Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Ako chce EÚ v skutočnosti použiť vaše úspory na financovanie vojny

Share your love

ReArm Europe, 800 miliárd na zbrojenie a desiatky miliárd pre Ukrajinu – to plánujú bruselskí vojnoví štváči, ktorých podporuje predovšetkým BlackRock Germany (Nemecko). EÚ vytvorila právny rámec pre financovanie už v roku 2004. Modely pochádzajú z USA z rokov 1929 až 1933.

Schéma, ktorú vymysleli americkí miliardári ako Rockefeller, Rothschild a spol., bola celkom jednoduchá. Cenné papiere a peniaze od klientov bánk sa berú a používajú na zabezpečenie veľkých úverov. V marci 1933 americká vláda spočiatku zatvorila banky a eufemisticky ich nazvala „bankovými sviatkami“. Nikto už nemohol dostať svoje peniaze. Federálny rezervný systém poslal ministrovi financií zoznamy bánk, ktoré majú povolené znovu otvoriť.

Čo sa stalo potom, vysvetľuje David Rogers Webb vo svojej knihe „ VEĽKÉ VYVLASTŇOVANIE “.

„ Ľudia, ktorí uložili peniaze do bánk, ktorým nebolo dovolené znovu otvoriť banky, prišli o svoj majetok. Dlhy však neboli zrušené; namiesto toho ich prevzali banky vybrané Federálnym rezervným systémom. Ak by títo ľudia nemohli splatiť svoje dlhy – čo bolo teraz pravdepodobné, keďže prišli o svoje bankové účty – stratili by všetko, čo financovali z dlhov, ako napríklad svoj dom, auto a podnikanie.“

Vyvlastnenie však zašlo ešte ďalej s výkonným nariadením prezidenta Roosevelta č. 6102, ktoré ľuďom odobralo zlato, ktoré si kúpili. Podľa Wikipédie:

„ Uvedeným dôvodom zákona bolo, že ťažké ekonomické časy spôsobili hromadenie („hromadenie“) zlata, ale to údajne brzdilo hospodársky rast a zhoršovalo hospodársku depresiu, pretože americká mena bola krytá zlatom a podliehala zlatému štandardu.“

Prezidentský príkaz bol vydaný na základe zákona z roku 2017 „o obchodovaní s nepriateľom“. Akékoľvek vlastníctvo zlata bolo zakázané a existujúce zlato bolo skonfiškované:

„ Porušenie zákazu zlata môže byť potrestané odňatím slobody až na desať rokov alebo pokutou až do výšky 10 000 dolárov.“

Práve tento systém amerických finančných kapitalistov EÚ legislatívne a organizačne reflektovala; Platí to od roku 2004 a funguje to.

Stále chýba pochopenie plánu EÚ

O knihe Davida Rogersa Webba už som písal„ VEĽKÉ VYVLASTNENIE “ tu teraz ukážem ako sa táto finančná kapitalistická vyvlastňovacia schéma dá použiť na financovanie vojny.

O to viac ma udivuje, že ekonómovia ako Dr. Richard Werner nás chcú viesť úplne nesprávnym smerom. V poznámke na svojom blogu píše :

„Šokujúce správy z Európy: Plány na konfiškáciu majetku občanov sú skutočné. Európska komisia je sovietskym politbyrom , ktoré vedie EÚ k dystopickej diktatúre s úplnou kontrolou a potláčaním slobôd. Prichádzajú vám skonfiškovať majetok!“

Chce Werner exhumovať Stalina a prezentovať ho ako vinného strašiaka, aby odviedol pozornosť ľudí od plánov EÚ?

V samotnom príspevku opakuje svoje idiotské tvrdenie: „ Európska komisia a nemecká vláda pripravujú opatrenia na konfiškáciu majetku občanov – opatrenia, ktoré sa spájajú s komunizmom .“

Takže Rockefeller, Rothschild a Federálny rezervný systém USA v roku 1929 boli všetci komunisti? Naozaj tomu Werner verí? A je manažér BlackRock Germany Merz komunista a BlackRock nová Komunistická internacionála? Alebo by sme sa mali odkloniť od finančných kapitalistov ku komunistom a Stalinovi?

Werner potom tiež nechápe, ako môže EÚ realizovať svoj plán, ale aspoň správne odkazuje na vyhlásenie v EuroNews , že Európska komisia plánuje

„lepšie smerovať až 10 biliónov eur z bankových vkladov v celej Únii do naliehavo potrebných strategických investícií.“

Moderné vyvlastňovanie EÚ na účely vedenia vojny

Webb vo svojej knihe vysvetľuje, ako ten istý mechanizmus, ktorý fungoval v USA v roku 1933, funguje v EÚ dnes. Aby sme to pochopili, musíme mať na pamäti, ako najmä po prasknutí internetovej bubliny došlo v nasledujúcich rokoch k obrovskému nárastu peňažnej zásoby a k rôznym krízam v rokoch 2007 – 2008 a od roku 2020. Obchodovanie s finančnými derivátmi teraz dosiahlo šialené rozmery.

Webb ukazuje, ako už v roku 2011 celková pridaná hodnota všetkých krajín sveta predstavovala 74 biliónov dolárov, ale deriváty držané samotnou dcérskou spoločnosťou JPMorgan zaoberajúcou sa obchodovaním s derivátmi už v nominálnom vyjadrení vzrástli na 79 biliónov dolárov. Deriváty nie sú v podstate ničím iným ako stávkami na budúce udalosti. Napríklad stavíte, že elektrina bude mať v máji 2025 určitú cenu. V závislosti od toho, aká je v skutočnosti, vyhrávate alebo prehrávate. Deriváty sa samozrejme obchodujú v obrovských objemoch na svetových burzách.

Tieto v podstate fiktívne transakcie, mimo akejkoľvek reálnej ekonomiky, sú zabezpečené bankovými vkladmi zákazníkov – peniazmi a cennými papiermi. Počnúc USA sa právny rámec po roku 2000 zmenil na celom svete tak, aby všetky finančné inštitúcie mohli vykonávať kolaterál pre takéto derivátové transakcie vkladmi svojich klientov. EÚ prijala tento právny rámec v roku 2004 a teraz sa používa na vojnové pôžičky.

Cenné papiere sú zhromaždené a držané centrálnymi finančnými inštitúciami, takzvanými centrálnymi depozitármi cenných papierov, a možno ich v priebehu niekoľkých sekúnd presunúť cez štátne hranice s právnou ochranou, napríklad na zabezpečenie derivátov v JPMorgan. Toto dosahujú centrálne zúčtovacie protistrany.

Vtip je v tom, že hedžoví investori, teda tí, ktorí držia tieto deriváty, majú v prípade krachu preferenčné zaobchádzanie. Ak praskne obrovská finančná bublina, stratíme svoje peniaze aj cenné papiere. Centrálne banky však preberajú dlhy zatvorených bánk a môžu tak vyvlastniť dlžníkov. „Nebudeš vlastniť nič…“ Ale pravdepodobne budeš dosť nahnevaný.

Čo sa stane potom? V súčasnosti sa na celom svete intenzívne pripravuje digitálna mena centrálnej banky (Central Bank Digital Currency – CBDC). Americký vojenský think-tank Atlantic Council má systém sledovania CBDC, z ktorého môžete vidieť:

„ 134 krajín a menových únií, ktoré predstavujú 98 % svetového HDP, v súčasnosti zvažuje CBDC. V máji 2020 to bolo len 35. V súčasnosti je 66 krajín v pokročilých štádiách zvažovania – vývoj, pilotná fáza alebo implementácia.“

Na to som varoval spoločnosť dlhodobo!! Šéfka centrálnej banky EÚ, ECB, Christine Lagardeová (na obrázku vpravo hore), sa nedávno pochválila, že digitálne euro dorazí už v októbri 2025 . Tým sa vytvárajú podmienky pre realizáciu tohto scenára vyvlastnenia.

Ak budú všetky banky zatvorené, tí, ktorí boli vyvlastnení, dostanú peniaze prostredníctvom účtu v centrálnej banke. Ak chcete jesť, musíte si vziať peniaze.

Hoci meny centrálnych bánk ešte nedosiahli túto fázu, už boli vytvorené clearingové centrá, ktoré sa zaoberajú alokáciou finančných prostriedkov a cenných papierov prioritným veriteľom. Bežní bankoví klienti budú oklamaní „zárukou vkladov“, ktorá má v EÚ predstavovať iba 1 % nominálnej hodnoty ich vlastných vkladov. Toto rozdelenie peňazí sa už praktizuje na cvičeniach. Na týchto cvičeniach sa zúčastnia zástupcovia ministerstiev financií USA, Spojeného kráľovstva a príslušného generálneho riaditeľstva v Európskej komisii, ako aj zástupcovia Federálneho rezervného systému, Bank of England a ECB a etablovaných clearingových centier.

Toto bola prax, ako mohla EÚ financovať zbrojenie a vojnové pôžičky. Zdá sa, že lídri EÚ a Európskej komisie sa teraz cítia pripravení uviesť plány do praxe. Vedenie EÚ potrebuje vojnu na Ukrajine na realizáciu svojich plánov militarizácie a presunu úspor občanov do zbrojárskeho priemyslu a k vlastníkom.

A tu opäť Leyen svojimi vlastnými slovami:

Vaše peniaze na vojnu: Ako sa EÚ dostáva k úsporám občanov

EÚ Komisia oznámila, že svoje finančné investície uskutoční ešte predtým, ako sa dočká „sukromných úspor“. Vojnové dlhopisy ako z roku 1914? Alebo? Ako bude fungovať rozsiahle vyvlastňovanie zo strany EÚ v 20. rokoch 21. storočia?

Mnohí sa možno pýtajú, či je to naozaj realistické ako dve svetové vojny, ktoré tiež začalo Nemecko, Rakúsko a predovšetkým Briti. Politická agenda je založená na diktatúre Rumunska , Poľska , Srbska, Bosny a Hercegoviny, Moldavska a Ukrajiny.

Z ekonomického a finančného hľadiska EÚ už v roku 2004 vykonala legislatívnu prípravu. Vzory v tomto smere pochádzajú do USA z rokov 1929 až 1933.

V marci 1933 americká vláda pôvodne zakladala banky a eufemisticky i nazvala „bankovými sviatkami“. Nikto už nedokázal dostať svoje peniaze. Federálny rezervný systém poslal ministerstvu financií banky, ktoré majú povolené znovu zoznamy.

David Rogers Webb vo svojej knihe „ VEĽKÉ VYVLASTŇOVANIE “ vysvetľuje, ako sa to stalo .

„ Ľudia, ktorí uložili peniaze do bánk, ktorým nebolo dovolené znovu otvoriť banky, prišli o svoj majetok. Dlhy však neboli zrušené; namiesto toho ich prevzali banky vybrané Federálnym rezervným systémom. Ak by títo ľudia nemohli splatiť svoje dlhy – čo bolo teraz pravdepodobné, keďže prišli o svoje bankové účty – stratili by všetko, čo financovali z dlhov, ako napríklad svoj dom, auto a podnikanie.“

Vyvlastnenie však zašlo ešte ďalej s výkonným nariadením prezidenta Roosevelta č. 6102, ktoré ľuďom odobralo zlato, ktoré si kúpili. Podľa Wikipédie:

„ Uvedeným dôvodom zákona bolo, že ťažké ekonomické časy spôsobili hromadenie („hromadenie“) zlata, ale to údajne brzdilo hospodársky rast a zhoršovalo hospodársku depresiu, pretože americká mena bola krytá zlatom a podliehala zlatému štandardu.“

Prezidentský príkaz bol vydaný na základe zákona z roku 2017 „o obchodovaní s nepriateľom“. Akékoľvek vlastníctvo zlata bolo zakázané a existujúce zlato bolo skonfiškované:

„ Porušenie zákazu zlata môže byť potrestané odňatím slobody až na desať rokov alebo pokutou až do výšky 10 000 dolárov.“

Je neuveriteľné, že Američania umožnili tento prevod svojho bohatstva cez centrálne banky k súkromným vlastníkom.

Moderné vyvlastnenie prostredníctvom cenných papierov

V nasledujúcich kapitolách svojej knihy Webb vysvetľuje, ako ten istý mechanizmus, ktorý fungoval v USA v roku 1933, funguje v EÚ dnes. Aby sme to pochopili, musíme mať na pamäti, ako najmä po prasknutí internetovej bubliny došlo v nasledujúcich rokoch k obrovskému nárastu peňažnej zásoby a k rôznym krízam v rokoch 2007 – 2008 a od roku 2020. Obchodovanie s finančnými derivátmi teraz dosiahlo šialené rozmery.

Webb ukazuje, ako už v roku 2011 celková pridaná hodnota všetkých krajín sveta predstavovala 74 biliónov dolárov, ale deriváty držané samotnou dcérskou spoločnosťou JPMorgan zaoberajúcou sa obchodovaním s derivátmi už v nominálnom vyjadrení vzrástli na 79 biliónov dolárov. Deriváty nie sú v podstate ničím iným ako stávkami na budúce udalosti. Napríklad stavíte, že elektrina bude mať v máji 2025 určitú cenu. V závislosti od toho, aká je v skutočnosti, vyhrávate alebo prehrávate. Deriváty sa samozrejme obchodujú v obrovských objemoch na svetových burzách.

Tieto v podstate fiktívne transakcie, mimo akejkoľvek reálnej ekonomiky, sú zabezpečené bankovými vkladmi zákazníkov – peniazmi a cennými papiermi. Počnúc USA sa právny rámec po roku 2000 zmenil na celom svete tak, aby všetky finančné inštitúcie mohli vykonávať kolaterál pre takéto derivátové transakcie vkladmi svojich klientov. EÚ prijala tento právny rámec v roku 2004 a teraz sa používa na vojnové pôžičky.

Cenné papiere sú zhromaždené a držané centrálnymi finančnými inštitúciami, takzvanými centrálnymi depozitármi cenných papierov, a možno ich v priebehu niekoľkých sekúnd presunúť cez štátne hranice s právnou ochranou, napríklad na zabezpečenie derivátov v JPMorgan. Toto dosahujú centrálne zúčtovacie protistrany.

Vtip je v tom, že hedžoví investori, teda tí, ktorí držia tieto deriváty, majú v prípade krachu preferenčné zaobchádzanie. Ak praskne obrovská finančná bublina, stratíme svoje peniaze aj cenné papiere. Centrálne banky však preberajú dlhy zatvorených bánk a môžu tak vyvlastniť dlžníkov. „Nebudeš vlastniť nič…“ Ale pravdepodobne budeš dosť nahnevaný.

Čo sa stane potom? V súčasnosti sa na celom svete intenzívne pripravuje digitálna mena centrálnej banky (Central Bank Digital Currency – CBDC). Americký vojenský think-tank Atlantic Council má systém sledovania CBDC, z ktorého môžete vidieť:

„ 134 krajín a menových únií, ktoré predstavujú 98 % svetového HDP, v súčasnosti zvažuje CBDC. V máji 2020 to bolo len 35. V súčasnosti je 66 krajín v pokročilých štádiách zvažovania – vývoj, pilotná fáza alebo implementácia.“

Šéfka centrálnej banky EÚ, ECB, Christine Lagardeová (na obrázku vpravo hore), sa nedávno pochválila, že digitálne euro dorazí už v októbri 2025 . Tým sa vytvárajú podmienky pre realizáciu tohto scenára vyvlastnenia.

Ak budú všetky banky zatvorené, tí, ktorí boli vyvlastnení, dostanú peniaze prostredníctvom účtu v centrálnej banke. Ak chcete jesť, musíte si vziať peniaze.

Hoci meny centrálnych bánk ešte neboli pripravené, už boli vytvorené clearingové centrá na spracovanie alokácie finančných prostriedkov a cenných papierov prioritným veriteľom. Bežní bankoví klienti budú oklamaní „zárukou vkladov“, ktorá má v EÚ predstavovať iba 1 % nominálnej hodnoty ich vlastných vkladov. Toto rozdelenie peňazí sa už praktizuje na cvičeniach. Na týchto cvičeniach sa zúčastnia zástupcovia ministerstiev financií USA, Spojeného kráľovstva a príslušného generálneho riaditeľstva v Európskej komisii, ako aj zástupcovia Federálneho rezervného systému, Bank of England a ECB a etablovaných clearingových centier.

Toto bola prax, ako mohla EÚ financovať zbrojenie a vojnové pôžičky. Zdá sa, že lídri EÚ a Európskej komisie sa teraz cítia pripravení uviesť plány do praxe. Preto existuje taký vehementný odpor voči akémukoľvek mierovému úsiliu Trumpa – aj keby bolo seriózne. Vedenie EÚ potrebuje vojnu na Ukrajine na realizáciu svojich plánov militarizácie a presunu úspor občanov do zbrojárskeho priemyslu a k vlastníkom.

A tu opäť Leyen svojimi vlastnými slovami:

Nenakúpili si náhodou Slováci dlhopisy???

Zdieľajte

Zostaňte informovaní a nenechajte sa ohromiť, prihláste sa teraz!

Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky

Súbory cookie používame na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Adresa našej webovej stránky je: https://www.dostojneslovensko.online

Komentáre

Keď návštevníci webu zanechávajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a User Agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam sa vaše údaje odosielajú

Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings