyroch rokov. Uvedená lehota platí pri dostatočne pripravených projektoch. Štvorročná lehota neplynie počas konaní o riadnych opravných prostriedkoch a počas správnych súdnych konaní.

Dokonca sa píše, že to menšie zlo vedelo o všetkom:

V období rokov 2021 – 2022 prebiehali rekodifikačné práce na úseku územného plánovania a výstavby, táto rekodifikácia zasiahla aj organizačnú štruktúru štátnej správy, kedy kompetencie v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania prešli z ministerstva na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tieto zmeny mali negatívny vplyv na práce v oblasti transpozície smernice, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023. 

Európska komisia vydala formálne oznámenie C(2023) 8000/24 final, v ktorom bolo Slovenskej republike vytknuté neoznámenie transpozičných opatrení pokiaľ ide o transpozíciu smernice.

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona vyplýva z potreby urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň z úlohy B.5. uznesenia vlády č. 583/2021 – transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Návrh zákona upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou a ich realizácia je vo verejnom záujme. Návrh zákona ďalej upravuje práva a povinnosti držiteľa osvedčenia o strategickej investícií, pôsobnosť orgánov štátnej správy, ako aj osobitosti povoľovacích a vyvlastňovacích konaní. Pôjde o investície, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Do tejto oblasti budú spadať aj vymedzené úseky dopravnej siete definovanej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ. Návrhom zákona sa rieši tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Návrh zákona za účelom zabezpečenia nezávislosti a odbornosti pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru vytvára na Úrade pre verejné obstarávanie (ďalej „ÚVO“) útvar dohľadu pre strategickú agendu, ktorý bude riadiť podpredseda úradu pre strategickú agendu. Tento útvar bude príslušným na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v:

a)primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie

Hlava XVI Transeurópske siete, čl. 170 až 172.

b)sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z (dňa) 11.12.2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. V. EÚ L 348/1, 20.12.2013) v platnom znení; gestor Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.07.2021); gestor Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v spolugestorstve s Úradom pre verejné obstarávanie, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 583/2021) a s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 675/2023).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Súdu prvého stupňa Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení: do 10. augusta 2023

b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: vo

10

formálnom oznámení Európskej komisie C(2023) 8000/24 final bolo Slovenskej republiky vytknuté neoznámenie transpozičných opatrení pokiaľ ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.07.2021).

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav: právna úprava Slovenskej republiky čiastočne spĺňa uvedené požiadavky vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.07.2021), čo sa týka zabezpečenia štvorročnej lehoty na vydanie rozhodnutia o schválení projektu. Predmetná právna úprava je čiastočne upravená v zákone č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Štátny rozpočet na roky 2024-2027 je zhruba 2 miliárd eur !! 

Pokračovanie:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=543642

Návrh zákona odporúčam si aj prečítať:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=543642

Dopravná sieť TEN-T

• Tlačová správa
• 18 decembra 2023 23:50 Viac tu

Trans-European Transport Network (TEN-T)

Všetko súčasť cieľov udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030

Politika TEN-T vychádza z nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. Toto nariadenie sa v súčasnosti revidujes cieľom urobiť sieť ekologickejšou, efektívnejšou a odolnejšou v súlade s Európskou zelenou dohodoua Stratégia udržateľnej a inteligentnej mobility. 

Prijatie Zelenej dohody:

Uznesenie vlády SR o Agende 2030, Rada vlády SR pre Zelenú dohodu a

Právne predpisy a opatrenia súvisiace s TEN-T

• Rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T): Smernica o zjednodušení bola prijatá s cieľom uľahčiť administratívne procesy povoľovania cezhraničnej infraštruktúry:
• Vojenská mobilita je iniciatíva EÚ na zabezpečenie rýchleho a bezproblémového pohybu vojenského personálu, materiálu a prostriedkov – a to aj v krátkom čase a vo veľkom rozsahu – v rámci EÚ a mimo nej. Jeho cieľom je vytvoriť dobre prepojenú sieť s kratšími reakčnými časmi a bezpečnou a odolnou infraštruktúrou. Transeurópska dopravná sieť môže slúžiť na dvojaké použitie, vojenské a civilné. V úzkej spolupráci s členskými štátmi Komisia zabezpečuje, aby bola sieť koherentná a spĺňala požiadavky oboch typov použitia. Po nevyprovokovanom útoku Ruska na Ukrajinu Komisia a vysoký predstaviteľpredložiť Akčný plán vojenskej mobility 2.0. S cieľom zabezpečiť dobre prepojenú, schopnú a bezpečnú sieť vojenskej mobility Komisia podporuje akčný plán nástrojmi financovania, ako je napríklad Nástroj na prepájanie Európy.(financovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím) a Európsky obranný fond(podpora rozvoja interoperabilných logistických a digitálnych systémov).

 Viac TU.

Akčný plán vojenskej mobility 2.0 preložený do slovenčiny

Celý proces tu . V Bruseli10. 11. 2022 JOIN(2022) 48 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0

Vyberám:

Európska rada schválila v marci 2022, sa zdôrazňuje, že: „Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine potvrdila naliehavú potrebu výrazne posilniť vojenskú mobilitu našich ozbrojených síl v rámci Únie aj mimo nej.“ Vzhľadom na „nové záväzky s cieľom výrazne posilniť vojenskú mobilitu a investovať do nej“ sa vyzvalo na „ambiciózny revidovaný akčný plán do konca roku 2022“. Tento akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0 je reakciou na túto výzvu.

 Ozbrojené sily členských štátov EÚ musia byť schopné reagovať rýchlo a v dostatočnom rozsahu na krízy, ktoré vypuknú na vonkajších hraniciach EÚ a za nimi. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine sme sa navyše naučili, aké dôležité je čo najrýchlejšie a najplynulejšie presúvať vojenskú pomoc.

– železničné systémy medzi Ukrajinou a členskými štátmi EÚ, ako aj v rámci Európskej únie, 

Tento nový akčný plán, ktorý vychádza z pokroku dosiahnutého od spustenia iniciatívy vojenskej mobility v roku 2017, otvára ďalšiu kapitolu práce v oblasti vojenskej mobility na roky 2022 – 2026. Po rozšírení rozsahu a navrhnutí dodatočných opatrení prispeje k dobre prepojenej sieti vojenskej mobility s kratšími časmi reakcie a schopnou, bezpečnou, udržateľnou a odolnou dopravnou infraštruktúrou a spôsobilosťami.

·Rada schválila vojenské požiadavky na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej vrátane technických špecifikácií a hlavných vojenských trás. 

·Na projekty dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) je v rokoch 2021 – 2027 vyčlenený rozpočet vo výške 1,69 miliardy EUR.

 Komisia predložila návrh revidovaného nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti, v ktorom sa po prvýkrát zohľadňuje aj vojenská mobilita v transeurópskej dopravnej sieti. Zlepšila sa súdržnosť medzi vojenskou sieťou EÚ a sieťami TEN-T a vo všetkých druhoch dopravy sa navrhli nové normy v oblasti infraštruktúry, ktoré priamo zlepšia vojenskú mobilitu.

Riešili sa aj regulačné a procedurálne aspekty: colné formality pre cezhraničné vojenské presuny sa zjednodušili. Harmonizovala sa preprava nebezpečného tovaru vo vojenskej oblasti. V novej smernici (2019/2235) sa ustanovuje oslobodenie od DPH a spotrebnej dane pre tovar alebo služby používané alebo nadobudnuté v kontexte obranného úsilia vynakladaného na účely vykonávania činnosti Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Do programu Európskej obrannej agentúry „Optimalizácia postupov povoľovania cezhraničných presunov v Európe“ sa zapojilo dvadsaťštyri členských štátov EÚ a Nórsko.

Projekt v oblasti vojenskej mobility spája dvadsaťpäť členských štátov a tretích krajín s cieľom koordinovať príslušné vnútroštátne opatrenia vrátane opatrení, na ktorých sa členské štáty dohodli v takzvanom „záväzku vojenskej mobility“ z 25. júna 2018. Projekt logistických centier zahŕňa 17 členských štátov, ktoré spolupracujú na prepojení svojich logistických skladov a kapacít s cieľom skrátiť čas reakcie a optimalizovať využitie kapacít.

Strategický prístup

V dôsledku smerovania stanoveného v Strategickom kompase a so zreteľom na hlavné zásady uvedené v akčnom pláne na rok 2018 a zmenený strategický kontext poskytuje tento akčný plán komplexný rámec na zvýšenie vojenskej mobility. Navrhujú sa v ňom ďalšie opatrenia na umožnenie rýchleho, efektívneho a nerušeného presunu potenciálne veľkých síl vrátane vojenského personálu a ich vybavenia, a to v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ako aj pre vnútroštátne a nadnárodné činnosti, najmä v rámci NATO.

Súdržný a koordinovaný prístup k vojenskej mobilite je spoločným záujmom NATO. Vojenská mobilita je aj naďalej „vlajkovou loďou“ pre rozšírenú a zintenzívnenú spoluprácu medzi oboma organizáciami v súlade s hlavnými zásadami EÚ – NATO, s efektívnou interakciou a výmenou informácií v rámci dobre zavedeného štruktúrovaného dialógu …. .

3.1.    Multimodálne koridory a logistické centrá: investície do dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím

Jadrom vojenskej mobility je potreba modernizovať dopravnú infraštruktúru s dvojakým použitím popri sieti vojenskej mobility – zahŕňajúcej multimodálne dopravné trasy prepojené logistickými centrami – tak, aby bola schopná v krátkom čase zvládnuť potenciálne ťažké a veľké vojenské prepravy. Členské štáty EÚ vo veľkej miere využívajú rovnakú dopravnú infraštruktúru na civilné aj vojenské presuny a prepravu. Posilnenie dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)….

Jednou z akcií realizovaných v rámci prvého akčného plánu vojenskej mobility bolo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím umiestnených vo vojenskej sieti EÚ, ako aj v sieti TEN-T. Súčasná sieť TEN-T, ktorú Európsky parlament a Európska rada prijali v roku 2013, zahŕňa najmä cesty, železnice, prístavy a letiská v Európskej únii. V roku 2019 útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykonali analýzu nedostatkov na porovnanie siete TEN-T a vojenskej siete EÚ. Okrem toho sa v analýze nedostatkov z roku 2019 porovnávali vojenské požiadavky na dopravnú infraštruktúru s technickými požiadavkami na dopravnú infraštruktúru siete TEN-T. V rámci porovnávania vojenskej siete členských štátov a siete TEN-T sa tieto dve siete prekrývali na 93 %. To znamená, že investície do dopravnej infraštruktúry na transeurópskej dopravnej sieti priamo zlepšujú vojenskú mobilitu. Cieľom je vybudovať základnú sieť transeurópskej dopravnej siete do roku 2030.

Komisia 14. decembra 2021 navrhla zrevidovať nariadenie o TEN-T z roku 2013. Navrhla najmä rozšírenie koridorov základnej siete na partnerov zo západného Balkánu. Pri revízii nariadenia o TEN-T Komisia zahrnula do existujúcej geografickej siete ďalšie cestné a železničné úseky, aby zmenšila rozdiely v porovnaní s vojenskou sieťou. Cieľom bolo posilniť synergie medzi využívaním existujúcej dopravnej infraštruktúry v civilnom a vojenskom sektore. Komisia okrem toho navrhla zvýšiť niekoľko technických noriem pre infraštruktúru siete TEN-T. Bude to mať priamy prínos pre presuny vojenských jednotiek a materiálu, a tým sa podporí vojenská mobilita v rámci EÚ a mimo nej. Komisia 27. júla 2022 prijala zmenený návrh o sieti TEN-T s cieľom zohľadniť v ňom nový geopolitický kontext po ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine. Navrhuje sa rozšírenie štyroch európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a do Moldavskej republiky s cieľom zlepšiť spojenie medzi Úniou a jej susednými partnerskými krajinami. Návrh Komisie je zameraný aj na otázku rôznych rozchodov koľají používaných na Ukrajine, v Moldavsku a v niektorých členských štátoch (Pobaltské štáty, Fínsko, Pyrenejský polostrov), ktoré bránia interoperabilite železníc, a tým aj odolnosti siete. Komisia navrhla opatrenia na postupný prechod železničných tratí na európsky štandardný rozchod koľaje.

V mapách sú znázornené súčasné siete TEN-T pre cesty, železnice, prístavy a letiská v Únii v Európskej únii [nariadenie (EÚ) 1315/2013], samozrejme, že aj mapa Ukrajiny. Budete milo prekvapení už s rozdelenou Ukrajinou. 

Na základe analýzy rozdielov medzi civilnými a vojenskými požiadavkami (prvýkrát predstavená v roku 2019 a následne aktualizovaná v roku 2020) je potrebné posúdiť, do akej miery fyzická infraštruktúra spĺňa vojenské požiadavky. Takéto posúdenie, po prípadnej konzultácii s NATO, by umožnilo identifikovať, v ktorých regiónoch existujú nedostatky a o aké typy nedostatkov ide. Potom by bolo jednoduchšie uprednostniť rozvoj infraštruktúry a financovanie na úrovni EÚ, aby sa urýchlil rozvoj infraštruktúry s dvojakým použitím a zabezpečila sa odolnosť dopravnej siete. 

Na uľahčenie súdržnosti a prepojení medzi aktivitami členských štátov – a to aj prostredníctvom príslušných rôznych projektov PESCO, najmä v oblasti vojenskej mobility a logistických centier –, a pracovnými oblasťami na úrovni EÚ v celej škále tém by sa mohlo zriadiť každoročné podujatie, ktoré by spojilo rôzne zainteresované strany z inštitúcií EÚ, príslušných projektov PESCO a partnerov, ako je NATO. Prvé podujatie sa uskutočnilo v druhej polovici roku 2023.

Podľa potreby sa bude naďalej zabezpečovať súdržnosť s NATO.

Členské štáty EÚ vyzývajú, aby:

·udržiavali a rozvíjali sieť národných kontaktných miest pre vojenskú mobilitu,

·vypracovali a predložili návrhy projektov infraštruktúry s dvojakým použitím vo všetkých oblastiach dopravy, ktoré zlepšujú vojenskú mobilitu v súlade s NPE a jeho stanovenými prioritami, s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti dopravy, v rámci ktorých sa zároveň riešia opatrenia v oblasti klímy, vrátane projektov na zlepšenie energetickej bezpečnosti,

·prispievali k aktualizácii vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej a predkladali návrhy na začlenenie nových oblastí,

·do polovice roku 2023 predložili útvarom Komisie a ESVČ svoje vnútroštátne posúdenia schopnosti fyzických sietí spĺňať požiadavky na infraštruktúru uvedené vo vojenských požiadavkách, aby sa mohli použiť vo vyššie uvedenej štúdii,

·hľadali synergie v oblasti energetickej účinnosti vo svojich národných stratégiách s cieľom pripraviť ozbrojené sily na zmenu klímy do konca roku 2023, ako sa to požaduje v Strategickom kompase.

3.3.2.    Cvičenia

Cvičenia v rôznych formátoch sú nevyhnutné na otestovanie našich zlepšení v oblasti infraštruktúry a procesov a zároveň na identifikáciu zostávajúcich prekážok a nedostatkov. Diskusia o vojenskej mobilite založená na scenári sa uskutočnila v januári 2021 ako sprievodná udalosť k cvičeniu krízového riadenia EÚ Integrated Resolve 2020. V týchto simulačných cvičeniach by sme mali pokračovať a začleniť ciele vojenskej mobility do „reálnych cvičení“ vrátane tých, ktoré sú navrhnuté v kontexte kapacity rýchleho nasadenia predloženej v Strategickom kompase, alebo účasťou na iných nadnárodných cvičeniach, podľa potreby aj v kontexte NATO.

Priame zahraničné investície tretích krajín do infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci EÚ

Priame zahraničné investície subjektov mimo EÚ do infraštruktúr a dopravných operácií v rámci EÚ

Operácie vo vzdušnej oblasti

3.3.4. Vesmírne riešenia pre vojenskú mobilitu

4.    ROZMER PARTNERSTVA

EÚ a NATO majú spoločný záujem na zabezpečení rýchleho presunu vojenského personálu a jeho vybavenia na bežné mierové aktivity, ako aj v čase krízy. Zabezpečenie súdržnosti a vzájomného posilňovania s ohľadom na príslušné oblasti práce je preto neoddeliteľnou súčasťou iniciatívy vojenskej mobility od jej spustenia. S ohľadom na vojnu na Ukrajine vyvstali nové otázky týkajúce sa potreby prepojenia dopravných trás so susednými krajinami a regiónmi vrátane Ukrajiny.

4.1.    EÚ a NATO

Partnerstvo s NATO je neoddeliteľnou súčasťou tohto akčného plánu. Štruktúrovaný dialóg o vojenskej mobilite je hlavným formátom na podporu dialógu a spolupráce na úrovni personálu prostredníctvom pravidelných stretnutí a bude sa aj naďalej opierať o vzájomnú výmenu informácií medzi týmito dvoma organizáciami. Investície do dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím pre vojenské presuny sú v prospech EÚ aj NATO. Technické a geografické požiadavky sa prekrývajú a technické normy boli vypracované prostredníctvom spolupráce. Vďaka tejto spolupráci sú vojenské požiadavky EÚ na vojenskú mobilitu v súlade s požiadavkami NATO na úrovni približne 95 %.

Zámerom je zabezpečiť jednotný prístup a synergie medzi EÚ a NATO a účinne odstraňovať existujúce prekážky vrátane právnych, infraštruktúrnych a procesných s cieľom uľahčiť a urýchliť presuny a cezhraničný pohyb vojenského personálu a materiálu pri súčasnom úplnom rešpektovaní zvrchovaného rozhodovania jednotlivých štátov. Platí to najmä pre úsilie týkajúce sa zlepšovania infraštruktúry a súvisiacich požiadaviek, znižovania procesných a regulačných prekážok, zvyšovania odolnosti a vzájomnej účasti na cvičeniach súvisiacich s vojenskou mobilitou.

Interakcie v oblasti vojenskej mobility budú pokračovať v súlade s hlavnými zásadami posilnenej a zintenzívnenej spolupráce, najmä úplnej otvorenosti a transparentnosti, rešpektovania autonómie rozhodovania a postupov oboch organizácií, inkluzívnosti a reciprocity, bez toho, aby bol dotknutý osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu EÚ.

…..možností dvojakého použitia prebiehajúcej práce na lepšom prepojení hlavných dopravných trás členských štátov s kľúčovými partnerskými krajinami, ako je Ukrajina, ako sa stanovuje v oznámení o „koridoroch solidarity“ medzi EÚ a Ukrajinou a v návrhu Komisie z 27. júla 2022 o rozšírení štyroch európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a do Moldavska . Okrem toho zmenený návrh revidovaného nariadenia o sieti TEN-T z júla 2022 obsahuje ustanovenie o štandardizácii európskeho rozchodu koľají s cieľom zlepšiť interoperabilitu medzi Ukrajinou, Moldavskom a EÚ.

Využitie týchto síl vo všetkých krízach a dokonca aj tých zdravotných

Celý dokument:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52022JC0048

Aktualizácia z NR SR:

Hlasovanie:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=199&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=54616

Teraz prejdime o údajnej holubici Mieru Radačovského, ktorý sa s Uhríkom vôbec neštítia ako hlasujú v EP. Prv tvrdia Mier a hneď na to v EP zahlasujú proti Rusku a ďalšie veci v prospech Ukrajiny – dovoz poľnohospodárskych produktov do Eú, NATO, Agendy a podobne, Eú Federácia, Ukrajinská pšenica – poľno. produkty, doprava – vaše autá, kde tu už hlasovali ZA …. !!

Legislatívne observatórium (tu)

2021/0420 (COD) Transeurópska dopravná sieť

Prv odporúčam a povinne! Hlasovanie prebehlo súčasne v EP a v NR SR 24.4.2024

Vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (vojenská mobilita)

Aktualizácia z NR SR:

Hlasovanie už prebehlo v divadelnej scéne okolo Danka a Rudka Huliaka o nejakých neziskových organizáciách!!

Tu čítaj

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=54616

Z Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0812) a zmenený návrh (COM(2022)0384),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0472/2021),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. októbra 2021,

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. októbra 2022,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0147/2023),

Vyberám body:

(1)  V oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda sa stanovuje cieľ klimatickej neutrality, ktorý má Únia dosiahnuť do roku 2050, ako aj jasný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto ciele sú stanovené ako cieľ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119

(3)  V oznámení Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (oznámenie Komisie o stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu) sa stanovujú míľniky, ktoré majú európsky dopravný systém nasmerovať k dosiahnutiu cieľov udržateľnej, inteligentnej a odolnej mobility. Predpokladá sa v nej, že trhový podiel železničnej nákladnej dopravy by sa mal do roku 2030 zvýšiť o 50 % a do roku 2050 zdvojnásobiť; zároveň by vnútrozemská vodná doprava a príbrežná námorná doprava mali do roku 2030 zvýšiť svoj podiel na trhu o 25 % a do roku 2050 o 50 % a vysokorýchlostná železničná doprava by sa mala do roku 2030 zdvojnásobiť a do roku 2050 strojnásobiť. Ďalej by do roku 2030 malo byť na cestách Únie v prevádzke najmenej 30 miliónov osobných automobilov s nulovými emisiami a 80 000 nákladných automobilov s nulovými emisiami a do roku 2050 by mali byť vozidlami s nulovými emisiami takmer všetky osobné automobily, dodávky a autobusy a nové ťažké úžitkové vozidlá. Okrem toho by pravidelná hromadná doprava na vzdialenosť do 500 km mala byť do roku 2030 v rámci Únie uhlíkovo neutrálna a do roku 2030 by malo byť v Európe aspoň 100 klimaticky neutrálnych miest.

Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu V „Európskej zelenej dohode“

Exkluzívna správa odhaľuje! Do roku 2030 postupne vyradiť z výroby mäso, mliečne výrobky a súkromné ​​vozidlá.

Plán EÚ „Fit for 55“: Zrušenie súkromnej automobilovej dopravy

Výzva autodopravcom, všetkým občanom – EÚ transformuje dopravu-Komisia predstavuje svoj plán ekologickej, inteligentnej mobility (koniec slobodného života)

(7)  Transeurópska dopravná sieť pozostáva do veľkej miery z existujúcej infraštruktúry. Na úplné dosiahnutie cieľov novej politiky transeurópskej dopravnej siete by sa mali stanoviť jednotné požiadavky týkajúce sa infraštruktúry. 

(9)  Pri vykonávaní projektov spoločného záujmu by sa mala náležitá pozornosť venovať osobitným okolnostiam jednotlivých dotknutých projektov. V prípade, že je to možné, by sa mali využiť synergie s inými politikami, napríklad s transeurópskou energetickou alebo telekomunikačnou sieťou či infraštruktúrou s dvojakým použitím na vojenské účely, ako aj s aspektmi cestovného ruchu, a to prostredníctvom začleňovania cyklistickej infraštruktúry pre cyklistické cesty vrátane trasy EuroVelo do inžinierskych stavieb, ako sú -mosty alebo tunely, alebo s aspektmi bezpečnosti začlenením nových technológií, ako sú senzory na mostoch.

(13)  Vzhľadom na vývoj potrieb infraštruktúry v Únii a ciele v oblasti dekarbonizácie, ako aj závery Európskej rady z júla 2020, podľa ktorých by výdavky Únie mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody….

(22)  Transeurópska dopravná sieť by mala byť dostatočne vybavená infraštruktúrou pre alternatívne palivá v súlade s lehotami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804(, aby sa zabezpečilo, že účinne podporí prechod na mobilitu s nulovými a nízkymi emisiami

(42)  Odolnosť európskej dopravnej siete sa spochybnila a podrobila skúške v dôsledku ničivého vplyvu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. Táto agresia predefinovala geopolitické prostredie a odhalila zraniteľnosť Únie voči nepredvídaným rušivým udalostiam za hranicami Únie. Jej hlavné vplyvy na svetové trhy, ako je napríklad globálna potravinová bezpečnosť, zdôraznili skutočnosť, že vnútorný trh Únie a jej dopravnú sieť nemožno posudzovať izolovane, pokiaľ ide o formovanie politiky Únie. Lepšie spojenia so susednými partnerskými krajinami Únie sú potrebné viac ako kedykoľvek predtým.

(43)  Vzhľadom na tento nový geopolitický kontext sa v oznámení Komisie z 12. mája 2022 s názvom Akčný plán na vytvorenie koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou s cieľom uľahčiť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov a dvojstranný obchod s EÚ určilo niekoľko hlavných výziev v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré EÚ a jej susedné krajiny musia vyriešiť, aby podporili hospodárstvo a obnovu Ukrajiny a umožnili poľnohospodárskemu a inému tovaru dostať sa na trhy EÚ a svetové trhy, a zabezpečili, aby sa výrazne zlepšilo prepojenie s Úniou na účely tak vývozu, ako aj dovozu. S cieľom poskytnúť lepšie prepojenie s Úniou sa v tomto oznámení navrhlo posúdiť rozšírenie európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a do Moldavskej republiky.

(44)  Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a postavenie, ktoré Bielorusko zaujalo v tomto konflikte, nie je spolupráca medzi Úniou a Ruskom a Bieloruskom v oblasti politiky transeurópskej dopravnej siete ani vhodná, ani v záujme Únie. Transeurópska dopravná sieť by sa preto mala v týchto dvoch tretích krajinách zrušiť. V dôsledku toho už nemá zlepšenie cezhraničných spojení s Ruskom a Bieloruskom na území členských štátov vysokú prioritu. Spojenia s uvedenými dvoma tretími krajinami existujú v súčasnosti medzi Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Aby sa zohľadnila menšia priorita pri budovaní a modernizácii uvedených spojení, posledné kilometre všetkých cezhraničných spojení s Ruskom a Bieloruskom, ktoré sú v súčasnosti začlenené do základnej siete, by sa mali na mapách uvedených v tomto nariadení preradiť do nižšej kategórie zo základnej siete na súhrnnú sieť, pre ktorú je stanovená až neskoršia lehota realizácie do roku 2050. V prípade prechodu k demokracii v Bielorusku by však bolo vysokou prioritou budovanie a modernizácia cezhraničných spojení tejto krajiny s Úniou v súlade s komplexným hospodárskym plánom pre demokratické Bielorusko, a to aj prostredníctvom opätovného začlenenia krajiny do nariadenia.

45)  Nový geopolitický kontext, ktorý vznikol v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ukazuje, aké dôležité sú súvislé dopravné spojenia na území Únie a so susednými krajinami.

(89)  Komisia s prihliadnutím na svoje oznámenie o akčnom pláne Únie v oblasti vojenskej mobility z marca 2018 ▌posúdila potrebu prispôsobiť transeurópsku dopravnú sieť tak, aby zohľadňovala vojenské využitie infraštruktúry. Na základe ▌dokumentu s názvom „Vojenské požiadavky na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej“, ktoré Rada schválila 26. júna 2023 a 23. októbra 2023, sa do transeurópskej siete zahrnuli ďalšie cesty a železnice s cieľom posilniť synergie medzi civilnými a vojenskými dopravnými sieťami.

(90)   Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a nový geopolitický kontext, ktorý ňou vznikol, a ako sa zdôrazňuje v Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu EÚ – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý Rada prijala 21. marca 2022, Únia potrebuje posilniť dopravnú infraštruktúru s dvojakým použitím v celej transeurópskej dopravnej sieti s cieľom podporiť rýchly a plynulý pohyb vojenského personálu, materiálu a vybavenia na operačné nasadenie a cvičenia.

ii)  zmenšovania rozdielov v kvalite infraštruktúry medzi regiónmi a členskými štátmi a podpory interoperability medzi digitálnymi systémami všetkých druhov dopravy a primeranej kapacity siete;

ii)  odstránenia ▌úzkych miest na úrovni interoperability vrátane nedostatkov v digitalizácii; 

vii)  nákladovo efektívneho uplatňovania interoperabilných, inovačných technologických a operačných koncepcií a digitálnych systémov alebo

f)  zohľadnenia a optimalizácie možných synergií s inými sieťami, najmä s transeurópskou energetickou alebo telekomunikačnou sieťou vrátane, ak je to relevantné, celej elektrickej siete s cieľom zabezpečiť súlad medzi plánovaním nabíjacej infraštruktúry a plánovaním príslušnej siete, ako aj zohľadnenia možných synergií s dvojakým použitím infraštruktúry uvedenej vo vojenských požiadavkách na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej, ktoré Rada schválila 26. júna 2023 a 23. októbra 2023, a v akomkoľvek následnom dokumente, ktorým sa tieto požiadavky revidujú, ako aj s cyklistickou infraštruktúrou vrátane diaľkových cyklistických trás;

g)  rozvoja zelenej, udržateľnej a klimaticky odolnej infraštruktúry s prihliadnutím na aktívne druhy dopravy, podpory nových technológií, ktorých cieľom je dekarbonizovať výstavbu dopravnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom využívania materiálov, ktoré efektívne využívajú zdroje a sú odolné voči zmene klímy, navrhnutej tak, aby sa čo najviac znížil negatívny vplyv na zdravie občanov žijúcich v okolí siete, na životné prostredie, a to aj v dôsledku znečistenia ovzdušia a hluku, a degradáciu ekosystémov; a

j)  podporovať dekarbonizáciu dopravy, najmä zavádzaním infraštruktúry pre alternatívne palivá v tretích krajinách s cieľom vytvoriť súvislú sieť prepojenú s transeurópskou dopravnou sieťou.

– projekt TEN-T.

Hlasovanie prebehlo 24.4.2024 vtedy keď Radačovsky kričal o Mieri a všetci hlasovali ZA (proti Mieru) !!

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=168324&country=sk

Celý dokument v Slovenskom jazyku: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2024-0317_SK.html

Ešte predtým bolo ešte hlasovanie a to 19.1.2021 a 20.1.2021

Revízia usmernení pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) 20. 1. 2021

Legislatívne observatórium (TU)

Hlasovanie za uznesenie :

A9-0251/2020

Revízia usmernení o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T)  Jens Gieseke – Proposition de résolution

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127026&country=sk

10.12.2020 – (2019/2192(INI)) SPRÁVA o revízii usmernení pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T)

Aktualizácia z: ST 11207 2024 INIT 

Následne hlasovanie ministrami SR (Vlády SR) ZA v Rade Eú 13. 06. 2024. Samozrejme, že Fico na žatve oklamal svojich voličov, že žiadna pšenica z Ukrajiny – to bol výsmech a pľuvnutie ľuďom do očí !!!

Tak nech sa páči!! Klikni na celý link s hlasovaním v PDF tu

Medziinštitucionálny spis: 2021/0420(COD)

Výsledok hlasovania NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, o zmene nariadenia (EÚ) 2021/1153 a nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 prijatie legislatívneho aktu 4 031. zasadnutie RADY EURÓPSKEJ ÚNIE (spravodlivosť a vnútorné veci) 13. a 14. júna 2024 v Luxemburgu

Uhrík, Smer-SD, vláda SR…. hlasovali proti konzumácii mäsa, proti chovu dobytka, za Agendu OSN 2030

Vianočný darček od Republiky, Smer – SSD, od Vlády SR

Zdroj titulného obrázka s úpravou