Zákon EÚ o digitálnych sieťach: Posilnenie infraštruktúry alebo nové regulačné obmedzenia?

urópska komisia predstavila konečný návrh zákona o digitálnych sieťach. Cieľom zákona je vytvoriť celoeurópsky rámec pre investície do rozširovania širokopásmového pripojenia a telekomunikačnej infraštruktúry. Zostáva však otázne, či je tento prístup skutočne vhodný na mobilizáciu súkromného kapitálu vo väčšom rozsahu.

Zákonom o digitálnych sieťach (DNA) vstupuje kľúčový európsky infraštruktúrny projekt do svojej záverečnej legislatívnej fázy. Po prípravných konzultáciách v minulom roku Európska komisia zverejnila svoj oficiálny návrh. Cieľom je harmonizovať národné telekomunikačné siete členských štátov podľa jednotných pravidiel. Cieľom je preklenúť značnú technologickú priepasť s poprednými digitálnymi ekonomikami, ako sú USA a Čína, a poskytnúť spoločnostiam spoľahlivý právny rámec na urýchlenie zavádzania technológie 5G a optických sietí. Politickú zodpovednosť za projekt nesie komisárka EÚ pre technológie Henna Virkkunen.

DNA má prehodnotiť politiku dotácií

DNA nahradí existujúci Európsky kódex elektronickej komunikácie (EECC) a vytvorí štrukturálny rámec pre hospodársku súťaž, kybernetickú bezpečnosť a rozvoj digitálnych sietí. Ak Európska komisia dosiahne dohodu s Európskym parlamentom a Radou – čo sa všeobecne považuje za pravdepodobné – nariadenie by mohlo nadobudnúť účinnosť už v januári 2027. Konečné znenie by potom museli členské štáty transponovať do vnútroštátneho práva.

Na úrovni EÚ poskytuje program „Digitálna Európa“ finančný rámec pre rozširovanie digitálnych infraštruktúr v rokoch 2021 až 2027 s celkovým rozpočtom približne 7,6 miliardy eur. Financujú sa projekty v oblasti kybernetickej bezpečnosti, cloudových riešení a digitálnej infraštruktúry. Okrem toho „Nástroj na prepájanie Európy“ (CEF Digital), ktorý bol spustený pred rokom, financuje konkrétne projekty gigabitového širokopásmového pripojenia a 5G v celej EÚ s rozpočtom 865 miliónov eur.

Na úrovni jednotlivých členských štátov je financovanie naďalej prevažne zabezpečené z verejných investícií. Napríklad v roku 2025 Nemecko investovalo do digitalizácie približne 4 miliardy eur z verejných zdrojov, z čoho približne 2,9 miliardy eur bolo vyčlenených konkrétne na rozširovanie širokopásmového pripojenia. Súkromný sektor to doplnil investíciami viac ako 10 miliárd eur do rozširovania optických a mobilných sietí.

Členské štáty v celej EÚ načrtli vo svojich digitálnych plánoch opatrenia s kumulatívnym objemom 288,6 miliardy eur. Približne 205,1 miliardy eur z tejto sumy pochádza z verejných rozpočtov, pričom zvyšok tvoria súkromné ​​investície a spolufinancovanie od podnikov a regionálnych aktérov. Programy EÚ ako Digitálna Európa, Nástroj na prepojenie digitálnych technológií (CEF Digital), Horizont Európa, InvestEU a dôležité projekty spoločného európskeho rozvoja (IPCEI) ďalej dopĺňajú tieto národné fondy a zameriavajú sa na sieťové a technologické projekty.

V porovnaní so Spojenými štátmi je investičný profil výrazne odlišný. Dominuje tam súkromný kapitál s objemom transakcií v oblasti digitálnej infraštruktúry presahujúcim 200 miliárd USD. Verejné výdavky – najmä na výskum a vývoj – dosiahli približne 145 miliárd USD vrátane značných finančných prostriedkov na obranu a technológie.

V USA je súkromný sektor hlavným motorom investícií, zatiaľ čo Európa sa tradične viac spolieha na centrálne plánovanie a účasť vlády. Vzhľadom na už prebiehajúce rozsiahle národné úsilie zostáva neisté, ako môže zákon o digitálnych sieťach realisticky prispieť k mobilizácii dodatočného súkromného kapitálu. Z ekonomického hľadiska sa pravdepodobne zmení len málo: Európa zostáva náročným a vysoko regulovaným prostredím, kde sú investície zložitejšie a menej flexibilné ako v USA.

Platnosť v celej EÚ a dotknuté spoločnosti

DNA sa bude vzťahovať na celú EÚ a bude mať priamy vplyv na telekomunikačné a infraštruktúrne spoločnosti. V Nemecku sa to týka predovšetkým spoločností Deutsche Telekom, Vodafone Deutschland a Telefónica Deutschland (O2), ktoré prevádzkujú rozsiahle mobilné a pevné siete a sú držiteľmi licencií na centrálne frekvencie. Nový regulačný rámec sa bude vzťahovať aj na poskytovateľov optických vlákien, regionálnych prevádzkovateľov sietí a mestské podniky investujúce do rozširovania vysokorýchlostných sietí.

Jedným z pozitívnych aspektov je, že DNA poskytuje spoločnostiam dlhšie a stabilnejšie práva na používanie frekvencií, čím sa zlepšuje istota plánovania investičných rozhodnutí. Zostáva však vidieť, ako sa požiadavky na transparentnosť, pravidlá nediskriminácie v celej EÚ a bezpečnostné špecifikácie konkrétne implementujú v ďalšom regulačnom procese – a ako bude nová štruktúra dodržiavania predpisov EÚ fungovať v praxi.

Z pohľadu spotrebiteľa by rozširovanie technológií 5G a optických vlákien malo ideálne viesť k stabilným a spoľahlivým sieťam, najmä v Nemecku, kde stále existujú medzery v pokrytí. Právna istota pre veľkých prevádzkovateľov sietí a investičné stimuly pre rozširovanie infraštruktúry prospievajú spotrebiteľom, zatiaľ čo menší poskytovatelia by mohli tiež profitovať z jednotnejších trhových regulácií.

Príležitosti a riziká pre hospodársku súťaž a inovácie

Táto legislatíva zásadne prepracúva rámec digitálnej infraštruktúry EÚ bez toho, aby okamžite spôsobila nové náklady – čo je vzhľadom na napäté verejné rozpočty vítaná správa. Jednotný európsky regulačný rámec by mohol znížiť neistotu na vnútroštátnej úrovni a odstrániť cezhraničné rozdiely, čím by sa potenciálne znížili transakčné náklady pre podniky.

Napriek tomu by sa iniciatíva Európskej komisie v rámci DNA mala vnímať s opatrnosťou. Doterajšie rokovania naznačujú, že Brusel si má v úmysle vyhradiť právo zasahovať do cenových štruktúr, povinností týkajúcich sa prístupu a bezpečnostných požiadaviek. To by mohlo viesť k vytvoreniu novej byrokracie, ktorá hlboko zasahuje do investičných procesov, zvýhodňuje etablované veľké spoločnosti a v podstate vylučuje nových konkurentov zo vstupu na trh.

Okrem toho by centralizovaná koordinácia prideľovania frekvencií na úrovni EÚ mohla obmedziť hospodársku súťaž, ak by existujúci účastníci trhu neúmerne profitovali z politických väzieb. Či sa regulačný rámec stane prekážkou vstupu na trh, alebo či skutočne pomôže stimulovať inovácie v rámci hospodárstva EÚ, sa ešte len uvidí.

O autorovi:
Thomas Kolbe, absolvent ekonómie, pracuje viac ako 25 rokov ako novinár a mediálny producent pre klientov z rôznych odvetví a obchodných združení. Ako spisovateľ sa zameriava na ekonomické procesy a pozoruje geopolitické udalosti z pohľadu kapitálových trhov. Jeho publikácie sa riadia filozofiou, ktorá kladie do centra pozornosti ľudí a ich právo na sebaurčenie.

Zákon o digitálnych sieťach (DNA)

V dokumente „Nový plán pre udržateľnú prosperitu a konkurencieschopnosť Európy

Európska komisia plánuje v súlade so svojím pracovným programom na rok 2025 navrhnúť legislatívu týkajúcu sa zákona o digitálnych sieťach (DNA) v štvrtom štvrťroku 2025.

Komisia zdôraznila, že najdôležitejším predpokladom prosperujúcej digitálnej ekonomiky je spoľahlivá digitálna infraštruktúra s vysokou kapacitou. DNA „vytvorí príležitosti pre cezhraničnú prevádzku sietí a poskytovanie služieb, zvýši konkurencieschopnosť priemyslu a zlepší koordináciu spektra“.

Komisia zverejnila výzvu na predkladanie dôkazov k iniciatíve DNA, ktorá bola ukončená v júli 2025. 

Referencie:

• Európska komisia, Pracovný program Komisie na rok 2025 , KOM(2025) 45.
• Európska komisia, Výzva na predloženie dôkazov , 6. júna 2025. 

Ďalšie čítanie:

• De Luca S., Zákon o digitálnych sieťach , Iniciatívy Komisie v príprave, EPRS, máj 2025. 
• De Luca S., Strategické závislosti: Hrozby pre suverenitu EÚ v komunikačnej infraštruktúre , EPRS, február 2025.
• De Luca S., Sieť pripravená na budúcnosť pre EÚ: Plná optická sieť a 5G , EPRS, apríl 2024.
• De Luca S., Cesta k 6G , EPRS, január 2024.
• De Luca S. a Tambiama M., Posilnenie odolnosti a dlhodobej koordinácie internetovej infraštruktúry EÚ , EPRS, júl 2023.
• De Luca S., Diskusia o príspevkoch k nákladom na sieť , EPRS, apríl 2023.

Zákon o digitálnych sieťach – DNA – zmodernizuje právny rámec pre konektivitu s cieľom podporiť inovácie a investície do pokročilej a odolnej digitálnej infraštruktúry v Európskej únii.

V nadväznosti na Kódex elektronickej komunikácie EÚ (EECC) prijatý v roku 2018 bol 21. januára 2026 prijatý návrh zákona o digitálnych sieťach (DNA) . Vzhľadom na technologickú transformáciu a geopolitický kontext je špičková digitálna infraštruktúra základom európskeho hospodárstva a spoločnosti.

Komisia dostala veľmi komplexnú spätnú väzbu k Bielej knihe s názvom „Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe?“ uverejnenej vo februári 2024 a tiež k Výzve na predloženie dôkazov z júna 2025, v ktorej sa žiadali o názory členských štátov, občianskej spoločnosti, priemyslu a akademickej obce na iniciatívu DNA. Správy Draghiho a Lettu analyzovali stav sektora elektronických komunikácií v EÚ a dospeli k záveru, že zostáva roztrieštený do 27 národných trhov a európski prevádzkovatelia naďalej čelia prekážkam pri cezhraničnom pôsobení a rozširovaní. To následne obmedzuje ich schopnosť investovať, inovovať a konkurovať svojim globálnym konkurentom.

V  Niinistöovej správe  o civilnej a vojenskej pripravenosti boli načrtnuté výzvy, ktorým čelí EÚ pri zabezpečovaní dostupnosti a schopností kritickej infraštruktúry a služieb. Je potrebné vyhnúť sa závislostiam alebo ich znížiť, napr. v oblasti satelitnej komunikácie, a rozvíjať kapacity pre reakciu na krízy. 

Na riešenie týchto výziev sa DNA zameriava na vytvorenie zjednodušeného a harmonizovanejšieho právneho rámca, ktorý podporí inovácie a investície do odolnej a pokročilej digitálnej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre umožnenie prijatia umelej inteligencie, cloudu, vesmírnych a iných inovatívnych technológií.

DNA zlučuje štyri právne akty do jedného priamo uplatniteľného nariadenia, ktoré nahradí Európsky kódex elektronickej komunikácie (EECC) , nariadenie o BEREC , Program politiky rádiového frekvenčného spektra a základné časti nariadenia o otvorenom internete . Prinesie tieto kľúčové opatrenia :

• Posilnenie jednotného trhu s pripojením : návrh zabezpečuje maximálnu právnu harmonizáciu v celej Únii prostredníctvom navrhovaného nariadenia. Na uľahčenie celoeurópskej prevádzky a poskytovania služieb DNA zavedie autorizáciu „jednotného pasu“ s oznámením iba v jednom členskom štáte a autorizáciu satelitného spektra na úrovni EÚ.
• Dosiahnutie zjednodušenia : DNA zníži regulačnú a administratívnu záťaž vo všetkých ustanoveniach DNA, najmä tým, že umožní väčšiu flexibilitu vo vzťahoch medzi podnikmi a zároveň zachová vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
• Podpora inovácií v širšom digitálnom ekosystéme : zavedenie mechanizmu na objasnenie pravidiel otvoreného internetu pre inovatívne služby a mechanizmu dobrovoľnej spolupráce ekosystémov v oblasti prepojenia IP, efektívnosti prevádzky a ďalších vznikajúcich oblastí.
• Posilnenie odolnosti a pripravenosti : DNA zavádza plán pripravenosti na úrovni EÚ s cieľom riešiť rastúce riziká prírodných katastrof a zahraničného rušenia sietí a rádiových signálov. Okrem toho bude spoločný mechanizmus výberu celoeurópskych satelitných komunikácií zahŕňať kritériá zamerané na bezpečnosť a odolnosť.  

V záujme prilákania investícií bude DNA rozširovať  osvedčené postupy pri prideľovaní spektra  , ktoré priťahujú investície, ako je predĺženie platnosti licencií, obnovenie existujúcich licencií po ich uplynutí alebo začlenenie zdieľania spektra do hlavných smerov s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie spektra. Taktiež poskytne silnejšie záruky pre prijímanie opatrení formujúcich trh vrátane mechanizmu ex ante zabezpečujúceho konzistentnosť podmienok prideľovania a bude podporovať podmienky priaznivé pre investície, ako sú investičné záväzky.

DNA napokon podporí a urýchli prechod z medených sietí na prostredie s plným optickým vláknom , ktoré bude slúžiť budúcim potrebám občanov a podnikov v oblasti pripojenia. DNA zavádza povinné národné plány prechodu s cieľom zabezpečiť udržateľné postupné vyraďovanie medených sietí a zabezpečiť čo najlepší výsledok pre spotrebiteľov a všetkých prevádzkovateľov. Aktualizuje sa aj regulačný rámec ex ante s cieľom podporiť prechod na optické vlákno a zároveň riešiť možné výzvy v budúcom prostredí s plným optickým vláknom s cieľom maximalizovať výhody pre koncových používateľov.

https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/digital-networks-act

COM(2025)0045 Spoločne vpred: Odvážnejšia, jednoduchšia a rýchlejšia únia

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=COM(2025)0045