Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Nariadenie EÚ o vozidlách po skončení životnosti: Vyvlastnenie majiteľov áut cez zadné vrátka?
Share your love
Regulačné šialenstvo EÚ ovplyvňuje aj, a najmä, sektor mobility. Nie je žiadnym tajomstvom, že súkromná motorizovaná doprava je v zeleno-ideologickom Bruseli čoraz viac vnímaná ako vymierajúci druh. Zásahy, ktoré si eurokrati dovoľujú vnútiť svoje štrukturálne zmeny proti vôli veľkých vrstiev obyvateľstva, sú však čoraz bezostyšnejšie. Plánované nariadenie EÚ o vozidlách po skončení životnosti predstavuje nový útok na vlastníctvo nehnuteľností – maskovaný ako neškodná iniciatíva na ochranu životného prostredia a recykláciu.
Pred rokmi som informoval, že chcú zrušiť vlastníctvo vozidiel: konferencia-o-buducnosti-eu-spojene-staty-europske , wef-vyzyva-na-obmedzenie-sukromneho-vlastnictva-auta , s Tarabom v Dubaji COP28
Plány, že EÚ by mohla vytvoriť možnosť efektívneho vyvlastnenia majiteľov automobilov prostredníctvom „núteného zošrotovania“, už minulý rok vyvolali kritiku. Informovali sme: Nové nariadenie o vozidlách po skončení životnosti: Zošrotovanie spaľovacích motorov? Takto chce EÚ „podporiť“ dopravnú transformáciu .
Po zákaze spaľovacích motorov z roku 2035, ktorý EÚ prijala vo februári 2023, nasledoval v júli
návrh nového nariadenia o požiadavkách na konštrukciu vozidiel a manipuláciu s vozidlami po dobe životnosti. Nové nariadenie má nahradiť dve existujúce nariadenia a údajne zmierniť záťaž pre klímu a životné prostredie, ale aj uľahčiť ťažbu surovín potrebných okrem iného pre prechod na mobilitu. „Európska zelená dohoda je stratégiou rastu EÚ na vytvorenie klimaticky neutrálneho a čistého obehového hospodárstva do roku 2050, optimalizáciou hospodárenia so zdrojmi a minimalizáciou znečistenia životného prostredia,“ uvádza sa v návrhu hneď v prvej vete.
Označovať socialistickú ekodiktatúru pod rúškom klimatickej lži za „stratégiu rastu“ je nepochybne odvážny krok.
Legislatívne observatórium Európsky parlament aj s hlasovaním vo výboroch EP https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2023/0284(COD)
To zahŕňalo nové kritériá na určenie, či sa auto stále považuje za „opraviteľné“. Dokonca aj prevažne provládne noviny Focus v tom čase dospeli k tomuto varovnému záveru:
Je celkom možné, že stále nové predpisy sťažia majiteľom ojazdených áut udržiavanie ich vozidiel v prevádzke aj s opravami, pretože budú vyhlásené za „neopraviteľné“ alebo škodlivé pre životné prostredie.
Oficiálnym odôvodnením takýchto plánov je kontroverzná Zelená dohoda. Hlavným zameraním je obehovejšie hospodárstvo – inými slovami, EÚ chce recyklovať materiály, z ktorých je vaše vozidlo vyrobené. Aby však mala prístup k týmto materiálom, musí obmedziť spôsob, akým môžete svoje vozidlo likvidovať.
Ostrá kritika povinnosti predávajúcich automobilov poskytovať dôkazy
Rada Európskej únie tento plán odvtedy potvrdila (pozri tlačovú správu ). Teraz vyvoláva kontroverziu ďalší bod: EÚ chce zaviesť požiadavky, že „vždy, keď ojazdené vozidlo zmení majiteľa, musí predávajúci preukázať, že nejde o vozidlo na konci životnosti“. V tlačovej správe sa uvádza, že súkromné predaje by boli (zatiaľ?) oslobodené, pokiaľ by sa neuskutočnili online. Zdá sa, že to nie je v príslušných častiach dokumentu jasne zrejmé.
Ani bavorský minister dopravy Christian Bernreiter sa v tlačovej správe o plánoch nenechal upokojiť: Považuje to za porušenie vnútroštátneho zákona o registrácii vozidiel. „Požiadavka na dôkaz by znamenala nové náklady pre občanov a viac práce pre úrady, ale nevytvorila by žiadnu pridanú hodnotu. Už stačilo! Brusel by mal naplno zamerať na zníženie byrokracie a urýchlene zastaviť akékoľvek porušovanie vlastníckych práv!“ Vidí nebezpečenstvo, že vozidlá odhlásené z evidencie budú rýchlo označené ako staré vozidlá a stanú sa tak bezcennými. Majiteľ by potom musel dokázať opak.
Takto EÚ premení vaše staré auto na bezcenný šrot
Zdá sa, že v EÚ zatiaľ nie je jasná presná povaha overovania. Je TÜV postačujúce – a ak áno, čo sa stane so všetkými vozidlami, ktoré neprejdú všeobecnou kontrolou? Podľa súčasného plánovania zostáva platné nasledovné : Pre EÚ je „vozidlo po dobe životnosti“ vozidlo, ktoré je odpadom v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES alebo vozidlo, ktoré už nie je opraviteľné podľa kritérií v prílohe I časti A bodoch 1 a 2 .
Napríklad spomínaný dodatok nájdete tu. To nás privádza k problému, ktorý bol kritizovaný už minulý rok. Špecifikuje kritériá, ktoré údajne robia auto technicky alebo ekonomicky (!) „neopraviteľným“. Kritériá okrem iného uvádzajú (zvýraznenie doplnené):
Oprava vozidla nemá ekonomický zmysel, ak je jeho trhová hodnota nižšia ako náklady na opravy potrebné na jeho uvedenie do technického stavu v rámci Únie , ktorý umožňuje získať osvedčenie o spôsobilosti k technickej premávke v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo registrované pred opravou.
Nielenže to znie rušivo (veď ekonomické rozhodnutia robí majiteľ vozidla, nie EÚ), ale aj je. Znamená to: Vôbec nezáleží na tom, či si dokážete „ekonomicky“ opraviť vozidlo mimo EÚ, kde je kvôli absencii plánovaného hospodárstva a regulačnému šialenstvu veľa vecí oveľa lacnejších. Ak sú náklady v EÚ také vysoké, že prevyšujú trhovú hodnotu vášho auta, považuje sa za neopraviteľné – a preto sa stáva vozidlom na konci životnosti.
Kritické je to aj vtedy, ak chýba identifikačné číslo vozidla, majiteľ vozidla je neznámy, nebola vykonaná žiadna národná technická kontrola dlhšie ako dva roky od dátumu splatnosti alebo ak sa skladovanie vozidla považuje za nevhodné (pretože nie je dostatočne chránené).
Cielené zásahy na trhu a dopravná politika cez zadné vrátka
To samozrejme neznamená, že bude musieť byť zošrotované. Nakoniec bude potrebné zavolať odborníkov na vozidlá, ale samozrejme, tí nepracujú zadarmo. A čo potom? Čo urobíte s vozidlami, ktoré boli podľa daných predpisov degradované na koniec životnosti? Takže auto nemáte opravovať a ani ho nesmiete predať. Zrazu máte v garáži bezcennú kopu haraburdia, ktoré môžete nakoniec odviezť iba na šrotovisko. To je určite forma vyvlastnenia. Možno forma, ktorá by v niektorých štátoch mohla podporiť prosperujúci čierny trh, pretože veľa ľudí miluje svoje autá a je na ne závislých, aj keď nespadajú pod pseudo-štedré výnimky pre „klasické autá“. Ale cesta je jasná.
Táto špinavá hra by sa dala zaviesť ešte ďalej: Každý, kto chce zrušiť spaľovacie motory, by mohol jednoducho zaviesť mastnú represívnu daň na náhradné diely pre benzínové alebo naftové vozidlá, aby uľahčil kontrolu „ekonomickej nenapraviteľnosti“, s argumentom, že klimatická apokalypsa by sa mohla spustiť hneď, ako sa auto opäť uvedie do prevádzky. To by sa podobalo nemeckej diktatúre vykurovania: Nemôžete celému Nemecku prikázať, aby spontánne vymenilo svoje vykurovacie systémy, ale môžete presadiť, že ak sa pokazí spoľahlivý plynový ohrievač, musí sa nainštalovať drahé a neefektívne tepelné čerpadlo, či už si to majiteľ domu želá alebo nie. Nakoniec to jednoducho vytlačí nežiaduce technológie z trhu. EÚ so šikovne formulovanými kritériami vytvára páky pre automobilový priemysel. Na označenie však pridáva „ochranu životného prostredia“, možno preto, aby to nebolo také zrejmé.
Človek sa však vydáva za naivného, ak uverí bombastickým environmentálnym a klimatickým vyhláseniam EÚ. Aj eurokrati často vedia, že vtipné modelové výpočty o údajnej klimatickej núdzi jednoducho ignorujú dôležité aspekty. Týka sa to však aj záujmov zelených odvetví, ktoré túžia po lacných materiáloch, ako aj po predaji (oboje sa dá dosiahnuť vytlačením starých vozidiel a ponechaním ich dielov v Únii a ich recykláciou tu, čoho výsledkom je, že každý, kto si ich ešte môže dovoliť, je nútený kúpiť si nové). Zároveň ide o dopravnú politiku, ktorá funguje ako zadné vrátka, pretože každý, kto takto stratí svoje staré vozidlo a nemôže si dovoliť nové, jednoducho zostane bez auta – a to je určite globalistický cieľ. Možno ďalším krokom bude podpora elektrických nákladných bicyklov.
EÚ nechce odovzdať súčiastky – a argumentuje úmrtiami na cestách v tretích krajinách
Zaujímavé je aj zaobchádzanie s krajinami mimo EÚ v rámci plánov. Plán zdôrazňuje potrebu znížiť „vonkajšiu ekologickú stopu Únie “. Doslova sa v ňom uvádza, že musia byť vytvorené aj predpisy pre vývoz:
Tým by sa malo zabezpečiť, aby sa do tretích krajín mohli vyvážať iba ojazdené vozidlá, ktoré sa v Únii považujú za spôsobilé na pojazd, čím sa zníži riziko, že vývoz ojazdených vozidiel z Únie prispeje k znečisteniu ovzdušia alebo dopravným nehodám v tretích krajinách. Aby colné orgány mohli overiť, či sú tieto požiadavky pri vývoze splnené, každá osoba vyvážajúca ojazdené vozidlá by mala byť povinná poskytnúť orgánom identifikačné číslo vozidla a vyhlásenie potvrdzujúce, že ojazdené vozidlo nie je vozidlom po dobe životnosti a že sa považuje za spôsobilé na pojazd.zdroj
Dôraz sa tu pravdepodobne viac kladie na to, aby sa napríklad zabránilo ľuďom v afrických krajinách tešiť z lacných starých áut z EÚ, ktoré sa dajú lacno opraviť s akýmikoľvek náhradnými dielmi a opäť uviesť do prevádzky. Hoci by to v praxi bola udržateľnosť, EÚ chce autá recyklovať a sama z toho profitovať. Zdá sa, že to je maskované pomerne odvážnym tvrdením, že EÚ by týmto spôsobom znížila „dopravné nehody v tretích krajinách“ – a samozrejme znečistenie ovzdušia. Je jasné: žiadne dopravné nehody bez áut, žiadne výfukové plyny bez áut.
Ale to samozrejme vôbec nie je úlohou EÚ, pretože každý štát si môže vytvoriť vlastné predpisy, ak si to želá, a v prípade potreby zakázať dovoz nežiaducich vozidiel. To nie je len zásah do vlastných občanov, ale aj do zvyšku sveta, ktorému inak tak rada daruje daňové peniaze. Myšlienka povýšiť sa na úlohu patróna sa v tomto bode zdá dosť zvláštna, pretože o to nikto nepožiadal.
Čo z toho majú občania?
Pri čítaní plánov by sa človek mohol zamyslieť, či sa na útok na majetok občanov, ktorý je tu zrejmý, alebo na jeho opis ako akt milosrdenstva a láskavosti pozerá s osobitným skepticizmom. V každom prípade zostáva nejasné, čo majú obyvatelia EÚ z takejto novej regulácie získať. Možno identifikovať rôzne výhody pre určité odvetvia a kastu politikov s určitou ideológiou, ktorá je naklonená regulácii, ale ani jednu pre ľudí, ktorí financujú EÚ a kedysi dúfali v liberálny odborový zväz na oplátku. Skôr sa zdá, akoby zámerom bolo jednoducho im vziať stále viac a viac.
predbezna-faza-pre-rozpocet-c02-eu-dostane-pocet-najazdenych-kilometrov-a-spotrebu-vodica-auta
milionom-dieselovych-aut-hrozi-bezprostredny-zanik
Plány EÚ pre výbušné autá: Pokuty pre vodičov a hrozba monitorovania CO2?
Útok na majetok a mobilitu: Nariadenie EÚ o vozidlách po dobe životnosti mení malé a stredné podniky na dojné kravy
Plánovaná ekonomika bez zmyslu a dôvodu – a bez úžitku: Takto vnímajú kritici návrh nariadenia EÚ o vozidlách po skončení životnosti. Znehodnocuje majetok majiteľov starších vozidiel a masívne zasahuje do trhu s ojazdenými vozidlami. Údajné prínosy pre recykláciu a ochranu životného prostredia sú však márne, pretože si nevyžadujú štátny paternalizmus, ako zdôrazňujem.
O probléme s plánovaným novým nariadením EÚ o vozidlách po dobe životnosti (čítaj vyššie): Súčasný návrh hrozí masívnym narušením predaja ojazdených vozidiel, pretože predajcovia budú musieť preukázať, že vozidlo nie je tzv. vozidlom po dobe životnosti. Platný certifikát TÜV (Technický certifikát) pravdepodobne nebude stačiť, ako už varoval hovorca bavorského ministerstva dopravy .
Toto vyvoláva pobúrenie nielen v dotknutých odvetviach a medzi informovanými občanmi. Ostrú kritiku vyjadruje aj Strana slobody (FPÖ): Poslanci Európskeho parlamentu za Stranu slobody Roman Haider a Elisabeth Dieringerová v nedávnom vyhlásení odsúdili hroziace nadmerné regulácie s ďalekosiahlymi dôsledkami.
„Byrokratické monštrum“ – a predsa „neužitočné“
„Návrh nového nariadenia EÚ o vozidlách po dobe životnosti možno opísať iba ako byrokratické monštrum na štyroch kolesách. Je drahý pre spotrebiteľov aj predajcov, zbytočne komplikovaný a predovšetkým v súčasnej podobe úplne zbytočný,“ kritizovali obaja poslanci EP. Hoci návrh Parlamentu bol v porovnaní s úplne neprijateľným návrhom Komisie v niekoľkých bodoch zmiernený, pretrvávajú vážne nedostatky.
Znaky poukazujú na ekosocializmus: „V skutočnosti je tento návrh ukážkovým príkladom mikromanažmentu plánovaného hospodárstva,“ vysvetľujú poslanci a poukazujú napríklad na absurdnú požiadavku na označovanie plastových dielov s hmotnosťou nad 100 gramov. Tí, ktorí chcú recyklovať cenné suroviny, nepotrebujú štátny paternalizmus, hovorí Elisabeth Dieringer, ktorá je presvedčená: „Trh to už dávno reguloval efektívne a spôsobom šetrným k zdrojom.“
Masívny zásah do obchodu s ojazdenými vozidlami
Dvaja členovia Strany slobody vidia dramatické dôsledky aj pre obchod s ojazdenými vozidlami. Článok 26 a príloha I časť B vyžadujú rozsiahle požiadavky na dokumentáciu a dôkazy, čo by v skutočnosti vylúčilo malých predajcov a súkromných predajcov z trhu, vysvetľuje Haider, hovorca Patriots pre dopravu za Európsku parlamentnú skupinu.
Výsledkom by bolo menej dostupných ojazdených vozidiel, rastúce ceny a jednostranná výhoda pre výrobcov nových automobilov. (Toto určite zodpovedá agende, ktorá by mala byť presadená len v podobe drahých elektrických vozidiel pre masy, ktoré bez politického zásahu nemajú na trhu šancu.) Toto by bola ďalšia ťažká rana pre strednú triedu, remeselníkov, hobbyistov a nezávislé dielne. Zatiaľ čo takmer všetky kategórie vozidiel majú dostať štedré výnimky, trieda M1 – štandardné osobné auto – zostáva terčom regulačného šialenstva. „Toto opäť urobí zo strednej triedy dojnú kravu a hlavnú obeť pomýlenej a ideologicky motivovanej klimatickej politiky Komisie,“ odsudzujem to.
Táto regulácia by v podstate zničila overený a udržateľný systém bez akéhokoľvek badateľného prínosu pre spotrebiteľov alebo životné prostredie. Veci, ktoré dnes stále dobre fungujú – od obchodu s náhradnými dielmi až po šrotovisko – by teraz zmizli pod spleťou predpisov, požiadaviek na dokumentáciu a kontrolných mechanizmov. „Táto regulácia neznamená zjednodušenie ani udržateľnosť, ale skôr nedôveru v trh, rastúcu kontrolu nad súkromným vlastníctvom a čoraz viac ideologicky motivovanú politiku Komisie.
Cesta k nadmernej regulácii je jasná – a tentoraz povedie cez pracovné stoly mechanikov, cez chodby malých predajcov a priamo do peňaženiek občanov,“
