EÚ presadzuje zákon o uchovávaní metadát a obnovuje hromadné sledovanie napriek súdnym rozhodnutiam

Režim ochrany údajov, ktorý súdy dvakrát zničili, sa potichu vzkriesi pod iným názvom.

Európska komisia iniciovala kroky, ktoré by mohli vydláždiť cestu pre široký režim v celej EÚ, ktorý by od poskytovateľov telekomunikačných a digitálnych služieb vyžadoval uchovávanie metadát používateľov, a to aj napriek dlhej sérii súdnych rozhodnutí, ktoré takéto opatrenia označili za nezákonné.

Komisia 21. mája zverejnila formálnu výzvu na predloženie dôkazov , v ktorej načrtla svoj zámer vypracovať legislatívu, ktorá by poskytovateľov zaviazala uchovávať metadáta počas „primeraného a obmedzeného“ obdobia na podporu vyšetrovania trestných činov.

Hoci je návrh formulovaný ako nevyhnutnosť pre orgány činné v trestnom konaní, vyvoláva vážne obavy v komunite zodpovednej za ochranu súkromia. Metadáta, často považované za obyčajné technické údaje, môžu v skutočnosti odhaliť rozsiahle a dôverné detaily o živote človeka.

Aj bez prístupu k obsahu komunikácie môžu metadáta odhaliť, s kým niekto hovorí, ako dlho, ako často, odkiaľ a v akom čase.

Keď sa tieto údaje v priebehu času agregujú, vytvoria odhaľujúcu mapu osobných zvykov, rutín, vzťahov, politickej príslušnosti, náboženských praktík a dokonca aj zdravotných problémov.

Európsky súdny dvor opakovane rozhodol proti takémuto nerozlišujúcemu uchovávaniu údajov. V prelomovom rozhodnutí z roku 2014 zrušil smernicu EÚ o uchovávaní údajov, označil ju za „závažný zásah do základných práv“ a poznamenal, že smernica nestanovila zmysluplné obmedzenia ani ochranu.

https://ccdcoe.org/incyder-articles/eu-data-retention-directive-invalid

Následné rozhodnutia vrátane kľúčového rozhodnutia z roku 2020 potvrdili, že všeobecné a nerozlišujúce uchovávanie metadát je v rozpore s právom EÚ.

https://eucrim.eu/news/cjeu-data-retention-allowed-exceptional-cases

Interné hodnotenia vrátane uniknutej analýzy z roku 2023 zopakovali tieto závery a varovali, že opätovné zavedenie všeobecného zberu údajov pod inou terminológiou, ako napríklad „skríning metadát komunikácie“, by pravdepodobne nespĺňalo právne štandardy proporcionality.

Komisia napriek tomu označuje absenciu jednotnej politiky uchovávania údajov za prekážku efektívneho presadzovania práva a tvrdí, že „potrebné údaje často… už nie sú k dispozícii v čase vyšetrovania“.

Súčasný návrh načrtáva niekoľko možností, od dobrovoľnej spolupráce prostredníctvom nezáväzných nástrojov, ako sú štandardizované formuláre žiadostí o údaje, až po donucovaciu legislatívnu cestu, ktorá by uložila povinné povinnosti uchovávania údajov podľa Európskeho kódexu elektronickej komunikácie.

Tieto požiadavky by sa vzťahovali na metadáta, ako sú IP adresy, identifikátory zariadení a záznamy o predplatiteľoch, a boli by kalibrované na základe typu vyšetrovania trestného činu.

Hoci Komisia pripúšťa, že opatrenia by mohli orgánom poskytnúť prístup k hlboko osobným informáciám, odôvodňuje to záväzkom zaviesť „primerané záruky“.

Mnohí zástancovia súkromia však tvrdia, že žiadna záruka nemôže úplne kompenzovať inherentné riziká spojené s vytváraním rozsiahlych úložísk behaviorálnych údajov. Samotná existencia takéhoto súboru údajov vedie k zneužívaniu, nesprávnemu používaniu a neoprávnenému prístupu, či už zo strany štátnych aktérov, súkromných subjektov alebo zlomyseľných hackerov.

Okrem toho skúsenosti ukázali, že údaje uchovávané na jeden účel sa často používajú na iný účel, čím sa rozsah sledovania rozširuje nad rámec jeho pôvodného zámeru.

V reakcii na výzvu na predloženie dôkazov už boli podané tisíce podaní, pričom mnohé varujú, že návrh by oživil štruktúry hromadného sledovania, ktoré európske súdy už rozložili.

Ochrancovia súkromia zdôrazňujú, že metadáta nie sú neškodnou kategóriou informácií; v mnohých prípadoch sú odhaľujúcejšie ako samotný obsah komunikácie.

Obavy ešte viac umocňuje deklarované právo Komisie cenzurovať verejnú spätnú väzbu, ktorú považuje za „urážlivú, obscénnu, vulgárnu, ohováračskú, nenávistnú, xenofóbnu [alebo] vyhrážajúcu“. Skupiny pre transparentnosť tvrdia, že takéto ustanovenia by sa mohli použiť na potlačenie legitímneho disentu, najmä ak má daná téma hlboké dôsledky pre občianske slobody v celej EÚ.

Výzva na predkladanie dôkazov je otvorená do 18. júna a očakáva sa, že v druhom štvrťroku 2025 bude nasledovať formálnejšia verejná konzultácia. Návrh legislatívneho návrhu je naplánovaný na začiatok roka 2026.

https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zakony-z-eu/z-digitalizacie/1275-vnutri-eu-going-dark-push-to-end-private-messaging-eu

https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zakony-z-eu/z-digitalizacie/1170-unik-vlady-eu-ukladaju-prikazy-na-hromadne-skenovanie-sluzieb-sifrovanych-sprav