Nová priemyselná stratégia pre Európu

Článok vydaný ešte tu. Skúste si najprv otvoriť tieto články, pretože má to s týmto súvis, stačí kliknúť na zvýraznené v celom článku: Veľmi dôležité – Stratégia pre Eú, plán z roku 2016 aj o zvyšovaní cien energií…. .

https://www.dostojneslovensko.online/zmluva-o-eu-ustave-lisabonska-zmluva-a-ich-zvratenosti/

Lisabonská stratégia stanovila ciele pre investície do výskumu a vývoja a zamestnanosť, ale nedokázala položiť základy efektívnej priemyselnej politiky: dovtedy sa pojem priemyselná politika stal do značnej miery demodé.. Lisabonská stratégia bola kriticky ovplyvnená nedostatočnou koordináciou a záväzkom zo strany členských štátov, čo viedlo k výraznému oslabeniu ambícií v porovnaní s „Kokovou správou“ v roku 2004. Nasledujúca stratégia „Európa 2020“, ktorú začala Barrosova komisia v roku 2009, uprostred dramatickej finančnej a hospodárskej krízy preorientovala agendu EÚ na „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“. Stratégia bola tak rýchlo nahlodaná odvíjajúcimi sa pokrízovými udalosťami, že už v roku 2014 sa nastupujúca Junckerova komisia rozhodla ju neprehodnotiť a de facto ju nahradila pragmatickejším zameraním sa na „desať priorít“, čo ponechalo len veľmi malý priestor na koordinovaná a ambiciózna priemyselná politika a bola skôr orientovaná na menej, efektívnejšie. Napriek pokusu spustiť „priemyselnú renesanciu“ v Európe od roku 2014. 

Tento dokument dokazuje to, na čo stále upozorňujem. Bolo prijaté vládou v decembri 2019 a 10.3.2020 Všetko je úplne inak! 

Komisia von der Leyenovej: Odklon od príbehu orientovaného na rast?

Keď sa Komisia von der Leyenovej ujala úradu v novembri 2019, politická pozornosť sa presunula smerom k asertívnejšej Európskej komisii zameranej na takzvanú „udržateľnosť z hľadiska hospodárskej súťaže“. Dôraz na potrebu preorientovať politické úsilie na ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) vyústil do implementácie týchto cieľov v európskom semestri, ako aj do vonkajšej činnosti, teda spustenia Európskej zelenej dohody sprevádzanej tzv. spravodlivý prechod“, ktorý zvýšil význam sociálnych vplyvov popri klimatických cieľoch v EÚ, hoci s mimoriadne úzkym zameraním. Cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, neskôr spojený s jasným záväzkom znížiť do roku 2030 55 % emisií, sa stal definujúcou črtou EÚ ako aktéra vnútornej a globálnej zmeny.

Oznámenie do roku 2020 o priemyselnej stratégii

Vláda SR 2016 – 2020 (25 marec) – Smer-SD, SNS, Most-Híd, Zoznam poslancov NR SR v tomto období: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2016_%E2%80%93_2020), zoznam europoslancov: https://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html. Tak týmto sa môžete poďakovať. 

Spolu so Zelenou Európskou dohodou, ktorú prijala vláda SR v roku 2019 sa spoločne s von der Leyenova komisie okamžite začali zaoberať tým, ako prijať priemyselnú stratégiu. 

Oznámenie z mája 2021 o aktualizácii priemyselnej stratégie EÚ

V novom oznámení Európska komisia (2021) opätovne potvrdzuje priority stanovené v oznámení z 10 marca 2020.

A aké sú tie priority? O tých mnoho z vás nemá ani tušenia. A prečo? Pretože toto nikto nepovie v žiadnych médiách, ani politici a nimi riadení aktivisti. 

Príklad hlinikárne a zlievarne, výrobcovia hnojív, autodoprava, lesníctvo, poľnohospodárstvo, cementárne a podobne v skutočnosti mali a majú ukončiť výrobu v celej EÚ. Nespadajú do Zelenej Európskej dohody a do Agendy 2030 a Uhlíkovej neutrality.

Z dokumentu pár úryvkov:

Povedie k zrodu nových produktov, služieb, trhov a obchodných modelov. Prinesie nové typy pracovných miest, ktoré ešte neexistujú a ktoré si budú vyžadovať zručnosti, ktoré ešte nemáme. (nezamestnanosť)

Prioritách Európskeho parlamentu a strategickom programe Európskej rady na roky 2019 – 2024. V európskej zelenej dohode1 a stratégii Komisie zameranej na formovanie digitálnej budúcnosti Európy2 sa stanovujú ambície, rýchlosť a smer napredovania v najbližších rokoch.

Európsky priemysel už prechádza zásadnou transformáciou. Dochádza k výraznému posunu od výrobkov k službám a od výlučného k spoločnému vlastníctvu výrobkov a služieb. Tlak na prírodné zdroje už vedie k obehovejšiemu prístupu k výrobe. Vďaka prelomovým technológiám, ako je 3D tlač. (čo myslíte, že na čo bude tá 3D tlač – na stavby, na výrobu….)

Keďže škálovateľnosť zohráva v digitalizovanom hospodárstve kľúčovú úlohu, posilnenie jednotného digitálneho trhu podporí transformáciu Európy.

Európa musí tiež urýchliť investície do výskumu a zavádzania technológií v takých oblastiach, ako je napr. umelá inteligencia, 5G a analýza údajov a metaúdajov. V roku 2018 len približne jedna z desiatich spoločností EÚ analyzovala veľké dáta, zatiaľ čo len jedna zo štyroch využívala služby cloud computingu. (bez vedomia občanov)

Európska únia musí tiež posilniť svoju priemyselnú kapacitu v oblasti kritickej digitálnej infraštruktúry. Úspešné zavádzanie vysoko zabezpečenej a modernej siete 5G bude hlavným faktorom pre budúce digitálne služby a bude stredobodom priemyselnej dátovej vlny. Európa musí teraz investovať, ak chce byť priekopníkom v sieťach 6G. (tieto siete sú výlučne pre umelú inteligenciu, digitalizáciu –  Totálna kontrola, ID, digitálna peňaženka a ďalšie)

Akt o digitálnych službách na aktualizáciu a posilnenie právneho rámca pre jednotný trh s digitálnymi službami. 

Komisia bude napríklad podporovať prelomové technológie v oblasti čistej ocele, ktoré povedú k procesu výroby ocele s nulovými emisiami CO2. Inovačný fond v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami pomôže zaviesť ďalšie rozsiahle inovačné projekty na podporu ekologických výrobkov vo všetkých energeticky náročných odvetviach. (ukončenie zlievarní, hlinikárni kvôli CO2)

Stratégia EÚ v oblasti čistej ocele a Stratégia pre udržateľnosť chemikálií.

V rámci európskej zelenej dohody sa stanovuje cieľ vytvoriť nové trhy pre klimaticky neutrálne a obehové výrobky, ako sú oceľ, cement a základné chemikálie. (nepostavíš svoj dom a podobne) nebude cement, oceľ a podobne pre bežných ľudí, ale iba pre horných 10 000!! Preto aj tie uhlíkové stropy cien a ich obchodovanie – neprístupné pre nás spodných.

Pre prechod Európy na klimatickú neutrálnosť budú nevyhnutné udržateľné zastavané územia. (ochranné pásma v prírode a podobne)

Komplexná stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu bude obsahovať komplexné opatrenia, ktoré pomôžu čo najviac využiť potenciál tohto odvetvia.

Umelá inteligencia

Preskúmanie nariadenia o transeurópskej energetickej infraštruktúre. (preto teraz hovoria, že zoštátniť elektrickú sieť, aby ju dostali pod Brusel, nie výrobcov)

Uplatňovanie zásad obehového hospodárstva vo všetkých sektoroch – využiť pomocou súboru opatrení, ktorý sa predkladá v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Realizácia: Súbežne s touto stratégiou prijatý Akčný plán pre obehové hospodárstvo vrátane nového rámca pre udržateľnú produktovú politiku. Nový regulačný rámec pre udržateľné batérie.  Stratégia EÚ pre textilné výrobky.  Iniciatíva v oblasti obehovej elektroniky.  Posilnenie postavenia spotrebiteľov, aby vďaka lepším informáciám o výrobkoch a spotrebiteľským právam zohrávali aktívnu úlohu v obehovom hospodárstve. 

Akčný plán digitálneho vzdelávania. (koniec učiteľov) Nové vzdelávanie

Vykonávanie stratégie EÚ pre rodovú rovnosť prijatej v marci 2020.

Európsky obranný fond pomôže vybudovať integrovanú základňu obranného priemyslu po celej EÚ. (spoločná armáda, ako aj polícia, ktoré sa už vytvárajú v pozadí hádok medzi opozíciou a koalíciou) Spoločná armáda sa prijala v roku 2016

Pre bezpečnosť a autonómiu Európy v dnešnom svete je rovnako dôležitý prístup k medicínskym výrobkom a liekom. Vznikne nová farmaceutická stratégia EÚ, ktorá sa zameria na fyzickú a cenovú dostupnosť liekov a udržateľnosť a bezpečnosť ich dodávok.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu (2020/2076(INI)) 

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/el/procedure-file?reference=2020/2076(INI)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, ako aj článok 173, ktorý sa týka priemyselnej politiky EÚ a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na ZFEÚ a Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 5 ods. 3 a na protokol č. 2 k tejto zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka vnútorného trhu, udržateľného rozvoja a sociálneho trhového hospodárstva,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na zistenia indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020, ktoré boli uverejnené 11. júna 2020,

–  so zreteľom na dokument Komisie z 2. júna 2020 o pláne farmaceutickej stratégie – včasný prístup pacientov k cenovo dostupným liekom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

–  so zreteľom na správu Komisie z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy⁽¹⁾,

–  so zreteľom na hospodárske prognózy Európskej komisie: jar 2020,

–  so zreteľom na závery predsedu Európskej rady z 23. apríla 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom⁽²⁾,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa z 8. apríla 2020 o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 (JOIN(2020)0011),

–  so zreteľom na závery predsedu Európskej rady zo 17. marca 2020 v nadväznosti na videokonferenciu s členmi Európskej rady týkajúcu sa ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 s názvom Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098), na závery s názvom Viac obehovosti – prechod na udržateľnú spoločnosť, ktoré prijala Rada na svojom 3 716. zasadnutí 4. októbra 2019 (12791/19), a na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie zo 4. marca 2020, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (COM(2020)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2020 s názvom Ambicióznejšia Únia (COM(2020)0037),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore⁽³⁾,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. novembra 2019 s názvom Hlavný plán pre konkurencieschopnú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ – Podpora klimaticky neutrálneho obehového hospodárstva do roku 2050 (správa Skupiny na vysokej úrovni pre energeticky národné odvetvia),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0⁽⁴⁾,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019 (EUCO 29/19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. júna 2019 o novom strategickom programe pre EÚ na obdobie 2019 – 2024 (EUCO 9/19),

–  so zreteľom na závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, ktoré Rada prijala na svojom 3 655. zasadnutí 29. novembra 2018 (14832/2018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ (COM(2017)0479),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe⁽⁵⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu⁽⁶⁾,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu⁽⁷⁾,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom⁽⁸⁾,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu⁽⁹⁾,

–  so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť⁽¹⁰⁾,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013 a 22. marca 2019 (EUCO 1/19),

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na list z Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0197/2020),

Poznámka (zverejnené ešte tu): Tu si treba položiť veľmi dôležitú otázku, že prečo vyhlásili politici (Tarabovci so Smerom) ešte pred letnými prázdninami 2022 nejaký akože protest až na 14.9.2022 a aj to až v podvečer. Odpoveď som dal na sociálnych sieťach ako je telegram a Facebook vo vysielaniach. Stačí kliknúť na Fb a na Telegram. Totiž opozícia mala veľký strach, že sa verejnosť niečo závažného dozvie. V tie dni pred prázdninami v EÚ parlamente zverejnili, že o čom sa bude hlasovať práve v tieto dni od 12.9. 2022 do 16.9.2022. Totiž v jednom dokumente ich usvedčuje, že o všetkom vedeli a to presne schválením a prijatím 10.3.2020. Tu som zverejnil jeden článok Tu klikni – ohľadom lesov (Republika to podporila v hlasovaní aj so Smer-SD), a v tom dokumente som našiel číslo dokumentu, ktorý všetkých usvedčil ohľadom súčasného diania okolo zlievarni, cementárni, umelej inteligencie, digitalizácie, nášho zdravia, nezamestnanosť, ďalšie zvrátenosti, a 3D tlačiarne …. 

Naše jedlo v Európe bude výlučne z hmyzu a umelého mäsa na základe prijatia Uhlíkovej neutrality, Agendy 2030, Zelenej Európskej dohody, o biotopoch, a zarážajúca vec – ktorá sa prijala 10.3.2020 a v EP!

Prvé zmienky v EÚ sú z 7. apríla 2014: https://ec.europa.eu/research-and-innovation/en/horizon-magazine/transforming-mealtimes-3d-printed-food

Nakoniec EÚ spustila projekt na výrobu 3D potravín pre seniorov aj s financovaním: https://cordis.europa.eu/article/id/158589-personalised-food-for-the-elderly pod názvom „Perfomance“ Projekt financovaný EÚ vyvíja personalizované potraviny pre staršiu populáciu nad 50 rokov. S oficiálnym štartom 01.11.2012: https://www.rtds-group.com/services/projects-performance/?portfolioID=100

V rámci WP3 bola vyvinutá a integrovaná miešacia jednotka, tlačová hlava a pohybový mechanizmus, aby vytvorili kombinovaný systém pre 3D tlač potravín. Hlavnými výzvami bolo určenie pomerov pyré, želírovacieho činidla a makroživín, ako je olej a srvátkový proteín, ktoré je možné zmiešať, vývoj novej tlačovej hlavy so zvieracím ventilom, aby sa zabránilo upchávaniu systému, optimalizácia dizajnu vnútornej tlačovej hlavy na minimalizáciu mŕtvych objem a pretekanie medzi nasledujúcimi jedlami a 3D pohybový mechanizmus na vytváranie požadovaných 3D tvarov. Tieto vývojové jednotky boli testované v prototypovom nastavení na analýzu integrovaného dizajnu, ktorý sa má preniesť do WP6. Na realizáciu funkčnosti bol vyvinutý špeciálny riadiaci softvér.

https://cordis.europa.eu/project/id/312092/reporting

Nakoniec sa to oficiálne schválilo v projekte „Nová priemyselná revolúcia“ 3D tlačiarne aj na potraviny ….

Propagačná politika EÚ do roku 2022 podporí prechod na rastlinnú stravu po tom, čo sa červené a spracované mäso označí za riziko rakoviny, čo je krok kritizovaný odvetvím chovu dobytka, ale vítaný občianskou spoločnosťou, ktorá zdôraznila potrebu väčšej inovácie v rastlinnej výrobe. sektore. A už ho aj označili, kde za to hlasovali aj naši Europoslanci, informovali sme o tom ohľadom očkovania HPV a v tomto dokumente sa to všetko uvádza!! Mäso končí!

Predstavený plán bol ešte : 28/09/2020 

2020/2267(INI) Posilnenie Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/2267(INI)

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2022-0038_SK.html

Hlasovanie v EÚ parlamente bolo: 16.2.2022 Uhrík a Radačovsky sa Zdržali hlasovania a ostatní europoslanci hlasovali ZA!! https://mepwatch.eu/9/?q=the%20fight%20against%20cancer

 „ Pre všetkých, ktorí si myslia, že kravy sú pre klímu nebezpečnejšie ako autá, ja strávim noc vo svojej garáži s kravou a vy môžete stráviť noc s rozbehnutým autom a ráno o tom budeme diskutovať…“

Niekedy je to jednoduchý zdravý rozum, ktorý dokáže vytriezvieť myslenie

Samotná RTVS už zverejnila vo svojich správach 3D tlače mäsa. https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/budeme-si-v-bud%C3%BAcnosti-vyr%C3%A1ba%C5%A5-m%C3%A4so-v-tla%C4%8Diarni/563298697884684/

Zdržal sa hlasovania Milan UHRÍK Hnutie Republika, Sme.SD ZA s ďalšími: https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=125367&country=sk

Implementácia aktualizovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu: zosúladenie výdavkov s politikou z dňa 07/07/2021

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2022/2008(INI)

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=147524&country=sk

Chronologický prehľad – priemyselná politika EÚ

Tento chronologický prehľad obsahuje kľúčový vývoj v priemyselnej politike EÚ. Fico, Matovič, všetci politici klamú.

https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-industrial-policy/timeline-eu-industrial-policy