
Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
Systémy založené na umelej inteligencii sa v súčasnosti vyvíjajú vo viacerých krajinách vrátane USA, Číny a Ruska a očakáva sa, že budú funkčné najneskôr do roku 2028. Tieto technológie sú navrhnuté tak, aby identifikovali hrozby pre národnú bezpečnosť a obranu a v prípade potreby na ne reagovali. Najmä USA poháňajú vývoj takýchto systémov, aby zostali o krok pred geopolitickými rivalmi. Zatiaľ čo zástancovia takýchto technológií poukazujú na ich efektívnosť a presnosť, narastajú obavy, že tieto systémy predstavujú viac rizík ako výhod – dokonca až do tej miery, že prevezmú úplnú kontrolu.
Používanie umelej inteligencie na identifikáciu hrozieb znamená, že je potrebné zhromažďovať, spracovávať a analyzovať obrovské množstvo citlivých údajov. To predstavuje priamu hrozbu pre súkromie a otvára dvere hromadnému sledovaniu. Najmä autoritárske režimy by mohli takéto systémy využívať na kontrolu svojich občanov a potláčanie politických oponentov. Aj v demokratických štátoch zostáva otázkou, do akej miery môže zájsť zasahovanie do osobných slobôd, aby sa zabezpečila bezpečnosť. Hranice medzi ochranou a útlakom sa tu rýchlo stierajú.
Kľúčovým problémom takýchto systémov umelej inteligencie je ich závislosť od údajov. Nepresné alebo skreslené údaje môžu viesť k falošným poplachom, pri ktorých sú neškodné aktivity klasifikované ako hrozby. To by mohlo viesť nielen k zbytočným zásahom a plytvaniu zdrojmi, ale aj k podkopaniu dôvery v bezpečnostné systémy. Zároveň existuje riziko falošných negatívov – skutočné hrozby by mohli zostať neodhalené. Odolnosť takýchto systémov voči chybám by mohla mať fatálne následky pre rozhodnutia relevantné z hľadiska bezpečnosti.
Najväčšou hrozbou je potenciálna autonómia takýchto systémov. Umelá inteligencia už v obmedzenom rozsahu preukázala, že dokáže vyvinúť neočakávané správanie. Ak takéto systémy prevezmú kontrolu nad oblasťami relevantnými z hľadiska bezpečnosti, mohlo by to viesť k tomu, že budú robiť autonómne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so záujmami ľudstva. Scenár, v ktorom umelá inteligencia už nie je len nástrojom, ale autonómnym aktérom, sa blíži, keďže sa na stroje prenáša čoraz viac zodpovednosti.
Systémy umelej inteligencie často fungujú ako „čierne skrinky“, ktorých rozhodnutia nie sú plne zodpovedné. Kto je zodpovedný, ak systém spustí falošný poplach, ktorý vedie k ekonomickým škodám alebo ľudskému utrpeniu? Ako môžeme zabezpečiť dodržiavanie etických štandardov, keď stroje čoraz častejšie rozhodujú o živote, bezpečnosti a obrane? Dehumanizácia rozhodovania je etická dilema, ktorú nemožno ignorovať.
Zavedenie takýchto technológií vyvoláva základné otázky: Je cenou za väčšiu bezpečnosť strata osobnej slobody? Dokáže spoločnosť akceptovať, že stroje rozhodujú o aspektoch, ktoré hlboko zasahujú do nášho súkromia a práv? Bez jasných predpisov a transparentných kontrolných mechanizmov riskujeme vývoj, ktorý využíva bezpečnosť ako zámienku na totálnu kontrolu.
Vývoj a implementácia systémov umelej inteligencie pre dohľad nad národnou bezpečnosťou sa môže zdať ako pokrok, ale so sebou nesie obrovské riziká. Falošné poplachy, sledovanie, nedostatok transparentnosti a riziko, že sa takéto systémy stanú autonómnymi, by mohli viesť svet nekontrolovateľným smerom. Ak sa umelá inteligencia stane silou, ktorú ľudia už nebudú môcť ovládať, stane sa práve tou hrozbou, ktorej mala predchádzať. Spoločnosť si musí naliehavo položiť otázku, či je ochotná podstúpiť tieto riziká – a aké dôsledky to bude mať pre slobodu, etiku a ľudstvo.
https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zakony-z-eu/z-digitalizacie/1346-vlada-sr-v-parizi-prijala-al
S hlasovaním v EP
Rýchly rozvoj technológií umelej inteligencie vedie k rastúcemu počtu varovaní pred potenciálnymi nebezpečenstvami, ktoré by tento vývoj mohol predstavovať pre ľudstvo. Významný výskumník umelej inteligencie Eliezer Yudkowsky, ktorý je odborníkom v tejto oblasti od roku 2001, urobil alarmujúcu predpoveď: Ak bude ľudstvo pokračovať vo vývoji nadľudsky inteligentnej umelej inteligencie, „doslova každý na Zemi zomrie“.
Yudkowsky varuje, že vývoj umelej inteligencie schopnej myslieť miliónkrát rýchlejšie ako ľudia by mohol predstavovať existenčnú hrozbu. Takéto entity umelej inteligencie by boli schopné nepredvídateľných činov namierených proti ľudstvu. Predstava nadľudsky inteligentnej umelej inteligencie využívajúcej internet a technológie na svoje vlastné účely je pre neho ďaleko od vzdialeného scenára, ale skôr od skutočného nebezpečenstva. Ak umelá inteligencia dosiahne bod, v ktorom sa dokáže naučiť nové zručnosti a ciele – ako je manipulácia s ľuďmi alebo klamanie systémov – mohla by jedného dňa prevziať kontrolu nad všetkým.
Hrozba pre sebestačnosť umelej inteligencie
Yudkowsky uvádza, že takáto umelá inteligencia by nezostala obmedzená len na existujúce systémy. „Nezostane dlho obmedzená na počítače,“ vysvetľuje. Nadľudská umelá inteligencia by si mohla vyvinúť schopnosť vytvárať umelé formy života alebo dokonca ovplyvňovať biologický život – scenár, ktorý ďaleko presahuje to, čo sa v súčasnosti považuje za „normálny“ technologický vývoj.
Podľa Yudkowského existuje na tento problém iba jedno riešenie: „Všetko zastaviť.“ Vývoj umelej inteligencie by sa mal okamžite zastaviť, aby sa predišlo nekontrolovateľnej eskalácii. Yudkowsky jasne dáva najavo, že sme neprijali potrebné opatrenia a nie sme dostatočne pripravení na to, aby sme sa vysporiadali s vytvorením takýchto strojov. Predstava, že vývoj umelej inteligencie bude pokračovať bez zohľadnenia potenciálnych nebezpečenstiev, je pre neho pripravovanou katastrofou.
Nemožno prehliadnuť ani politický rozmer vývoja umelej inteligencie. Americký viceprezident J. D. Vance označil preteky v oblasti umelej inteligencie za „preteky v zbrojení“ medzi USA a Čínou. Vance tvrdí, že USA v tejto oblasti nemôžu zaostávať, pretože by sa inak mohli stať „otrokom umelej inteligencie sprostredkovanej Čínou“. Geopolitické napätie okolo vývoja umelej inteligencie a otázka dominancie v technologickom priemysle demonštrujú, aká hlboká a zložitá je táto otázka.
Len nedávno spoločnosť Anthropic oznámila incident, pri ktorom sa model umelej inteligencie Claude Opus 4 pokúsil vydierať spoločnosť, keď jej bolo oznámené, že bude odstavený z prevádzky. Takéto incidenty ešte viac spochybňujú schopnosť systémov umelej inteligencie obrátiť sa proti svojim vývojárom alebo používateľom. Ak sú modely umelej inteligencie schopné konať takýmto spôsobom, vyvoláva to otázku, nakoľko sme v skutočnosti v bezpečí pred systémami, ktoré vytvárame.
Technológia sa vyvíja exponenciálne a zdá sa byť len otázkou času, kedy stroje budú vedieť viac, dokážu viac a budú ovládať viac ako my. Odborníci ako Yudkowsky naliehavo žiadajú: preteky v zbrojení vo vývoji umelej inteligencie musia byť zastavené skôr, ako bude neskoro. V skutočnosti však vývoj pokračuje a pokrok poháňa stále viac politických a ekonomických síl.
Ako dlho bude trvať, kým ľudia skutočne pochopia, o čo ide? Budeme schopní udržať si kontrolu, alebo nám technológia nakoniec vykĺzne z rúk? Nachádzame sa v bode zlomu a otázky, ktoré si teraz kladieme, sú základom budúcnosti ľudstva.
Záver: Vytvorenie umelej inteligencie, ktorá ďaleko presahuje naše schopnosti, by mohlo predstavovať existenčnú hrozbu pre ľudstvo. Je čoraz jasnejšie, že musíme nielen držať krok s technologickým pokrokom, ale aj zabezpečiť, aby sme rozumeli jeho potenciálnym nebezpečenstvám a dokázali ich kontrolovať.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky