„Medzi dvoma vekmi“ – Zbigniew Brzeziński už v roku 1970 napísal, že technokracia príde z pravicového konzervatívneho krídla

Prebiehajúci projekt komentovaného čítania knihy „Medzi dvoma vekmi“ od Zbigniewa Brzezinského.

Narodil sa vo Varšave v roku 1928 v aristokratickej rímskokatolíckej rodine. Jeho otec bol poľský diplomat, ktorý pracoval v Nemecku v rokoch 1931 až 1935, počas vzostupu národného socializmu. V rokoch 1936 až 1938 slúžil v Sovietskom zväze počas Stalinových veľkých čistiek.

„Mimoriadne násilie páchané na Poľsku ovplyvnilo moje vnímanie sveta a urobilo ma oveľa citlivejším na skutočnosť, že veľká časť globálnej politiky je zásadným bojom.“

Zbigniew Brzezinski

V roku 1938 bol jeho otec vyslaný do Montrealu ako generálny konzul. Zbigniew začal svoje vysokoškolské vzdelanie na Loyola College v Montreale a v roku 1945 prestúpil na McGill University. Následne navštevoval Harvard University, kde získal doktorát. Jeho štúdium sa zameriavalo na Sovietsky zväz a vzťah medzi októbrovou revolúciou, štátom Vladimíra Lenina a činmi Josifa Stalina.

Brzezinski pracoval na Harvardskej univerzite v rokoch 1953 až 1960 a na Kolumbijskej univerzite v rokoch 1960 až 1972, kde riadil Inštitút pre komunistické záležitosti. Stal sa členom Rady pre zahraničné vzťahy v New Yorku a pripojil sa ku skupine Bilderberg.

Pôsobil ako poradca pre JFK, Lyndona B. Johnsona, Jimmyho Cartera a Ronalda Reagana. Spolu s Davidom Rockefellerom bol jedným z hlavných organizátorov Trilaterálnej komisie, ktorej cieľom bolo centralizovať hospodársku a geopolitickú spoluprácu medzi Severnou Amerikou, západnou Európou a Japonskom.

Medzi najdôležitejšie udalosti zahraničnej politiky počas jeho funkčného obdobia patrila normalizácia vzťahov s Čínskou ľudovou republikou (a prerušenie vzťahov s Čínskou republikou), podpísanie druhej zmluvy o obmedzení strategických zbraní (SALT II), sprostredkovanie dohôd z Camp Davidu, prechod Iránu na protizápadný islamský štát, presadzovanie kontroverzných reforiem vo východnej Európe, formovanie imperialistickej zahraničnej politiky USA, vyzbrojovanie mudžahedínov v Afganistane na boj proti afganskej vláde a podpísanie dohôd Torrijos-Carter, ktorými sa USA po roku 1999 vzdali kontroly nad Panamským prieplavom.

„Vznik veľkej, dominantnej strany popri užšie zameraných a doktrinárskych skupinách na pravej aj ľavej strane by mohol urýchliť trend smerom k technologickému manažérstvu. Tendencia doktrinárskej ľavice legitimizovať prostriedky prostredníctvom cieľa by ich mohla viesť k ospravedlneniu väčšej sociálnej kontroly s odôvodnením, že slúži pokroku. Konzervatívci, ktorí sa obávajú verejného poriadku a sú fascinovaní modernými technológiami, by mohli byť v pokušení použiť nové technológie ako reakciu na nepokoje, pretože si neuvedomujú, že sociálna kontrola nie je jediný spôsob, ako sa vysporiadať s rýchlymi spoločenskými zmenami. Americká zmena má tiež potenciál pre americké vykúpenie.“

Zbigniew Brzezinski

Brzezinski bol ženatý s česko-americkou sochárkou Emilie Benešovou (praneterou druhého československého prezidenta Edvarda Beneša), s ktorou mal tri deti. Jeho mladší syn Mark (narodený v roku 1965) je právnik a pôsobil ako expert na Rusko a juhovýchodnú Európu v Národnej bezpečnostnej rade prezidenta Clintona. Pôsobil aj ako veľvyslanec USA vo Švédsku (2011 – 2015) a Poľsku (od roku 2022). Jeho dcéra Mika (narodená v roku 1967) je televíznou moderátorkou a spolumoderátorkou rannej relácie Morning Joe na MSNBC, kde pravidelne poskytuje komentáre a číta titulky správ. Jeho starší syn Ian (narodený v roku 1963) je vedúcim pracovníkom v Programe medzinárodnej bezpečnosti a členom Skupiny strategických poradcov Atlantickej rady. Ian tiež pôsobil ako námestník ministra obrany pre Európu a NATO (2001 – 2005).

Predmetná kniha sa volá Medzi dvoma vekmi: Úloha Ameriky v technetronickej ére. Brzezinského filozofická analýza sa točí okolo myšlienky, že technológia je ústredným zdrojom liberálneho Gleichschaltungu, ktorý oslobodzuje ľudí od sociálnej nesúrodosti a vytvára globálnu politickú súdržnosť medzi štátmi. Tretia revolúcia v americkej spoločnosti, alebo – ako ju Brzezinski radšej nazýval – technetronický vek, je postindustriálny fenomén, v ktorom sa veda stáva rozhodujúcim faktorom sociálneho pokroku. Veda sa má stať novým „think tankom“ pre sociálne inovácie a politickú stabilizáciu.

Technetronický vek: „spoločnosť formovaná kultúrne, psychologicky, sociálne a ekonomicky vplyvom technológie a elektroniky – najmä v oblasti počítačov a elektroniky.“

Komplexné zhodnotenie priemyselného a postindustriálneho veku poskytuje základ pre Brzezinského ideológiu, že ľudstvo potrebuje štruktúru a komunitnú rovnováhu, aby prosperovalo v rozvíjajúcom sa medzinárodnom politickom prostredí. Brzezinski opisuje úsvit svetovej politiky a kľúčovú úlohu technológií pri zhromažďovaní informácií o globálnej realite.

„Priamejšie s vplyvom technológie súvisí postupný vznik kontrolovanejšej a riadenejšej spoločnosti. Takejto spoločnosti by dominovala elita, ktorej nárok na politickú moc by bol založený na údajne nadradenom vedeckom know-how. Táto elita, neobmedzená obmedzeniami tradičných liberálnych hodnôt, by neváhala dosiahnuť svoje ciele používaním najnovších moderných techník na ovplyvňovanie verejného správania a udržiavaním spoločnosti pod prísnym dohľadom a kontrolou.“

– Zbigniew Brzezinski

Staré verzus nové, moderné verzus tradičné, mestské verzus vidiecke a posvätné verzus sekulárne sú príkladmi dynamických procesov, ktoré charakterizovali históriu ľudského vývoja. Každý z týchto procesov viedol ku kontrolovanejšej spoločnosti. Brzezinského technologický vek zahŕňa postupný vznik kontrolovanejšej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje presvedčením, že takáto spoločnosť, ovládaná (dobre mienenou) elitou a neobmedzená tradičnými hodnotami, bude vynucovať nepretržitý dohľad nad všetkými občanmi.

Táto kniha bola vydaná v roku 1970, rok po „pristátí na Mesiaci“ a prenose prvej správy ARPANET, ktorá položila základy internetu. S takouto technológiou je ťažké neveriť, že by technológia jedného dňa mohla dosiahnuť aj za hranice neba. Názory na túto knihu sú riedke, ale vždy silne formulované. Niektorí veria, že ide o presnú predpoveď budúcnosti. Iní hovoria, že to nie je predpoveď budúcnosti, ale návrh Brzezinského plánov do budúcnosti. Ďalší ju zavrhujú; autor bol príliš traumatizovaný svojimi skúsenosťami so socializmom alebo bol príliš fascinovaný východoeurópskym socializmom.

Brzeziński bol špičkovou osobou. Bol jedným z tých podporovateľov, ktorí majú na svedomí viac ľudských životov ako Mao, Stalin a Hitler dohromady. To, čo je opísané v tomto článku, je jednoznačne presne agenda, ktorá sa v súčasnosti odohráva v globálnej politike. Podľa Klausa Schwaba je to Veľký reset, s jemným rozdielom, že ho teraz prinášajú tí, ktorí tvrdia, že sú proti nemu.

„V politike sa nič nedeje náhodou. Ak sa to stane, je to zámerné.“ – Franklin Delano Roosevelt

Vážení voliči, nedeje sa toto všetko náhodou pod hlavičkou celej pravice ?? Deje však? Len treba čítať skutočne pravdivé články a nie od klamárov z alternatívy, politikov, aktivistov !!