Rada EÚ presadzuje revíziu s cieľom rozšíriť reguláciu prejavu, zamerať sa na influencerov a sprísniť kontrolu nad online platformami

Plíživé pôsobenie AVMSD mení reformu médií na zamatovo odhalený pokus o uchopenie moci nad digitálnym verejným priestorom EÚ. Toto je Vláda SR ???

Zatiaľ čo Európska únia pripravuje základy pre rozsiahlu revíziu svojich predpisov v oblasti audiovizuálnych médií, Európska rada zdvojnásobuje svoju kampaň za kontrolu online prejavu, zahalenú do známeho jazyka „bezpečnosti“ a „znižovania škôd“.

V súbore návrhov záverov pred preskúmaním smernice o audiovizuálnych mediálnych službách „pozri dole„(AVMSD) v roku 2026 Rada naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila regulačný dohľad nad platformami na zdieľanie videí, ako sú YouTube a TikTok, a požaduje prísnejšie opatrenia na boj proti tomu, čo vágne označuje ako „dezinformácie“ a „spoločenské riziká“.

Kópiu návrhu záverov som pre vás získal

Pod povrchom týchto byrokratických formulácií sa skrýva nepochybné úsilie o upevnenie centralizovanej kontroly nad online prejavom v celej EÚ. Hoci sa odporúčania Rady tvária ako ochranné opatrenie, najmä voči deťom a mladým ľuďom, predstavujú koordinovaný tlak na utiahnutie skrutiek voči nezávislým hlasom, alternatívnym naratívom a chaotickej, otvorenej povahe internetovej komunikácie.

Tieto návrhy, zabalené do vágnych definícií a posilnené rozširujúcou sa digitálnou legislatívou EÚ, dláždia cestu pre viac kontrolovanú a menej spontánnu digitálnu verejnú sféru.

Obzvlášť znepokojujúca je výzva Komisii, aby „pravidelne spolupracovala s členskými štátmi“ s cieľom posúdiť, ako veľmi veľké online platformy (VLOP) dodržiavajú samoregulačné kódexy určené na odstránenie toho, čo EÚ označuje ako „škodlivý obsah“.

Toto nielen formalizuje politický tlak na súkromné ​​platformy s cieľom potlačiť prejav, ale deje sa tak v rámci sebaospravedlňujúceho cyklu, v ktorom tie isté inštitúcie definujú problém aj prijateľné riešenie.

Rada tiež podporuje snahy o klasifikáciu influencerov a nezávislých tvorcov obsahu ako formálnych poskytovateľov audiovizuálnych médií. Ak by bol takýto krok prijatý, celý ekosystém decentralizovanej komunikácie by sa dostal pod regulačný režim určený pre tradičných vysielateľov. Nejde o vyrovnanie podmienok. Ide o obmedzenie každého, kto komunikuje mimo úzkych kanálov štátom schválených médií.

„V neustále sa meniacej mediálnej krajine potrebujeme pravidlá, ktoré sú zároveň robustné a prispôsobivé,“ uviedla Hanna Wróblewská, poľská ministerka kultúry a národného dedičstva.

„Dnešné závery zdôrazňujú najnaliehavejšie výzvy, ktorým čelí audiovizuálny mediálny sektor EÚ, a vyzývajú na prístup, ktorý zabezpečí, aby všetci naši občania boli v nasledujúcich rokoch chránení pred škodlivým obsahom.“ Tento názor môže znieť neškodne, ale v praxi sa „robustné“ pravidlá často premietajú do byrokratických nástrojov cenzúry a „prispôsobivosť“ do bianko šeku pre regulačné orgány, aby neustále prekresľovali hranice povoleného prejavu.

Dôraz Rady na boj proti „manipulácii a zasahovaniu zahraničných informácií“ (FIMI) si tiež zaslúži dôkladnú kontrolu. Hoci sa odvoláva na hrozby zo zahraničia, ponúkané riešenia nevyhnutne smerujú dovnútra, k väčšej inštitucionálnej kontrole nad tokmi reči v rámci Európy. Strašidlo „zahraničného vplyvu“ už dlho slúži ako ospravedlnenie narúšania občianskych slobôd a v tejto súvislosti sa stáva zámienkou na ďalšie zapletenie štátnych aktérov do rozhodovania o tom, čo môžu občania vidieť, zdieľať a hovoriť.

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD) nikdy nebola zamýšľaná ako zbraň na reguláciu prejavu. Bola vytvorená na koordináciu štandardov naprieč mediálnymi trhmi, nie na diktovanie pravdy, ktorá sa môže šíriť. Závery Rady však prezrádzajú odklon od tejto zásady a odrážajú širší autoritársky trend v tvorbe digitálnej politiky EÚ. Iniciatívy ako zákon o digitálnych službách a Európsky zákon o slobode médií sa čoraz viac využívajú na posilnenie postavenia nevolených orgánov, aby zasahovali do redakčných procesov a upravovali verejnú diskusiu pod záštitou bezpečnosti.

Výzvy na „mediálnu gramotnosť“, „pluralizmus“ a „podporu novinárskych štandardov“ teraz slúžia ako eufemizmy pre naratívy zosúladené so štátom. Namiesto toho, aby tieto opatrenia vybavovali občanov kritickým myslením, podporujú dodržiavanie oficiálne schválených informačných tokov a zároveň marginalizujú disent, satiru a názory namierené proti establišmentu.

Žaloba EÚ komisie – čítaj tu

Nový „demokratický“ štít EÚ vyzerá veľmi ako náhubok na reč

Štít, zákon o cenzúre maskovaný ako ochranná ochranná známka, potichu premieňa overovateľov faktov financovaných EÚ na arbitrov prijateľných názorov.

Osobitný výbor Európskeho parlamentu (EP) pre iniciatívu proti cenzúre známu ako „ Európsky štít demokracie “ zverejnil pracovný dokument „o ochrane európskej demokracie a našich hodnôt“.

PRACOVNÝ DOKUMENT o ochrane európskej demokracie a našich hodnôt Zistenia a odporúčania Osobitného výboru pre Európsky štít demokracie

29. 4. 2025 EUDS_DT(2025)771957 PE771.957v01-00 

Zámienkou pre túto iniciatívu je tvrdenie bruselskej byrokracie, že blok a členské krajiny sú vystavené „eskalujúcim“ hrozbám, ako sú manipulácia a zasahovanie zahraničných informácií, hybridné útoky a dezinformácie – pochádzajúce od „aktérov z tretích krajín“.

Predpoklad je, že skutočnú hrozbu pre európsku demokraciu – nehovoriac o „našich“ hodnotách – nepredstavujú samotné mnohé nariadenia a politiky EÚ proti slobode prejavu, ako napríklad zákon o digitálnych službách (DSA), ale skôr ich odklonenie inam.

Túto formu politického cynizmu a pokrytectva zatiaľ necháme bokom – dokument obsahuje politické odporúčania, ako by sa mohol „Štít“ použiť.

Jedným z nich je zriadenie novej, „nezávislej“ štruktúry, ktorá by sa zaoberala čímkoľvek, čo EÚ považuje za zahraničnú manipuláciu a zasahovanie (existuje skratka – FIMI – ale v skutočnosti je jasné, že „definícia“ je veľmi široká a mohla by zahŕňať legálnu a zákonnú slobodu prejavu).

V dokumente sa ďalej hovorí o tom, že akciu FIMI nepodporuje nikto iný ako v súčasnosti vo veľkej miere zneuctení „overovatelia faktov“.

Najnovšie využitie peňazí daňových poplatníkov EÚ, konkrétne vytvorenie tejto iniciatívy a dokumentov spolu s „odporúčaniami“, je zamerané na poskytnutie zákaziek Európskej sieti pre štandardy overovania faktov (EFCSN).

Ide o sieť „organizácií na overovanie faktov“ na kontinente financovanú Európskou komisiou. A náhodou je niekoľko členov súčasťou programu Meta na overovanie faktov v Európe.

Medzi ne patria agentúry Agence France-Presse (AFP) a Full Fact .

Späť k veci, celé úsilie sa zdá byť podobné mému z Príbehu hračiek „Rusi, všade Rusi!“.

Keď sa spravodajca Osobitného výboru pre Európsky štít demokracie, švédsky poslanec Európskeho parlamentu Tomas Tobe, snaží presvedčiť svoje publikum, že „Štít“ sa oplatí financovať a udržiavať, presúva sa do „bezpečného priestoru“ zriadenia ďalšej novej agentúry – údajne na boj proti ruským „botom a dezinformáciám“.

Čo sa týka každodennej politiky, je to skvelé. Dotýka sa všetkých správnych tém, ktoré si EÚ aj tak roky buduje.

Ale – keď sa „Shield“ odvoláva na DSA – zákon o cenzúre – je trochu priveľa tvrdiť, že práve ten istý zákon je to, na čo by sa Európania mali spoľahnúť, že „budú naďalej dodržiavať“ svoje vlastné, v tomto bode sa javí ako čoraz krehkejšie „právo na slobodu prejavu“.

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Celoeurópsky kódex online bezpečnosti s prísnou cenzúrou, overovaním digitálnej identity online a pokutami pre veľké technologické spoločnosti.

Írsky kódex online bezpečnosti vyvoláva diskusiu o slobode, keďže platformy čelia vysokým pokutám za „škodlivý“ obsah – aj keď nie je podľa práva EÚ alebo írskych zákonov nezákonný.

Írsko začalo v novembri 2024 implementovať svoj kódex online bezpečnosti a úplné zavedenie sa očakáva v polovici roka 2025.

Za týmito pravidlami, ktoré platia vo všetkých 27 členských krajinách EÚ, a ktoré sa týkajú online platforiem so sídlom v Írsku, stojí mediálny regulačný úrad krajiny (Coimisiún na Meán).

Vrcholom kódexu je zákaz nahrávania a zdieľania širokej škály obsahu, či už vytvoreného používateľmi („tretími stranami“) alebo komerčného, ​​v prípade, že dokument definuje obsah ako „škodlivý“ – a to aj v prípadoch, keď v skutočnosti nie je nezákonný podľa írskych alebo európskych právnych predpisov.

Kritici označujú tento druh prístupu za konanie orgánov bez „akéhokoľvek demokratického mandátu“, ale zdá sa, že im to nevadí; namiesto toho sa k tomuto zdanlivo „parademokratickému“ kroku, ktorý nemusí schváliť írsky parlament, dostalo aj veľmi kontroverzné overovanie veku.

Požiadavka na overenie veku sa týka platforiem, o ktorých sa predpokladá, že umožňujú „pornografiu a extrémne alebo bezdôvodné násilie“ – a to by mohlo ovplyvniť Facebook a Instagram spoločnosti Meta, X, LinkedIn spoločnosti Microsoft, YouTube, TikTok, Pinterest, Tumblr atď. spoločnosti Google a všetkých ich používateľov.

Írsky regulačný orgán sa rozhodol použiť „finančnú stick“ ako hlavný nástroj na zabezpečenie súladu. Každá platforma, u ktorej sa zistí nedodržiavanie predpisov, bude teda povinná zaplatiť pokuty vo výške približne 21,6 milióna dolárov.

Alternatívne bude toto číslo predstavovať 10 percent z globálneho ročného obratu spoločnosti – podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Video platformy budú údajne podliehať prísnejšej kontrole v rámci kódexu online bezpečnosti a budú musieť do svojich podmienok používania zahrnúť ustanovenie nariadené írskym regulačným orgánom, ktoré zakazuje nahrávanie „obmedzeného video obsahu“ – ako je opísané v kódexe.

Írsko bude môcť zaviesť svoje nové pravidlá v celej EÚ vďaka smernici EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách z roku 2018.

„Dezinformácie“ zatiaľ nie sú súčasťou toho, čo sa írsky regulačný orgán snaží zakázať a pokutovať, ale správy uvádzajú , že jeho zástupcovia upozornili na skutočnosť, že by mohli „navrhnúť, aby sa konkrétny typ obsahu zaradil do kategórií škodlivého obsahu“.

Tento návrh by potom posúdil minister vlády krajiny zodpovedný za médiá.