Pentagon sa pripravuje na „vojnu súdneho dňa“ na vlastnej pôde

Presne o tomto som hovoril. Aktivisti vás klamú, zavádzajú a strašia!!

Pentagon sa pripravuje na „vojnu súdneho dňa“ na americkej pôde s plánom udržať vojenské základne v prevádzke bez podpory elektrických sietí, dodávateľských reťazcov a inej civilnej infraštruktúry.

Plán, známy ako Pevnosť Amerika, požaduje opatrenia, ktoré by umožnili americkej armáde pokračovať v bojoch najmenej 90 dní, ak by vojna zasiahla územie USA a civilná infraštruktúra by sa zrútila. „Nechceme sa spoliehať na štandardnú mestskú civilnú infraštruktúru pri riadení našej národnej obrany. Jednoducho to nemôžeme. Je to neúnosné riziko,“ povedal hovorca Pentagonu Sean Parnell.

Spojené štáty chcú vytvoriť alternatívne dodávateľské reťazce a strategické rezervy na udržanie toku zbraní, paliva a ďalších základných materiálov. Kľúčovou súčasťou plánu je výstavba jadrových reaktorov a rozsiahlych batériových úložísk v blízkosti vojenských základní, ktoré by ich napájali v prípade výpadku civilnej elektrickej siete.

„Sila je teraz boj. Bez elektriny stratíte komunikáciu, vodu, logistiku, montážne linky a základné vojenské veliteľské štruktúry,“ povedal Parnell.

Americká armáda už viac ako storočie vedie vojny iba na cudzom území, vrátane Európy, Južnej a Strednej Ameriky a západnej Ázie. Pentagon však tvrdí, že sa musí pripraviť na vojnu, v ktorej protivníci zaútočia na Spojené štáty. „Uvedomil som si, že veľká časť nášho pohľadu na národnú obranu bola postavená na zastaranom predpoklade, že nás ochránia dva oceány,“ povedal Parnell.

„Prezident Trump chápe, že svet sa posunul vpred, a už vydláždil cestu pre nové myslenie, Zlatú kupolu , obnovený záujem o západnú pologuľu, Grónsko, Panamu.“

Stratégia tiež predpokladá narušenie globálnych dodávateľských reťazcov, na ktoré sa Spojené štáty spoliehajú, pokiaľ ide o zbrane, vybavenie a kritické materiály. „Ďalší konflikt sa pravdepodobne bude viesť na viacerých frontoch. Pozrite sa na geopolitiku, ktorá stojí za každou veľkou vojnou. Keď sa to stane, globálne dodávateľské reťazce sa zrútia,“ povedal Parnell.

V rámci svojich plánov pripravenosti má Pentagon v úmysle vytvoriť strategické zásoby munície, paliva, kritických nerastov, elektroniky, náhradných dielov a zdravotníckeho materiálu. Nedávne obchodné vojny Trumpa s Čínou poukázali na zraniteľnosť vyplývajúcu zo závislosti Spojených štátov od Pekingu, pokiaľ ide o kritické nerasty potrebné na výrobu zbraní a pokročilej elektroniky.

Fortress tiež pripraví civilné továrne na prechod na vojnovú výrobu počas konfliktu na pôde USA. Pentagon musí vopred identifikovať, ktoré továrne je možné počas vojny previesť na vojenskú výrobu. „Nechceme robiť tieto rozhodnutia uprostred globálnej vojny na viacerých frontoch. Musíme mať plán,“ povedal Parnell.

Program Fortress America je dôsledkom Trumpovho schválenia vojenského rozpočtu vo výške 1,5 bilióna dolárov na budúci rok začiatkom tohto roka. Dodatočných 350 miliárd dolárov na financovanie obrany, ktoré požaduje prezident, zahŕňa rozšírenie amerického vojensko-priemyselného komplexu a zvýšenie prístupu ku kritickej munícii – dva ciele, ktoré sa priamo prekrývajú s programom Fortress.

Rozpočet tiež zdôrazňuje protiraketovú obranu prostredníctvom Zlatej kupoly , viacvrstvového systému navrhnutého Trumpom, ktorého výstavba by mala stáť 1,2 miliardy dolárov za 20 rokov.

Trumpova „zlatá kupola“ stojí viac ako bilión dolárov

Washingtonská ambícia vybudovať systém protiraketovej obrany dosiahla nový finančný strop. Podľa agentúry Bloomberg program s názvom „Zlatá kupola“ ďaleko prevyšuje pôvodné odhady a potenciálne dosahuje približne 1,1 bilióna dolárov vrátane personálu, výskumu a prebiehajúcich operácií (*). Tento odhad opäť vyvoláva pochybnosti o schopnosti Spojených štátov projekt dokončiť.

Myšlienku viacrozmerného systému určeného na zachytávanie nepriateľskej paľby predstavil Trump v máji ako prioritu národnej bezpečnosti. „Zlatá kupola“, inšpirovaná princípmi neúspešnej izraelskej Železnej kupoly, ale navrhnutá tak, aby pokrývala celé územie USA, mala byť technologickou bariérou schopnou identifikovať a neutralizovať hrozby zo strany zahraničných mocností alebo útoky na diaľku.

Washington si stanovil cieľ spustenia projektu okolo roku 2029, pričom počiatočný odhad na začatie výstavby bol 175 miliárd dolárov. Odvtedy sa hodnotenie potrieb značne vyvinulo, čo vytvorilo rozdiel medzi počiatočnými prognózami a nedostatkom finančných prostriedkov.

Dodržanie termínu v roku 2029 nebude možné, najmä kvôli technickým požiadavkám, objemu potrebnej infraštruktúry a testovaniu potrebnému pred akýmkoľvek nasadením. Niektoré odhady poukazujú na oveľa väčšiu finančnú zložku, ako sa predpokladalo: návrh kompaktnej verzie systému, ktorý má čeliť masívnemu útoku jedného protivníka, už predstavuje 844,4 miliardy dolárov. Tento odhad však pokrýva iba časť systému, ktorú si Washington predstavoval.

Počiatočné prognózy boli založené výlučne na cene zariadenia a odpočúvacích systémov. Náklady spojené s priebežnou údržbou, náborom a školením personálu a výskumnými cyklami potrebnými na prispôsobenie systému vyvíjajúcim sa hrozbám výrazne menia pôvodný rozpočet. Celkové náklady po započítaní týchto výdavkov by preto dosiahli približne 1,1 bilióna dolárov. Okrem toho nie je zaručená plná účinnosť systému, a to ani v prípade, že Spojené štáty dodržia oznámený termín.

Okrem technologickej debaty stavia finančný rozsah „Zlatej kupoly“ Washington pred kľúčové strategické rozhodnutia. Biely dom má veľmi vysoké ciele a v pokladnici málo peňazí.

(*) https://www.bloomberg.com/graphics/2025-golden-dome/

Buďte pripravení bez hromadenia

Európa odporúča mať 72-hodinovú núdzovú zásobu. Thajsko hovorí: žiadna panika. Čo prezrádzajú dve ambasády o dvoch krajinách, ktoré sú obe závislé od ropy z Perzského zálivu, no reagujú veľmi odlišne.

Od Nica Stina

V Európe si ľudia balia núdzové batohy. V Thajsku premiér hovorí: Buďte ostražití, ale nevyprázdňujte regály. Obe krajiny reagujú na rovnaké správy. Washington zrejme zvažuje ďalší útok proti Iránu.

Časť roka žijem v Isane, v oblasti okolo Sisaketu. Odtiaľto sa situácia javí inak ako zo Švajčiarska. Tu ide menej o konzervy. Ide skôr o naftu.

Čo sa práve deje

Po prvé, fakty, pretože sú momentálne zmiešané s fámami na sociálnych sieťach. Thajská vláda nevyzvala svojich občanov, aby si robili zásoby. Podnet prišiel z iných krajín. Niekoľko krajín vyzvalo svojich občanov, aby si urobili dostatok potravín a pitnej vody na aspoň 72 hodín a aby sa pripravili na potenciálne núdzové situácie. Najmenej 20 krajín vydalo takéto usmernenia. Niektoré spustili svoje kampane v októbri, zatiaľ čo iné vydali odporúčania už pred rokom 2026.

Zahrnuté je aj Švajčiarsko. Mapa Newsweeku ho zobrazuje spolu s Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom, škandinávskymi a pobaltskými štátmi, Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Chorvátskom. Švédsko a Nórsko odporúčajú robiť si zásoby približne na týždeň, zatiaľ čo Nemecko odporúča až desať dní.

Thajsko na túto vlnu reagovalo. Premiér Anutin Charnvirakul 30. októbra vyhlásil, že ľudia by mali zostať ostražití, ale nie panikáriť. Zdôraznil sebestačnosť Thajska v produkcii potravín, pričom ako príklad uviedol poľnohospodárstvo, úrodu, suroviny a prístup k výrobným zdrojom.

Dnes zasadá Rada národnej bezpečnosti.

Za pokojnou fasádou sa však mašinéria začína hýbať. Naliehavé zasadnutie Rady národnej bezpečnosti je naplánované na stredu 4. novembra. Teda dnes. Výsledky ešte neboli v čase písania tohto článku zverejnené.

Generálny tajomník Rady, generál Chaipruak Doungprapat, starostlivo volil slová. Úrady síce začali s prípravami, ale to nenasvedčovalo bezprostrednej kríze. Podľa neho thajské spravodajské služby monitorujú pohyby vojsk a diplomatické aktivity zúčastnených krajín s cieľom posúdiť riziko.

V popredí sú tri oblasti: evakuácia, energetika a kybernetická obrana. Ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany denne koordinujú evakuáciu Thajčanov z postihnutých oblastí. Súčasne sa Rada národnej bezpečnosti a ministerstvo digitálnych záležitostí pripravujú na potenciálne kybernetické útoky.

Prečo teraz?

Iniciatíva prišla z Washingtonu. Podľa správy agentúry AP z 29. októbra americkí predstavitelia dôverne varovali svojich spojencov v regióne pred možnými útokmi. Uvádzaný časový harmonogram bol po voľbách do volebného obdobia 3. novembra. Prezident Trump v tom čase ešte neurobil konečné rozhodnutie.

Súbežne prebiehajú rokovania. Katar sprostredkúva nepriame rozhovory cez Hormuzský prieliv a ohľadom zmrazených iránskych aktív. Vojna a diplomacia teda idú paralelne po dvoch koľajach. Nikto nevie, ktorý vlak príde prvý.

Slabým miestom Thajska je Hormuz.

Pre Švajčiarsko by nový útok na Irán ovplyvnil predovšetkým ceny pohonných hmôt a akciový trh. Pre Thajsko by to ovplyvnilo základné zásoby. Približne polovica thajského dovozu ropy pochádza z Blízkeho východu. Správy z trhu z 1. novembra už ukazovali, že ropa Brent sa obchoduje nad 113 dolármi za barel.

Námorná doprava je naďalej ohrozená. Denník Washington Post 30. októbra informoval, že Irán v októbri zaútočil na najmenej 25 lodí, z ktorých dve sa potopili.

Thajsko už tento rok zažilo, aké to je, keď je táto životne dôležitá tepna stlačená. Vojenské útoky proti Iránu 28. februára vyvolali obavy z prerušenia dodávok ropy a plynu. Začiatkom marca sa ľudia tvorili v radoch. Panické nakupovanie viedlo k dlhým radom na čerpacích staniciach po celej krajine, pričom mnohí hlásili prázdne nádrže. V polovici marca polícia zatkla vodičov cisterien, ktorí sa pokúšali prepašovať 20 000 litrov nafty do Mjanmarska.

Vláda udržiavala nízke ceny nafty pomocou ropného fondu a zaplatila za to. Začiatkom mája sa deficit fondu odhadoval na 63 miliárd bahtov a dotácie na naftu stáli približne 169 miliónov bahtov denne.

Účet končí v ryžovom poli

Tu v Isane ropa nie je len benzín pre skútre. Znamená to naftu pre čerpadlá a kombajny, hnojivá a dopravu. V apríli analytik Rabobank informoval, že niektorí thajskí farmári prestali pestovať ryžu, pretože výnosy už nepokrývali prudko rastúce náklady. Okrem toho sa prepadol vývoz ryže na Blízky východ. Irak, najväčší odberateľ ryže v Thajsku, je závislý od dodávok cez Hormuzský prieliv.

To je irónia situácie. Thajsko má pravdu, keď hovorí: Ryža nám nedôjde. Ale pestovateľ ryže môže stále prehrať. Nie preto, že by nemal čo jesť, ale preto, že jeho práca už nie je zisková.

Čo zostáva nejasné

Vláda zatiaľ neodpovedala na niekoľko otázok. Bangkok nezverejnil aktuálne, overené údaje o zásobách ropy a nepotvrdil ani nové zmluvy o dodávkach, ani dodatočné financovanie dotácií na palivá. Stále chýbajú aj podrobné evakuačné plány podľa oblasti.

To nemusí nevyhnutne znamenať nič zlé. Vlády si často radšej nechávajú takéto čísla pre seba, aby sa vyhli vyvolaniu špekulácií. Vysvetľuje to však, prečo samotná fráza ako „nepanikárte“ neupokojí každého.

Klasifikácia

Dve krajiny, dva odlišné prístupy. Európa vrátane Švajčiarska sa spolieha na individuálnu zodpovednosť v rámci domácnosti: voda, konzervované potraviny, rádio, baterka. Myšlienka, ktorá sa za tým skrýva, je pragmatická. Domácnosti by mali samy prekonať počiatočnú fázu krízy, aby sa záchranné zložky mohli zamerať na zraniteľné a najviac postihnuté oblasti.

Thajsko volí opačný prístup: zachovajte pokoj, nehromaďte zásoby, štát to bude regulovať. Toto je založené na skúsenostiach. V marci krajina videla, ako rýchlo môže panické nakupovanie viesť k nedostatku.

Moja poznámka

Myslím si, že obe správy majú svoje opodstatnenie. Malé zásoby sú rozumné, nie sú alarmujúce. Vypredaná čerpacia stanica je naopak problém, ktorý si spôsobíte sami. Skutočná zraniteľnosť však nespočíva ani v suteréne, ani v supermarkete. Nachádza sa v 50 kilometrov širokom prielive, nad ktorým môžme niečo spraviť, lenže ľudia by museli aj konať a tlačiť na podrazáka Fica a jeho vládu, aby sa tlačilo na mierotvorcu Trumpa.