Začneme teda v krátkosti o známej/neznámej Agenda 2030, Agenda 2050 – Zelená dohoda, ktoré sú veľmi nebezpečné pre celú populáciu v EÚ. Áno veľmi nebezpečná pre život….pre zdravý život, slobodný život, dôstojný život „nielen pre naše deti“. Tento článok bol vydaný ešte v roku 2022 – tu.

Podporte túto prácu https://www.dostojneslovensko.online/podpora/ ďakujem

V tomto článku sa dozviete, že aká je skutočná pravda o politikoch a podobne. V článku je uvedená RADA VLÁDY (jej zloženie) Nakoniec pochopíte, že prečo nie je ten ich slávny Generálny štrajk, kto je kápo klubu 500 a atď. . V skutočnosti potrebovali zakryť prijatie Konferencie o budúcnosti Eú, Fit For 55, Zelená dohoda (Agenda 2050 , Agenda 2030 …. .

Zelená dohoda z EP https://www.dostojneslovensko.online/my-milujeme-zelenu-dohodu/

Dávnejšie sme o tom hovorili a to dokonca verejne (aj na na štrajkoch v minulom roku) o čom je tá Agenda 2030, Agenda 2050 – Zelená dohoda a ďalšie zvrátenosti. V krátkosti som písal v jednom článku s pred dvoch rokov. Čítajte nižšie, aby ste z časti pochopili o čom je tá zvrátená ideológia. V krátkosti znamená, že chov hovädzieho dobytka má byť zrušený, celkovo má byť zrušený chov červeného mäsa, zníženie pestovania, zákaz vstupu do lesa a podobne, kvôli údajnej klíme, za ktorou nič iní nie je, okrem totality Bruselu, do ktorého nás už zapredali minulé vlády odovzdaním právomocí Lisabonskou zmluvou. V minulom roku sme otvorene kričali, že kvôli týmto zvrátenostiam budú vytvárať také podmienky pre vstup do lesa, a to tým, že sa budú vytvárať nariadenia EÚ zákonmi pre Nové pravidlá ohľadom lesov. Veď proti týmto zvrátenostiam sú štrajky v Holandsku. Vďaka tejto Agende prišlo o svoje farmy necelých 40% zatiaľ.. „Tu klikni pre otvorenie článku„

Čítajte https://www.dostojneslovensko.online/15-1-2025-je-cierny-den-pre-slovensko/

Kedy a čo schválili

Urýchlenie implementácie Agendy OSN 2030 https://www.dostojneslovensko.online/dokazy-ze-vlada-verejne-klame-aj-s-europoslancami/

https://www.dostojneslovensko.online/vlada-sr-to-schvalila-globalny-digitalny-pakt-osn-presadzuje-digitalnu-identifikaciu-pre-vsetkych-a-zasahy-proti-dezinformaciam-s-cielom-presadit-agendu-2030/

https://www.dostojneslovensko.online/vlada-sr-prijalapakt-pre-buducnost-ako-zaklad-pre-novy-svetovy-poriadok/

https://www.dostojneslovensko.online/organizacia-spojenych-narodov-17-cielov-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-je-uplne-sialena/

A to tak, že:

Vytvoria sa nové národné parky (už sa to aj deje)

Spoplatnia veľkými poplatkami, aby to odradilo turistov (Teraz sa to začalo diať príkladom: Vysoké Tatry)

V Blízkosti národných parkov bude zakázaný chov a pestovanie kvôli biotopom

Zrušiť chov červeného mäsa, lebo grgajú a….. (veď to už viete) a hlavne vytvárajú hnoj (dusík)veľmi prospešný pre pestovanie, no hlavne podpora vo výrobe umelého mäsa a umelého hnojiva)

https://www.minzp.sk/files/oblasti/politika-zmeny-klimy/lulucf_1_sk_act_part1_v2.pdf

Časom ešte má prísť zrušenie chovu hydiny (preto tie registrácie)

Zrušenie turistických oblastí okolo vodných nádrží

Zrušenie stavieb nových domov nielen v blízkosti lesov a národných parkov (zrušiť život na dedinách)

Premnoženie medveďov a vlkov je tiež súčasť Agendy o biotope. „Medveď hnedý je podľa legislatívy Európskej únie, na základe Smernice o biotopoch, zaradený medzi prísne chránené živočíšne druhy. Pri predvstupových rokovaniach do Európskej únie nebol pri tomto druhu požadovaný zo strany Slovenska regulačný odlov ako to bolo napríklad u vlka. Z tohto dôvodu nie je na území Slovenska možné realizovať regulačný lov medveďa hnedého. Usmrtenie uvedeného chráneného druhu je možné len v prípade, ak sú splnené presne stanovené požiadavky, ktoré boli potvrdené aj nálezmi Ústavného súdu SR z roku 2018. Rozhodnutia na udelenie výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého boli súdom zrušené z dôvodu nejednoznačnej identifikácie problémového jedinca. (smernica ES 92/43/EEC o ochrane biotopov)“ Nechali ho premnožiť. A na základe tejto smernice z Eú je zákaz odstrelu, takúto legislatívu prijala minulá vláda. Teraz kvôli medveďovi končí veľa chovateľov s chovom oviec „kvôli útokom medveďa“. Dokonalý plán ako ukončiť postupne chovy červeného mäsa. Medveď hnedý je na Slovensku prísne chráneným druhom, pričom reguláciu jeho populácie zakazuje legislatíva ešte z minulých vlád.

Zrušenie výrobu v priemysle: výroba hliníku, cementu, uhlíkov a ďalšie a ďalšie (preto tie vysoké ceny energií)

Takzvané zdravie je iba formou očkovaním (nové technológie – mRNA a atď)

Migrácia

Kontrola populácie

Zníženie rybolovu

Úplný zákaz vykurovania v krboch, pieckach, kotly na tuhé palivo (povolené bude iba na elektrinu kvôli total control)

A ten nešťastný plyn? Je to súčasť Agendy 2030, nemáš plyn – nemáš mlieko, syr, jogurt, pivo, kávu, a ďalšie potraviny, lebo klimafašizmus….. . V skratke: dokonalý plán, ale média s politikmi, s profesorom, podnikateľmi a podobne zakrývajú skutočnú pravdu Agendy

A mnoho ďalších zvráteností klimafašizmu

V článku (dokument v pdf) „Konferencia EÚ sa dočítate, že na školách bude zdravá výživa (vegánska), drevovýroba má byť ukončená a nahradiť to iným materiálom (príde mnoho firiem o prácu), podpora bývania iba v mestách, zrušenie cestovania autami a podobne….., ohľadom áut budú iba drahé požičovne… https://www.dostojneslovensko.online/konferencia-o-buducnosti-eu-spojene-staty-europske/

15.10.2020 AGENDA OSN 2030 Ficovou vládou

Máj 2018 AGENDA 2030: Slovenská vláda prijala dokument, podľa ktorého máme zabezpečiť nielen usporiadanú a pravidelnú migráciu. Napísané ešte v roku 2020 – tu.

Podobne ako Istanbulský dohovor kde sa pod rúškom boja proti násiliu na ženách podsúva zvrátená gender ideológia, máme tu aj ďalší medzinárodný dokument, určený na udržateľný rozvoj krajín a svetový mier, no podprahovo sa tam podsúva aj príjímanie imigrantov. Na rozdiel od Istanbulského dohovoru, sme však dokument s názvom Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj prijali a slovenská vláda ho už implementuje do našej legislatívy.

Tieto šľachetné ciele sú v poriadku. Kto by mohol namietať proti odstraňovaniu chudoby, proti prosperite a rozvoju? V skutočnosti sa ale v tomto dokumente podsúva aj prijímanie imigrantov.

V 29. bode tohto dokumentu sa píše:
“Uvedomujeme si pozitívny prínos migrantov pre inkluzívny rast a udržateľný rozvoj. Taktiež si uvedomujeme, že medzinárodná migrácia je viacrozmernou skutočnosťou zásadného významu pre rozvoj krajín pôvodu, tranzitu a cieľového miesta, ktorá si vyžaduje jednotnú a komplexnú reakciu. Budeme spolupracovať na medzinárodnej úrovni, aby sme zabezpečili bezpečnú, usporiadanú a pravidelnú migráciu vrátane plného rešpektovania ľudských práv a humánneho zaobchádzania s migrantmi bez ohľadu na ich migračný status, s utečencami a vysídlenými osobami. Takáto spolupráca by mala posilniť odolnosť spoločenstiev, ktoré utečencom poskytujú útočisko, najmä v rozvojových krajinách. Zdôrazňujeme právo migrantov vrátiť sa do ich domovskej krajiny a pripomíname, že krajiny musia zabezpečiť, aby svojich vracajúcich sa občanov riadne prijali.”

Agenda 2030 je jedna z top priorít predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN Miroslava Lajčáka. Platí pre všetky krajiny vrátane Slovenska. Podľa M. Lajčáka sa ale Európska únia správa, akoby sa jej netýkala. Pellegriního veľmi chváli. Peter Pellegrini, po tom, čo sa stal predsedom vlády, si túto agendu plánuje ponechať po Ficovi na tomto poste a aj ponechal. Vytvorili celospoločenský výbor, ktorý sa tomuto venuje,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN.

Túto Agendu 2030 dohodli ešte v roku 2014!! (je v rôznych bodoch)

Slovensko sa podujme na plnení Agendy 2030, Raši predstavil v OSN šesť národných priorít. Agendy 2030 OSN na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku predstavil vicepremiér Richard Raši a trojica ambasádorov pre národné priority.

O prioritách Dobré zdravie a Právny štát, demokracia a bezpečnosť hovoril lekár, humanitárny pracovník a jezuit rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry.

„Ako človek z generácie, ktorá vyrastala v totalitnom režime, si veľmi cením hodnotu demokracie, mieru a dobre spravovanej republiky,“ povedal Krčméry.

Agenda 2030…bola schválená na mimoriadnom samite OSN v New Yorku v roku 2015 a oficiálne sa zameriava na odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja do roku 2030. Hlavný zámer pochopiteľne zostáva, a to vytvorenie globálneho fašizmu pod diktátom svetovej vlády. Ciele Agendy 2030 + ich „preklady“ sú nasledovné:

cieľ č. 1: žiadna chudoba = centralizácia bankového systému, bezhotovostná spoločnosť a globálna digitálna mena;

cieľ č. 2: žiadny hlad = GMO potraviny pre všetkých;

cieľ č. 3: kvalita zdravia a života = masová vakcinácia, potravinové štandardy, zákaz alternatívnej medicíny;

cieľ č. 4: kvalitné vzdelanie = vymývanie mozgov cez donucovací vzdelávací systém od narodenia po hrob;

cieľ č. 5: rodová rovnosť = kontrola populácie cez nútené „rodinné plánovanie“;

cieľ č. 6: čistá voda a hygiena = privatizácia vodných zdrojov a fluorizácia vody;

cieľ č. 7: dostupná a čistá energia = centralizovaná kontrola všetkých energetických zdrojov a zásob, chytrá sieť;

cieľ č. 8: dôstojná práca a ekonomický rast = TPP, voľné zóny obchodu, ktoré slúžia korporátnym záujmom, deindustrializácia, centralizovaná kontrola všetkých ekonomických aktivít;

cieľ č. 9: priemysel, inovácie a infraštruktúra = cesty s mýtom, verejná doprava, environmentálne reštrikcie;

cieľ č. 10: zníženie nerovností medzi krajinami a v rámci krajín = ešte viac byrokracie v regionálnych politikách;

cieľ č. 11: udržateľné mestá a komunity = zhromaždenie ľudí do husto osídlených miest, nepretržitý dozor nad obyvateľmi;

cieľ č. 12: zodpovedná spotreba a výroba = centralizovanie produkcie a distribúcie a zrušenie strednej vrstvy;

cieľ č. 13: ochrana klímy = uhlíková daň, obchodovanie s emisiami, odsunutie ľudí z pôdy;

cieľ č. 14: trvalo udržateľné využívanie oceánov a morí = centralizovaná kontrola nad oceánmi a moriami a nad všetkým, čo je v nich;

cieľ č. 15: trvalo udržateľné využívanie pozemných ekosystémov a lesného hospodárstva a zachovanie biodiverzity = väčšie environmentálne obmedzenia, viac kontroly nad prírodnými zdrojmi a nerastmi;

cieľ č. 16: mier, spravodlivosť a silné inštitúcie = svetový súd „spravodlivosti“, väčšia kontrola nad regiónmi a podrobenie celej populácie policajnému štátu;

cieľ č. 17: partnerstvá za ciele = odstránenie národných suverenít na celom svete, globalizácia s cieľom zaviesť orwelliánsku byrokraciu pod záštitou OSN, prejdenie všetkej moci do rúk globálnej vlády.

Toto nájdete aj na stránke WHO

Európska imunizačná agenda do roku 2030

Európsky akčný plán pre vakcíny na roky 2015 – 2020 stanovil smer v oblasti kontroly, eliminácie alebo eradikácie chorôb, ktorým sa dá predísť očkovaním, v európskom regióne WHO. Naliehanie členských štátov v regióne, aby začali s „európskou imunizačnou agendou 2030“

Agenda OSN 2030 bola prijatá Ficovou vládou v rokoch 2014 a 2015!

Si myslím, že už o tom všetkom viete, a tak prejdeme k informáciám, že kto a kedy tieto zvrátenosti prijal, schválil, kto v tom ide a podobne. Nakoniec zistíte, že všetci.

Je zvláštne, že verejnosť tak dôležitým veciam vôbec nevenuje verejnosť. Ľahostajnosť, lenivosť, sebeckosť, intrigy, majetky……

Zasadnutie Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj

LP/2016/1015 Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí

Typ materiálu:	Nelegislatívny všeobecný materiál
Legislatívna oblasť:	Nelegislatívna oblasť
Aktuálne štádium materiálu:	Pred rokovaním
Rezortné číslo:	601.273/2016-ORPO
Podnet:	Uznesenie vlády č. 95/2016 bod C.1. z 2. marca 2016
Zodpovedná inštitúcia:	MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky)
Zodpovedný predkladateľ:	Lajčák, Miroslav
Skrátený legislatívny proces:	Nie
Skrátené MPK:	Nie
Posledná zmena:	28.12.2016
Číslo legislatívneho procesu:	LP/2016/1015
Dátum začiatku MPK:	25.11.2016
Dátum konca MPK:	08.12.2016

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/1015

https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“) Organizácie Spojených národov je doposiaľ najkomplexnejším súborom globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Kľúčovými princípmi Agendy 2030 vytýčenými v dokumente schválenom Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z r. 2000. Miléniové rozvojové ciele (MDGs) boli vôbec prvou spoločnou víziou a prvým široko akceptovaným rámcom pre globálny rozvoj a tvorbu rozvojovej politiky.

Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody (ďalej len „EZD“) je zabezpečiť, aby sa Európa do roku 2050 stala vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Pre dosiahnutie tohto dlhodobého cieľa bude potrebné, aby sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie do roku 2050 rovnali nule.

Riešiť sa budú aj energeticky náročné oblasti ako je výstavba a obnova budov alebo doprava, ktorých podiel na emisiách skleníkových plynov je mimoriadne vysoký. Vypracovanie a následná implementácia Stratégie „Z farmy na stôl“ má zase viesť k udržateľnejšej potravinovej politike zapojením všetkých fáz potravinového reťazca tak, aby bola zároveň v súlade so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Tieto dve stratégie by mali spoločne zabezpečiť ochranu prírody, biodiverzity, ekosystémov a ich služieb.

Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030

Vláda SR schválila dlhodobú Vízu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 (Slovensko 2030). Vznik dokumentu bol podmienený pristúpením Slovenska k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov. Je to dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja štátu, na ktorú nemá vplyv politický volebný cyklus. Má zlepšiť predvídateľnosť verejných politík, efektívnosť využívania verejných zdrojov i stabilitu podnikateľského prostredia. Slovensko 2030 okrem toho, že je základným implementačným dokumentom Agendy 2030 za Slovenskú republiku, plní tiež úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja.

Informácia: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj v skratke

Európskej únie, koncepcia nadväzuje na európske strategické dokumenty „Ďalšie kroky pre

udržateľnú európsku budúcnosť “a „Revíziu Európskeho rozvojového konsenzu “,predstavené Európskou komisiou v novembri 2016.

Dňa 19. novembra 2019 vyšla prvá, nezávislá, kvantitatívna správa o pokroku

dosiahnutom Európskou úniou a jej členskými štátmi pri napĺňaní cieľov udržateľného

rozvoja Agendy 2030. Správu 2019 Europe Sustainable Development Report – Towards a

strategy for achieving the Sustainable Development Goals in the European Union

pripravili spoločne The Sustainable Development Solutions Network (SDSN) a The Institute

for European Environmental Policy (IEEP).

EÚ a jej členské krajiny čelia najmä výzvam, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny,

biodiverzity, obehovej ekonomiky a zosúlaďovania životných štandardov v rámci každej

krajiny, ako aj naprieč krajinami a regiónmi. EÚ pritom svojimi aktivitami negatívne ovplyvňuje možnosti iných krajín mimo EÚ napĺňať ciele udržateľného rozvoja (negative spilovers)najviac sa na tom podieľa sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.

Súčasťou stratégie pre naplnenie Agendy 2030 a prijatých záväzkov v rámci Parížskej

dohody je aj Európska zelená dohoda (European Green Deal) .

Dohoda bola predstavená 11. decembra 2019 v Bruseli a jej ciele budú právne zakotvené prostredníctvom Európs keho

právneho predpisu v oblasti klímy , ktorý bol navrhnutý v marci 2020 a zmenený v septembri

2020. Zámerom návrhu prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je začleniť cieľ

stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, aby sa hospodárstvo a

spoločnosť EÚ stali klimaticky neutrálne do roku 2050.

Európska zelená dohoda ( z roku 2019) predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú

transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet

vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v

oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala

predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti. Primárnym

cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý

klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie

skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule.

Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť,

že pripravované zmeny budú spravodlivé a inkluzívne, pričom sa nezabudne na žiadneho jednotlivca či región.

Implementácia Agendy 2030 v podmienkach Slovenskej republiky

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente

„Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “ schválenom uznesením

vlády č. 95/2016 .

Implementácia Agendy 2030 na národnej úrovni gestorsky aktuálne spadá

pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“).

Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych

záležitostí SR. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho

integrácie do všetkých verejných politík.

Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu

implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí , predloženú ministrom

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže

prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v

globálnom meradle.

V júli 2018 predstavil podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu prvú

dobrovoľnú správu o pokroku v plnení Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na pôde

Organizácie Spojených národov (OSN)

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý bol v tom čase

zodpovedný za implementáciu Agendy 2030, vytvoril Radu vlády SR pre Agendu 2030 pre

udržateľný rozvoj , ktorá má zabezpečiť, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou

súčasťou všetkých verejných politík.

Dňa 12. decembra 2017 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný

rozvoj na svojom prvom zasadnutí dokument Východiská prípravy národných priorít

implementácie Agendy 2030 . Tento materiál bol vypracovaný odborníkmi Slovenskej

akadémie vied a predstavuje návrh piatich kľúčových tém pre rozvoj Slovenska do roku 2030.

Na jar 2018 schválila Rada vlády SR pre Agendu 2030 na svojom druhom zasadnutí

dňa 15. mája 2018 návrh šiestich prioritných oblastí pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj v

kontexte Slovenska. Následne bol Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030

schválený uznesením vlády SR č. 273 z 13. júna 2018.

V podmienkach SR bola Agenda 2030 po konzultácii s odbornou verejnosťou

premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká

Slovenska a ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce.

Doterajší pokrok v implementácii Agendy 2030 na S lovensku bol zhodnotený v Správ e

o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 . Cieľom

správy, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020, je podať

informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich

schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou predmetnej správy je aj informácia o

implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je

určená všetkým, ktorí majú vplyv na rozhodnutia v oblasti udržateľného rozvoja na

Slovensku, či už odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného

sektoru, ako aj širšej odbornej verejnosti.

Vybrané aktivity Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti implementácie Agendy 2030

Keďže Agenda 2030 je prierezová, zasahujúca do všetkých oblastí života spoločnosti,

Národná rada SR (ďalej len „národná rada“) sa tejto problematike implicitne venovala

napríklad v kontexte prerokovávaných návrhov zákonov a správ, predložených do

parlamentu. Jedna z kľúčových debát ohľadom tejto problematiky prebehla napríklad

v januári 2021 pri prerokovávaní Správy o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie

klimatickej zmeny a jej dopadov v Slovenskej republike (parlamentná tlač 398) .

Vypracovalo ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR po prerokovaní petície iniciatívy

Klíma ťa potrebuje. Cieľom správy je poskytnúť odbornej a laickej verejnosti základné kľúčové

informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na Slovenskú republiku, ako

aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach.

Uznesenie k tejto správe prijala Národná rada SR 27. januára 2021.

Samotná petícia občanov „Za klímu, za budúcnosť“ bola prerokovaná v národnej

rade v marci 2021. Občania v nej žiadali poslancov parlamentu, aby vyhlásili klimatickú

núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chceli, aby

vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť.

V uznesení prijatom 31. marca 2021 národná rada okrem iného konštatuje, že si uvedomuje

závažnosť problému klimatickej zmeny a potrebu jej prioritného riešenia a podporuje

opatrenia vlády Slovenskej republiky na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny.

Okrem toho uznesenie obsahuje aj viaceré odporúčania smerom k vláde s cieľom zníženia

emisií skleníkových plynov a dosiahnutia uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050.

Prerokovanie petície sa tešilo značnej pozornosti médií a bolo tak dobrým príkladom

pritiahnutia pozornosti širokej verejnosti k tejto závažnej a aktuálnej téme.

Výbory NR SR vytvárajú väčšinou aj pôdu pre prerokovávanie problémov s odborníkmi, ale aj predstaviteľmi

občianskej spoločnosti a verejnosti – či už na zasadnutiach výborov, alebo na zasadnutiach

komisií, pracujúcich pod niektorými výbormi (napr. pod Výborom NR SR pre

pôdohospodárstvo a životné prostredie pracovala v VII. volebnom období Komisia pre

ochranu prírody a krajiny, Komisia pre odpady a ovzdušie a Lesnícka komisia a pod Výborom

NR SR pre hospodárske záležitosti v súčasnosti pracujú viaceré komisie, v tomto volebnom

období napr. Komisia pre energetiku a obehové hospodárstvo ).

V novembri 2020 vznikla Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu , ktorá je

poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR pre otázky týkajúce sa Európskej

zelenej dohody. Rada vlády pre zelenú dohodu koordinuje činnosť a spoluprácu ministerstiev,

samospráv aj ostatných orgánov štátnej správy. Prerokováva kroky a sleduje pokrok v oblasti

dosahovania strategických cieľov. Zabezpečuje aj koordináciu sektorových politík a

monitoruje implementáciu a súlad s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Tvorí ju

predseda rady, ktorým je minister životného prostredia, piati podpredsedovia, členovia rady

a tajomník. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Jej prvé zasadnutie sa

uskutočnilo 20. apríla 2021. V Rade má zastúpenie aj národná rada prostredníctvom predsedu

Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslava Karahutu.

Dňa 20. januára 2021 schválila vláda SR strategický materiál Vízia a stratégia rozvoja

Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky .

Dokument vychádza zo 6 národných priorít Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a vytvára

podmienky na zavedenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach verejnej

správy. Prostredníctvom troch integrovaných rozvojových programov – Ochrana a rozvoj

zdrojov, Udržateľné využívanie zdrojov, Rozvoj komunít – definuje kľúčové zmeny a

identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu. Slovensko 2030 zároveň plní funkciu

Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Príprava materiálu trvala dlhší čas a podliehala

dlhému pripomienkovaniu s rozličnými zainteresovanými subjektami. Medzi inými bola

prezentovaná a diskutovaná aj v národnej rade 15. októbra 2019. Berúc do úvahy novú situáciu

na európskej úrovni (schválenie Európskej zelenej dohody) aj na národnej úrovni (politické

zmeny po voľbách v roku 2020), ako aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu na

všetky oblasti spoločnosti, bola potrebná revízia pôvodného návrhu dokumentu.

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=497213

Poslanci národnej rady sa zúčastňovali aj medzinárodných konferencií a seminárov

zameraných na udržateľný rozvoj. Napríklad 30. mája 2019 sa konala medzinárodná

konferencia Acting Together for SDGs v rámci slovenského predsedníctva 2018/2019 vo

Vyšehradskej skupine, pod záštitou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu

(dnes MIRRI SR) a MZVEZ SR.

Na pôde NR SR boli tiež organizované viaceré diskusie a semináre, spolu so

zástupcami akademickej obce, mimovládnych organizácií a iných subjektov, týkajúcich sa

problematiky plnenia cieľov udržateľného rozvoja, napríklad:

vedecko-popularizačná konferencia s názvom „Globálna klimatická kríza – filozofia a

politika “ v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave,

Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung

v SR – január 2020 stretnutie ohľadom Národného projektu AGROKRUH v júli 2020

„D eň vidieka v NR SR (17. ročník)“ – podujatie organizoval Vidiecky parlament na

Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára v spolupráci s Výborom NR

SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie – september 2020.

z 1. zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sa konalo dňa 12. decembra 2017

https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/Zapisnica-z-1.-zasadnutia-Rady-vlady-pre-A2030.pdf

z 2. zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sa konalo dňa 15.05.2018

https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/Zapisnica-z-2.-zasadnutia-Rady-vlady-SR-pre-Agendu-2030.pdf

Štatút pracovnej skupiny pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu

https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/STATUT-Pracovnej-skupiny-pre-Agendu-2030-a-NIP-2.pdf

Rada vlády pre Agenda 2030

Tu upozorním, že tu sa menia iba mená na stoličkách vlád, takže aj z minulých vlád, ale odbory a ostatní tiež zostávajú!!

Rada vlády pre Európsku zelenú dohodu

Európska komisia predložila 11. decembra 2019 Oznámenie COM(2019) 640 v konečnom znení „Európska zelená dohoda“

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0640&from=SK

Ústredná téma Európskej zelenej dohody je od roku 2019 pravidelnou témou Európskych rád, na ktorých sa členské štáty EÚ dohodli na dlhodobej ambícii dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Lídri zobrali na vedomie oznámenie Európskej komisie
„Európska zelená dohoda“ a vyzvali na realizáciu viacerých konkrétnych opatrení. Európska rada bude sledovať priebeh diskusií a podľa potreby predkladať strategické usmernenia. Pozornosť venovaná Európskej zelenej dohode z úrovne hláv štátov a vlád podčiarkuje jeho zásadný význam a prierezový, horizontálny charakter.

Slovenská republika v poslednom období pripravila a už aj prijala viacero strategických dokumentov, ktorých stanovené ciele reflektujú filozofiu Európskej zelenej dohody. Ide najmä o Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 „Zelenšie Slovensko“; Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, aktualizovanú Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy; Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, Stratégiu hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a Strategický plán rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030. V procese prípravy je rad ďalších dokumentov strategického charakteru.

Relevantné odkazy:

Viac informácií o Európskej zelenej dohode nájdete na: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk
Slovenské znenie Európskej zelenej dohody na stiahnutie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52019DC0640R%2801%29&qid=1600774647833&from=EN&lang3=choose&lang2=choose&lang1=SK
Chronologický prehľad doposiaľ uskutočnených krokov: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk#chronologick-prehad
Výzva ministrov životného prostredia na zelenú obnovu hospodárstva: https://www.climatechangenews.com/2020/04/09/european-green-deal-must-central-resilient-recovery-covid-19/
Bližšie informácie o Pláne obnovy pre Európu, ktorý navrhla Európska komisia v máji 2020: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response/recovery-plan-europe_sk
Dohoda lídrov členských štátov zo samitu Európskej rady v júli 2020 reagujúca na návrh EK: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/07/21/european-council-conclusions-17-21-july-2020/
Viac informácií o Investičnom pláne pre udržateľnú Európu: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_24
Bližšie informácie o Modernizačnom fonde na podporu investícií do modernizácie energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti: https://www.minzp.sk/klima/modernizacny-fond/

Článok 4 Zloženie rady

(1) Radu tvoria predseda rady, piati podpredsedovia rady, členovia rady a tajomník rady. Tajomník nie je riadnym členom rady. Celkový počet členov rady s hlasovacím právom je 34. Ak ide o ministrov, ktorí sú členmi rady, je členstvo v rade zastupiteľné štátnym tajomníkom daného ministerstva, z dôvodu neodkladných pracovných povinností ministra. Ak sa iný člen rady nemôže osobne zúčastniť zasadnutia rady, písomne poverí ním určeného zástupcu.

(2) Predsedom rady je minister životného prostredia Slovenskej republiky.

(3) Podpredsedami rady sú podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky, podpredseda vlády a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

(4) Členmi rady sú:

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky,
minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
minister zdravotníctva Slovenskej republiky,
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
minister vnútra Slovenskej republiky,
minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
minister kultúry Slovenskej republiky,
minister obrany Slovenskej republiky,
splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti,
zástupca kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
zástupca Národnej rady Slovenskej republiky,
zástupca Úradu vlády Slovenskej republiky,
predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky,
zástupca Združenia miest a obcí Slovenska,
zástupca Únie miest Slovenska,
zástupca Klub 500,
zástupca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
predseda Slovenskej akadémie vied,
zástupca Platformy mimovládnych rozvojových organizácií,
zástupca Komory mimovládnych neziskových organizácií,
zástupca Siete environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum,
zástupca Republikovej únie zamestnávateľov,
zástupca Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení,
zástupca Asociácie priemyselných zväzov,
zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, bb) zástupca Združenia samosprávnych krajov SK8.

(5) Členstvo v rade je čestnou funkciou.

(6) Člen rady je povinný bezodkladne po vymenovaní poskytnúť sekretariátu svoje kontaktné údaje.

(7) Podpredsedov rady a členov rady vymenúva a odvoláva predseda rady.

(8) Členstvo v rade zaniká:

odvolaním na návrh vlády,
zánikom funkcie alebo výkonu funkcie, ak je výkon tejto funkcie právnym dôvodom vzniku členstva v rade,
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
zrušením rady.

(9) Predseda rady môže vzhľadom na charakter prerokúvaných tém prizvať na zasadnutie rady aj ďalších zástupcov štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií a významných odborníkov z oblasti teórie a praxe. Predseda rady môže prizvať na zasadnutie rady odborníka na návrh člena rady.

(10) Prizvaní odborníci nemajú hlasovacie právo.

Slovensko víta legislatívny balík „Fit for 55“

Komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simson, ktorý predniesla dňa 26. 05. 2021 na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) k aktuálnej európskej téme: „Fit for 55 package“.

Európska komisia dnes zverejnila legislatívu, ktorá má vytvoriť podmienky na zníženie emisií do roku 2030 aspoň o 55 percent. Slovensko tento spoločný európsky cieľ plne podporuje a predstavený balík považuje za veľmi ambiciózny. Za dôležitú však považuje cestu k naplneniu týchto cieľov.

Ako uviedla Kadri Simson „Fit for 55 package“ bude obsahovať napríklad tieto legislatívne návrhy:

Revízia smerníc o energetickej účinnosti a energii z obnoviteľných zdrojov,
Posilnenie a rozšírenie systému obchodovania s emisiami,
Revízia smernice o zdaňovaní energie,
Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc,
Vodík a dekarbonizácia trhov s plynom,
Návrh nariadenia o znižovaní emisií metánu,
Posilnenie energetickej hospodárnosti budov.

Podľa Kadri Simson členské štáty EÚ vyvinú maximálne úsilie na národnej úrovni s cieľom dosiahnuť stanovené ciele balíčka a to aj vďaka rozvoju oblastí s najväčším potenciálom energetickej efektívnosti – počnúc budovami, dopravou a priemyslom