Vyhlasujú budúce pandémie chrípky za isté: Chrípka (vtáčia a iné zoonotické)!

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s našim zastúpením v stredu 21.1.2026 zverejnila informačný list o chrípke, v ktorom uviedla, že pandémie chrípky sú na spadnutie, s osobitným zameraním na vtáčiu chrípku.

V dokumente s názvom „ Chrípka (vtáčia a iné zoonotické) “ WHO neuviedla, že by sa domnievala, že by mohla vzniknúť pandémia chrípky.

https://www.dostojneslovensko.online/eu-spusta-predpandemicky-plan-na-zastavenie-prenosu-vtacej-a-prasacej-chripky-na-ludi/

Nepovedala, že by bola možná budúca pandémia.

Prezentovali svoj zásah ako fakt a napísala:

V budúcnosti sa objavia pandémie chrípky, ale je ťažké predpovedať kedy, s akým vírusom a kde a ako sa budú šíriť. Môžu mať významné zdravotné, ekonomické a sociálne dôsledky. Pandémia chrípky nastáva, keď sa objaví vírus chrípky so schopnosťou trvalo sa prenášať z človeka na človeka a ľudská populácia má voči vírusu malú alebo žiadnu imunitu.

Nie je známe, či v súčasnosti cirkulujúce vírusy vtáčej, bravčovej a iných chrípky povedú k budúcej pandémii. Rozmanitosť zoonotických vírusov chrípky, ktoré spôsobili infekcie u ľudí, si však vyžaduje zvýšený dohľad nad populáciami zvierat aj ľudí, dôkladné vyšetrenie každej zoonotickej infekcie a plánovanie pripravenosti na pandémiu.

WHO finančne profituje z pandémií.

Organizácia získala počas dvojročného obdobia 2020 – 2021 celkovo približne 7,9 miliardy USD , čím prekročila svoj schválený rozpočet vo výške 5,84 miliardy USD o 36 % , a to vďaka masívnym núdzovým príspevkom v súvislosti s ochorením COVID-19.

Z tejto sumy bolo približne 3 miliardy amerických dolárov vyčlenených špeciálne na operácie súvisiace s ochorením COVID-19 – čo predstavuje bezprecedentný nárast v porovnaní s úrovňou pred pandémiou.

Významným darcom WHO je Bill Gates , ktorý nedávno – prostredníctvom svojej Koalície pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI) – investoval 54,3 milióna dolárov na podporu nového kandidáta na vakcínu proti pandemickej vtáčej chrípke H5 založenej na mRNA od spoločnosti Moderna, mRNA-1018

Nadácia Gatesovcov a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA (HHS) tiež financujú experimenty, v ktorých budú americkí dospelí zámerne infikovaní laboratórne vypestovaným vírusom pandemickej chrípky – v klinickom centre Národných inštitútov zdravia (NIH) v Bethesde v Marylande.

Keď sa varovania WHO pred pandémiou vydávajú v rámci finančného ekosystému, ktorý profituje z reakcie na krízu – zatiaľ čo tí istí financovatelia financujú laboratóriá, ktoré teraz vlády spájajú s vytvorením pandémií a podporujú programy, ktoré zámerne infikujú Američanov laboratórne vytvorenou chrípkou – potom hranica medzi prognózami verejného zdravia a systémovým organizovaním už nie je udržateľná.

• https://www.dostojneslovensko.online/v-eu-organizuju-dalsiu-medzinarodnu-zdravotnu-nudzovu-situaciu-a-otvara-nove-zariadenia-pre-pripravenost-na-pandemiu-ktore-rocne-produkuju-300-milionov-davok-vakcin/
• https://www.dostojneslovensko.online/novy-zavod-na-vyrobu-mrna-vakcin-pre-hospodarske-zvierata-a-hydinu-s-rozlohou-7-300-stvorcovych-stop-bude-vyrabat-8-miliard-davok-rocne-uprostred-varovani-pred-pandemiou-vtacej-chripky/
• https://www.dostojneslovensko.online/europska-koordinacia-ockovania-v-oblasti-zdravia-zvierat/
• Všetko z vtáčej chrípky: https://www.dostojneslovensko.online/?s=vt%C3%A1%C4%8Dia&ct_post_type=post%3Apage

Kľúčové fakty

• Ľudia sa môžu nakaziť vírusmi vtáčej, prasacej a inej chrípky .
• Priamy kontakt s infikovanými zvieratami (napr. počas manipulácie, utrácania, porážky alebo spracovania) alebo nepriamy kontakt (napr. prostredníctvom prostredia kontaminovaného infikovanými zvieratami) predstavuje riziko infekcie u ľudí.
• Vystavenie sa vírusom zvieracej chrípky môže viesť k infekcii a ochoreniu u ľudí s príznakmi od mierneho ochorenia podobného chrípke alebo zápalu očí až po závažné akútne respiračné ochorenie a v niektorých prípadoch až po smrť. V niektorých prípadoch boli hlásené asymptomatické infekcie.
• V súčasnosti cirkulujúce zoonotické vírusy chrípky nepreukázali trvalý prenos z človeka na človeka.
• Vírusy chrípky typu A majú prirodzený rezervoár vo voľne žijúcich vodných vtákoch, čo znemožňuje ich eradikáciu. V dôsledku toho je nepravdepodobné, že by sa zoonotické infekcie chrípky eliminovali a pandemické hrozby pretrvávajú. Na minimalizáciu rizík pre verejné zdravie je nevyhnutné zaviesť kvalitný dohľad nad chorobami u zvierat, ľudí a na rozhraní medzi ľuďmi a zvieratami, rýchlu a účinnú reakciu na ohniská u zvierat, promptné a dôkladné vyšetrenie každej ľudskej infekcie a plánovanie pandémie založené na riziku.

Prehľad

Existujú 4 typy vírusov chrípky: A, B, C a D. Vírusy chrípky A a B cirkulujú medzi ľuďmi a spôsobujú sezónne epidémie, hoci na základe súčasných poznatkov je známe, že iba vírusy typu A majú potenciál spôsobiť globálne pandémie. Divoké vodné vtáky sú primárnym prirodzeným rezervoárom väčšiny podtypov vírusov chrípky A. Pandémia chrípky môže začať, ak sa objaví nový vírus chrípky A, voči ktorému majú ľudia malú alebo žiadnu imunitu, a ten sa medzi ľuďmi neustále šíri.

Vírusy chrípky typu A sa klasifikujú do podtypov podľa kombinácií proteínov na povrchu vírusu. Keď vírusy zvieracej chrípky infikujú svoj hostiteľský druh, pomenúvajú sa podľa primárneho hostiteľa – ako vírusy vtáčej chrípky, vírusy prasacej chrípky, vírusy konskej chrípky, vírusy psiej chrípky atď. Prepuknutia vtáčej chrípky u hydiny môžu mať okamžité a závažné následky pre poľnohospodársky sektor.

Vírusy chrípky typu C sa u ľudí zisťujú menej často a zvyčajne spôsobujú miernu infekciu, a preto nepredstavujú závažný problém pre verejné zdravie.

Vírusy chrípky D postihujú primárne hovädzí dobytok, hoci sa zdá, že vírus má širšie spektrum hostiteľov. Vírusy chrípky D majú niektoré vlastnosti, ktoré naznačujú potenciál infikovať ľudí, ale na interpretáciu súčasných sérologických a virologických údajov na rozhraní človek-zviera sú potrebné ďalšie štúdie.

Vírusy zvieracej chrípky sa líšia od vírusov ľudskej chrípky a neprenášajú sa ľahko na ľudí ani medzi ľuďmi.

• https://www.dostojneslovensko.online/who-potichu-reaktivuje-globalny-pandemicky-pristroj-pre-vtaciu-chripku-journal-of-infectious-diseases/

Potenciál pandémie

V budúcnosti sa vyskytnú pandémie chrípky, ale je ťažké predpovedať, kedy a s akým vírusom, ako aj kde a ako sa budú šíriť. Môžu mať významné zdravotné, ekonomické a sociálne dôsledky. Pandémia chrípky vzniká, keď sa objaví vírus chrípky so schopnosťou spôsobiť trvalý prenos z človeka na človeka a ľudská populácia má voči vírusu malú alebo žiadnu imunitu.

Nie je známe, či v súčasnosti cirkulujúce vírusy vtáčej, prasacej a iných chrípky povedú k budúcej pandémii. Rozmanitosť zoonotických vírusov chrípky, ktoré spôsobili infekcie u ľudí, si však vyžaduje posilnený dohľad nad populáciami zvierat aj ľudí, dôkladné vyšetrenie každej zoonotickej infekcie a plánovanie pripravenosti na pandémiu.

Diagnóza

Na diagnostikovanie ľudskej infekcie sú potrebné laboratórne testy a testovanie by sa malo vykonávať v laboratóriu, ktoré je schopné bezpečne spracovať a potvrdiť zoonotické infekcie.

Špecializované referenčné laboratóriá odoberajú vzorky od podozrivých ľudí na identifikáciu a analýzu vírusu. Tento proces, vykonávaný rýchlo a presne, je kľúčový pre riadenie správnej reakcie.

Liečba

Ak existuje u osoby podozrenie na zoonotickú chrípku, mali by byť informované zdravotnícke orgány a mala by byť poskytnutá vhodná klinická liečba vrátane testovania, triedenia, klinického posúdenia klasifikácie závažnosti ochorenia, posúdenia rizikových faktorov závažného priebehu ochorenia a izolácie a liečby (napríklad antivirotikami a podpornou starostlivosťou). Pacienti s chrípkou by mali byť správne liečení, aby sa predišlo závažnému ochoreniu a úmrtiu.

Prevencia

Je nepravdepodobné, že by sa vírusy chrípky podarilo vykoreniť a zoonotické infekcie sa budú naďalej vyskytovať. Na minimalizáciu rizika pre verejné zdravie je nevyhnutný kvalitný dohľad v populáciách zvierat aj ľudí, rýchle a dôkladné vyšetrenie každej ľudskej infekcie a plánovanie pandémie založené na riziku. Orgány verejného zdravotníctva a zdravia zvierat by mali počas vyšetrovania prípadov zoonotickej chrípky u ľudí spolupracovať a vymieňať si informácie.

Verejnosť by sa mala prísne vyhýbať kontaktu s chorými alebo uhynutými zvieratami vrátane voľne žijúcich vtákov a mala by nahlásiť uhynuté zvieratá alebo požiadať o ich odstránenie kontaktovaním miestnych orgánov ochrany voľne žijúcich živočíchov alebo veterinárnych orgánov.

Verejnosť by mala minimalizovať kontakt so zvieratami v oblastiach, o ktorých je známe, že sú postihnuté vírusmi zvieracej chrípky, vrátane fariem a miest, kde sa môžu predávať alebo zabíjať živé zvieratá, a vyhýbať sa kontaktu s akýmikoľvek povrchmi, ktoré sa zdajú byť kontaminované zvieracími výkalmi.

Každý by si mal dôkladne a často umývať ruky, najlepšie mydlom a tečúcou vodou (najmä ak sú ruky viditeľné znečistené) alebo alkoholovými dezinfekčnými prostriedkami na ruky. Toto je obzvlášť dôležité pred a po kontakte so zvieratami a ich prostredím.

Každý by mal dodržiavať správne návyky v oblasti bezpečnosti potravín: správne manipulovať s vajcami, mäsom a inými živočíšnymi produktmi, skladovať ich a variť, udržiavať povrchy čisté a umývať si ruky a zabíjať iba zdravé zvieratá na ľudskú spotrebu (zvieratá, ktoré neočakávane uhynuli, by sa nemali konzumovať a mali by sa vhodne zlikvidovať v súlade s národnými predpismi).

Cestujúci do krajín a ľudia žijúci v krajinách so známymi výskytmi vtáčej chrípky by sa mali, ak je to možné, vyhýbať hydinovým farmám, kontaktu so zvieratami na trhoch so živou hydinou, vstupu do oblastí, kde môže byť hydina zabíjaná, a kontaktu s akýmikoľvek povrchmi, ktoré sa zdajú byť kontaminované výkalmi hydiny alebo iných zvierat. Cestujúci, ktorí sa vracajú z postihnutých oblastí, by sa mali hlásiť miestnym zdravotníckym službám, ak majú respiračné príznaky a podozrenie na infekciu zoonotickým vírusom chrípky.

Reakcia WHO

WHO neustále pozorne monitoruje vírusy vtáčej a inej zoonotickej chrípky prostredníctvom svojho Globálneho systému dohľadu a reakcie na chrípku (GISRS) . WHO v spolupráci so Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (WOAH) a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vykonáva dohľad nad vírusmi a chorobami na rozhraní medzi ľuďmi a zvieratami, posudzuje súvisiace riziká a koordinuje reakciu na ohniská zoonotickej chrípky a iné hrozby pre verejné zdravie.

WHO dvakrát ročne konzultuje s odborníkmi zo spolupracujúcich centier WHO, základných regulačných laboratórií a ďalších partnerov, aby preskúmala údaje generované GISRS a partnermi v oblasti zdravia zvierat o vírusoch chrípky s pandemickým potenciálom a posúdila potrebu ďalších kandidátskych vírusov vakcín na účely pripravenosti na pandémiu.

Ešte na WHA78 s Ficom schválili, a ešte klamstvami tvrdia, že sú proti MZP:

Pripravenosť a reakcia na núdzové situácie v oblasti zdravia 
Posilnenie globálnej architektúry pre prevenciu, pripravenosť, reakciu a odolnosť v oblasti zdravia

Kde sa uvádza príklad:

Posilnenie globálneho riadenia

3. Program WHO pre núdzové situácie v oblasti zdravia je ústredným bodom tohto úsilia a je v súlade s pilierom ochrany zdravia Štrnásteho všeobecného pracovného programu na roky 2025 – 2028.

(Štrnásty všeobecný pracovný program (GPW 14) stanovuje globálny program v oblasti zdravia a bude usmerňovať prácu WHO na podporu členských štátov a partnerov počas štvorročného obdobia 2025 – 2028. Oživuje opatrenia potrebné na to, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG) súvisiace so zdravím vrátili na správnu cestu a aby sa systémy zdravotnej starostlivosti pripravili na zvládnutie výziev budúcnosti. Stratégia uznáva, že svet sa od prijatia cieľov udržateľného rozvoja dramaticky zmenil, a stanovuje ambiciózny plán pre globálne zdravie vzhľadom na kľúčové výzvy vrátane zmeny klímy, starnúcej populácie, migrácie a rýchlo sa meniaceho geopolitického prostredia, ako aj príležitostí, ktoré ponúka pokrok vedy a techniky.

Stratégia stavia na silných stránkach Trinásteho všeobecného pracovného programu a odporúčaniach z hodnotenia GPW13 . Jej zastrešujúcou víziou je podporovať, zabezpečovať a chrániť zdravie a blahobyt všetkých ľudí na celom svete. Globálnu zdravotnú stratégiu prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie na svojom 77. zasadnutí v máji 2024.

Zdravie v Agende 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj A78/7 Rev.1 (všetko o Agend OSN 2030_ https://www.dostojneslovensko.online/?s=Agenda+OSN+2030&ct_post_type=post%3Apage)

4. Zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), ktoré prijalo sedemdesiate siedme Svetové zdravotnícke zhromaždenie, zavádzajú kľúčové zmeny, ako napríklad definíciu „pandemickej núdze“, národné orgány MZP a Výbor štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, pre implementáciu Medzinárodných zdravotných predpisov (2005).2 Sekretariát začal pracovať na príprave nadobudnutia platnosti zmien a doplnení. (https://www.dostojneslovensko.online/vazeny-pan-poslanec-nr-sr-v-balaz-smer-ssd-klamete-dokazy/)

7. V rámci preskúmania univerzálneho zdravia a pripravenosti vykonalo 11 krajín dobrovoľné hodnotenia, pričom prvé globálne partnerské hodnotenie v roku 2024 zahŕňalo Stredoafrickú republiku, Portugalsko a Thajsko. Sekretariát sa snaží rozšíriť účasť na preskúmaní a integrovať ho s národnými stratégiami financovania HEPR.

8. Správa GPMB z roku 20244 zdôrazňuje rastúcu hrozbu pandémií a vyzýva na zvýšený dohľad v rámci stratégie „Jedno zdravie“, lepšiu komunikáciu rizík a trvalý ročný nárast financovania HEPR o 10 miliárd USD.5 WHO, GPMB a Svetová banka zosúladia tieto poznatky s implementáciou Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), rokovaniami o pandemickej dohode a stratégiami financovania. (Jedno zdravie čítaj TU)

Kolaboratívny dohľad

13. Globálny systém WHO pre dohľad nad chrípkou a reakciu na ňu (GISRS) bol v roku 2024 rozšírený na e-GISRS a integroval multipatogénny dohľad nad chrípkou, koronavírusom 2 spôsobujúcim závažný akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2) a respiračným syncyciálnym vírusom v 130 členských štátoch. e-GISRS okrem toho posilnil systémy včasného varovania, urýchlil vývoj vakcín proti pandémii a posilnil globálne laboratórne siete.

Ochrana komunity

14. Rámec HEPR uprednostňuje komunikáciu rizík, dohľad v komunite a opatrenia sociálnej ochrany. WHO posilňuje prístupy zamerané na komunitu prostredníctvom partnerstiev, platforiem na zdieľanie znalostí a lokalizovaných intervencií s cieľom zvýšiť odolnosť a dôveru počas kríz.

16. Sieť partnerov pre ochranu komunity, spustená v roku 2024, podporuje medzisektorovú spoluprácu s viac ako 1500 odborníkmi v oblasti verejného zdravia zo 148 krajín. Platforma WHO Hive podporuje viac ako 50 komunít praxe, čím uľahčuje výmenu znalostí o intervenciách v oblasti verejného zdravia, pripravenosti na núdzové situácie a budovaní odolnosti.

17. S cieľom zlepšiť rozhodovanie založené na dôkazoch indexuje znalostné centrum WHO pre verejné zdravie a sociálne opatrenia (PHSM) viac ako 150 000 výskumných článkov o prevencii chorôb, kontrole ohnísk a odolnosti zdravotníckych systémov. WHO vypracovala osem šablón študijných protokolov pre hodnotenia PHSM.

18. WHO vyškolila viac ako 10 000 odborníkov v oblasti komunikácie rizík, komunitného dohľadu a reakcie na núdzové situácie a vyvíja štandardizovaný rámec kompetencií pre komunitných zdravotníckych pracovníkov.

Prístup k lekárskym protiopatreniam

23. Zabezpečenie včasného a spravodlivého prístupu k lekárskym protiopatreniam je kľúčové pre pripravenosť a reakciu na pandémiu. WHO posilnila globálnu koordináciu výskumu, škálovateľnú výrobu a odolnosť dodávateľského reťazca s cieľom podporiť rýchle nasadenie vakcín, liečebných postupov a diagnostiky.

32. V roku 2024 sekretariát podporil 102 krajín pri vypracovaní národných profilov rizík pre všetky druhy nebezpečenstva a ich integrácii do rámcov pripravenosti. Sedemdesiate siedme Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo rezolúciu WHA77.8 o posilnení pripravenosti na núdzové situácie v oblasti zdravia v prípade katastrof spôsobených prírodnými rizikami, pričom uprednostňuje multisektorovú koordináciu. WHO vedie pracovnú skupinu G20 pre znižovanie rizika katastrof a zosúlaďuje financovanie mechanizmov pripravenosti a reakcie na pandémie so zdravotnými rizikami súvisiacimi s klímou. https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA77/A77_(8)-en.pdf

Hlasovanie na WHA77: https://apps.who.int/gb/Journal/e/WHA77/JRN-A77-6_en.html

Hlasovanie na WHA78 príklad:

Climate change and health – 27.05.2025 SR ZA: https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA-outcomes/record-of-vote-Item-18.3-3-27-05-2025.pdf

Tento program už teraz na WHA78 schválili: https://www.dostojneslovensko.online/smerom-k-svetovej-vlade-pre-zmenu-klimy-a-zdravie-s-rezoluciou-wha77-14/)

Činnosť WHO v núdzových situáciách v oblasti zdravia – Uznesenie – 22.05.2025: https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA-outcomes/record-of-vote-Item-17.2-22-05-2025.pdf

29. júla 2024 Spustená nová iniciatíva na urýchlenie vývoja mRNA vakcíny proti ľudskej vtáčej chrípke (H5N1)

Dnes bol spustený nový projekt zameraný na urýchlenie vývoja a sprístupnenie kandidátskych vakcín proti ľudskej vtáčej chrípke (H5N1) s použitím mediátorovej RNA (mRNA) pre výrobcov v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Argentínsky výrobca Sinergium Biotech povedie toto úsilie s využitím Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Programu transferu technológií mRNA v rámci Poolu patentov na lieky (MPP). https://www.dostojneslovensko.online/mrna-vakciny-boli-testovane-este-za-ficovych-vlad/

Program transferu technológií mRNA, ktorý spoločne vyvinuli WHO a MPP, bol spustený v júli 2021 s cieľom vybudovať kapacity v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (LMIC) pre vývoj a výrobu vakcín na báze mRNA. Spoločnosť Sinergium Biotech, partner v programe transferu technológií mRNA, vyvinula kandidátske vakcíny proti H5N1 a jej cieľom je overiť ich koncepciu v predklinických modeloch. Po dokončení balíka predklinických údajov sa technológie, materiály a odborné znalosti zdieľajú s ďalšími výrobnými partnermi, čo pomôže urýchliť vývoj kandidátskych vakcín proti H5N1 a posilní úsilie o pripravenosť na pandémiu.

„Táto iniciatíva ilustruje dôvod, prečo WHO zaviedla Program transferu technológií mRNA – na podporu rozsiahlejšieho výskumu, vývoja a výroby v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, aby bol svet lepšie pripravený na účinnejšiu a spravodlivejšiu reakciu, keď príde ďalšia pandémia,“ povedal Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ WHO.

„Keď sme s WHO vytvorili Program transferu technológií mRNA, naším cieľom bolo umožniť krajinám s nízkymi a strednými príjmami viesť rozvojové úsilie, podporovať spoluprácu, zdieľať zdroje a šíriť vedomosti,“ povedal Charles Gore, výkonný riaditeľ MPP. „Tento projekt stelesňuje našu víziu a demonštruje silný záväzok k budúcej pripravenosti a reakcii na pandémie.“

Vírusy vtáčej chrípky predstavujú významné riziko pre verejné zdravie kvôli ich rozsiahlemu šíreniu u zvierat a potenciálu spôsobiť budúcu pandémiu. Tento vývoj dopĺňa prebiehajúcu prácu v rámciRámec pre pripravenosť na pandémiu chrípky na zlepšenie a posilnenie zdieľania vírusov chrípky s pandemickým potenciálom pre ľudí a zvýšenie prístupu krajín s nízkymi a strednými príjmami k vakcínam.

„Toto oznámenie zdôrazňuje dôležitosť nielen geografickej diverzifikácie inovácií a výroby zdravotníckych technológií vrátane a uznania kapacít v Latinskej Amerike a Karibiku, ale aj dôležitosť včasného plánovania prístupu a zdieľania vedomostí a technológií počas procesov výskumu a vývoja,“ povedal Dr. Jarbas Barbosa, riaditeľ Panamerickej zdravotníckej organizácie.

Dr. Alejandro Gil, generálny riaditeľ spoločnosti Sinergium, povedal: „Zvýšená kapacita a pripravenosť spoločnosti Sinergium uplatniť naše odborné znalosti v boji proti H5N1 bude hrať kľúčovú úlohu v tomto úsilí o globálnu pripravenosť na pandémiu. Chcel by som sa tiež poďakovať PAHO, ktorá zohrala kľúčovú úlohu prostredníctvom silnej podpory, ktorú ponúka regionálnym výrobcom v Amerike. Sme nadšení, že sa môžeme zaoberať touto výzvou v oblasti verejného zdravia a náš tím pre výskum a vývoj bude naďalej úzko spolupracovať s partnermi programu.“Od svojho vzniku Program transferu technológií mRNA vyvinul a implementoval platformu, ktorá sa používala na stanovenie imunogenicity, účinnosti a bezpečnosti kandidátskej vakcíny proti COVID-19 v predklinických zvieracích modeloch. Afrigen je centrom, kde bola platforma vytvorená a je overovaná. Táto technológia sa teraz prenáša k výrobným partnerom, aby ju prispôsobili a vylepšili pre ďalšie kritické ciele v oblasti ochorení. Pokrok, ktorý dosiahol Program transferu technológií mRNA, je dôležitou súčasťou úsilia WHO a MPP o zlepšenie dostupnosti, prístupu a používania mRNA vakcín pre lepšiu rovnosť v oblasti očkovania na celom svete. Zdroj

mRNA: https://www.dostojneslovensko.online/vlada-schvalila-30-10/

Platba SR do WHO roky 2024 a 2025:

Click to access A77_21-en.pdf

Click to access A78_23-en.pdf

Štandardizácia mRNA vakcín

Písomné štandardy

Počas neformálnych konzultácií WHO o usmerneniach pre DNA vakcíny v rokoch 2018 a 2019 sa dohodlo, že pre mRNA vakcíny je potrebný samostatný dokument. Dôvodom bolo, že napriek tomu, že ide o nukleokyselinové vakcíny, existovali dostatočné rozdiely, pokiaľ ide o ich výrobu a kontrolu a potenciálne neklinické a klinické problémy, a že v tom čase bolo s mRNA technológiami podstatne menej klinických skúseností. Expertný výbor WHO pre biologickú štandardizáciu (ECBS) prediskutoval tieto otázky na svojich zasadnutiach v auguste a decembri 2020 a podporil vypracovanie dokumentu o regulačných aspektoch hodnotenia mRNA vakcín, ktorý by sa mohol aktualizovať, keď by boli k dispozícii ďalšie vedecké a klinické údaje. WHO v roku 2020 iniciovala aktivity na preskúmanie vedeckých a regulačných otázok mRNA vakcín, zriadila redakčnú skupinu a zvolala sériu expertných a verejných konzultácií s cieľom vypracovať regulačné aspekty hodnotenia mRNA vakcín. Na 74. zasadnutí ECBS WHO, ktoré sa konalo 18. – 22. októbra 2021, výbor prijal záverečný dokument s názvom „Hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti mediátorových RNA vakcín na prevenciu infekčných chorôb: regulačné aspekty“. Rozsah tohto dokumentu je obmedzený na mRNA a samoamplifikujúcu sa mRNA, zabalenú v lipidových nanočasticiach, na in vivo dodanie kódujúcich sekvencií cieľového antigénu relevantného pre aktívnu imunizáciu na prevenciu infekčného ochorenia. Tento dokument poskytuje informácie a regulačné aspekty týkajúce sa kľúčových aspektov výroby a kontroly kvality a neklinického a klinického hodnotenia preventívnych mRNA vakcín proti infekčným ochoreniam na humánne použitie. 

Treba poznamenať, že vo vedeckom chápaní typov a miery imunogenicity, ktorú musí daná mRNA vakcína dosiahnuť, aby bola úspešná, široko relevantná a trvalo účinná proti ochoreniu, ktorému má predchádzať, pretrvávajú medzery. Každú vakcínu bude preto potrebné vyhodnotiť z hľadiska jej vlastných prínosov a rizík.
Program transferu technológií mRNA (mRNA TT): https://www.who.int/initiatives/mrna-technology-transfer-(mrna-tt)-programme

Aktívne zložky: antigény alebo ich základný kód (DNA alebo RNA): https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/how-are-vaccines-developed

DNA vakcíny

Vrátane usmernení a odporúčaní WHO: 1. januára 2007 Pokyny na zabezpečenie kvality a neklinické hodnotenie bezpečnosti DNA vakcín