Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Rada EÚ a Európsky parlament tento týždeň veľkolepým gestom oznámili dohodu o „zjednodušení“ predpisov pre podniky. Oficiálna tlačová správa sľubuje menej byrokracie, väčší rast a urýchlenú digitalizáciu. Európske spoločnosti sa majú zbaviť záťaže, podporiť inovácie a posilniť konkurencieschopnosť.
To na prvý pohľad znie ako dobrá správa.
Ale tí, ktorí si prečítajú podrobnosti, sa stretnú s pozoruhodnou realitou: Byrokracia nezmizne. Len zmení svoju formu.
Digitálne platformy nahrádzajú priečinky so súbormi. Namiesto papierových formulárov sa nahrávajú súbory údajov. Elektronické potvrdenia nahrádzajú podpisy na papieri. Povinnosti poskytovať dôkazy, požiadavky na dokumentáciu a postupy podávania správ zostávajú do značnej miery rovnaké – sú jednoducho digitalizované.
EÚ to nazýva „digitálne štandardne“.
Tu sa začína skutočný príbeh.
Firmy sa už roky sťažujú na neustále sa rozširujúci regulačný aparát. Majitelia firiem požadujú menej regulácií, menej požiadaviek na podávanie správ a menej zásahov. Brusel však teraz predstavuje predovšetkým modernizáciu administratívy, nie jej rušenie.
Formuláre zostávajú. Kontroly zostávajú. Dokumentácia zostáva. Len už nekončí v kartotéke, ale na serveroch.
Z pohľadu EÚ je to pokrok. Digitálne procesy sú efektívnejšie, rýchlejšie a nákladovo efektívnejšie. Mnohí kritici však vidia niečo iné, čo sa objavuje: plne digitalizovanú administratívnu architektúru, v ktorej je možné elektronicky zaznamenať, spracovať a vyhodnotiť každé vyhlásenie, každé povolenie a každé oznámenie.
To, čo sa predáva ako deregulácia, sa môže ukázať ako centralizácia.
Pretože digitalizácia automaticky neznamená menej kontroly. Často to znamená opak. Digitálne dáta sa ľahšie zaznamenávajú, prepájajú, analyzujú a monitorujú. Každý nový digitálny štandard vytvára nové rozhrania. Každá centrálna dátová platforma zvyšuje závislosť od inštitúcií, ktoré ju spravujú.
Obzvlášť pozoruhodná je politická terminológia. EÚ hovorí o „zjednodušení“. V skutočnosti však otázkou nie je, ktoré nariadenia sú nadbytočné a možno ich zrušiť. Diskusia sa namiesto toho zameriava predovšetkým na to, ako možno existujúce nariadenia implementovať digitálne.
Rozdiel je zásadný.
Menej byrokracie by znamenalo zrušenie povinností.
Digitálna byrokracia znamená prenos rovnakých povinností do novej technickej infraštruktúry.
Balík samozrejme obsahuje aj určité ústupky. Niektoré spoločnosti budú oslobodené od regulácií a niektoré procesy budú zjednodušené. Celkový trend je však nepochybný: EÚ nebuduje menší byrokratický stroj. Buduje digitálny byrokratický stroj.
Pre mnohé spoločnosti to môže byť z krátkodobého hľadiska pohodlnejšie.
Z dlhodobého hľadiska sa však vytvára systém, v ktorom sa hospodárske aktivity stávajú čoraz viac závislými od digitálnych dôkazov, centrálnych štandardov a elektronických rozhraní.
Kľúčovou otázkou teda nie je, či sa Európa digitalizuje. Kľúčovou otázkou je, či sa pod rúškom zníženia byrokracie skutočne objavuje nová forma digitálnej administratívy – efektívnejšia, automatizovanejšia a komplexnejšia ako čokoľvek, čo existovalo predtým.
EÚ to oslavuje ako modernizáciu. Kritici by to mohli opísať ako digitalizáciu riadenia a naša vláda to prijíma!
Predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dnes dosiahli predbežnú dohodu o niekoľkých nových právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou tzv. súhrnného balíka legislatívnych opatrení IV. Predbežná dohoda sa týka právnych predpisov, ktoré sa zameriavajú na malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj na digitalizáciu a spoločné špecifikácie.
Novými právnymi predpismi sa mení 20 právnych predpisov EÚ o výrobkoch v rámci pravidiel jednotného trhu týkajúcich sa digitalizácie a spoločných špecifikácií. Nadväzuje sa nimi na širšiu stratégiu uprednostňovania digitálnych formátov s cieľom odstrániť z právnych predpisov o výrobkoch požiadavky v papierovej forme.
V novej legislatíve sa predpokladá najmä digitalizácia EÚ vyhlásenia o zhode, ako aj výmeny medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi. Nové právne predpisy navyše umožňujú výrobcom poskytovať návod na použitie používateľom v digitálnom namiesto papierového formátu. Okrem toho sa v nových právnych predpisoch zavádzajú alternatívne riešenia na preukázanie súladu výrobku s pravidlami EÚ prostredníctvom „spoločnej špecifikácie“ namiesto harmonizovaných noriem v určitých výnimočných situáciách. Tým sa zabezpečí väčšia právna istota, znížia náklady a zvýši sa konkurencieschopnosť.
Pokiaľ ide o STK, v pôvodnom návrhu Komisie sa táto nová kategória spoločností vymedzuje ako podniky s menej ako 750 zamestnancami a buď s obratom do 150 miliónov EUR alebo s celkovou ročnou súvahou do 129 miliónov EUR.
V predbežnej dohode spoluzákonodarcovia zvýšili tieto prahové hodnoty na podniky s menej ako 1 000 zamestnancami a buď s ročným obratom do 200 miliónov EUR alebo s celkovou ročnou súvahou do 172 miliónov EUR.
Komisia okrem toho do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov preskúma uplatňovanie tohto vymedzenia pojmu vrátane jeho vplyvu na zníženie administratívnej záťaže a na konkurencieschopnosť malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou. V predbežnej dohode sa napokon ponecháva lehota na transpozíciu smernice na 15 mesiacov po nadobudnutí jej účinnosti.
Pokiaľ ide o digitalizáciu a spoločné špecifikácie, spoluzákonodarcovia vo všeobecnosti zachovali podstatu návrhu Komisie, pričom zmenili niekoľko technických prvkov špecifických pre príslušné legislatívne akty.
Do predbežnej dohody boli zavedené ďalšie objasnenia týkajúce sa prístupu k digitálne dostupným informáciám a k „digitálnemu kontaktu“ spoločnosti.
V znení dohody sa takisto zabezpečuje, aby v prípadoch, keď existuje riziko vážnej ujmy pre spotrebiteľov, boli informácie o bezpečnosti vždy dostupné v papierovej forme. Spoluzákonodarcovia zosúladili znenie týkajúce sa spoločných špecifikácií s koncepciou dohodnutou v nariadení o bezpečnosti hračiek (článok 14) minulý rok s dodatočnými právomocami pre Komisiu v niektorých výnimočných situáciách.
V predbežnej dohode sa objasňuje, že spoločné špecifikácie majú slúžiť ako záložná možnosť a len vtedy, keď harmonizované normy nie sú k dispozícii alebo sú nedostatočné, aby sa podporila koherentnosť v rámci acquis EÚ.
Rada napokon predĺžila lehotu na transpozíciu smernice na 24 mesiacov, aby poskytla členským štátom dostatočný čas na vykonanie zmien.
Predbežnú dohodu musia teraz schváliť Rada a Európsky parlament, a potom sa predloží na revíziu právnikom lingvistom, aby neskôr mohli spoluzákonodarcovia uvedené akty formálne prijať.
Európska rada v októbri 2024 vyzvala všetky inštitúcie EÚ, členské štáty a zainteresované strany, aby prioritne pokračovali v práci, hlavne s cieľom reagovať na výzvy identifikované v správach Enrica Lettu („Oveľa viac než len trh“) a Maria Draghiho („Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti“). Vyhlásenie z Budapešti z 8. novembra 2024 následne obsahovalo výzvu na „začatie zjednodušovacej revolúcie“, ktorou sa zabezpečí jasný, jednoduchý a inteligentný regulačný rámec pre podniky a ktorou sa výrazne zjednoduší administratívne, regulačné a vykazovacie zaťaženie, najmä pre MSP.
Komisia 21. mája 2025 prijala svoj štvrtý súhrnný balík opatrení. Balík obsahuje návrh smernice a nariadenia o spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou a návrh smernice a nariadenia týkajúce sa digitalizácie a zosúladenia spoločných špecifikácií, ktorými sa mení 20 právnych predpisov EÚ o výrobkoch v rámci pravidiel jednotného trhu, ako aj zmenu nariadenia o batériách týkajúcu sa požiadaviek náležitej starostlivosti.
Ministri schválili pozíciu Rady (všeobecné smerovanie) k nariadeniu o zriadení európskych podnikových peňaženiek, digitálneho nástroja určeného na zjednodušenie a zabezpečenie obchodných interakcií v celej EÚ, a to medzi spoločnosťami aj s orgánmi verejnej správy.
Vychádzajúc z rámca eIDAS2 umožnia európske podnikové peňaženky spoločnostiam digitalizovať mnohé operácie, ktoré si v súčasnosti vyžadujú osobné spracovanie. Poskytnutím harmonizovaného európskeho riešenia umožnia európske podnikové peňaženky aj bezpečnú cezhraničnú komunikáciu a výmenu dokumentov pre podniky.
Predsedníctvo predložilo dve správy o pokroku: jednu o návrhu nariadenia o digitálnych sieťach a druhú o balíku opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý zahŕňa predovšetkým návrh nariadenia o akte o kybernetickej bezpečnosti 2. Obe iniciatívy sú súčasťou plánu „Jedna Európa, jeden trh“, ktorého cieľom je transformovať podnikateľské prostredie EÚ na skutočne bezproblémový jednotný trh.
Hlavným cieľom aktu o digitálnych sieťach je podporiť rozvoj spoľahlivej, rýchlej, bezpečnej a špičkovej infraštruktúry digitálnych sietí, aby sa urýchlila digitálna transformácia EÚ. Navrhované opatrenia majú uľahčiť cezhraničné podnikanie a motivovať účastníkov trhu, aby inovovali a investovali do pokročilej konektivity, ako aj posilňovať konkurencieschopnosť a odolnosť a smerovať k integrovanejšiemu jednotnému trhu.
Ministri vo všeobecnosti uvítali pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s aktom o digitálnych sieťach (DNA), a vyjadrili podporu jeho zastrešujúcim cieľom, ktorými sú posilnenie jednotného trhu, zvýšenie konkurencieschopnosti, zlepšenie pripojiteľnosti a zvýšenie odolnosti a bezpečnosti digitálnej infraštruktúry. Návrh sa vo všeobecnosti považuje za pevný základ pre ďalšiu prácu a pokrok pri rokovaniach o všeobecnom smerovaní. Viaceré oblasti si zároveň vyžadujú ďalšie objasnenie a doladenie. Delegácie zdôraznili, že je dôležité zabezpečiť právnu istotu, zjednodušiť regulačné postupy a zohľadniť rôzne vnútroštátne okolnosti a trhové podmienky, a to najmä v súvislosti s prechodom z metalických na optické siete.
Ministri si vymenili názory na spoluprácu medzi EÚ a Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU) Organizácie Spojených národov na tému Posilnenie spolupráce medzi EÚ a ITU v záujme inkluzívnej, bezpečnej a udržateľnej digitálnej transformácie za účasti generálnej tajomníčky ITU Doreen Bogdanovej-Martinovej.
Dosiahla sa všeobecná zhoda na potrebe preklenúť digitálnu priepasť a zabezpečiť zmysluplnú pripojiteľnosť pre všetkých. Uznalo sa, že EÚ je kľúčovým partnerom ITU pri presadzovaní iniciatív zameraných na rozšírenie digitálnej integrácie. Niektoré členské štáty takisto zdôraznili význam zníženia environmentálnej stopy digitálneho sektora a posilnenia spolupráce v oblasti digitálnej odolnosti.
Umelá inteligencia sa opakovane identifikovala ako transformačná technológia, ktorej príležitosti a riziká si vyžadujú posilnenú medzinárodnú spoluprácu. Mnohé delegácie zdôraznili význam humanocentrického prístupu k vývoju, správe a normalizácii umelej inteligencie.
Zoznam účastníkov SLOVAKIA Ms Monika SOPKOVIČOVÁ Deputy Permanent Representative
https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/tte/2026/06/09
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky