Vláda SR schvaľuje…..

Je to z nedávneho rokovania vlády (december 2024) a mnohým sa to bude možno zdať, že je všetko v poriadku. Vážne?

Návrh projektu verejno-súkromného partnerstva: Komplexná obnova mostov na cestách I. triedy

Číslo materiálu: UV-36837/2025

Predkladateľ: minister dopravy

Výsledok rokovania: Schválený

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31428/1

V Dokumente a uvádza:

Návrh projektu verejno-súkromného partnerstva:
Komplexná obnova mostov na cestách I. triedy
Úvod
Doprava, ako jedno z odvetví hospodárstva plniacich ekonomickú aj spoločenskú funkciu
v hospodárstve, v podobe premiestňovania osôb, materiálov alebo tovarov medzi miestami
vzniku a zániku potreby prepravy, je významným determinantom ekonomickej aktivity a sily
trhu. Podmienkou prosperujúcej ekonomiky je trvalo udržateľný dopravný systém poskytujúci
adekvátnu kvalitatívnu a kvantitatívnu úroveň, bezpečnosť, alternatívnosť, a potenciál
(rezervu) zvládnutia narastajúcich kapacitných nárokov vyplývajúcich z rozvoja ekonomických
aktivít, narastajúcej životnej úrovne a mobility obyvateľstva a tovarov. Zároveň má strategickú
úlohu v kontexte obrany štátu, integrácie do dopravných sietí TEN-T a plnenia klimatických a
rozpočtových cieľov krajiny.

Tu každému odporúčam článok TEN-T pre celé pochopenie aj s Vojenská mobilita aj s hlasovaním v EP a v NRSR: https://www.dostojneslovensko.online/transeuropska-dopravna-siet/

Variant MIDI v sebe zahŕňa všetky mosty na cestách I. triedy, nachádzajúce sa na tzv. určených
automobilových cestách (UAC), ktorých rekonštrukciu požadovalo Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky (ďalej len „MO SR“) počas vypracovávania štúdie uskutočniteľnosti
Projektu v rámci diskusií medzi MD SR a MO SR.

Tieto skutočnosti boli schválené ešte v roku 2014, spolocny-obranny-plan-medzi-nato-a-eu-dokazujuce-dokumenty-na-vlady-financovanie a v 2018 pri Projekt Trojmorie https://www.dostojneslovensko.online/projekt-trojmorie/

strategia-pre-udrzatelnu-a-inteligentnu-mobilitu-v-europskej-zelenej-dohode

vyzva-autodopravcom-vsetkym-obcanom-eu-transformuje-dopravu-komisia-predstavuje-svoj-plan-ekologickej-inteligentnej-mobility-koniec-slobodneho-zivota

Priority a ciele v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry SR sú definované v súbore
strategických dokumentov prijatých v gescii MD SR, MF SR a vlády SR. Tieto dokumenty
formujú rámec pre plánovanie, financovanie a realizáciu projektov vo verejnom záujme,
vrátane projektov rekonštrukcie mostných objektov na cestách I. triedy.
Vláda SR vo svojom oficiálnom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky pre roky
2023-2027 označila rekonštrukcie mostných objektov a modernizáciu ciest I. triedy za prioritu
národného významu

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 – Fáza II je dlhodobý strategický dokument
MD SR schválený v decembri 2016, ktorý nastavuje víziu a ciele dopravného sektora SR v
horizonte do roku 2030

zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre ýstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o strategických investíciách“). Jeho zámerom je
uľahčiť investorom, vrátane subjektov verejno-súkromného partnerstva, realizáciu investícií,
ktoré sú strategicky významné pre SR. https://www.dostojneslovensko.online/2021-0420-cod-ten-t-a-strategicke-investicie-a-pre-vystavbu-transeuropskej-dopravnej-siete/

Ako sa píše  o vojenskej mobilite z EP 2025/2090(INI) Military mobility

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2025/2090(INI)

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1679 z 13. júna 2024 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, o zmene nariadenia (EÚ) 2021/1153 a nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1315/2013

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

so zreteľom na závery Európskej rady, najmä na závery z 26. júna 2025, 6. marca 2025, 21. a 22. marca 2024, 14. a 15. decembra 2023, 29. a 30. júna 2023, 15. decembra 2022 a 30. a 31. mája 2022

so zreteľom na závery Rady, najmä na závery zo 6. decembra 2024, 18. novembra 2024, 13. júna 2024, 27. mája 2024, 24. októbra 2023, 24. januára 2022 a 22. januára 2018,

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041),

keďže mnohé európske dopravné trasy ešte stále nie sú vhodné pre ťažké vojenské vozidlá; keďže tanky dostali zákaz vstupu do niektorých členských štátov, pretože prekračujú vnútroštátny hmotnostný limit, a konvoje boli zastavené na mostoch, ktoré nie sú určené na takýto náklad, čo zvýrazňuje naliehavú potrebu modernizácie kľúčovej infraštruktúry, napríklad železničných tratí, ciest, tunelov a mostov, aby spĺňali vojenské normy;

konštatuje, že horizont operačného plánovania NATO je tri dni; trvá preto na tom, aby sa dodržiavali záväzky na dosiahnutie maximálneho troj- až päťdňového cieľa na dokončenie príslušných postupov pri prekračovaní hraníc a postupov povoľovania neobvyklej a nadrozmernej prepravy a prepravy nákladov nadmernej hmotnosti, pričom by sa malo vychádzať zo zjednodušených, z harmonizovaných a digitálnych postupov; žiada, aby sa lehota pre jednotky rýchlej reakcie v čase mieru skrátila na tri dni a v krízovej situácii na 24 hodín; opakuje svoju výzvu na zlúčenie dvoch formulárov 302 používaných v NATO a EÚ do jedného, aby sa znížila zbytočná duplicita a uľahčili rýchlejšie cezhraničné presuny; s cieľom urýchliť povoľovacie postupy vyzýva na zavedenie automatického uznávania analýz trás a mostov v rámci členských štátov a cez hranice a zrýchleného režimu založeného na oznamovaní pre certifikovaných prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú vojenskú prepravu alebo prepravu v núdzových situáciách, ako súčasť balíka vojenskej mobility;

zdôrazňuje pridanú hodnotu výnimočnej účasti USA, Kanady, Spojeného kráľovstva, Nórska a Švajčiarska, ako aj ďalších podobne zmýšľajúcich partnerov na projekte vojenskej mobility v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); vyzýva na plnenie cieľov v oblasti spôsobilostí a na rozšírenie účasti na strategické partnerské krajiny, ako sú Ukrajina a Moldavská republika, v súlade s pravidlami PESCO

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-10-2025-0242_SK.html#_ftn3

Hlasovanie https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=182511

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 – Fáza II z roku 2016 a tu sa uvádza (len si prejdite celé znenie!)

Slovo udržateľný sa tu nachádza až 141 krát! , dane za km, za CO2 a atď!!

Vzhľadom na záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z medzinárodných zmlúv v oblasti civilného núdzového plánovania je potrebné zabezpečiť zjazdnosť vytýčených dopravných koridorov pre vojenskú techniku Aliančných vojsk, resp. budovanie nových koridorov a ich diverzifikáciu. Pri budovaní novej civilnej infraštruktúry je potrebné zohľadňovať aj špecifické požiadavky vojenskej techniky (napr. vyššie zaťaženie vozovky, prejazdnosť mostov a podjazdov) na dopravnú infraštruktúru. Uvedené je potrebné zohľadňovať pri všetkých dostupných druhoch dopravnej infraštruktúry (lodná, železničná, letecká, cestná).

Európska Únia so súhlasom medzinárodného spoločenstva zároveň vyzvala k drastickému zníženiu celosvetových emisií skleníkových plynov s cieľom obmedziť zmenu klímy pod 2°C. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa musí všeobecne vzaté EÚ do roku 2050 znížiť emisie o 80–95 % pod úroveň roku 1990, a to v kontexte nevyhnutných znížení v rozvinutých krajinách ako skupine. Z analýzy Európskej komisie vyplýva, že zatiaľ čo v ostatných odvetviach ekonomiky je možné dosiahnuť výraznejšie zníženie, v odvetví dopravy, ktoré je dôležitým a stále rastúcim zdrojom skleníkových plynov, je potrebné do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 60 %, v porovnaní s rokom 1990.

Do roku 2030 bude cieľom v odvetví dopravy znížiť emisie skleníkových plynov približne o 20 % pod úroveň roku 2008. Vzhľadom na výrazný nárast emisií z dopravy za posledné dve desaťročia by to aj tak znamenalo, že emisie by stále presahovali úroveň z roku 1990 o 8 %. Pokiaľ budeme uplatňovať doterajší prístup, mohla by závislosť dopravy na rope dosahovať stále takmer 90 % a zdroje obnoviteľnej energie by iba o niečo málo presahovali 10 %, cieľ stanovený pre rok 2020. Emisie CO2 z dopravy by v roku 2050 boli v porovnaní s rokom 1990 o tretinu vyššie. Náklady spôsobené preťažením dopravy sa do roku 2050 zvýšia približne o 50 %. Rozdiel v prístupnosti medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami sa zvýši. Sociálne náklady nehôd a hluku by naďalej rástli.

Do roku 2030 plne sprevádzkovať celo-únijnú multimodálnu „základnú sieť“ TEN-T s tým, že do roku 2050 by táto sieť bola vysoko kvalitná a vysoko kapacitná a existoval by odpovedajúci súbor informačných služieb. Dokončiť do roku 2050 európsku vysokorýchlostnú železničnú sieť. Strojnásobiť do roku 2030 dĺžku existujúcich vysokorýchlostných železničných sietí a udržovať hustotu železničnej siete vo všetkých členských štátoch.

Väčšina objemu prepravy cestujúcich na strednú vzdialenosť by do roku 2050 mala prebiehať po železnici. 30 % cestnej prepravy nákladu nad 300 km by malo byť do roku 2030 prevedených na iné druhy dopravy, ako napr. na železničnú či vodnú dopravu, a do roku 2050 by to malo byť viac než 50 %. Pomôcť by tomu mali aj účinné zelené koridory pre nákladnú dopravu. Prepojiť do roku 2050 všetky letiská na základnej sieti na železničnú sieť, pokiaľ možno vysokorýchlostnú; zaistiť, že všetky hlavné morské prístavy sú napojené na nákladnú železničnú dopravu a prípadne na vnútrozemské vodné cesty.

Zaviesť modernizovanú infraštruktúru usporiadania toku letovej prevádzky (SESAR) v Európe do roku 2020 a dokončiť jednotný európsky vzdušný priestor. Zaviesť príslušné systémy riadenia pozemnej a vodnej dopravy (ERTMS, ITS, SSN a LRIT, RIS).

Rozmiestniť európsky globálny navigačný družicový systém (Galileo). Do roku 2020 vytvoriť rámec pre informačný, riadiaci a platobný systém európskej multimodálnej dopravy.

Zaistiť vedúce postavenie EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany dopravy vo všetkých jej druhoch. Znížiť používanie „konvenčne poháňaných“ automobilov v mestskej doprave do roku 2030 na polovicu; postupne ich vyradiť z prevádzky v mestách do roku 2050; do roku 2030 dosiahnuť vo veľkých mestách zavedenie mestskej logistiky v podstate bez obsahu CO2. Používanie udržateľných nízko uhlíkových palív v letectve by do roku 2050 malo dosiahnuť 40 %.

Začať plne uplatňovať zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ a viacej zapojiť súkromný sektor do odstraňovania nesúladu, vrátane škodlivých dotácii, do vytvárania ziskov a zaisťovania financovania budúcich dopravných investícii.

Základná sieť strategickej európskej infraštruktúry – Európska sieť mobility, multimodálne nákladné koridory pre udržateľné dopravné siete, kritériá hodnotenia projektov ex-ante

Podpora udržateľnejšieho správania:

Dopravné informácie, označovanie vozidiel podľa emisií CO2 a palivovej účinnosti, kalkulačky uhlíkovej stopy, ekologická jazda a obmedzenia rýchlosti

Podiel železničnej nákladnej dopravy je na celkovom dopravnom výkone veľmi nízky. Železnica má potenciál tento podiel navýšiť a prispieť tak najmä k zníženiu záťaže na životné prostredie a k zvýšeniu bezpečnosti prevádzky. Potenciál rozvoja je najmä v kombinovanej doprave a v ucelených nákladných vlakoch na dlhšie vzdialenosti. Nástrojmi tohto cieľa sú dosiahnutie interoperability na tratiach TEN-T, zaistenie dostatočnej kapacity pre rozvoj nákladnej dopravy na železnici, nastavenie udržateľnej stratégie poplatkov za dopravnú cestu, zlepšene podmienok kombinovanej dopravy, podpora rozvoja nákladíšť a zefektívnenie prevádzky nákladnej dopravy.

„Niet času nazvyš.“ Europoslanci podporili vojenský schengen, štáty vyzývajú k modernizácii ciest https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/snews/niet-casu-nazvys-europoslanci-podporili-vznik-vojenskeho-schengenu/

Zdroj titulnej fotky