Kompletné rozpracovanie Fit for 55 z Zelená dohoda. Teraz si uvedomnte, že vláda SR 22.4.2026 to už schválila! Takže o čom hovoria kápo Fico, Danko, Huliak a ďalší? Samozrejme, že ministerka Saková už musela výjsť s pravdou von. Teraz budete nadávať iba na Sakovú, lebo to pvedala? Si zapamätajte, že vláda SR nie je len ona! Tieto články boli vydané ešte v roku 2023 a dnes ich spájam a akualizujrem (tu a tu)
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) ako nástroj EÚ v rámci iniciatívy NextGenerationEU, najmä v zmysle iniciatívy REPowerEU, ktorá podporuje urýchlenie zavádzania strategickej autonómie EÚ v odvetví energetiky vrátane prechodu na čistú energiu v záujme odolnejšieho energetického systému s diverzifikovanými energetickými dodávkami a ukončenie závislosti od fosílnych palív,https://www.dostojneslovensko.online/nextgenerationeu-plan-obnovy-a-odolnosti/
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (ďalej len „smernica RED III“), ktorá záväzne požaduje určenie tzv. oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov (akceleračných zón),
Európsku zelenú dohodu a balík Fit for 55, ktorých cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na národnej úrovni ide najmä o:
Plán obnovy a odolnosti SR (Komponent 19 REPowerEU Reforma 2 – Podpora zelenej transformácie v oblasti OZE), ktorý explicitne vyžaduje prijatie metodík a vytvorenie pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie („go-to areas“),
Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NEKP), ktorý definuje národné ciele v oblasti dekarbonizácie a zvyšovania podielu OZE,
Metodiku pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike (JESS a MŽP SR, 2025), s ktorou je tento dokument v plnom metodickom súlade,
Príslušnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Pripravovaný strategický dokument podlieha povinnému procesu strategického environmentálneho posudzovania (SEA) podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proces strategického environmentálneho posudzovania (SEA) zabezpečí:
posúdenie vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva,
stanovenie záväzných podmienok pre jednotlivé akceleračné zóny,
vytvorenie podmienok pre zrýchlené povoľovanie projektov,
splnenie požiadaviek transpozície revidovanej smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica RED III) a Plánu obnov
Z rokovania vlády SRa jasne sa definuje úplne všetko s cieľmi udržateľného rozvoja s agenda OSN2030, Zelená dohoda, Draghiho správa a ďalšie
Všetko priznali v NR SR
Z rokovania výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a pozorne počúvajte aj môj výstup priamo v NR SR. Vízia SR do 2040! https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/12238
Názov materiálu: Zámer vypracovať „Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2040 – Slovensko 2040“
Číslo materiálu: UV-20405/2025 Zaevidované: 03. 07. 2025
Predkladateľ: predseda vlády
Výsledok rokovania: Schválený
Jasne sa uvádza!
II. Reflexia na vízie a strešné strategické dokumenty vypracované v minulosti Obdobné procesy tvorby vízie a strešného strategického dokumentu boli iniciované aj v minulosti, neboli však v dostatočnej miere premietnuté do praxe. Za ostatných 25 rokov vznikli na Slovensku 4 dokumenty, ktoré sa snažili zadefinovať dlhodobé smerovanie krajiny v strategickej a investičnej oblasti:
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja schválená uznesením vlády SR č. 978 z 10. októbra 2001,
Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, realizovaná v zmysle projektu schváleného uznesením vlády SR č. 906 z 25. októbra 2006, ktorú vláda SR zobrala na vedomie uznesením vlády SR č. 180 z 10. marca 2010,
Pilotná verzia Národného investičného plánu 2018 – 2030 schválená uznesením vlády SR č. 412 z 10. septembra 2018,
Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, vypracovaná najmä v rokoch 2018 a 2019 a schválená uznesením vlády SR č. 41 z 20. januára 2021.
Názov materiálu: Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – nové znenie
Číslo materiálu: UV-819/2021 Zaevidované:15. 01. 2021
Podnet: Úloha B. 1. z uznesenia vlády SR č. 273 z 13. júna 2018 a úloha B.1. z uznesenia vlády SR č. 576 z 23. septembra 2020
schvaľuje A.1. Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030, ktorá zároveň plní úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov;
Názov materiálu: Návrh na predĺženie odbornej a verejnej diskusie k Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti a na zmenu uznesenia vlády SR č. 180 z 10. marca 2010
Číslo materiálu: UV-19910/2010 Zaevidované: 03. 05. 2010 Predkladateľ: predseda vlády
EÚ s našimi politikmi je jedným z priekopníkov ochrany klímy. S kampaňou „Fit for 55“ sa rozbehol rozsiahly program, ktorý sa má realizovať predovšetkým na úkor stredných a nižších príjmových skupín. Kľúčový bod pri záchrane klímy sa točí okolo zníženia a zrušenia súkromnej automobilovej dopravy.
Ako sa to robí, je veľmi jednoduché. Je to uvedené v pekných malých obrázkoch na webovej stránke Európskej rady. Podľa webovej stránky Európskej rady má program „Fit for 55“ právnu silu pre všetky krajiny, či už to chcú alebo nie :
„Európsky klimatický zákon stanovuje zákonnú povinnosť dosiahnuť klimatický cieľ EÚ znížiť emisie v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 percent.“
Podľa dokumentov Rady sú osobné automobily zodpovedné za 12 % a ľahké úžitkové vozidlá za 2,5 % emisií CO2 v EÚ . To sa má znížiť na nulu v troch etapách, konkrétne o mínus 15 % do roku 2030 a ďalších mínus 55 % medzi rokmi 2030 a 2034. Od roku 2035 by mali byť povolené len vozidlá bez emisií CO2.
Ilustruje to nasledujúci obrázok:
V nasledujúcom texte sú uvedené všetky druhy pekných výhod, z ktorých všetky sú úplne nereálne, ako napríklad:
vyššia výroba a predaj vozidiel s nulovými emisiami
cenovo dostupnejšie modely
viac inovácií v technológiách s nulovými emisiami
viac pracovných miest pri vývoji a zavádzaní nových technológií
Čo sa naozaj stane
Mali by ste sa tiež pozrieť na tlačovú správu z 27. októbra 2022. Okrem bezemisných, t. j. elektricky poháňaných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel, „ sa odkazuje aj na CO₂ neutrálne palivá “.
Webová stránka BDI obsahuje nasledujúce vysvetlenie „ E-paliva: CO2-neutrálne palivá budúcnosti “:
„E-palivá sú synteticky vyrábané palivá, ktoré sa vyrábajú z elektriny, vody a oxidu uhličitého pomocou technológie Power-to-X, presnejšie procesu Power-to-Liquid. Metóda využíva proces spätnej väzby. Pri výrobe sa viaže toľko oxidu uhličitého, koľko sa neskôr vypustí pri spotrebe. To je možné len vtedy, ak používaná elektrina pochádza z obnoviteľných zdrojov a CO2 pochádza zo životného prostredia.“
V pohode, takže všetka elektrina. Buď priamo do batérie a do elektromotora, alebo elektrinou vyrobený benzín z vody a CO2, ktorý spotrebu energie a elektriny minimálne strojnásobí.
Sankcie EÚ a teroristický útok na Nord Stream už spôsobili, že EÚ trpí nedostatkom energie. Palivo kupujete v Indii, Singapure, Azerbajdžane a inde, kde sa vyrába z ruskej ropy. Za 10-násobok ceny a všetkým mimo EÚ sa chytí brucho od smiechu.
Ale od roku 2035 bude zrazu viac než dosť „elektriny z obnoviteľných zdrojov“. Prečo by to malo fungovať o 12 rokov, nie je v známom traktáte nikde vysvetlené. Ale to samozrejme nepôjde.
Potom sú len dve možnosti: buď bude elektrina tak drahá, že priemerne zarábajúci ľudia si nemôžu dovoliť jazdiť na elektromobile, alebo bude na prídel, čo je to isté. Staré spaľovacie motory budú potom buď progresívne zdanené, čo sa už začalo s CO2 daňou z palív, jednoducho zakázané, alebo sa zvýšia bezpečnostné požiadavky, aby ich spaľovacie motory nedokázali splniť. Na to budú mať politici a byrokracia určite dostatok fantázie.
Základom bude, že na súkromných autách bude môcť jazdiť len malá elita. V mnohých prípadoch bude zdražovanie malých úžitkových vozidiel znamenať koniec aj pre malé a stredné firmy.
Cieľom programu „Fit for 55“, ktorý nie je vysvetlený, ale je jasne rozpoznateľný, je zrušenie súkromnej automobilovej dopravy do roku 2035 a nie po roku 2035. Rovnako ako vyvlastňovanie vlastníkov bytov , ktoré je tiež súčasťou programu , aj táto časť sleduje plán finančného priemyslu a oligarchov pod heslom formulovaným WEF „Nebudeš mať nič a budeš šťastný“. Pravdepodobne vďaka polotovarom vyrobeným z cvrčkov, hmyzu a červov.
Európsky parlament intenzívne pracoval na programe „Fit for 55“ s cieľom ekonomicky zraziť EÚ a urobiť z občanov žobrákov. Parlament tento týždeň opäť rozhodol o ďalšom postupe implementácie . Zároveň sa potvrdilo, že program masívne zvyšuje riziko chudoby. Pre zraniteľných sú almužny. tlačová správa z 18.4.2023 znie pod názvom „ Klimatický sociálny fond na obmedzenie energetickej chudoby “:
„Dohoda s členskými štátmi o vytvorení klimatického sociálneho fondu, ktorý začne vyplácať peniaze od roku 2026, bola schválená 521 hlasmi za, 75 proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Cieľom tohto fondu je zabezpečiť, aby zmena klímy bola spravodlivá a sociálne inkluzívna. Prospieva finančne zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a užívateľom dopravy, ktorí sú obzvlášť ťažko zasiahnutí vysokými cenami energií a dopravy. Po úplnom sprevádzkovaní bude Klimatický sociálny fond financovaný prostredníctvom aukcií kvót ETS II, pri ktorých sa očakáva, že získajú až 65 miliárd EUR. Ďalších 25 % z odhadovaného celkového rozpočtu vo výške 86,7 miliardy EUR bude pochádzať od členských štátov.
Pre porovnanie: Za 5,4 miliardy dávok vakcíny C19 sa ľahko premrhalo viac ako 110 miliárd eur. Balíček almužny obsahuje len dve tretiny toho, čo bolo prevedené na Pharma.
Prečo sa najprv vytvára chudoba a až potom sa dávajú almužny? Pretože prijaté opatrenia sa dotknú takmer všetkých menej majetných občanov EÚ. Nové minimálne energetické štandardy, ktoré musia byty a domy spĺňať, znamenajú, že majitelia sú zaťažení horibilnými nákladmi na renováciu. Ak ide o vlastný majetok, čaká sa na vyvlastnenie, ak človek nemôže platiť, ak žije v prenájme, dá sa počítať s prudkým rastom nájomného.
86,7 miliardy eur v špeciálnom klimatickom fonde je prinajlepšom kvapkou v mori. V každom prípade je nepochopiteľné, prečo sa občania EÚ takto znižujú na predkladateľov petícií. „Zelenou dohodou“ politici EÚ plnia želania veľkých správcov aktív a finančného kapitálu. Nehnuteľnosti a pozemky sa prostredníctvom programu dostanú na trh hromadne a lacno, ak sa majitelia budú musieť so svojimi domami a bytmi rozísť, pretože rekonštrukciu nie je možné financovať.
Dnes sa tiež rozhodlo, že systém obchodovania s emisiami (ETS) sa do roku 2030 zmení tak, aby sa emisie mohli do roku 2030 znížiť o 62 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005 . Okrem toho sa od roku 2026 do roku 2034 postupne ukončí bezplatné prideľovanie kvót a vytvorí sa samostatný nový ETS II pre palivá z cestnej dopravy a budov. Emisie skleníkových plynov z týchto sektorov budú tiež spoplatňované do roku 2027 (alebo do roku 2028, ak sú ceny energií mimoriadne vysoké).
To znamená, že sa dá očakávať, že ceny energií budú aj tak naďalej rásť, v neposlednom rade aj kvôli zvyšujúcemu sa progresívnemu zdaňovaniu spotreby energie. Vďaka týmto opatreniam budú občania EÚ zahnaní ešte viac do chudoby a hospodárstvo bude nútené emigrovať do krajín s rozumnou energetickou politikou. Spoiler: Najmä USA, ale aj krajiny BRICS+ od Ruska cez Saudskú Arábiu a Indiu po Čínu budú z tejto energetickej politiky masívne profitovať.
Pokus EÚ zabrániť úniku emisií CO2 je úplne iluzórny. Na tento účel Parlament prijal nariadenia o novom systéme EÚ na úpravu hraníc CO2. Tento systém je určený na poskytovanie stimulov pre tretie krajiny, aby zvýšili svoje ciele v oblasti ochrany klímy. Jeho cieľom je tiež zabezpečiť, aby úsilie o ochranu klímy v EÚ a na celom svete nebolo oslabené presunom výroby z EÚ do krajín s menej prísnymi predpismi na ochranu klímy.
Systém úpravy hraníc CO2 EÚ sa vzťahuje na železo, oceľ, cement, hliník, hnojivá, elektrinu, vodík a za určitých podmienok aj na nepriame emisie. Každý, kto chce dovážať tento tovar, by musel kompenzovať rozdiel medzi cenou CO2 zaplatenou v krajine výroby a vyššou cenou CO2 certifikátov v systéme obchodovania s emisiami v EÚ.
Z EP Legislative Observatory 2021/0206 (COD) Sociálny klimatický fond (tu)
Výsledkom sú opäť vyššie ceny v EÚ ako inde. EÚ je plne pripravená akceptovať presun prosperity z EÚ do zvyšku sveta.
USA už dávno začali s reindustrializáciou a vyplácajú odmeny firmám, ktoré sa sťahujú z EÚ do USA. Plyn a elektrinu tam zoženiete aj za štvrtinové alebo ešte nižšie ceny v EÚ. V záujme posilnenia vlastnej ekonomiky USA so svojimi ochotnými pomocníkmi a vazalmi v Bruseli rýchlo vyfilovali európsku ekonomiku. Pre občanov EÚ existuje almužna.
Podľa európskeho klimatického zákona je dosiahnutie klimatického cieľa EÚ znížiť emisie EÚ do roku 2030 aspoň o 55 % zákonnou povinnosťou. Krajiny EÚ prijali novú legislatívu, aby dosiahli tento cieľ a urobili EÚ klimaticky neutrálnou do roku 2050.
Rada EÚ ako spoluzákonodarca
Návrhy balíka Fit for 55 boli najprv predstavené a prediskutované na technickej úrovni v rámci pracovných skupín Rady zodpovedných za príslušnú oblasť politiky.
Neskôr o nich diskutovali veľvyslanci členských štátov EÚ v Corepere, aby pripravili pôdu pre dohody medzi 27 členskými štátmi. Ministri EÚ v rôznych zloženiach Rady si vymenili názory na návrhy na dosiahnutie dohody o spoločnej pozícii ku každému navrhovanému aktu.
V rámci riadneho legislatívneho postupu sa potom Rada zapojí do rokovaní s Európskym parlamentom s cieľom nájsť spoločnú dohodu s ohľadom na konečné prijatie legislatívnych aktov.
Systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) je trh s uhlíkom založený na systéme limitov a obchodovania s emisnými kvótami pre energeticky náročné odvetvia a sektor výroby energie. Je to hlavný nástroj EÚ pri riešení znižovania emisií . Od jej zavedenia v roku 2005 sa emisie v EÚ znížili o 41 %.
Cieľom balíka Fit for 55 bolo reformovať EÚ ETS tým, že sa stane ambicióznejším. Nové ustanovenia zahŕňajú:
na emisie z námornej dopravy
rýchlejšie znižovanie emisných kvót v systéme a postupné vyraďovanie bezplatných kvót pre niektoré sektory
implementácia globálnej schémy kompenzácie a znižovania emisií uhlíka pre medzinárodnú leteckú dopravu (CORSIA) prostredníctvom EÚ ETS
zvýšenie financovania modernizačného fondu a inovačného fondu
revízia rezervy stability trhu
Okrem toho sa vytvára nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a palivá pre ďalšie sektory.
Rada pre životné prostredie prijala všeobecný prístup k revízii EU ETS v júni 2022. V decembri 2022 dosiahla Rada dočasnú dohodu s Európskym parlamentom. To zahŕňa zvýšenie celkovej ambície zníženia emisií do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, na 62 % v porovnaní s cieľom 61 %, ktorý navrhuje Komisia.
Fit pre 55: reforma systému obchodovania s emisiami v EÚ (infografika)
V decembri 2022 Rada a Európsky parlament dosiahli aj dočasnú politickú dohodu o revízii pravidiel systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS), ktoré sa vzťahujú na sektor letectva . Dohoda zabezpečuje, že letecká doprava prispieva k cieľom EÚ v oblasti znižovania emisií podľa Parížskej dohody.
Rada prijala rozhodnutie o rezerve stability trhu, ktorá je súčasťou EU ETS, v marci 2023. Revíziu EU ETS formálne prijala v apríli 2023.
V decembri 2022 Rada prijala rozhodnutie o oznámení kompenzačných požiadaviek CORSIA. CORSIA (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation) je globálna schéma na kompenzáciu emisií CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy , na ktorej sa podieľajú členské štáty EÚ.
Cieľom návrhu sociálneho klimatického fondu je riešiť sociálny a distribučný vplyv nového systému obchodovania s emisiami budov a cestnej dopravy .
Na základe plánov sociálnej klímy, ktoré vypracujú členské štáty, sa fond zameriava na poskytovanie podporných opatrení a investícií v prospech zraniteľných:
domácnosti
mikropodniky
užívateľov dopravy
Fond môže pokryť aj dočasnú priamu podporu príjmu. Fond bude súčasťou rozpočtu EÚ a bude sa napájať z vonkajších pripísaných príjmov do maximálnej výšky 65 miliárd EUR.
Ministri životného prostredia EÚ sa dohodli na rokovacej pozícii Rady pre vytvorenie sociálneho klimatického fondu v júni 2022. V decembri 2022 Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú politickú dohodu o návrhu fondu. Nové pravidlá prijala Rada v apríli 2023.
Fit pre 55: fond na podporu najviac postihnutých občanov a podnikov (infografika)
Mechanizmus nastavenia uhlíkovej hranice
Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) má za cieľ zabezpečiť – v plnom súlade s pravidlami medzinárodného obchodu –, aby snahy EÚ o znižovanie emisií neboli kompenzované zvyšovaním emisií mimo jej hraníc premiestnením výroby do krajín mimo EÚ (kde sú politiky uplatňované na boj proti zmene klímy menej ambiciózne ako politiky EÚ) alebo zvýšeným dovozom produktov s vysokými emisiami uhlíka.
CBAM sa zameriava na dovoz produktov v odvetviach náročných na uhlík . Je navrhnutý tak, aby fungoval súbežne so systémom obchodovania s emisnými kvótami EÚ (EU ETS), ako aj odzrkadľovať a dopĺňať jeho fungovanie pri dovážanom tovare. Postupne nahradí existujúce mechanizmy EÚ na riešenie rizika úniku uhlíka , najmä bezplatné prideľovanie kvót EÚ ETS.
Rada 15. marca 2022 dosiahla dohodu o znení. V decembri 2022 dosiahli vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu predbežnú dohodu o CBAM.
Rada formálne prijala nové pravidlá v apríli 2023.
Vhodné pre 55: ako mieni EÚ riešiť emisie mimo EÚ? (infografika)
ciele členských štátov v oblasti znižovania emisií
Nariadenie o spoločnom úsilí, naposledy zmenené a doplnené v roku 2018, stanovuje záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) ani nariadenie o využívaní pôdy, zmene využívania pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Tieto sektory zahŕňajú:
cestná a vnútroštátna námorná doprava
budov
poľnohospodárstvo
odpad
malé priemyselné odvetvia
Nové pravidlá ako súčasť balíka Fit for 55 zvýšia cieľ zníženia emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ do roku 2030 z 29 % na 40 % v porovnaní s rokom 2005 v príslušných sektoroch. Podľa toho budú aktualizovať aj národné ciele.
Ministri životného prostredia EÚ sa 29. júna 2022 dohodli na rokovacej pozícii Rady k revidovaným pravidlám. V novembri 2022 Rada dosiahla dočasnú dohodu s Európskym parlamentom. Nariadenie prijala Rada v marci 2023.
Fit pre 55: zníženie emisií z dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadu (infografika)
Emisie a záchyty z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva
Nariadenie o využívaní pôdy, zmene využívania pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) stanovuje pre EÚ záväzný záväzok znížiť emisie a zvýšiť záchyty v sektoroch využívania pôdy a lesného hospodárstva . S balíkom Fit for 55 sú ustanovenia ambicióznejšie.
Nové pravidlá stanovujú zvýšený cieľ na úrovni EÚ minimálne 310 miliónov ton ekvivalentu CO 2 čistého odstraňovania skleníkových plynov do roku 2030. Pre každý členský štát sú definované záväzné národné ciele.
Rada pre životné prostredie prijala všeobecné smerovanie k revidovanému nariadeniu o LULUCF 29. júna 2022. V novembri 2022 sa dosiahla predbežná dohoda s Európskym parlamentom. Rada prijala nariadenie v marci 2023.
Vhodné pre 55: dosiahnutie klimatických cieľov v sektoroch využívania pôdy a lesného hospodárstva (infografika)
Emisné normy CO 2 pre osobné a dodávkové automobily
Osobné automobily a dodávky tvoria 15 % celkových emisií oxidu uhličitého v EÚ. EÚ ako súčasť balíka 55 prijala nové pravidlá regulujúce emisie CO 2 z týchto vozidiel.
Nariadením sa zavádzajú progresívne ciele znižovania emisií v celej EÚ pre osobné automobily a dodávky do roku 2030 a neskôr, vrátane cieľa zníženia emisií o 100 % do roku 2035 pre nové autá a dodávky.
Rada prijala svoje všeobecné smerovanie k návrhu v júni 2022. Dohoda s Európskym parlamentom sa dosiahla v októbri 2022. Nariadenie Rada prijala v marci 2023.
Fit pre 55: prečo EÚ sprísňuje emisné normy CO2 pre autá a dodávky (infografika)
Zníženie emisií metánu v energetickom sektore
Komisia predložila návrh nových pravidiel EÚ o znižovaní emisií metánu v energetickom sektore v decembri 2021 ako súčasť balíka Fit for 55. Cieľom návrhu je sledovať a znižovať emisie metánu v energetickom sektore. Text je prvý svojho druhu a je zásadným príspevkom ku klimatickým opatreniam, keďže metán je po oxide uhličitom druhým najdôležitejším skleníkovým plynom .
Návrh vychádza zo strategickej vízie stanovenej v stratégii EÚ pre metán v roku 2020. Na konferencii OSN o klíme COP26 v roku 2021 EÚ v partnerstve so Spojenými štátmi spustila globálny sľub metánu, v rámci ktorého sa viac ako 100 krajín zaviazalo znížiť do roku 2030 svoje emisie metánu o 30 % v porovnaní s úrovňami v roku 2020.
V decembri 2022 Rada dosiahla dohodu („všeobecné smerovanie“) o tomto návrhu. V novembri 2023 sa Rada a Európsky parlament predbežne dohodli na nariadení. Aby sa pravidlá stali právnymi predpismi EÚ, je potrebné ich formálne prijatie oboma inštitúciami.
Vhodné pre 55: zníženie emisií metánu vo fosílnych palivách (infografika)
Udržateľné letecké palivá
Udržateľné letecké palivá (pokročilé biopalivá a elektropalivá) majú potenciál výrazne znížiť emisie z lietadiel . Tento potenciál je však do značnej miery nevyužitý, keďže takéto palivá predstavujú iba 0,05 % celkovej spotreby paliva v odvetví letectva.
Cieľom návrhu ReFuelEU Aviation je znížiť environmentálnu stopu odvetvia letectva a umožniť mu pomôcť EÚ dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy.
Rada sa dohodla na všeobecnom smerovaní k návrhu v júni 2022. Predbežná dohoda s Európskym parlamentom sa dosiahla v apríli 2023. Rada prijala nové nariadenie v októbri 2023.
Vhodné pre 55: zvýšenie využívania ekologickejších palív v sektore letectva a námornej dopravy (infografika)
Dekarbonizované palivá v lodnej doprave
Napriek pokroku v posledných rokoch sa námorný sektor stále takmer výlučne spolieha na fosílne palivá a predstavuje významný zdroj skleníkových plynov a iných škodlivých emisií znečisťujúcich látok. Cieľom námornej iniciatívy FuelEU je do roku 2050 znížiť intenzitu emisií skleníkových plynov energie využívanej na palube lodí až o 80 %. Nové pravidlá podporujú používanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v lodnej doprave.
Rada sa v júni 2022 dohodla na všeobecnom smerovaní k návrhu. V marci 2023 Rada a Parlament dosiahli dočasnú dohodu.
Rada prijala nové pravidlá v júli 2023, čím ukončila legislatívny postup.
Hlavným cieľom nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR) je zabezpečiť, aby občania a podniky mali prístup k dostatočnej sieti infraštruktúry na dobíjanie alebo tankovanie cestných vozidiel a lodí alternatívnymi palivami .
Nové pravidlá umožnia sektoru dopravy výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu. Na rok 2025 alebo 2030 stanovili niekoľko cieľov vrátane:
dobíjacie stanice pre osobné a dodávkové vozidlá, ktoré sa majú inštalovať každých 60 km
vodíkové čerpacie stanice slúžiace osobným aj nákladným vozidlám budú nasadené od roku 2030 vo všetkých mestských uzloch
používateľov elektrických alebo vodíkových vozidiel, aby mohli jednoducho platiť na dobíjacích alebo čerpacích staniciach
V júni 2022 sa Rada dohodla na spoločnej pozícii (všeobecnom smerovaní) k návrhu Komisie na toto nariadenie. Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu v marci 2023.
Fit pre 55: smerom k udržateľnejšej doprave (infografika)
Obnoviteľná energia
Balík Fit for 55 obsahuje návrh na revíziu smernice o obnoviteľnej energii . Návrhom je zvýšiť súčasný cieľ na úrovni EÚ, ktorým je aspoň 32 % obnoviteľných zdrojov energie v celkovom energetickom mixe, na aspoň 40 % do roku 2030 .
Navrhuje tiež zavedenie alebo zlepšenie sektorových čiastkových cieľov a opatrení naprieč sektormi s osobitným zameraním na sektory, v ktorých je pokrok v integrácii obnoviteľných zdrojov energie doteraz pomalší, najmä v oblasti dopravy, budov a priemyslu.
Ministri energetiky EÚ sa dohodli na spoločnej pozícii k návrhu revidovanej smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov 27. júna 2022. V marci 2023 Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o revidovanej smernici. Rada prijala nové pravidlá v októbri 2023.
Vhodné pre 55: ako EÚ plánuje podporiť obnoviteľnú energiu (infografika)
Energetická účinnosť
Revidovaná smernica EÚ o energetickej účinnosti zníži konečnú spotrebu energie na úrovni EÚ v roku 2030 o 11,7 % v porovnaní s prognózami z roku 2020.
Nové pravidlá urýchlia snahy členských štátov o energetickú efektívnosť zvýšením ročných povinností v oblasti úspor energie a znížením spotreby energie budov verejného sektora.
Rada 27. júna 2022 prijala svoj „všeobecný prístup“ k navrhovaným novým pravidlám. V marci 2023 predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú politickú dohodu o revízii smernice.
Rada prijala novú smernicu v júli 2023. Pravidlá sa stanú právom EÚ po uverejnení v úradnom vestníku EÚ.
Vhodné pre 55: ako sa EÚ stane energeticky efektívnejšou (infografika)
Energetická hospodárnosť budov
Budovy predstavujú 40 % spotrebovanej energie a 36 % priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou v EÚ. Cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov, revidovanej v roku 2024, je zvýšiť energetickú účinnosť budov v EÚ do roku 2030 a neskôr.
Hlavnými cieľmi smernice sú:
všetky nové budovy budú do roku 2030 budovami s nulovými emisiami
existujúce budovy sa do roku 2050 zmenia na budovy s nulovými emisiami
V októbri 2022 sa členské štáty EÚ na zasadnutí Rady dohodli na spoločnej pozícii („všeobecný prístup“) k návrhu Komisie na revíziu smernice. Rada a Parlament dosiahli 7. decembra 2023 predbežnú politickú dohodu o návrhu. Nové pravidlá prijala Rada v apríli 2024.
Vhodné pre 55: ekologickejšie budovy v EÚ (infografika)
Balík pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom
Balík pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom navrhuje revidované a nové pravidlá na zníženie uhlíkovej stopy trhu s plynom. Cieľom je prejsť od zemného plynu k obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom a zvýšiť ich využívanie v EÚ do roku 2030 a neskôr.
Balík pozostáva z nariadenia a smernice. Tieto dva návrhy stanovujú spoločné pravidlá vnútorného trhu pre obnoviteľné a zemné plyny a vodík. Ich cieľom je vytvoriť regulačný rámec pre vyhradenú vodíkovú infraštruktúru a trhy a integrované plánovanie siete. Stanovujú tiež pravidlá na ochranu spotrebiteľov a posilňujú bezpečnosť dodávok.
Rada stanovila svoju pozíciu na rokovania (všeobecné smerovanie) s Európskym parlamentom o týchto dvoch návrhoch v marci 2023. V decembri 2023 Rada a Parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o nariadení o pravidlách spoločného vnútorného trhu s obnoviteľnými a zemnými plynmi a vodíkom. Predbežná dohoda o smernici bola dosiahnutá 28. novembra 2023.
Vhodné pre 55: prechod z fosílneho plynu na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny (infografika)
Zdaňovanie energie
Cieľom návrhu na revíziu smernice Rady o zdaňovaní energetických produktov a elektriny je:
zosúladiť zdaňovanie energetických produktov a elektriny s politikami EÚ v oblasti energetiky, životného prostredia a klímy
zachovať a zlepšiť vnútorný trh EÚ aktualizáciou rozsahu energetických produktov a štruktúry sadzieb a racionalizáciou využívania daňových výnimiek a daňových úľav členskými štátmi
zachovať schopnosť vytvárať príjmy pre rozpočty členských štátov
O návrhu sa v súčasnosti rokuje v Rade. V decembri 2022 viedli ministri financií EÚ politickú diskusiu o revízii smernice o zdaňovaní energie.
Komisia 11. decembra 2019 predložila oznámenie (COM(2019)640) o Európskej zelenej dohode, v ktorom sa stanovuje podrobná vízia, ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050, chrániť biodiverzitu, zaviesť obehové hospodárstvo a odstrániť znečistenie a zároveň posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zabezpečiť spravodlivý prechod pre postihnuté regióny a pracovníkov. Výkonný podpredseda Frans Timmermans je zodpovedný za vedenie a koordináciu práce na európskej zelenej dohode.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen sa zaviazala predložiť návrhy na Európsku zelenú dohodu do 100 dní od mandátu Komisie vrátane nového „európskeho klimatického zákona“ (pozri samostatný súbor), ktorý stanovuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050.
Nový Európsky klimatický pakt (pozri samostatný súbor) by mal spojiť regionálne a miestne orgány, občiansku spoločnosť, priemysel a školy, aby sa dohodli na záväzkoch zmeniť správanie. Daňové politiky by sa mali reformovať v súlade s klimatickými ambíciami, čo zahŕňa prácu na uhlíkovej hraničnej dani a revíziu smernice o zdaňovaní energie.
Európska zelená dohoda by bola v súlade s novou priemyselnou stratégiou (pozri samostatný súbor), aby sa EÚ stala svetovým lídrom v obehovom hospodárstve a čistých technológiách a aby sa dekarbonizovali energeticky náročné odvetvia. Vo februári 2021 bola prijatá nová stratégia EÚ pre prispôsobenie sa zmene klímy (pozri samostatný súbor).
Komisia sa tiež zameriava na ambicióznejšie ciele znižovania emisií do roku 2030, a to tak v EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. Predseda Komisie sa zaviazal predložiť komplexný a zodpovedný plán na zvýšenie cieľa Európskej únie znížiť emisie do roku 2030 zo 40 % na 55 % (pozri samostatný súbor „Plán klimatických cieľov do roku 2030“). Cieľ znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % schválila Európska rada v decembri 2020. EÚ predložila 18. decembra 2020 aktualizovaný národne stanovený príspevok v rámci Parížskej dohody na základe cieľa schváleného Európskou radou. Komisia 14. júla 2021 predložila balík legislatívnych návrhov „Fit for 55“ s cieľom zosúladiť právne predpisy EÚ v oblasti energetiky a klímy s cieľom 55 %.
Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo (pozri samostatný súbor) by podporil trvalo udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch náročných na zdroje s veľkým vplyvom na životné prostredie, ako je textil a stavebníctvo. Európa by mala viesť v otázke jednorazových plastov a rozšíriť boj proti plastovému odpadu na mikroplasty.
Ďalším kľúčovým cieľom je začlenenie biodiverzity do všetkých oblastí politiky a stratégia biodiverzity do roku 2030 (pozri samostatný súbor). Európa by mala viesť svet na konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2020. Medzi ďalšie prvky európskej zelenej dohody patrí ambícia EÚ v oblasti nulového znečistenia chrániť zdravie občanov, „vlna renovácie“ pre sektor stavebníctva a nová stratégia „od farmy až po stôl“ pre udržateľné potraviny (pozri samostatný súbor).
Podľa usmernení by sa rekordné sumy verejných prostriedkov mali investovať do pokročilého výskumu a inovácií, doplnené o stratégiu zeleného financovania. Časti Európskej investičnej banky by sa mali stať európskou klimatickou bankou. V januári 2020 Komisia predložila oznámenie o investičnom pláne pre trvalo udržateľnú Európu (známy aj ako európsky investičný plán zelenej dohody), ktorého cieľom je zvýšiť financovanie prechodu mobilizáciou 1 bilióna EUR na udržateľné investície počas nasledujúceho desaťročia prostredníctvom rozpočtu EÚ a súvisiacich nástrojov, ako je InvestEU; vytvoriť podporný rámec pre udržateľné investície; a podporovať identifikáciu, štruktúrovanie a realizáciu udržateľných projektov (pozri samostatný súbor).
Komisia zároveň predložila legislatívny návrh nového fondu pre spravodlivú transformáciu (pozri samostatný súbor) na podporu ľudí a regiónov, ktorých sa prechod na nízkouhlíkový priemysel najviac dotkol. Nový fond je súčasťou spravodlivého prechodného mechanizmu, ktorý sa týka rôznych fondov a finančných nástrojov a mal by zmobilizovať aspoň 100 miliárd EUR vo verejných a súkromných investíciách.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode obhajuje základné právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie a na stabilnú klímu pre všetkých ľudí žijúcich v Európe.
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej následkom vyzýva na masívny balík obnovy a rekonštrukcie po kríze, ktorý sa sústredí na Európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu.
V prejave o stave Únie v roku 2020 predsedníčka von der Leyenová oznámila cieľ EÚ v oblasti zníženia emisií do roku 2030 a cieľ vynaložiť 37 % z fondu na obnovu novej generácie EÚ na ciele Zelenej dohody. Iniciatíva Komisie RePowerEU, predstavená 18. mája 2022, sa snaží diverzifikovať dodávky plynu a urýchliť prechod na čistú energiu s cieľom ukončiť prílišnú závislosť EÚ od dovozu plynu z Ruska. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2023 zdôraznila záväzok EÚ podporovať každé odvetvie európskeho priemyslu pri ekologickej transformácii a viesť s priemyslom „čisté dialógy o prechode“. Vo februári 2024 Komisia zverejnila oznámenie a hodnotenie vplyvu o klimatickom cieli do roku 2040, v ktorom odporučila čisté zníženie emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 (pozri samostatný súbor).
Politické usmernenia predsedníčky von der Leyenovej pre budúcu Komisiu (2024 – 2029) opätovne potvrdzujú ciele Európskej zelenej dohody so zameraním na jednoduchú, spravodlivú a nákladovo efektívnu implementáciu existujúceho právneho rámca do roku 2030 a zaväzujú sa predložiť novú dohodu o čistom priemysle (pozri samostatný súbor) počas prvých 100 dní mandátu.
17. júnaRada dáva konečnú zelenú zákonu o obnove prírody
Rada formálne prijala – prvé svojho druhu – nariadenie o obnove prírody. Cieľom tohto zákona je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050.
Cieľom nariadenia je zmierniť klimatické zmeny a účinky prírodných katastrof. Pomôže EÚ splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu.
Rada prijala nariadenie o vytvorení rámca opatrení na posilnenie európskeho výrobného ekosystému technológie s nulovou čistou sieťou , známejší ako „zákon s nulovou sieťou priemyslu“.
zjednodušenie postupov udeľovania povolení
podpora strategických projektov na základe špecifických kritérií prispievajúcich k dekarbonizácii
uľahčenie prístupu na trhy pre technologické produkty s nulovou čistou sieťou
definovanie pravidiel pre verejné stimuly
zvyšovanie kvalifikácie európskej pracovnej sily
Cieľom je pokryť 40 % potrieb EÚ v oblasti strategických technologických produktov, ako sú solárne fotovoltaické panely, veterné turbíny, batérie a tepelné čerpadlá.
Tieto nové pravidlá uľahčia podmienky pre investície do ekologických technológií tým, že:
Rada prijala smernicu o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov .
svoje vlastné operácie
ich dcérskych spoločností
ich obchodných partnerov v reťazci ich činností
Spoločnosti, ktorých sa smernica dotýka, budú musieť tiež prijať a uviesť do platnosti plán zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy.
Spoločnosti môžu niesť zodpovednosť za spôsobené škody a budú musieť poskytnúť plnú náhradu.
Ak sa zistí porušenie týchto povinností, spoločnosti budú musieť prijať vhodné opatrenia, aby zabránili, zmiernili, ukončili alebo minimalizovali nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z:
Dnes prijatá smernica zavádza povinnosti pre veľké spoločnosti s ohľadom na nepriaznivé vplyvy ich činnosti na ľudské práva a ochranu životného prostredia .
12. aprílaEuro 7: Rada prijíma nové pravidlá o emisných limitoch pre osobné, dodávkové a nákladné autá
Rada formálne prijala revidovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov . Smernica pomôže znížiť emisie skleníkových plynov a energetickú chudobu v EÚ.
Revidovaná smernica je kľúčom k naplneniu zásady „energetická účinnosť na prvom mieste“, ako sa zdôrazňuje v stratégii renovačných vĺn, ktorú Európska komisia zverejnila v októbri 2020.
Rada prijala revidovanú smernicu o priemyselných emisiách (IED) a nariadenie o zriadení portálu pre priemyselné emisie (IEP), dva doplnkové právne predpisy zamerané na reguláciu a monitorovanie vplyvu priemyselných činností na životné prostredie.
Nové pravidlá ponúknu lepšiu ochranu ľudského zdravia a životného prostredia znížením škodlivých emisií z priemyselných zariadení a zároveň budú podporovať energetickú účinnosť, obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu.
6. februáraZákon o nulovej čistote priemyslu: Rada a Parlament uzavreli dohodu s cieľom podporiť ekologický priemysel EÚ
Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o zákone s nulovou čistou sieťou . Cieľom je pokryť 40 % potrieb EÚ v oblasti strategických technologických produktov s nulovou čistou sieťou , ako sú solárne fotovoltaické panely, veterné turbíny, batérie a tepelné čerpadlá.
Zákon urýchli pokrok smerom k klimatickým a energetickým cieľom EÚ do roku 2030 a prechodu na klimatickú neutralitu , pričom:
Tieto nové pravidlá uľahčia podmienky pre investície do ekologických technológií zjednodušením postupov udeľovania povolení a podporou strategických projektov.
2. februáraObehové hospodárstvo: Rada a Parlament uzavreli dočasnú dohodu o práve na opravu smernice
Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o smernici o práve na opravu . Hlavnými prvkami sú:
právo spotrebiteľov požiadať výrobcov o opravu výrobkov, ktoré sú technicky opraviteľné podľa práva EÚ (napríklad práčky, vysávače alebo mobilné telefóny)
bezplatný európsky formulár s informáciami o opravách
online opravárenská platforma na prepojenie spotrebiteľov s opravovňami
predĺženie záručnej doby predávajúceho o 12 mesiacov po oprave výrobku
Vytvorením stimulov pre výrobcov a spotrebiteľov na predlžovanie životného cyklu výrobkov nová legislatíva tiež zníži množstvo odpadu a podporí udržateľnejšie obchodné modely.
30. januáraRada je pripravená začať rozhovory s Parlamentom o úplnom vyradení ortuti v EÚ
Rada prijala svoj mandát na rokovania s Európskym parlamentom o návrhu na postupné ukončenie používania zubného amalgámu a zákaz výroby, dovozu a vývozu množstva výrobkov s pridanou ortuťou vrátane určitých lámp. Návrh sa zaoberá zvyškovým využitím ortuti vo výrobkoch v EÚ s cieľom vytvoriť Európu bez ortuti .
V mandáte na rokovanie, ktorý bol dohodnutý na úrovni Coreperu, sa stanovuje pozícia Rady na začatie rokovaní (tzv. trialógov) s Parlamentom s cieľom vytvoriť konečné znenie právnych predpisov.
29. januáraMestské odpadové vody: Rada a Parlament dosiahli dohodu o nových pravidlách pre účinnejšie čistenie a monitorovanie
Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú politickú dohodu o návrhu na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd . Revidovaná smernica je jedným z kľúčových výsledkov akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie.Dohoda je provizórna až do formálneho prijatia oboma inštitúciami.
Zatiaľ čo sa súčasná smernica za posledné tri desaťročia ukázala ako veľmi účinná pri znižovaní znečistenia vôd a zlepšovaní čistenia odpadových vôd, cieľom tejto revízie je aktualizovať smernicu rozšírením jej rozsahu pôsobnosti a zosúladiť ju s cieľmi Európskej zelenej dohody.
29. januáraFluórované plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu: Rada schválila nové pravidlá na zníženie škodlivých emisií
Rada prijala dve nariadenia na postupné odstraňovanie fluórovaných plynov (F-plynov) a iných látok, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie a poškodzujú ozónovú vrstvu .Tieto dve nariadenia budú uverejnené v Úradnom vestníku EÚ a nadobudnú účinnosť 20 dní po tom.
Zatiaľ čo existujúce právne predpisy EÚ už výrazne obmedzili používanie týchto plynov a látok, nové pravidlá ešte viac znížia ich emisie do atmosféry a prispejú k obmedzeniu nárastu globálnej teploty v súlade s Parížskou dohodou.
18. januáraDohoda o nižších emisiách CO2 z nákladných vozidiel, autobusov a prívesov
Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o emisných normách CO 2 pre ťažké úžitkové vozidlá. Cieľom je ďalej znižovať emisie CO 2 v sektore cestnej dopravy a zaviesť nové ciele na roky 2030, 2035 a 2040. Nové pravidlá prispejú k naplneniu klimatických ambícií EÚ do roku 2030 a dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.Dohoda je provizórna až do formálneho prijatia oboma inštitúciami.
Cieľom návrhu je tiež podporiť rastúci podiel vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku ťažkých úžitkových vozidiel v celej EÚ a zároveň zabezpečiť zachovanie a posilnenie inovácií v tomto odvetví a jeho konkurencieschopnosti.
2023
14. decembraNáležitá starostlivosť o udržateľnosť podniku: Dohoda o štrajku Rady a Parlamentu na ochranu životného prostredia a ľudských práv
Rada a Európsky parlament dnes dosiahli predbežnú dohodu o smernici o povinnej starostlivosti o udržateľnosti podnikov .
svoje vlastné operácie
prevádzky ich dcérskych spoločností
operácie vykonávané ich obchodnými partnermi
Veľké spoločnosti budú tiež musieť zabezpečiť, aby ich obchodný model bol v súlade s cieľom Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C .
Veľké spoločnosti z EÚ a spoločnosti mimo EÚ aktívne v EÚ budú musieť prijať opatrenia na prevenciu, identifikáciu a zmiernenie akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na ľudské práva alebo životné prostredie spôsobeného:
8. decembraBalík o plyne: Rada a Parlament dosiahli dohodu o budúcom trhu s vodíkom a plynom
Rada a Parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o nariadení, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá vnútorného trhu pre obnoviteľné a zemné plyny a vodík . Účelom legislatívy je uľahčiť prenikanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do energetického systému, najmä vodíka a biometánu.
Nariadenie je súčasťou balíka dekarbonizácie trhov s vodíkom a plynom, ktorý obsahuje aj smernicu. Nariadenie aj smernica sú súčasťou balíka Fit for 55. Sú zamerané na vytvorenie regulačného rámca pre vyhradenú vodíkovú infraštruktúru a trhy a integrované plánovanie siete. Stanovujú tiež pravidlá na ochranu spotrebiteľa a posilňujú bezpečnosť dodávok . Rada a Parlament dosiahli 28. novembra 2023 predbežnú dohodu o smernici.
7. decembra„Fit for 55“: Rada a Parlament dosiahli dohodu o návrhu na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov
Rada a Parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o návrhu na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov.Hlavným cieľom revízie je, aby do roku 2030 boli všetky nové budovy budovami s nulovými emisiami a aby sa do roku 2050 existujúci fond budov zmenil na budovy s nulovými emisiami.
Revidovaná smernica stanovuje nové a ambicióznejšie požiadavky na energetickú hospodárnosť nových a renovovaných budov v EÚ a nabáda členské štáty, aby renovovali svoj stavebný fond.
7. decembraOdvetvový zákon s nulovou čistotou: Rada prijíma pozíciu na podporu technológií pre ekologický prechod
Ministri EÚ prijali spoločnú pozíciu („všeobecný prístup“) k návrhu zákona o priemyselnom odvetví s nulovou čistou sieťou .
posilniť odolnosť a konkurencieschopnosť výroby technológií s nulovou čistou sieťou v EÚ
urobiť náš energetický systém bezpečnejším a udržateľnejším
Cieľom je pokryť 40 % potrieb EÚ v oblasti strategických technologických produktov, ako sú solárne fotovoltaické panely, veterné turbíny, batérie a tepelné čerpadlá.
Nové nariadenie stanovuje nové minimálne požiadavky pre takmer všetky výrobky predávané na trhu EÚ. Tieto požiadavky zahŕňajú:
29. novembraPriemyselné emisie: dohoda o nových pravidlách
Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o revízii smernice o priemyselných emisiách (IED) a nariadení o zriadení portálu o priemyselných emisiách (IEP).Dohoda je provizórna až do formálneho prijatia oboma inštitúciami.
Cieľom nových pravidiel je ponúknuť lepšiu ochranu ľudského zdravia a životného prostredia znížením škodlivých emisií z priemyselných zariadení vrátane intenzívnych chovov dobytka do ovzdušia, vody a pôdy a prostredníctvom vypúšťania odpadu. Ich cieľom je tiež zlepšiť oznamovanie environmentálnych údajov aktualizáciou existujúceho európskeho registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (E-PRTR) s cieľom vytvoriť komplexnejší a integrovanejší portál priemyselných emisií.
Cieľom navrhovaného textu je odstrániť prekážky, ktoré odrádzajú spotrebiteľov od opravy z dôvodu nepohodlia, nedostatku transparentnosti alebo ťažkostí s prístupom k opravárenským službám.
15. novembraRada a Parlament dosiahli dohodu o nových pravidlách na zníženie emisií metánu v energetickom sektore
Rada a Parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o nariadení o sledovaní a znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky. Predbežnú dohodu musia schváliť a formálne prijať obe inštitúcie.
Nariadením sa zavádzajú nové požiadavky pre ropný, plynárenský a uhoľný sektor na meranie, oznamovanie a overovanie emisií metánu , ako aj zavádzanie opatrení na zmiernenie takýchto emisií vrátane zisťovania a odstraňovania únikov metánu a obmedzenia odvetrávania a spaľovania. Predkladá tiež globálne monitorovacie nástroje na zabezpečenie transparentnosti emisií metánu z dovozu ropy, plynu a uhlia do EÚ.
9. októbraObnoviteľná energia: Rada prijíma nové pravidlá
Rada prijala novú smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov s cieľom zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2030 na 42,5 % s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 %, čo by umožnilo dosiahnuť 45 % . Každý členský štát prispeje k tomuto spoločnému cieľu.
Všetky členské štáty prispejú k dosiahnutiu ambicióznejších sektorovo špecifických cieľov v oblasti dopravy, priemyslu, budov a diaľkového vykurovania a chladenia. Účelom čiastkových cieľov je urýchliť integráciu obnoviteľných zdrojov v sektoroch, kde je začlenenie pomalšie.
9. októbraRada prijíma nový zákon na dekarbonizáciu odvetvia letectva
Viac obnoviteľných a nízkouhlíkových palív zníži uhlíkovú stopu odvetvia letectva a vytvorí rovnaké podmienky pre udržateľnú leteckú dopravu v EÚ po tom, čo Rada prijala nové nariadenie, takzvanú iniciatívu „ ReFuelEU aviation “.
Cieľom novej legislatívy je nasmerovať leteckú dopravu na trajektóriu cieľov EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 zvýšením dopytu po udržateľných leteckých palivách a ich ponuky , pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky na trhu leteckej dopravy EÚ.
9. októbraOrganické krmivo pre domáce zvieratá: Rada prijíma aktualizované pravidlá označovania
Rada dala konečnú zelenú novému zákonu EÚ, ktorý zosúladí pravidlá týkajúce sa označovania ekologického krmiva pre domáce zvieratá s pravidlami upravujúcimi označovanie ekologických potravín určených na ľudskú spotrebu. Nové nariadenie uľahčí majiteľom domácich zvierat nákup biopotravín pre ich miláčikov. Poskytuje tiež príležitosť pre poľnohospodárov zaoberajúcich sa ekologickou výrobou.
5. októbraFluórované plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu: Rada a Parlament dosiahli dohodu
Vyjednávači Rady a Parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o postupnom obmedzovaní látok, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie a poškodzujú ozónovú vrstvu.Zatiaľ čo existujúce právne predpisy EÚ už výrazne obmedzili používanie týchto plynov, cieľom nových pravidiel je ďalej znižovať ich emisie do atmosféry a prispieť k obmedzeniu nárastu globálnej teploty v súlade s Parížskou dohodou.
Touto dočasnou dohodou sa ukončili rokovania o fluórovaných plynoch a potvrdila sa neformálna dohoda z júna 2023 o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
25. septembraEuro 7: Rada prijíma pozíciu k emisiám z osobných automobilov, dodávok, autobusov a nákladných vozidiel
Rada prijala svoju pozíciu k navrhovanému nariadeniu o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá, pokiaľ ide o ich emisie a životnosť batérie, známejšie ako Euro 7 .
stanoviť adekvátnejšie limity pre emisie vozidiel
ďalšie nižšie emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z cestnej dopravy
V pozícii Rady sa nachádza rovnováha medzi prísnymi požiadavkami na emisie vozidiel a dodatočnými investíciami pre priemysel v čase, keď európski výrobcovia automobilov prechádzajú transformáciou smerom k výrobe automobilov s nulovými emisiami.
19. septembraRada a Parlament dosiahli dočasnú dohodu o posilnení postavenia spotrebiteľov pre ekologický prechod
Cieľom smernice o posilnení postavenia spotrebiteľov pri ekologickom prechode je bojovať proti nekalým obchodným praktikám , ktoré bránia spotrebiteľom správne sa rozhodnúť pre ekologickejšie alebo viac obehové produkty a služby.
zahrnutie nespravodlivých tvrdení založených na kompenzácii emisií skleníkových plynov na zoznam zakázaných praktík
lepšie informácie o predčasnom zastaraní
zavedenie harmonizovaného formátu na zvýšenie viditeľnosti dobrovoľnej obchodnej záruky trvanlivosti
25. júlaNámorná iniciatíva FuelEU: Rada prijíma nový zákon na dekarbonizáciu námorného sektora
Hlavným cieľom námornej iniciatívy FuelEU, ktorá je kľúčovou súčasťou balíka EÚ Fit for 55, je zvýšiť dopyt po obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách a ich konzistentné používanie a znížiť emisie skleníkových plynov z lodného sektora a zároveň zabezpečiť hladké fungovanie námornej dopravy a vyhnúť sa narušeniam vnútorného trhu.
Cieľom novej legislatívy je postaviť námornú dopravu na trajektóriu klimatických cieľov EÚ na roky 2030 a 2050 a mala by zohrávať zásadnú úlohu pri plnení európskeho klimatického zákona.
Členské štáty spoločne zabezpečia zníženie konečnej spotreby energie a budú mať úžitok z flexibility pri dosahovaní cieľa. Vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch (NECP) stanovia indikatívne národné príspevky a trajektórie na dosiahnutie cieľa.
25. júlaInfraštruktúra pre alternatívne palivá: Rada prijíma nový zákon o väčšom počte dobíjacích a čerpacích staníc v Európe
Po prijatí nariadenia o infraštruktúre alternatívnych palív Radou (AFIR) bude v celej Európe rozmiestnených viac nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá, čo umožní sektoru dopravy výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu .
dobíjacie stanice pre osobné a dodávkové automobily je potrebné inštalovať každých 60 km
Vo všetkých mestských uzloch musia byť od roku 2030 rozmiestnené vodíkové čerpacie stanice slúžiace pre osobné aj nákladné autá
Používatelia elektrických vozidiel alebo vozidiel poháňaných vodíkom musia mať možnosť jednoducho platiť na dobíjacích alebo čerpacích staniciach
10. júlaRada prijíma nové nariadenie o batériách a použitých batériách
Nové nariadenie posilňuje pravidlá udržateľnosti pre batérie a použité batérie a zabezpečí, aby boli bezpečné, udržateľné a konkurencieschopné.Cieľom pravidiel je tiež zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s batériami a zabezpečiť spravodlivejšiu hospodársku súťaž vďaka požiadavkám na bezpečnosť, udržateľnosť a označovanie.
Cieľom pravidiel je podporiť obehové hospodárstvo reguláciou batérií počas ich životného cyklu . Stanovujú požiadavky na koniec životnosti, vrátane cieľov a povinností zberu, cieľov pre zhodnocovanie materiálov a rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
3. májaRada prijíma svoju pozíciu o posilnení postavenia spotrebiteľov pre ekologický prechod
Rada prijala svoj mandát na rokovanie o navrhovanej smernici s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov pri ekologickej transformácii, ktorej cieľom je posilniť práva spotrebiteľov zmenou a doplnením smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o právach spotrebiteľov .
posilňuje právo spotrebiteľov na informácie
zakazuje všeobecné environmentálne tvrdenia
zavádza harmonizovaný grafický formát Európskej únie , ktorý má spotrebiteľom pomôcť rozpoznať komerčné záruky trvanlivosti
Návrh je jednou z iniciatív stanovených v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo do roku 2020.
25. aprílaRada a Parlament súhlasia s dekarbonizáciou odvetvia letectva
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o návrhu, ktorého cieľom je dekarbonizácia odvetvia letectva a vytvorenie rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu ( iniciatíva ReFuelEU v oblasti letectva ).Ide o významný návrh, ktorého cieľom je umiestniť leteckú dopravu na trajektóriu klimatických cieľov EÚ na roky 2030 a 2050, keďže SAF sú jedným z kľúčových krátkodobých a strednodobých nástrojov na dekarbonizáciu letectva.
25. aprílaRada prijíma kľúčové právne predpisy na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2030
Rada formálne prijala päť zákonov, ktoré sú súčasťou balíka Fit for 55, ktoré umožnia EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v hlavných odvetviach hospodárstva a zároveň zabezpečiť, že najzraniteľnejší občania a mikropodniky , ako aj odvetvia vystavené úniku uhlíka , budú počas zmeny klímy účinne podporované. Patria sem:
revidovaný systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS)
nový mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc
nový sociálny klimatický fond
Hlasovanie v Rade je posledným krokom rozhodovacieho procesu.
30. marcaPredbežná dohoda o smernici o obnoviteľnej energii
Vyjednávači Rady a Parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o zvýšení podielu obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2030 na 42,5 % s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 %, čo by umožnilo dosiahnuť 45 % . Každý členský štát prispeje k tomuto spoločnému cieľu.
dopravy
priemyslu
budov
diaľkové vykurovanie a chladenie
Účelom čiastkových cieľov je urýchliť integráciu obnoviteľných zdrojov v sektoroch, kde je začlenenie pomalšie.
Túto dočasnú politickú dohodu teraz budú musieť schváliť obe inštitúcie.
Predbežná dohoda obsahuje ambicióznejšie ciele špecifické pre daný sektor v:
28. marcaČlenské štáty stanovujú svoju pozíciu na budúcom trhu s plynom a vodíkom
Rada sa dohodla na svojich rokovacích pozíciách („všeobecné prístupy“) k dvom návrhom, ktoré stanovujú spoločné pravidlá vnútorného trhu pre obnoviteľné a zemné plyny a vodík .Balík dekarbonizácie trhov s vodíkom a plynom pozostáva z návrhu nariadenia a smernice. Cieľom návrhov je vytvoriť regulačný rámec pre infraštruktúru a trhy špecializovanej na vodík a integrované plánovanie siete. Stanovujú tiež pravidlá na ochranu spotrebiteľov a posilňujú bezpečnosť dodávok.
Účelom právnych predpisov je navrhnúť prechod plynárenského odvetvia na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, najmä biometán a vodík, s cieľom dosiahnuť cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality v roku 2050.
28. marcaFormálne prijatá prvá časť balíka Fit for 55
Rada prijala štyri súbory pravidiel zahrnuté v balíku Fit for 55, ktoré umožnia EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Normy emisií CO 2 pre osobné a dodávkové automobily
regulácia zdieľania úsilia
využívanie pôdy a lesná regulácia
rozhodnutie o rezerve stability trhu
Prijatie Radou bolo posledným krokom rozhodovacieho postupu. Pravidlá nadobúdajú účinnosť po uverejnení v úradnom vestníku.
16. marcaRada dosiahla dohodu o zmenách a doplneniach smernice o priemyselných emisiách
Rada prijala svoju rokovaciu pozíciu („všeobecné smerovanie“) k návrhu na revíziu smernice o priemyselných emisiách . Nové pravidlá ponúknu lepšiu ochranu ľudského zdravia a životného prostredia znížením škodlivých emisií z priemyselných zariadení a intenzívnych chovov dobytka do ovzdušia, vody a prostredníctvom vypúšťania odpadu.
Smernica o priemyselných emisiách je hlavným nástrojom EÚ regulujúcim znečistenie z priemyselných zariadení a intenzívnych chovov dobytka , ako sú oxidy dusíka, čpavok, ortuť, metán a oxid uhličitý. Od priemyselných zariadení a fariem sa vyžaduje, aby fungovali v súlade s povolením udeleným vnútroštátnymi orgánmi, pričom štandardne používajú najlepšie dostupné techniky (BAT).
10. marcaRada a Parlament štrajkujú dohodu o smernici o energetickej účinnosti
Predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu o znížení konečnej spotreby energie na úrovni EÚ o 11,7 % v roku 2030 .
19. decembraČlenské štáty sa dohodli na nových pravidlách na zníženie emisií metánu
Rada dosiahla dohodu o návrhu Komisie sledovať a znižovať emisie metánu v odvetví energetiky . Text je prvým svojho druhu a zásadným príspevkom ku klimatickým opatreniam, keďže metán je po oxide uhličitom druhým najdôležitejším skleníkovým plynom.
Návrh zavádza nové požiadavky pre ropný, plynárenský a uhoľný sektor na meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu na najvyššej úrovni. Prevádzkovatelia budú musieť starostlivo zdokumentovať všetky vrty a bane, sledovať ich emisie a prijať vhodné opatrenia na zmiernenie, aby zabránili a minimalizovali emisie metánu pri svojich prevádzkach.
19. decembraRada prijíma rozhodnutie o kompenzačných požiadavkách na emisie z leteckej dopravy (CORSIA)
Rada prijala rozhodnutie o oznámení požiadaviek na kompenzáciu CORSIA (Schéma kompenzácie a znižovania emisií uhlíka pre medzinárodnú leteckú dopravu), ktorej cieľom je prispieť k celosvetovým ambicióznym cieľom smerom ku klimatickej neutralite.CORSIA je globálna schéma na kompenzáciu emisií CO 2 z medzinárodného letectva prijatá Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) v roku 2018, na ktorej sa členské štáty EÚ zaviazali zúčastniť od jej pilotnej fázy, ktorá sa začala v januári 2021.
Dnes prijaté rozhodnutie umožňuje členským štátom splniť si svoju prvú ročnú povinnosť informovať prevádzkovateľov so sídlom v EÚ o svojich požiadavkách na kompenzáciu CORSIA v súlade s ich medzinárodnými záväzkami v ICAO.
18. decembraPredbežná dohoda o systéme obchodovania s emisiami EÚ a sociálnom klimatickom fonde
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o dvoch legislatívnych návrhoch balíka „Fit for 55“ , ktoré ďalej znížia emisie a budú riešiť sociálne vplyvy, a to:
systém obchodovania s emisiami v EÚ
sociálny klimatický fond
Spoluzákonodarcovia sa dohodli na zvýšení celkovej ambície zníženia emisií do roku 2030 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, na 62 % .
Dohoda je predbežná až do formálneho prijatia v oboch inštitúciách.
7. decembraLetecká doprava ETS: Rada a Parlament uzavreli dočasnú dohodu o znížení emisií z letov
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o revízii pravidiel systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS), ktoré sa vzťahujú na sektor letectva. Dohoda zabezpečuje, že letecká doprava prispieva k cieľom EÚ v oblasti znižovania emisií podľa Parížskej dohody.Spoluzákonodarcovia súhlasili s postupným vyraďovaním bezplatných emisných kvót pre sektor letectva takto: 25 % v roku 2024, 50 % v roku 2025 a 100 % od roku 2026. To znamená, že od roku 2026 sa budú kvóty plne dražiť.
Podľa dohody sa EU ETS bude uplatňovať na lety v rámci Európy (vrátane odletov do Spojeného kráľovstva a Švajčiarska), zatiaľ čo CORSIA sa bude vzťahovať na mimoeurópske lety do az tretích krajín zúčastňujúcich sa na CORSIA („čistý rez“) od roku 2022 do roku 2027. Keď emisie z letov do az krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru dosiahnu úrovne nad 85 % zodpovedajúcich uhlíkových kreditov, investujú sa do roku 2019 v krajinách zúčastňujúcich sa na CORSIA.
6. decembraDohoda o obmedzení odlesňovania na celom svete
Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o návrhu na minimalizáciu rizika odlesňovania a znehodnocovania lesov spojených s výrobkami, ktoré sa dovážajú do Európskej únie alebo sa z nej vyvážajú. Dohoda je predbežná až do formálneho prijatia v oboch inštitúciách.
Dočasná dohoda stanovuje povinné pravidlá povinnej starostlivosti pre všetkých prevádzkovateľov a obchodníkov, ktorí umiestňujú, sprístupňujú alebo vyvážajú tieto komodity z trhu EÚ: palmový olej, hovädzie mäso, drevo, káva, kakao, kaučuk a sója . Pravidlá sa vzťahujú aj na množstvo odvodených produktov, ako je čokoláda, nábytok, papier s potlačou a vybrané deriváty na báze palmového oleja (používané napríklad ako zložky vo výrobkoch osobnej starostlivosti). O dva roky sa uskutoční preskúmanie, aby sa zistilo, či je potrebné zahrnúť aj iné produkty.
11. novembraFit for 55: Dohoda o ambicióznych cieľoch odstraňovania uhlíka pri využívaní pôdy a lesnom hospodárstve
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o posilnení príspevku sektora využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) k zvýšeným celkovým ambíciám EÚ v oblasti klímy do roku 2030.Sektor LULUCF pokrýva využívanie pôdy, stromov, rastlín, biomasy a dreva a je zodpovedný za vypúšťanie aj pohlcovanie CO2 z atmosféry. Cieľom je postupne zvyšovať absorpciu a znižovať emisie tak, aby sa dosiahol cieľ celej EÚ.
Do formálneho prijatia stanovili Rada a Parlament celkový cieľ na úrovni EÚ, ktorým je 310 miliónov ton ekvivalentu CO2 čistého zníženia emisií v sektore LULUCF v roku 2030.
8. novembra„Fit for 55“: EÚ posilňuje ciele znižovania emisií pre členské štáty
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o prísnejších cieľoch znižovania emisií pre členské štáty v rámci takzvaného nariadenia o spoločnom úsilí.
cestná a vnútroštátna námorná doprava
budov
poľnohospodárstvo
odpad
malé priemyselné odvetvia
Dohoda zachováva zvýšené národné ciele pridelené každému členskému štátu, ako to navrhuje Komisia, a upravuje spôsob, akým môžu členské štáty využívať existujúcu flexibilitu na splnenie svojich cieľov.
Do formálneho prijatia sa v predbežnej dohode schvaľuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ o 40 % v porovnaní s rokom 2005 pre sektory, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami EÚ (EU-ETS), konkrétne:
27. októbraOdsúhlasený návrh First Fit for 55: EÚ posilňuje ciele CO2 pre nové autá a dodávky
Rada a Európsky parlament dosiahli dočasnú politickú dohodu o prísnejších emisných normách CO2 pre nové autá a dodávky. Cieľom je posunúť sa smerom k mobilite s nulovými emisiami.
Cieľ zníženia emisií CO2 o 55 % pre nové autá a 50 % pre nové dodávky do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2021
Cieľ zníženia emisií CO2 o 100 % pre nové autá aj dodávky do roku 2035
Predbežnú politickú dohodu dosiahnutú v rámci rokovaní v rámci trialógu budú teraz musieť formálne prijať Rada a Parlament.
25. októbraFit for 55: Rada sa dohodla na prísnejších pravidlách pre energetickú hospodárnosť budov
Rada dosiahla dohodu (všeobecné smerovanie) o návrhu na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov . Hlavnými cieľmi revízie sú:
všetky nové budovy by mali byť do roku 2030 budovami s nulovými emisiami
existujúce budovy by sa mali do roku 2050 zmeniť na budovy s nulovými emisiami
Budovy sú zodpovedné za viac ako jednu tretinu emisií skleníkových plynov v EÚ. Zníženie týchto emisií – či už prostredníctvom vyššej energetickej účinnosti alebo zníženia spotreby energie – je kľúčové pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 .
29. júnaFit for 55: Rada dosahuje všeobecné prístupy týkajúce sa znižovania emisií a ich sociálnych dopadov
Rada prijala svoje rokovacie pozície (všeobecné prístupy) k piatim legislatívnym návrhom v balíku Fit for 55 . Členské štáty prijali spoločnú pozíciu k:
Systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS)
zdieľanie úsilia medzi členskými štátmi v sektoroch mimo ETS (ESR)
emisie a záchyty z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)
fond sociálnej klímy (SCF)
nové výkonové emisné normy CO 2 pre osobné automobily a dodávky
Ekologická a energetická transformácia si bude vyžadovať príspevok všetkých sektorov a všetkých členských štátov spravodlivým a inkluzívnym spôsobom.Agnès Pannier-Runacher, francúzska ministerka pre transformáciu energetiky
28. júnaRada sa dohodla na nových pravidlách na celosvetové obmedzenie odlesňovania a degradácie lesov
Rada prijala svoju rokovaciu pozíciu (všeobecný prístup) k novým navrhovaným pravidlám na obmedzenie spotreby produktov, ktoré prispievajú k odlesňovaniu alebo degradácii lesov.
Rada sa dohodla na stanovení povinných pravidiel povinnej starostlivosti pre všetkých prevádzkovateľov a obchodníkov, ktorí umiestňujú, sprístupňujú alebo vyvážajú tieto produkty z trhu EÚ: palmový olej, hovädzie mäso, drevo, kávu, kakao a sóju . Pravidlá sa vzťahujú aj na množstvo odvodených produktov, ako je koža, čokoláda a nábytok.
27. júnaFit for 55: Ministri EÚ sa dohodli na nových cieľoch do roku 2030 v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov
Rada prijala svoje rokovacie pozície (všeobecné prístupy) k dvom legislatívnym návrhom, ktoré sa zaoberajú energetickými aspektmi zmeny klímy v EÚ v rámci balíka „Fit for 55“: k smernici o obnoviteľnej energii a smernici o energetickej účinnosti . Výroba a využívanie energie predstavujú 75 % emisií EÚ a ambicióznejšie ciele dohodnuté s novými navrhovanými pravidlami budú významným príspevkom k splneniu celkového cieľa EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Dekarbonizácia našich energetických systémov prostredníctvom masívneho využívania obnoviteľných energií a značného úsilia v oblasti úspor energie je nevyhnutná na dosiahnutie našich klimatických cieľov. Pomôže nám to tiež znížiť našu energetickú závislosť od Ruska v kontexte vojny na Ukrajine.Agnès Pannier-Runacher, francúzska ministerka pre transformáciu energetiky
17. júnaRada berie na vedomie správu o pokroku pri revízii smernice o zdaňovaní energie
Ministri hospodárstva a financií vzali na vedomie správu o pokroku pri revízii smernice o zdaňovaní energie. Členské štáty budú počas českého predsedníctva pokračovať v rokovaniach v rámci Rady EÚ.
Zdaňovanie energie môže EÚ pomôcť dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy a životného prostredia tým, že podporí prechod na čistejšiu energiu a ekologickejší priemysel .
16. júnaRada prijíma odporúčania o spravodlivom prechode ku klimatickej neutralite a o stimulovaní vzdelávania
Na zmiernenie sociálnych a pracovných výziev Európskej zelenej dohody bol pripravený súbor politických iniciatív na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti EÚ v roku 2050 a odporúčania.Rada tiež prijala odporúčanie na stimulovanie učenia sa pre ekologický prechod a trvalo udržateľný rozvoj . Je to kľúčové, aby sa zabezpečilo, že študenti všetkých vekových kategórií nadobudnú vedomosti, aby mohli žiť udržateľnejšie, získali zručnosti potrebné na meniacom sa trhu práce a podnikli kroky pre udržateľnú budúcnosť.
Počas zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti Rada prijala odporúčanie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby prechod EÚ na klimaticky neutrálne a environmentálne udržateľné hospodárstvo do roku 2050 bol spravodlivý a nikoho nenechal pozadu .
2. júnaBalík Fit for 55: Rada prijíma svoju pozíciu k trom textom týkajúcim sa odvetvia dopravy
Európski ministri dopravy dnes prijali spoločnú pozíciu (všeobecný prístup) ku každému z troch legislatívnych návrhov balíka Fit for 55 , ktoré sa týkajú odvetvia dopravy (infraštruktúra pre alternatívne palivá – AFIR, FuelEU Maritime a ReFuelEU Aviation).Najmä v sektore dopravy je cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % (v súčasnosti sa na tomto sektore podieľa viac ako štvrtina emisií v EÚ).
Ide o dôležitý krok pri implementácii legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý by mal EÚ umožniť splniť jej klimatické ciele: zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
7. aprílaRada prijíma závery o uhlíkovom poľnohospodárstve
Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo prijala závery o uhlíkovom poľnohospodárstve na základe oznámenia Komisie o udržateľných uhlíkových cykloch , ktoré bolo predložené v decembri 2021. Cieľom oznámenia je podporiť poľnohospodárske postupy, ktoré pomáhajú zachytávať uhlík z atmosféry a ukladať ho do pôdy alebo biomasy udržateľným spôsobom.
výsadba živých plotov alebo stromov
pestovanie strukovín
pomocou medziplodín a krycích plodín
praktizovanie ochranárskeho poľnohospodárstva a udržiavanie rašelinísk
zalesňovanie a opätovné zalesňovanie
V záveroch ministri uznali dôležitosť poskytovania finančnej podpory , ktorá poskytuje dostatočný stimul pre poľnohospodárov a lesníkov, aby ich povzbudili, aby prijali tieto postupy šetrné voči klíme.
17. marcaMinistri životného prostredia diskutujú o balíku Fit for 55 a návrhu globálneho odlesňovania
Na zasadnutí Rady pre životné prostredie sa 17. marca 2022 uskutočnila diskusia o smerovaní k súborom v balíku „Fit for 55“, ktoré patria do jej pôsobnosti. Ministri si vymenili názory na systém obchodovania s emisiami pre sektory cestnej dopravy a stavebníctva (ETS RTB), a najmä na účinnosť tohto nástroja pri znižovaní emisií s cieľom dosiahnuť v roku 2030 cieľ -55 %.
Ministri diskutovali aj o návrhu Komisie znížiť na minimum spotrebu produktov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním alebo degradáciou lesov . Ministri si vymenili názory na to, ako zabezpečiť účinný a efektívny systém náležitej starostlivosti s cieľom dosiahnuť vysledovateľnosť potrebnú na zabezpečenie toho, aby produkty zahrnuté do nariadenia nespôsobili odlesňovanie a degradáciu lesov.
17. marcaUdržateľné batérie: členské štáty sú pripravené začať rokovania s Parlamentom
Rada prijala všeobecné smerovanie k návrhu nariadenia na posilnenie právnych predpisov EÚ o batériách a použitých batériách . Nové pravidlá podporia rozvoj udržateľných a bezpečných výrobných reťazcov batérií počas ich životného cyklu a vytvoria rovnaké podmienky na vnútornom trhu.
„pas batérie“
prísne obmedzenia pre nebezpečné látky
uhlíková stopa pre batérie
rozšírená zodpovednosť výrobcu
povinnosť, aby nové batérie obsahovali recyklované materiály
požiadavky na povinnú starostlivosť pre dodávateľské reťazce
15. marcaMechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM): Rada súhlasí so svojím mandátom na rokovania
Rada dnes dosiahla dohodu o texte, ktorý bude tvoriť základ jej pozície pri budúcich rokovaniach s Európskym parlamentom o mechanizme na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM). Je to jeden z kľúčových prvkov balíka EÚ „Fit for 55“.
CBAM sa zameriava na dovoz produktov náročných na uhlík . Cieľom CBAM je zabrániť tomu, aby snahy EÚ o znižovanie emisií skleníkových plynov boli kompenzované zvyšovaním emisií mimo jej hraníc premiestnením výroby do krajín mimo EÚ alebo zvýšeným dovozom produktov náročných na uhlík.
24. februáraMinistri vedú diskusiu o budúcnosti ekosystému priemyselnej mobility
Ministri sa zaoberali konkrétnymi výzvami, ktoré by implementácia balíka „Fit for 55“ predstavovala pre odvetvia mobility. Diskutovali o svojom odhade rozsahu a nákladov prechodu na ekologickú mobilitu, ale aj o jeho dlhodobých prínosoch a opatreniach potrebných na podporu prechodu.Rada tiež jednomyseľne prijala všeobecný prístup k navrhovanej smernici o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD).
Členské štáty uvítali skutočnosť, že Rada pre konkurencieschopnosť mala zohrávať dôležitú úlohu pri usmerňovaní rôznych politík na urýchlenie ekologického prechodu EÚ.
21. februáraRada diskutuje o tom, ako znížiť globálne odlesňovanie
Počas februárového stretnutia ministri poľnohospodárstva diskutovali o smerovaní k návrhu nariadenia Komisie o výrobkoch bez odlesňovania. Cieľom nariadenia je zabezpečiť, aby výrobky spotrebované na trhu EÚ neprispievali k odlesňovaniu a degradácii lesov na celom svete. Urobí to stanovením pravidiel náležitej starostlivosti pre hospodárske subjekty, aby sa znížilo riziko, že komodity uvádzané na trh EÚ, ako je sója, hovädzie mäso, palmový olej, drevo, kakao a káva, sú spojené s odlesňovaním.
stanoviť jasné a jednoznačné definície v súlade s politikou EÚ v oblasti lesného hospodárstva
vyhnúť sa neprimeranej administratívnej a finančnej záťaži
zabezpečiť konzistentné vykonávanie nariadenia v celej EÚ
Ministri vo všeobecnosti privítali navrhované nariadenie. Predovšetkým zdôraznili potrebu:
2021
20. decembraMinistri životného prostredia hodnotia pokrok v súvislosti s balíkom Fit for 55
Rada pre životné prostredie vzala na vedomie správu o pokroku, ktorú pripravilo slovinské predsedníctvo, a uskutočnila politickú diskusiu o piatich súboroch v balíku „Fit for 55“:
revízia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS)
revízia nariadenia o záväznom ročnom znížení emisií skleníkových plynov členskými štátmi (nariadenie o zdieľaní úsilia)
revízia nariadenia o emisiách skleníkových plynov a odstraňovaní z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)
revízia pravidiel pre výkonové emisné normy CO 2 pre nové autá a dodávky
nariadenie o vytvorení sociálneho klimatického fondu
Ministri si vymenili názory na úroveň ambícií potrebnú na ďalší pokrok v piatich súboroch týkajúcich sa klímy v nadchádzajúcich mesiacoch, pričom zohľadnili rôzne prepojenia medzi návrhmi balíka „Fit for 55“. Ministri tiež vyjadrili svoje názory na to, čo považujú v týchto spisoch za najcitlivejšie.
Ministri vzali na vedomie celkový pokrok v súvislosti s balíkom Fit for 55 v rôznych zloženiach Rady na základe správy predloženej slovinským predsedníctvom. Ministri potom mali prvú formálnu diskusiu o každom z troch dopravných návrhov Fit for 55 – ReFuelEU Aviation, FuelEU Maritime a infraštruktúra pre alternatívne palivá – s cieľom usmerniť ďalšiu prácu na týchto súboroch.
7. decembraPokrok v programe „Fit for 55“ z ekonomického hľadiska
Ministri hospodárstva a financií diskutovali o pokroku dosiahnutom v súvislosti s balíkom „Fit for 55“ z hospodárskeho hľadiska na svojom zasadnutí Rady v decembri.
Ministri vzali na vedomie pokrok dosiahnutý v súvislosti s návrhmi Fit for 55 na základe dvoch správ, ktoré pripravilo slovinské predsedníctvo. V tejto súvislosti sa zamerali najmä na návrhy mechanizmu úpravy uhlíka a revíziu smernice o zdaňovaní energie.
2. decembraRada pre energetiku hodnotí pokrok v súvislosti s energetickými návrhmi Fit for 55
Ministri viedli politickú diskusiu o balíku Fit for 55, najmä o dvoch spisoch týkajúcich sa energetiky: smernice o obnoviteľnej energii a energetickej účinnosti .S cieľom určiť smer ďalšej práce ministri diskutovali o rovnováhe medzi potrebou podporovať potenciál obnoviteľných zdrojov energie ako nákladovo efektívneho zdroja energie a uznaním vnútroštátnych podmienok a rôznych východiskových bodov.
Uvítali pokrok dosiahnutý v spisoch a zhodnotili hlavné nevyriešené otázky týkajúce sa balíka ako celku a najmä dvoch spisov týkajúcich sa energetiky.
25. novembraMinistri vnútorného trhu a priemyslu bilancujú balík Fit for 55
Počas zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť boli ministri EÚ zodpovední za vnútorný trh a priemysel informovaní slovinským predsedníctvom o balíku „Fit for 55“ z hľadiska priemyslu vrátane výziev a príležitostí pre podniky vyplývajúce z prechodu na klimatickú neutralitu.
15. novembraRada prijíma závery o novej stratégii EÚ v oblasti lesného hospodárstva do roku 2030
Komisia predstavila novú stratégiu lesného hospodárstva v júli 2021 ako kľúčový prvok európskej zelenej dohody. Rada vo svojich záveroch schválených v novembri 2021 uvítala stratégiu lesného hospodárstva a zdôraznila:
zásadnú úlohu lesov pre ľudské zdravie , zdravie zvierat a zdravé prírodné prostredie
že lesné hospodárstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode EÚ na ekologické, klimaticky neutrálne a konkurencieschopné obehové biohospodárstvo
potreba nájsť rovnováhu medzi environmentálnymi, sociálnymi a ekonomickými aspektmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
12. októbraFit pre 55: Rada diskutuje o príspevku pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
Počas zasadnutia Rady si ministri poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ vymenili názory o možnom príspevku odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k balíku Fit for 55. Medzi získané body patrili:
možné prekrývanie s novou spoločnou poľnohospodárskou politikou
zabezpečenie potravinovej bezpečnosti
je potrebné, aby sa pri stanovovaní klimatických cieľov zohľadnili rôzne východiskové body členských štátov
6. októbraRada pre životné prostredie diskutuje o balíku Fit for 55
Ministri životného prostredia EÚ viedli prvú formálnu diskusiu o balíku Fit for 55 s osobitným zameraním na iniciatívy, ktoré patria do pôsobnosti Rady pre životné prostredie.
Diskusia sa zamerala na rovnováhu a vzájomné prepojenia medzi rôznymi návrhmi, ako aj na ich príspevok k zvýšeným ambíciám EÚ v oblasti klímy . Ministri vyjadrili svoje názory na rozloženie úsilia medzi členskými štátmi a v rámci oboch členských štátov a rôznych príslušných hospodárskych sektorov, ako aj na vplyv návrhov na občanov . Diskusia sa zaoberala najmä rozšírením obchodovania s emisiami na budovy a cestnú dopravu.
29. septembraVhodné pre 55 z priemyselného hľadiska
Ministri EÚ zodpovední za oblasti vnútorného trhu a priemyslu diskutovali o vplyve nového klimatického a energetického balíka na hospodárstvo a priemysel vrátane výziev a príležitostí pre malé a stredné podniky pri prechode na klimatickú neutralitu.
Ministri sa vo všeobecnosti zhodli, že cenovo dostupná dekarbonizovaná energia je jedným z predpokladov úspechu balíka Fit for 55. Zdôraznili dôležitosť navrhovaného mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) , ktorý by mal zabrániť úniku uhlíka.
22. – 23. septembraMinistri dopravy a energetiky EÚ sa stretávajú v Slovinsku, aby prediskutovali balík Fit for 55
Ministri dopravy a energetiky EÚ sa stretli v Brde pri Kranju v Slovinsku na sérii stretnutí:
neformálne stretnutie ministrov dopravy
neformálne stretnutie ministrov energetiky
neformálne stretnutie ministrov dopravy a energetiky
Diskutovali o spoločných výzvach týchto dvoch sektorov vyplývajúcich z prechodu na klimatickú neutralitu a súvisiacom cieli znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, čo je stredobodom legislatívneho balíka Fit for 55 .
20. júlaMinistri životného prostredia EÚ diskutujú o balíku Fit for 55
Komisia predstavila svoj balík „Fit for 55“ 14. júla 2021. Ministri životného prostredia a zmeny klímy EÚ zorganizovali 20. – 21. júla 2021 neformálne stretnutie , ktoré zorganizovalo slovinské predsedníctvo, aby si vymenili názory na balík.
Privítali balík a zdôraznili, že hlavnými zásadami by mali byť spravodlivosť, solidarita, ambície a efektívnosť medzi členskými štátmi EÚ.
19. júlaRada prijíma závery o ekologickom pláne EÚ
V júli 2021 Rada prijala závery o akčnom pláne pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý navrhla Komisia. Ministri EÚ sa dohodli na týchto hlavných bodoch:
ekologické poľnohospodárstvo je dôležité pre udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva
rozvoj ekologickej výroby pomáha zabezpečiť príjmy a vytvárať pracovné miesta
vyvážený dopyt a ponuka ekologických produktov zabezpečujú ziskovosť tohto odvetvia
pri definovaní cieľov a intervencií je potrebné zvážiť špecifiká a rôzne situácie v členských štátoch
zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán je rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov stratégie
11. júnaRada schvaľuje stratégiu EÚ pre vlny obnovy
Budovy spotrebujú 40 % energie EÚ a vypúšťajú 36 % emisií skleníkových plynov EÚ súvisiacich s energiou. Cieľom stratégie vlny renovácie je zintenzívniť úsilie o renováciu budov v celej EÚ, aby sektor stavebníctva prispel potrebným spôsobom k cieľu EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a zabezpečil spravodlivý a spravodlivý ekologický prechod.
Ministri na svojom zasadnutí v júni 2021 schválili závery Rady o stratégii vlny renovácie. V záveroch sa schvaľuje cieľ stratégie do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť mieru renovácií súvisiacich s energiou v EÚ a zároveň riešiť energetickú chudobu, vytvárať nové pracovné miesta a podporovať obehové hospodárstvo.
10. júnaRada schvaľuje stratégiu prispôsobenia sa zmene klímy a diskutuje o návrhu na nulové znečistenie a batérie
Ministri životného prostredia EÚ sa stretli v Luxemburgu na svojom prvom fyzickom zasadnutí Rady počas portugalského predsedníctva. Prijali závery podporujúce novú stratégiu EÚ pre prispôsobenie sa zmene klímy . Stratégia načrtáva dlhodobú víziu pre EÚ, aby sa do roku 2050 stala spoločnosťou odolnou voči zmene klímy, ktorá sa plne prispôsobí nevyhnutným vplyvom zmeny klímy.Ministri si tiež vymenili názory na oznámenie Komisie o akčnom pláne EÚ o nulovom znečistení , ktorého cieľom je znížiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a vytvoriť prostredie bez toxických látok.
Ministri zhodnotili pokrok dosiahnutý v súvislosti s návrhom nariadenia o batériách a použitých batériách, ktorý Komisia predložila 10. decembra 2020.
Členské štáty EÚ schválili novú stratégiu prispôsobenia sa zmene klímy.
7. júnaKlimatická neutralita: Rada prijíma Fond pre spravodlivú transformáciu
Rada prijala nariadenie, ktorým sa zriaďuje fond vo výške 17,5 miliardy EUR , ktorý prispeje k tomu, aby bol ekologický prechod spravodlivý a inkluzívny .Celková suma 17,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018) sa skladá zo 7,5 miliardy EUR, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok na obdobie rokov 2021 – 2027 a 10 miliárd EUR z nástroja obnovy (EÚ novej generácie), ktorý bude k dispozícii v rokoch 2021, 2022 a 2023.
Členské štáty tiež prispejú k programom JTF. Okrem toho môžu presúvať zdroje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu Plus. To môže potenciálne zmobilizovať investície vo výške takmer 30 miliárd EUR .
Fond spravodlivej transformácie (JTF) bude financovať projekty, ktoré zmiernia sociálno-ekonomické náklady pre komunity v celej EÚ, ktoré sú silne závislé od fosílnych palív alebo priemyselných odvetví náročných na skleníkové plyny a ktoré potrebujú diverzifikovať miestnu ekonomiku.
5. májaVeľvyslanci EÚ schválili kompromisný text o klimatickom zákone EÚ
Veľvyslanci EÚ schválili konečný kompromisný text klimatického zákona EÚ, na ktorom sa v apríli 2021 dohodli vyjednávači Rady a Parlamentu.
cieľ 55 % čistých emisií do roku 2030
cieľ klimatickej neutrality pre celú EÚ do roku 2050
zriadenie Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy
použitie emisného rozpočtu na stanovenie cieľa do roku 2040
26. aprílaÚverový nástroj pre verejný sektor na podporu spravodlivej klimatickej zmeny – dosiahnutá predbežná dohoda
Predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú dohodu o novom úverovom nástroji pre verejný sektor , ktorý inkluzívnym spôsobom podporí prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v EÚ .
Nástroj bude prínosom pre regióny, ktoré sú najviac zasiahnuté prechodom na klimatické ciele EÚ do roku 2030 a cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, ako sú regióny s vysokými emisiami uhlia a uhlíka. Bude podporovať širokú škálu udržateľných investičných projektov , ktoré riešia rozvojové potreby týchto regiónov vyplývajúce z klimatických zmien. Patria sem projekty v oblastiach ako energetická a dopravná infraštruktúra, siete diaľkového vykurovania, opatrenia energetickej účinnosti a sociálna infraštruktúra.
21. aprílaEurópske klimatické právo: Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu
Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli dočasnú politickú dohodu, ktorá uzákonila cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050 a kolektívny cieľ zníženia čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
uprednostňovať znižovanie emisií pred ich pohlcovaním, pokiaľ ide o cieľ do roku 2030
zriadenie Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy , ktorý bude poskytovať vedecké poradenstvo a podávať správy o opatreniach, cieľoch a rozpočtoch EÚ
stanovenie prechodného cieľa v oblasti klímy do roku 2040 , ktorý má navrhnúť Komisia
Dočasná politická dohoda podlieha schváleniu Radou a Parlamentom predtým, ako prejde formálnymi krokmi postupu prijímania.
Stratégia stanovuje dlhodobú víziu chemickej politiky EÚ. S ním chce EÚ a členské štáty:
2020
17. decembraRada súhlasí s úplným všeobecným prístupom k návrhu európskeho klimatického zákona
Rada dosiahla dohodu o všeobecnom smerovaní k návrhu európskeho zákona o klíme vrátane nového cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 v súlade s usmerneniami Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020. Hlavným cieľom európskeho zákona o klíme je začleniť do právnych predpisov cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050 .
Dnes sme dosiahli dôležitý míľnik, pokiaľ ide o návrh európskeho zákona o klíme. EÚ je pevne odhodlaná stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 a vysielame jasný signál svetu s naším posilneným cieľom zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030.Svenja Schulze, spolková ministerka životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti Nemecka
16. decembraLen prechodný fond: Rada schvaľuje politickú dohodu s Parlamentom
Veľvyslanci EÚ schválili 16. decembra 2020 dočasnú politickú dohodu dosiahnutú nemeckým predsedníctvom Rady a Európskym parlamentom o novom spravodlivom prechodnom fonde vo výške 17,5 miliardy EUR .Fond spravodlivej transformácie je potvrdením našej solidarity a politickej vôle ako Únie spoločne riešiť zmenu klímy. Pomôže to zosúladiť ekonomiku a ekológiu. Nemôžeme realizovať Európsku zelenú dohodu bez toho, aby sme zmiernili dôsledky pre tých, ktorí sú najviac postihnutí dekarbonizáciou nášho hospodárstva.Peter Altmaier, nemecký spolkový minister hospodárstva a energetiky
Zdroje budú pochádzať z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (7,5 miliardy EUR) a nástroja novej generácie EÚ (10 miliárd EUR rozložených na tri roky).
10. – 11. decembraLídri EÚ schvaľujú nový záväzný klimatický cieľ
Európska rada schválila záväzný cieľ EÚ dosiahnuť čisté zníženie domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vyzvala Radu a Parlament, aby tento nový cieľ premietli do návrhu európskeho zákona o klíme a urýchlene ho prijali.
stimulovať udržateľný hospodársky rast
vytvárať pracovné miesta
prinášajú zdravotné a environmentálne prínosy pre občanov EÚ
prispievať k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ podporovaním ekologických inovácií
29. októbraFinancovanie v oblasti klímy: Príspevky EÚ a členských štátov sa v roku 2019 naďalej zvyšovali
Príspevky EÚ a jej členských štátov na podporu rozvojových krajín pri znižovaní emisií skleníkových plynov a vyrovnávaní sa s dôsledkami zmeny klímy v roku 2019 naďalej rástli, čím sa od roku 2013 potvrdil stabilný stúpajúci trend.Príspevok na financovanie zmeny klímy sa považuje za dôležitý krok pri implementácii právne záväznej dohody o zmene klímy dosiahnutej v Paríži v decembri 2015.
Finančná podpora v oblasti klímy poskytovaná EÚ a jej členskými štátmi (vrátane Spojeného kráľovstva) dosiahla v roku 2019 23,2 miliardy EUR , čo predstavuje nárast o 6,9 % v porovnaní s rokom 2018. Celková suma bez Spojeného kráľovstva predstavovala 21,9 miliardy EUR , čo predstavuje nárast o 7,4 % v porovnaní s celkovou sumou za EÚ 27 v roku 2018.
23. októbraMinistri životného prostredia dosiahli čiastočnú dohodu o klimatickom zákone EÚ a prijali závery o biodiverzite
Ministri životného prostredia EÚ dosiahli dohodu o čiastočnom všeobecnom smerovaní k navrhovanému európskemu klimatickému zákonu . Rada súhlasila s tým, že cieľ klimatickej neutrality celej Únie do roku 2050 by mali spoločne sledovať všetky členské štáty. Zdôraznila dôležitosť podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi a nákladovej efektívnosti pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality.
Schválili aj ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 vrátane jej cieľov v oblasti ochrany a obnovy prírody, pričom uznali potrebu zintenzívniť úsilie riešením priamych a nepriamych faktorov straty biodiverzity a prírody. Závery poskytujú politické usmernenia, pokiaľ ide o vykonávanie stratégie, a opätovne potvrdzujú odhodlanie EÚ ísť príkladom pri riešení globálnej krízy v oblasti biodiverzity a pri vytváraní nového ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu na konferencii OSN o biodiverzite v roku 2021.
21. októbraMechanizmus spravodlivého prechodu: Rada súhlasí so svojou pozíciou k úverovému nástroju pre verejný sektor
Veľvyslanci členských štátov pri EÚ odsúhlasili pozíciu Rady k novému úverovému nástroju pre verejný sektor, ktorý sa má vytvoriť v rámci mechanizmu spravodlivého prechodu. Podporí investície verejného sektora v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Nový úverový nástroj pre verejný sektor poskytne 1,5 miliardy EUR vo forme grantov z rozpočtu EÚ, aby umožnili finančným partnerom podporovať projekty, ktoré riešia výzvy prechodu.
19. októbraRada uprednostňuje opatrenia pre udržateľné potravinové systémy: závery o stratégii od farmy až po stôl
Rada prijala súbor záverov o stratégii, v ktorých podporuje cieľ rozvoja európskeho udržateľného potravinového systému od výroby až po spotrebu. Závery obsahujú trojitý politický odkaz od členských štátov, ktoré súhlasili s tým, že zabezpečia:
dostatok a cenovo dostupných potravín a zároveň prispeje ku klimatickej neutralite EÚ do roku 2050
spravodlivý príjem a silná podpora pre prvovýrobcov
konkurencieschopnosti poľnohospodárstva EÚ na globálnej úrovni
15. októbraLídri EÚ diskutujú o ambíciách EÚ v oblasti klímy do roku 2030
Európska rada diskutovala o oznámení Komisie „Zintenzívnenie ambícií Európy v oblasti klímy do roku 2030“ vrátane navrhovaného cieľa zníženia emisií aspoň o 55 % do roku 2030 a opatrení potrebných na dosiahnutie tohto cieľa. Európska rada vyzvala Radu, aby v tejto veci pokračovala. Vedúci predstavitelia vyzvali Komisiu, aby uskutočnila hĺbkové konzultácie s členskými štátmi s cieľom posúdiť konkrétne situácie a poskytnúť viac informácií o vplyve na úrovni členských štátov .
Vedúci predstavitelia EÚ sa domnievajú, že aktualizovaný cieľ by mala EÚ dosiahnuť spoločne čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov . Na tomto úsilí sa zúčastnia všetky členské štáty, pričom zohľadnia vnútroštátne okolnosti a úvahy o spravodlivosti a solidarite .
25. júnaEmisie z leteckej dopravy: EÚ si vyberá ambicióznejšiu možnosť výpočtu požiadaviek na kompenzáciu
Rada prijala rozhodnutie zapojiť sa do schémy kompenzácie a znižovania emisií uhlíka pre medzinárodné letectvo (CORSIA) od začiatku jeho dobrovoľnej fázy 1. januára 2021. Týmto rozhodnutím sa stanovuje pozícia EÚ k metóde, ktorá sa má použiť na výpočet požiadaviek na kompenzáciu prevádzkovateľov lietadiel počas pilotnej fázy CORSIA v rokoch 2021 – 2023. To pravdepodobne povedie k vyšším požiadavkám na kompenzáciu, a preto bude lepšie pre životné prostredie.
Dnešné rozhodnutie potvrdzuje neochvejnú podporu EÚ pre CORSIA ako celosvetový systém na obmedzenie emisií z leteckej dopravy a pomoc pri riešení klimatických zmien. Environmentálne ambície Zelenej dohody sa nedosiahnu tak, že Európa bude konať sama, pretože hybné sily zmeny klímy nie sú obmedzené štátnymi hranicami.Oleg Butković, chorvátsky minister pre more, dopravu a infraštruktúru, predseda Rady
24. júnaFond spravodlivého prechodu: Rada súhlasí so svojou čiastočnou vyjednávacou pozíciou
EÚ podniká kroky na dosiahnutie svojho cieľa klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 účinným a spravodlivým spôsobom. Veľvyslanci EÚ podporili čiastočnú pozíciu Rady na rokovania s Európskym parlamentom o zriadení Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Cieľom fondu je znížiť sociálno-ekonomické náklady pre tie komunity, ktoré sú menej vybavené na to, aby dokázali čeliť výzvam zelenej transformácie. Zameria sa najmä na regióny a územia, ktoré potrebujú postupne ukončiť produkciu a využívanie uhlia, lignitu, rašeliny a ropných bridlíc alebo transformovať uhlíkovo náročné odvetvia.
24. júnaEurópsky rok železníc 2021: Rada súhlasí so svojou pozíciou na podporu tejto iniciatívy
Výbor stálych predstaviteľov sa dohodol na mandáte na rokovanie o návrhu stanoviť rok 2021 za Európsky rok železníc. Iniciatíva bude zahŕňať celý rad podujatí a kampaní na prilákanie väčšieho počtu ľudí a tovaru na železnice a jej cieľom je propagovať železnicu ako ekologický, bezpečný a inovatívny spôsob dopravy, ktorý je kľúčovým prvkom pri prechode k udržateľnej a inteligentnej mobilite.
Železničná doprava šetrná k životnému prostrediu a energeticky účinná bude zohrávať kľúčovú úlohu pri pomoci EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Kríza COVID-19 tiež ukázala, ako môže železničná doprava za výnimočných okolností uľahčiť zásobovanie základným tovarom, ako sú zdravotnícke pomôcky, potraviny a palivo.Oleg Butković, chorvátsky minister pre more, dopravu a infraštruktúru, predseda Rady
23. júnaMinistri životného prostredia: Európska zelená dohoda by mala viesť oživenie smerom k zelenému rastu
Ministri životného prostredia a klímy EÚ viedli politickú diskusiu o príspevku politík v oblasti životného prostredia a klímy k obnove po pandémii COVID-19. Zhodli sa, že európska zelená dohoda by mala viesť oživenie smerom k zelenému rastu a odolnejšej EÚ.
Chceme vybudovať modernú, čistú a zdravú ekonomiku, ktorá pomôže zabezpečiť živobytie pre ďalšie generácie. Plán obnovy môže pomôcť naštartovať európske hospodárstvo po kríze COVID-19 a zároveň môže podporiť udržateľnosť Európy a opatrenia v oblasti klímy.Tomislav Ćorić, minister životného prostredia a energetiky Chorvátska
15. júnaMinistri energetiky EÚ diskutujú o zelenej dohode EÚ a hospodárskej obnove
Ministri energetiky EÚ si vymenili názory na hospodárske oživenie po kríze COVID-19 a Európsku zelenú dohodu so zameraním na inovatívne energetické riešenia.
Ministri sa zhodli, že inovatívne energetické technológie, ako sú inteligentné siete, vodík (najmä z obnoviteľných zdrojov) a obnoviteľná energia na mori, ako aj na mori, budú mať veľký význam pre vytváranie pracovných miest v Európe, konkurencieschopnosť a dekarbonizáciu. Viacerí ministri uviedli, že veľká časť dodatočných investičných potrieb súvisiacich s energetikou, klímou a dopravou už bola stanovená v národných energetických a klimatických plánoch členských štátov (NECP).
Ministri diskutovali o inováciách v energetickom sektore, ktoré majú potenciál podporiť oživenie európskeho hospodárstva
8. júnaMinistri poľnohospodárstva vítajú stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a poľnohospodárstva
Ministri poľnohospodárstva EÚ si vymenili názory na stratégie „Farm to fork“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré Európska komisia prijala 20. mája 2020.Stratégie Farm to Fork a Biodiverzita budú zohrávať kľúčovú úlohu pri implementácii Európskej zelenej dohody a Plánu obnovy Európy. Musíme posúdiť potenciálny príspevok odvetví poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva k dosiahnutiu cieľov stanovených v oboch stratégiách. Osobitnú pozornosť však musíme venovať aj vplyvu na tieto odvetvia. Naši poľnohospodári, rybári a výrobcovia akvakultúry si zaslúžia spravodlivý prechod, predvídateľné podmienky a primerané finančné zdroje.Marija Vučković, ministerka poľnohospodárstva Chorvátska
Ministri privítali obe stratégie a ambíciu posilniť úlohu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Zdôraznili, že ambiciózne ciele stratégie Farm to fork a Biodiverzita musia byť spojené s ambicióznym rozpočtom.
5. marcaMinistri životného prostredia a klímy si vymieňajú názory na Európsku zelenú dohodu
Ministri životného prostredia a klímy si vymenili názory na oznámenie Komisie o Európskej zelenej dohode.
V rámci akéhokoľvek iného Komisia predložila svoj návrh európskeho klimatického zákona a mechanizmu spravodlivého prechodu v rámci Európskej zelenej dohody. Komisia tiež predložila svoje oznámenie o investičnom pláne Európskej zelenej dohody.
27. – 28. februáraRada pre konkurencieschopnosť diskutuje o prechode na klimaticky neutrálnu EÚ
Komisia predstavila svoje oznámenie o zelenej dohode ministrom na verejnom zasadnutí. Ministri diskutovali o prechode na klimaticky neutrálny a obehový priemysel EÚ na základe poznámky, ktorú pripravilo predsedníctvo.
27. januáraMinistri diskutujú o poľnohospodárskych aspektoch Zelenej dohody
Komisia predstavila svoje oznámenie o zelenej dohode ministrom na verejnom zasadnutí. Ministri diskutovali o poľnohospodárskych aspektoch Zelenej dohody na základe riadiacej poznámky, ktorú pripravilo predsedníctvo.
21. januáraZelená dohoda: ministri diskutujú o finančných a ekonomických aspektoch
Ministri diskutovali o finančných a ekonomických aspektoch Európskej zelenej dohody. Komisia predložila svoje oznámenie o investičnom pláne pre trvalo udržateľnú Európu uverejnené 14. januára.
19. decembraVýmena názorov na politiku EÚ v oblasti životného prostredia a klímy v nasledujúcom období
Rada pre životné prostredie si vymenila názory na politiku EÚ v oblasti životného prostredia a klímy v novom legislatívnom období vrátane Európskej zelenej dohody.
12. – 13. decembraLídri EÚ schvaľujú cieľ klimatickej neutrality do roku 2050
Európska rada schválila cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, hoci Poľsko sa v tejto fáze nemôže zaviazať k realizácii tohto cieľa. Vedúci predstavitelia EÚ vzali na vedomie oznámenie Komisie o zelenej dohode a požiadali Radu, aby na ňom pracovala.
20. – 21. júnaStrategický program: Lídri EÚ vyzývajú na klimaticky neutrálnu, zelenú, spravodlivú a sociálnu Európu
Európska rada prijala nový strategický program na roky 2019 – 2024. Vybudovanie klimaticky neutrálnej, zelenej, spravodlivej a sociálnej Európy je jedným z jej kľúčových cieľov.
Zostaňte informovaní a nenechajte sa ohromiť, prihláste sa teraz!
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky
Súbory cookie používame na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Keď návštevníci webu zanechávajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a User Agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu.
Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.
Multimédiá
Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.
Súbory cookies
Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok.
Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača.
Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené.
Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.
Vložený obsah z iných webových stránok
Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku.
Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.
S kým zdieľame vaše údaje
Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.
Ako dlho uchovávame vaše údaje
Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu.
Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.
Aké práva máte nad svojimi údajmi
Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.
Kam sa vaše údaje odosielajú
Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Necessary
These cookies are needed for the website's core functionality, like enabling navigation or ensuring security. Without them, the website may fail to operate as intended. They do not collect or store any personally identifiable information.
Function
Function cookies allow us to remember your choices and preferences. This can include language settings, login information, and previously viewed items.
Analytics
These cookies collect information about how visitors interact with the site. The data helps us improve functionality and deliver a better user experience.
Performance
Similar to Analytics, these cookies focus on website performance and user experience. They may track page load times, browser compatibility, and other technical aspects to optimize website speed and efficiency.
Advertisement
These cookies are used for marketing purposes, such as targeted advertising and retargeting campaigns. They track user behavior across different websites to deliver personalized advertisements.