V správe z roku 2024 o digitálnom desaťročí naliehajú na digitálne preukazy totožnosti, elektronické zdravotné záznamy a propaguje úsilie o „boj proti dezinformáciám“

Varujem, že zvýšená regulácia pod rúškom boja proti „dezinformáciám“ môže potlačiť slobodu prejavu.

Ešte začiatkom júla 2024 Európska komisia (EK) zverejnila svoju druhú správu (1) o tom, čo nazýva „stavom digitálnej dekády“, a vyzvala členské krajiny, aby zintenzívnili úsilie o zvýšenie prístupu a stimuláciu používania digitálneho preukazu totožnosti a elektronických zdravotných záznamov.

Zároveň je blok spokojný s postupom zásahov proti „dezinformáciám“, „online škodám“ a podobne.

V tlačovej správe (2) EK uviedla, že správa bola vypracovaná s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov obsiahnutých v Programe digitálnej dekády (DDPP), ktorého cieľom je dokončiť ho v roku 2030.

Členské štáty EÚ v roku 2024 po prvýkrát prispeli k dokumentu analýzami svojich národných „strategických plánov digitálnej dekády“. A s tým EK nie je úplne spokojná: dokument varuje, že úsilie členov nedosiahne „úroveň ambícií“ EÚ, ak sa veci budú naďalej vyvíjať tak, ako sú teraz. Vláda SR to prijala!!

V tomto duchu, hoci je správa vo všeobecnosti optimistická, pokiaľ ide o zavádzanie digitálnej identifikácie (schémy elektronickej identifikácie) a používanie elektronických zdravotníckych záznamov, jej autori poukazujú na to, že v zavádzaní elektronickej identifikácie „stále existujú značné rozdiely medzi krajinami“.

Na nápravu nedostatkov v týchto otázkach sa členským krajinám odporúča, aby sa zasadzovali za lepší prístup k elektronickej identifikácii a elektronickému zdravotníctvu s cieľom splniť ciele stanovené do roku 2030.

EÚ chce, aby boli obe tieto schémy do tohto dátumu dostupné pre 100 % občanov a podnikov – a uvádza, že elektronická identifikácia je v súčasnosti dostupná pre 93 % občanov v 27 krajinách bloku, „napriek nerovnomernému využívaniu“.

Správa EK však ukazuje, že tvorcovia politík v Bruseli sú optimistickí, že digitálna peňaženka EÚ bude „stimulovať“ používanie elektronických identifikačných dokladov.

Autori dokumentu sú spokojní so spôsobom, akým sa presadzuje kontroverzný zákon o digitálnych službách (DSA). Kritici sa však domnievajú, že jeho účelom je uľahčiť zásahy proti prejavu – pod rúškom boja proti „dezinformáciám“ atď.

EÚ to nazýva „posilnením ochrany pred online škodami a dezinformáciami“ a zároveň uvádza, že začína vyšetrovania (online platforiem) s cieľom zabezpečiť presadzovanie zákona o digitálnych službách.

A aby sa posilnilo posolstvo, že DSA je potrebná ako sila dobra, správa tvrdí, že „online riziká sú na vzostupe a dezinformácie boli identifikované ako jeden z najviac destabilizujúcich faktorov pre naše spoločnosti, čo si vyžaduje komplexné a koordinované opatrenia naprieč hranicami a aktérmi“.

Správa (1)

(2) Tlačová správa 2. 7. 2024 Brusel 

V druhej správe o stave digitálneho desaťročia sa vyzýva na posilnenie kolektívnych opatrení na podporu digitálnej transformácie EÚ

Komisia dnes uverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje komplexný prehľad o pokroku dosiahnutom v úsilí o dosiahnutie digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci politického programu Digitálne desaťročie (DDPP). Tento rok je k správe po prvýkrát pripojená analýza vnútroštátnychstrategických plánov digitálneho desaťročia, ktoré predložili členské štáty, v ktorej sa podrobne opisujú plánované vnútroštátne opatrenia, činnosti a financovanie s cieľom prispieť k digitálnej transformácii EÚ.

Z analýzy Komisie vyplýva, že v súčasnom scenári kolektívne úsilie členských štátov nedosiahne úroveň ambícií EÚ. Medzi zistené nedostatky patrí potreba dodatočných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívania umelej inteligencie a analýzy údajov podnikmi, výroby polovodičov a ekosystémov startupov.

EÚ aj členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní nového právneho rámca, prijímaní opatrení na podporu šírenia digitálnych technológií a zabezpečení toho, aby ich občania mali primerané digitálne zručnosti, aby mohli v plnej miere využívať výhody digitálnej transformácie. Preto je tohtoročná správa výzvou na posilnenie opatrení pre členské štáty, aby boli ambicióznejšie, keďže dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia v oblasti digitálnej infraštruktúry, podnikov, zručností a verejných služieb má zásadný význam pre budúcu hospodársku prosperitu a spoločenskú súdržnosť EÚ.

V tejto súvislosti Komisia aktualizovala aj odporúčania pre jednotlivé krajiny a prierezové odporúčania pre každý členský štát EÚ s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Konkurencieschopná, zvrchovaná a odolná EÚ: digitálna infraštruktúra a podniky

Prijatie a rozvoj inovačných technológií má zásadný význam pre konkurencieschopnosť Európy, najmä v súčasnom geopolitickom prostredí a vzhľadom na rastúce hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo si vyžaduje zvýšenú odolnosť a spoľahlivé bezpečnostné opatrenia.

V správe sa zdôrazňuje, že EÚ ani zďaleka nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti stanovené v DDPP: Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a umožňujú zavádzanie špičkových technológií, ako sú umelá inteligencia, cloud a internet vecí, majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné siete 5G dnes dosahujú len 50 % územia EÚ a ich výkonnosť je stále nedostatočná na poskytovanie pokročilých služieb 5G. V záujme riešenia týchto výziev by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na podpore skutočne funkčného jednotného digitálneho trhu.

V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu a/alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou hodnotou digitálneho desaťročia 75 %. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, 50 % veľkých dát a len 17 % umelej inteligencie. Na dosiahnutie digitalizácie podnikateľského sektora je mimoriadne dôležité stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany MSP, najmä cloudu a umelej inteligencie, ako aj mobilizovať ďalšie súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Je to nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti Európy, pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch.

Ďalšou veľkou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je aj naďalej obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Na riešenie tejto digitálnej priepasti je nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru ( EDIC). Od minulého roka sa v tejto súvislosti dosiahol rad úspechov, pričom do konca mája 2024 boli zriadené tri centrá EDIC.

Digitálna politika pre ľudí a spoločnosť: digitálne zručnosti a verejné služby

Jadrom digitálneho desaťročia a prvej zásady Deklarácie o digitálnych právach a zásadách je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstiev.

V súčasnosti sa ciele v oblasti digitálnych zručností stanovené v digitálnom desaťročí ešte zďaleka nedosiahli, pričom len 55,6 % obyvateľstva EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha. Na dosiahnutie cieľov by členské štáty mali uplatňovať mnohostranný prístup na podporu digitálnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a motivovať mladých ľudí, najmä dievčatá, aby sa zaujímali o vedné, technologické, inžinierske a matematické (STEM) disciplíny.

Členské štáty napredujú smerom k cieľu sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy online, ako aj poskytnúť im bezpečnú elektronickú identifikáciu (eID). Napriek nerovnomernému využívaniu v členských štátoch je elektronická identifikácia v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. V scenári nezmeneného prístupu je však dosiahnutie 100 % digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030 naďalej náročné.

Ďalšie kroky

Členské štáty budú teraz musieť do 2. decembra 2024 preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie. Ako sa uvádza v DDPP, Komisia bude monitorovať a posudzovať vykonávanie týchto odporúčaní a v roku 2025 podá správu o pokroku dosiahnutom v nasledujúcej správe o stave digitálneho desaťročia.

Súvislosti

Cesta k digitálnemu desaťročiu, ktorá bola navrhnutá v septembri 2021, stanovuje jasnú cestu k dosiahnutiu digitálnej transformácie v Európskej únii. V decembri 2022 ho doplnilo Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách stanovením zásad a záväzkov, ktoré by mala nasledovať digitálna transformácia EÚ. Prvá správa o stave digitálneho desaťročia bola uverejnená v septembri 2023.

Tohtoročnú správu dopĺňa komplexný balík pracovných dokumentov, správ a štúdií útvarov Komisie, v ktorých sa ďalej uvádza pokrok v rôznych rozmeroch DDPP. K tomuto monitorovaniu prispelo aj Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC), pričom poskytlo metodiku na agregáciu vnútroštátnych digitálnych cieľov na úrovni EÚ a mapovalo objem investícií z nástrojov financovania EÚ, ktoré sa týkajú iniciatív s digitálnou zložkou.

Počas súčasného mandátu EÚ prijala významné opatrenia na dosiahnutie pokroku v plnení cieľov a zámerov digitálneho desaťročia. Návrhom a prijatím kľúčových právnych predpisov aktívne podporuje bezpečnejší online priestor pre európskych občanov a ochranu spotrebiteľa a zároveň chráni inovačný potenciál európskych spoločností. Značné finančné prostriedky EÚ boli sprístupnené aj na podporu digitálnej transformácie, najmä prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (150 miliárd EUR), DIGITAL Europe (7,9 miliardy EUR) a Nástroja na prepájanie Európy 2 Digitalizácia (1,7 miliardy EUR).

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_3602

Súvisiace články

Digitálna identita namiesto slobody: EÚ plánuje obmedziť prístup na internet na kontroly totožnosti

Bijem na poplach v súvislosti s peňaženkami digitálnej identity v EÚ: „Ovládacie prvky“ používateľov maskujú riziká nadmerného zdieľania údajov

Európsky očkovací preukaz (EVC): Občiansky preukaz na podporu informovaného rozhodovania o očkovaní a zlepšenie kontinuity starostlivosti v celej EÚ.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda SR a NR SR schválila zákon o DSA „Verejnosť sa musí brániť!!“

EÚ chce skomodifikovať naše zdravotné údaje a odoprieť nám možnosť namietať

Výročná správa vlády SR o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 „Schválili všetko“