Politika súdržnosti vo východných pohraničných regiónoch EÚ: posilnenie územnej odolnosti a cezhraničnej spolupráce

22.10.2026 bolo ďalšie hlasovanie v Európúskom parlamente, lenže o tomto nikto nechce hovoriť pretože práve najväčší podporovatelia Ruska a Bieloruska a odporcovia Ukrajiny hlasovali práveže v prospech Ukrajiny v rámci programu „Politiky súdržnosti vo východných pohraničných regiónoch EÚ: posilnenie územnej odolnosti a cezhraničnej spolupráce“ a na tvrdo. Lenže to nie je všetko o čom to bolo hlasovanie!

**Neviete náhodou, prečo teraz Uhrík s Mazurekom mlčia o svojich kamarátoch?**

Týka sa to Legislatívne observatórium Európsky parlament 2026/2054(INI) Politika súdržnosti vo východných pohraničných regiónoch EÚ: posilnenie územnej odolnosti a cezhraničnej spolupráce

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2026/2054(INI)

Celé znenie textu !!

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 14, 174, 175 a 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku [1] (nariadenie o spoločných ustanoveniach),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde [2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 [3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov [4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu [5],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1914 z 18. septembra 2025, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania [6],

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 (COM(2025)0571),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2026 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 [7],

– so zreteľom na špecializované programy a nástroje územného rozvoja na podporu východných a štrukturálne zraniteľných makroregiónov, ako je program Európske fondy pre východné Poľsko na roky 2021 – 2027,

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, rybárstvo a námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť na roky 2028 – 2034 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/955 a nariadenie (EÚ, Euratom) 2024/2509 (COM(2025)0565),

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť plánu národného a regionálneho partnerstva stanoveného v nariadení […] (EÚ) zriaďuje Európsky sociálny fond a ktorým sa stanovujú podmienky implementácie podpory kvalitného zamestnania, zručností a sociálneho začlenenia zo strany Únie na roky 2028 – 2034 (COM(2025)0558),

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond regionálneho rozvoja vrátane Európskej územnej spolupráce (Interreg) a Kohézny fond ako súčasť fondu zriadeného nariadením (EÚ) […] [NRP] a ktorým sa stanovujú podmienky implementácie podpory regionálneho rozvoja zo strany Únie na roky 2028 – 2034 (COM(2025)0552),

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec sledovania výdavkov a výkonnosti rozpočtu a ďalšie horizontálne pravidlá pre programy a činnosti Únie (COM(2025)0545),

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany, o zrušení nariadení (EÚ) 2021/522, (EÚ) 2021/694, (EÚ) 2021/697, (EÚ) 2021/783 a o zmene nariadení (EÚ) 2021/696, (EÚ) 2023/588, (EÚ) [EDIP] (COM(2025)0555),

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júla 2025, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy na obdobie 2028 – 2034, mení nariadenie (EÚ) 2024/1679 a zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/1153 (COM(2025)0547),

– so zreteľom na deviatu správu o súdržnosti, ktorú Komisia uverejnila 27. marca 2024, a na oznámenie Komisie z 27. marca 2024 o deviatej správe o súdržnosti (COM(2024)0149),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2025 o deviatej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti [8],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2026 o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou – Silné regióny pre silnú Európu (COM(2026)0082),

– – so zreteľom na iniciatívy EÚ v oblasti obrannej pripravenosti do roku 2030 vrátane Európskej iniciatívy protidronovej obrany a Stráže východného krídla,

– so zreteľom na Európsku stratégiu únie pripravenosti a jej medzirezortný a celospoločenský prístup k predchádzaniu krízam, pripravenosti a reakcii na ne, „Chcú to schváliť 11.11.2026 v EP a všetci mlčia https://www.dostojneslovensko.online/mechanizmus-unie-v-oblasti-civilnej-ochrany/„

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. júna 2026 k oznámeniu Komisie o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou – Silné regióny pre silnú Európu [9],

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. mája 2025 o strategickom prístupe Európskej únie k čiernomorskému regiónu (JOIN(2025)0135),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2025 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2025 (COM(2025)0690),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2009 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (COM(2009)248),

– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A10‑0264/2026),

A. keďže východné pohraničné regióny EÚ predstavujú prvú územnú líniu na zabezpečenie odolnosti a odstrašujúceho účinku, zohrávajú strategickú úlohu pri ochrane vonkajšej hranice EÚ a významne prispievajú k európskej bezpečnosti, ako aj k územnej súdržnosti EÚ; keďže tieto regióny spoločne chránia približne 3 646 km vonkajšej pozemnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom a slúžia ako prvá vstupná brána do EÚ spolu s ďalšími 1 370 km hranice s Ukrajinou a 680 km s Moldavskou republikou a s viac ako 600 km čiernomorskej námornej hranice, čo predstavuje viac ako tretinu všetkých vonkajších pozemných hraníc Únie v Európe; keďže mnohé regióny, na ktoré sa vzťahuje oznámenie Komisie, patria medzi menej rozvinuté regióny EÚ, čelia dlhodobým demografickým výzvam, keďže v niektorých prípadoch ide o veľmi riedko osídlené oblasti, a pociťujú dôsledky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a hybridných akcií Ruska a Bieloruska vrátane účelového zneužívania migrácie, ako aj priame a nepriame dôsledky vyplývajúce z blízkosti vojny na hraniciach s Ukrajinou a Moldavskom; keďže tieto regióny znášajú neprimerané hospodárske, sociálne, demografické, územné a bezpečnostné náklady spojené s vykonávaním strategických funkcií v prospech celej EÚ, najmä tým, že zaisťujú bezpečnosť vonkajších hraníc, odolnosť dodávateľských reťazcov, vojenskú mobilitu, energetickú bezpečnosť a fungovanie európskej logistickej infraštruktúry; keďže východné pohraničné regióny by sa mali uznať ako strategicky významné územia EÚ, ktorých rozvoj je súčasťou budovania odolnosti, konkurencieschopnosti a strategickej autonómie Európy; keďže hospodárske dôsledky presahujú priame finančné náklady a zahŕňajú aj stratené príležitosti, odložené investície, vyššie vnímané riziká pre súkromných investorov a potrebu, aby sa verejné orgány rýchlo prispôsobili vyvíjajúcemu sa geopolitickému prostrediu, čo sú prvky, ktoré stále nie sú dostatočne zohľadnené v konvenčných ukazovateľoch politiky súdržnosti;

F. keďže Rusko vykonáva koordinované hybridné činnosti vrátane rozsiahlych dezinformačných kampaní a kampaní na manipuláciu s informáciami, ktorých cieľom je oslabenie dôvery verejnosti v Európsku úniu, NATO a demokratické inštitúcie, šírenie nepravdivých naratívov o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine a skresľovanie historických faktov; keďže tieto kampane sa čoraz viac zameriavajú na mladých ľudí prostredníctvom online platforiem a sociálnych médií a predstavujú priamu hrozbu pre demokratickú odolnosť a sociálnu súdržnosť vo východných pohraničných regiónoch;

J. keďže EÚ sa rozhodla začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom……

Východné pohraničné regióny ako oblasti vystavené bezprecedentným výzvam a krízam

1. víta oznámenie Komisie o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou – Silné regióny pre silnú Európu a považuje ho za dôležitý prvý krok ku komplexnej európskej stratégii pre tieto územia; zdôrazňuje však, že toto oznámenie by malo predstavovať začiatok legislatívnych činností a nie ich nahradenie; je pevne presvedčený, že rozsah výziev, ktorým čelia východné pohraničné regióny, si vyžaduje osobitnú a dlhodobú finančnú reakciu, najmä v rámci politiky súdržnosti, ktorá by sa mala doplniť nástrojmi priamo a nepriamo riadenými EÚ a mala by byť úmerná ich prínosu k bezpečnosti, odolnosti, územnej celistvosti EÚ a boju proti zmene klímy; zdôrazňuje, že v rámci budúcich finančných a politických reakcií by sa mala zachovať dlhodobá investičná kapacita týchto regiónov a zároveň by sa mali riešiť vznikajúce strategické priority, pričom vo vhodných prípadoch by mali byť takéto opatrenia sprevádzané primeranými finančnými zdrojmi zodpovedajúcimi rozsahu výziev, ktorým čelia; zdôrazňuje, že táto reakcia musí zahŕňať skutočné dodatočné zdroje, a nielen prerozdelenie súčasných prostriedkov politiky súdržnosti;

2. vyzýva preto, aby sa v rámci politiky súdržnosti na roky 2028 – 2034 vytvorilo osobitné dodatočné finančné krytie pre východné pohraničné regióny, ktoré bude dopĺňať národné a regionálne rozpočtové prostriedky, ktoré sú inak dostupné dotknutým členským štátom, a ktoré sa bude prideľovať na základe objektívnych kritérií územnej zraniteľnosti a strategickej funkcie; zdôrazňuje, že prideľovanie dodatočných finančných prostriedkov východným pohraničným regiónom by sa malo riadiť logikou existujúcich osobitných územných nástrojov, ktoré EÚ používa pre územia s trvalými alebo štrukturálnymi obmedzeniami, vrátane osobitných dodatočných prostriedkov a prispôsobených vykonávacích pravidiel, pričom by sa mala zohľadniť osobitná povaha východných pohraničných regiónov ako území vystavených vojnovým, hybridným, demografickým, hospodárskym a bezpečnostným tlakom; zdôrazňuje, že žiadny členský štát ani región nachádzajúci sa na východnej hranici EÚ by nemal zostať osamotený pri riešení dôsledkov ruskej vojenskej agresie, hybridných hrozieb a geopolitického tlaku; zdôrazňuje, že solidarita s východnými pohraničnými regiónmi nie je len prejavom politiky súdržnosti, ale aj strategickou investíciou do bezpečnosti, odolnosti a budúcej prosperity celej EÚ;

Zohľadnenie osobitných potrieb východných pohraničných regiónov v politikách a nástrojoch financovaných v rámci VFR na roky 2028 – 2034

7. zdôrazňuje, že pozastavenie programov cezhraničnej spolupráce s Ruskom a Bieloruskom viedlo k trvalému narušeniu podpory východných pohraničných regiónov EÚ; pripomína, že tieto regióny prišli o podporu vo výške približne 300 miliónov EUR, zatiaľ čo na iné programy cezhraničnej spolupráce bolo prerozdelených len približne 150 miliónov EUR, čo znamená, že tieto regióny utrpeli čistú stratu vo výške 150 miliónov EUR v rámci podpory územnej spolupráce a táto strata doteraz nebola kompenzovaná; konštatuje, že tieto regióny sú v súčasnosti nútené budovať nové partnerstvá v rámci EÚ a že časť finančných prostriedkov EÚ bola presmerovaná na ciele v oblasti bezpečnosti a odolnosti; poukazuje na to, že strata týchto programov nebola voľbou regiónov, ale dôsledkom politického rozhodnutia prijatého na úrovni EÚ, a že regióny si v budúcom finančnom rámci zaslúžia plnú finančnú kompenzáciu; zdôrazňuje, že pohraničné regióny by nemali byť nútené vyberať si medzi súdržnosťou a bezpečnosťou; vyzýva Komisiu, aby v európskych územných programoch na obdobie po roku 2027 vyčlenila finančné prostriedky pre regióny hraničiace s Ruskom a Bieloruskom;

8. vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho programu Interreg vyčlenila osobitné finančné krytie, ktoré bude zodpovedať prinajmenšom finančným prostriedkom, o ktoré prišli regióny hraničiace s Ruskom a Bieloruskom; zdôrazňuje, že toto finančné krytie by malo týmto regiónom umožniť nadviazať partnerstvá s inými regiónmi východného krídla EÚ, ako aj s regiónmi Ukrajiny a Moldavska bez toho, aby museli spĺňať štandardné geografické požiadavky programov Interreg; uznáva, že takéto náhradné partnerstvá sú už v niektorých regiónoch bežnou praxou a v budúcom finančnom výhľade by sa mali formalizovať a primerane financovať; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila kontinuitu a výrazné posilnenie osobitnej spolupráce s Moldavskom a Ukrajinou v rámci programu Interreg, ktorá by mala podporovať projekty v oblasti dopravy, energetickej konektivity, cezhraničnej infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, civilnej ochrany, odolnosti v oblasti vody a životného prostredia, digitálnej pripojiteľnosti a miestneho hospodárskeho rozvoja; domnieva sa, že cezhraničná spolupráca je zásadným krokom predvstupového procesu EÚ, ktorý podnecuje kandidátske krajiny k výmene skúseností a spoznávaniu vnútorného fungovania EÚ;

Bezpečnosť a odolnosť ako podmienky sociálno-ekonomického rozvoja východných pohraničných regiónov

16. vyjadruje znepokojenie nad čoraz závažnejšími hybridnými hrozbami, ktorým sú vystavené východné pohraničné regióny, vrátane sabotáží, kybernetických útokov, dezinformácií, účelového zneužívania migrácie, rušenia GPS signálu a spoofingu, vniknutia dronov, výskytu unášaných morských mín a útokov na kritickú infraštruktúru; vyjadruje vážne znepokojenie nad opakovanými dronovými incidentmi a súvisiacimi varovaniami pred ohrozením vzdušného priestoru, ktoré majú bezpečnostné, hospodárske a spoločenské dôsledky siahajúce ďaleko za hranicami území bezprostredne susediacich s vonkajšou hranicou EÚ a majú vážny dopad na odvetvie cestovného ruchu vo východných pohraničných regiónoch; zdôrazňuje, že takéto hospodárske otrasy súvisiace s bezpečnosťou by sa mali uznať za krízy, ktoré môžu spustiť príslušné mechanizmy flexibility EÚ, a to aj v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva; ďalej víta Európsku iniciatívu protidronovej obrany na východnej hranici EÚ; zdôrazňuje, že táto iniciatíva by mala byť plne začlenená do príslušných finančných nástrojov EÚ vrátane mechanizmov financovania súvisiacich s bezpečnosťou, obranou a položkami s dvojakým použitím, čím sa zabezpečí rýchle nasadenie, primerané financovanie a dlhodobá prevádzková udržateľnosť;

18. zastáva názor, že jedinečné výzvy v oblasti bezpečnosti a odolnosti východných pohraničných regiónov si vyžadujú podporu pre kategórie investícií, ktoré by neboli oprávnené na spolufinancovanie podľa štandardných zásad politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby počas rokovaní o plánoch národného a regionálneho partnerstva na roky 2028 – 2034 zabezpečili zahrnutie osobitných ustanovení umožňujúcich investície vo východných pohraničných regiónoch v rámci týchto kategórií:

a) zdravotnícka infraštruktúra v pohraničných regiónoch vrátane nemocníc, pohotovostných zdravotníckych služieb a telemedicíny v okruhu 150 km od hranice EÚ s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, pričom treba mať na pamäti, že táto infraštruktúra plní funkcie civilného zdravotníctva, ako aj podporné funkcie civilnej obrany a ochrany v podmienkach ozbrojených konfliktov;

b) miestna a regionálna cestná infraštruktúra a inteligentné, zelené a udržateľné riešenia mobility vrátane cezhraničných riešení a prepojení, ktoré nie sú súčasťou siete TEN-T, ale sú dôležité pre mobilitu, prístupnosť a územnú odolnosť, najmä cesty vedúce k hraničným priechodom a siete trás a vidieckych ciest v riedko osídlených pohraničných oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na prepojenie izolovaných komunít, evakuáciu a vojenskú dopravu;

Aj s hlasovaním v EP v NR SR a uznesenie vlády SR https://www.dostojneslovensko.online/2021-0420-cod-ten-t-a-strategicke-investicie-a-pre-vystavbu-transeuropskej-dopravnej-siete/
Aj s hlasovaním v EP https://www.dostojneslovensko.online/transeuropska-dopravna-siet/

c) energetická infraštruktúra posilňujúca regionálnu energetickú autonómiu vrátane výroby energie z obnoviteľných zdrojov, prepojovacích vedení a vo vhodných prípadoch projektov geotermálnej energie, inteligentných sietí a uskladňovania energie;

d) udržateľná námorná infraštruktúra, prístavy a energetické siete na mori v regióne Baltského mora, ktoré prispievajú k európskej energetickej nezávislosti a bezpečnosti dodávok a vytvárajú kvalitnú odbornú prípravu a pracovné miesta v pohraničných regiónoch;

e) kritická digitálna infraštruktúra a pripojiteľnosť vrátane účinných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, vysokokapacitné širokopásmové pripojenie a pripojenie 5G, protidronové detekčné systémy, nízkoúrovňové systémy dohľadu nad vzdušným priestorom vrátane ochrany letísk, odolnosť elektronického boja a bezpečné záložné systémy pre kritické verejné služby;

f) infraštruktúra s dvojakým použitím, ako sú investície do dopravy, energetiky, telekomunikácií a logistiky, ktorá slúži tak na civilné účely, ako aj pre potreby civilnej obrany a pripravenosti, rozvoj regionálnych technologických ekosystémov s dvojakým použitím, ktoré zahŕňajú letecké technológie, bezpilotné systémy, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť, vesmírne technológie, robotiku, autonómne technológie, pokročilé materiály a centrá na testovanie a certifikáciu nových technológií;

g) infraštruktúra civilnej pripravenosti a odolnosti, ako sú napríklad viacúčelové verejné kryty, energetické mikrosiete vrátane tých, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, infraštruktúra na zásobovanie vodou a kanalizačná a protipovodňová infraštruktúra vrátane zásob vody, núdzové komunikačné systémy a pozemná podporná infraštruktúra globálneho navigačného družicového systému (GNSS), záchranné systémy, infraštruktúra civilnej ochrany a riešenia zabezpečujúce kontinuitu dodávok základného tovaru a služieb;

h) infraštruktúra podporujúca ochranu a cezhraničnú spoluprácu vrátane logistických centier, centier administratívnej spolupráce, výcvikových zariadení a digitálnych platforiem umožňujúcich spoluprácu miestnych orgánov, ako aj infraštruktúra podporujúca odolnosť na hraničných priechodoch vrátane colných a sanitárno-veterinárnych zariadení, systémov parkovania a radenia vozidiel, digitálnych nástrojov riadenia hraníc, miest na prijímanie osôb v krízových situáciách, bezpečných skladovacích priestorov, mobilných kontrolných zariadení a zariadení umožňujúcich oddelenie civilnej, humanitárnej, vojenskej a komerčnej dopravy v čase krízy;

i) riadenie incidentov a kríz súvisiacich s bezpečnosťou, a to aj v dôsledku nepriateľských činov, ako sú hybridné hrozby;

j) infraštruktúra na podporu potravinovej bezpečnosti a odolnosti agropotravinárskeho odvetvia vrátane infraštruktúry chladiarenského reťazca, skladovania potravín, veterinárnych a rastlinolekárskych laboratórií, agropotravinárskych logistických centier a MSP pôsobiacich v regionálnych potravinových dodávateľských reťazcoch, najmä v poľnohospodárskych východných pohraničných regiónoch;

k) podpora produktívnych investícií pre podniky a činnosti, ktoré dopĺňajú európske projekty spoločného záujmu v oblasti obrany, najmä Európsku odhodlanosť v oblasti dronovej a protidronovej obrany a Stráž východného krídla;

l) základná miestna infraštruktúra verejných služieb vrátane škôl, zariadení starostlivosti o deti, služieb starostlivosti o starších ľudí a cenovo dostupného bývania pre zdravotníckych pracovníkov, učiteľov, personál pohotovostných služieb a ďalších pracovníkov v kritickom povolaní, ak sú takéto investície potrebné na boj proti vyľudňovaniu a zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako aj na posilnenie miestnych ekonomík a prilákanie pracovnej sily do východných pohraničných regiónov;

m) ľudský kapitál, zručnosti, udržanie mladých ľudí a odolnosť komunít vrátane investícií do odborného vzdelávania a prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus a Paktu o zručnostiach; posilnenie možností prechodu zo vzdelávania do zamestnania prostredníctvom centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy v rámci programu Erasmus+, kvalitná učňovská príprava, zvyšovanie úrovne zručností učiteľov OVP a spolupráca medzi sektormi vzdelávania, výskumu a inovácií a miestnymi zamestnávateľmi; podpora občianskej participácie, dobrovoľníctva, mediálnej a finančnej gramotnosti, občianskej pripravenosti a iniciatív na miestnej úrovni zameraných na posilnenie miestnej odolnosti, vzájomnej dôvery a sociálneho začlenenia;

(COM(2026)0082) OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Oznámenie o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou Silné regióny pre silnú Európu COM/2026/82 final

A tu sa príklad uvádza:

Ruská útočná vojna proti Ukrajine pokračuje už piaty rok a naša spoločná bezpečnosť priamo súvisí so silou, odolnosťou a stabilitou východných regiónov susediacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Problémy spôsobené Ruskom a Bieloruskom sú početné vrátane hybridných hrozieb, používania migrácie ako zbrane, narúšania vzdušného priestoru dronmi a stíhačkami, rušenia rádiových frekvencií, najmä rušenia a spoofingu globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS), kybernetických útokov, sabotáže leteckej dopravy a pozemnej a podmorskej infraštruktúry, čoho príkladom je opakované poškodzovanie podmorských káblov , zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie a nepriateľská rétorika.

Schválený text 22.10.2026