WHO by mala vyhlásiť stav zdravotnej núdze – hrozí prísnejší režim cenzúry v EÚ

Presne na toto som tiež varoval! Poradný panel Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nalieha na organizáciu, aby vyhlásila stav globálnej zdravotnej núdze v dôsledku klimatických zmien. V takom prípade by Európska komisia mohla v rámci zákona o digitálnych službách nepriamo diktovať platformám digitálnych médií, čo môžu publikovať a čo môžu potlačiť. Stačí si pozrieť tieto dokumenty, ktoré nedávno schválila vláda SR: https://www.dostojneslovensko.online/smerom-k-svetovej-vlade-pre-zmenu-klimy-a-zdravie-s-rezoluciou-wha77-14-a-wha78-4/

WHO „ Paneurópska komisia pre klímu a zdravie „17. mája“ Výzva na akciu „zverejnené. V ňom vyzýva WHO, aby vyhlásila „medzinárodný stav zdravotnej núdze“ v dôsledku klimatických zmien a aby zintenzívnila boj proti „klimatickým dezinformáciám“. Podľa zákona o digitálnych službách by stav núdze vyhlásený WHO dal Európskej komisii rozšírené právomoci hovoriť platformám digitálnych médií, čo majú mazať, obmedzovať a uprednostňovať.

Medzi jedenástimi členmi komisie je aj poslanec parlamentu za SPD a bývalý nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach.

Výzva na akciu 17 May 2026

Paneurópska komisia pre klímu a zdravie: Výzva na akciu – prehľad ukazovateľov pokroku: Predbežný dlhý zoznam potenciálnych opatrení na sledovanie pokroku v plnení odporúčaní Paneurópskej komisie pre klímu a zdravie.

Iniciatíva Komisie prichádza na začiatku zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, najvyššieho rozhodovacieho orgánu WHO, ktoré sa stretáva v Ženeve od 18. do 23. mája. Zhromaždenie bude diskutovať o reforme globálnej zdravotníckej architektúry a konečnom prijatí medzinárodnej dohody o pandémii. Hoci dohoda bola v zásade prijatá už minulý rok, kľúčová príloha týkajúca sa kompenzácie pre krajiny za zdieľanie údajov o patogénoch zostáva sporná.

Paneurópska komisia požaduje:

„…vytvorenie informačnej platformy o klíme a zdraví s cieľom poskytnúť krajinám prístup k spoľahlivým zdrojom pre tvorbu politík založených na dôkazoch, obhajobu, komunikáciu, overovanie faktov, vyvracanie mýtov a analýzu trendov na základe najnovších vedeckých zistení.“

Inými slovami : Je potrebné vytvoriť platformu pre klimatické pravdy certifikované WHO a tieto pravdy sa majú presadzovať všade. Ako vysvetľujem vo svojej knihe „

Komplex pravdy

Ako už bolo opísané, WHO je už veľmi aktívna v monitorovaní sociálnych médií, potláčaní odlišných názorov a šírení priaznivých naratívov prostredníctvom platených influencerov. Má dohody s mediálnymi platformami a vyhľadávačmi, ako je Google. Tieto dohody okrem iného zabezpečujú, že vyhľadávače uprednostňujú výsledky vyhľadávania, ktoré sú v súlade s WHO, a že platformy označujú, spomaľujú alebo odstraňujú odlišné informácie a názory.

Komisia chce, aby bola zmena klímy uznaná za „systémovú bezpečnostnú hrozbu“. Zaraďuje ju teda do oblasti hybridnej vojny a odolnosti, čo sú kľúčové pojmy pre civilno-vojenskú spoluprácu. Prvým odporúčaním komisie je riešiť zmenu klímy ako „existenčnú hrozbu pre ľudské zdravie, bezpečnosť a sociálnu stabilitu“. Vyhlásenie medzinárodnej núdze v oblasti verejného zdravia zo strany WHO je prvým opatrením, ktoré komisia v tejto súvislosti požaduje, po ktorom nasleduje boj proti dezinformáciám. Spojenie s výnimočným stavom preto nie je len jazykovo presvedčivé.

Prepojenie s cenzúrnym aparátom EÚ

V Článok 36 Zákon EÚ o digitálnych službách (DSA) stanovuje, že v prípade krízy môže Európska komisia účinne predpísať prísne opatrenia pre veľké online platformy a vyhľadávače proti nepriaznivému obsahu. Hoci nemôže priamo nariadiť takéto opatrenia – to by bolo jasným porušením práva EÚ a nemeckej ústavy – môže požadovať rýchle konanie. Okrem toho môže odmietnuť balíky opatrení, ktoré neobsahujú všetko, čo si želá, ako nedostatočné.

Podľa zákona o digitálnych službách (DSA) je kríza definovaná ako „vážna hrozba pre verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v Únii alebo v podstatných častiach Únie“. Ak WHO vyhlási medzinárodný stav núdze v oblasti verejného zdravia, malo by to stačiť na to, aby Komisia vyhlásila vážnu hrozbu pre verejné zdravie podľa zákona o digitálnych službách. https://www.dostojneslovensko.online/vlada-sr-a-nr-sr-schvalila-zakon-o-dsa-verejnost-sa-musi-branit/

Medzi príklady opatrení , ktoré potom platformy môžu musieť prijať, aby uspokojili Komisiu, patria:

• Prísnejšie presadzovanie a vymáhanie podmienok používania,
• Zintenzívnenie a zrýchlenie „moderovania obsahu“ s rýchlym odstraňovaním nahláseného obsahu,
• Zmeny v systémoch odporúčaní a systémoch pripisovania reklamy,
• Spolupráca s „dôveryhodnými oznamovateľmi“
• Pripojenie sa ku kódexu správania v oblasti dezinformácií.

Ak sa tak rozhodne , Komisia môže v prípade vyhláseného stavu núdze od platforiem požadovať, aby okamžite vymazali všetko, čo oznamovatelia a overovatelia faktov, ktorí úzko spolupracujú s Komisiou, klasifikujú ako škodlivé. Môže ich tiež požadovať, aby upravili svoje odporúčacie systémy tak, aby sa čokoľvek kritické voči politikám EÚ a vlád v oblasti zdravia automaticky blokovalo, aby sa dostalo k širšiemu publiku a generovalo príjmy z reklamy.

V časti o boji proti dezinformáciám Paneurópska komisia spája Európsku komisiu a „komplex pravdy“, ktorý si vytvorila. Odporúča čerpať zo skúseností z kampane Európskej komisie „Dezinformácie o klíme“ ako aj nadviazanie na skúsenosti EU DisinfoLab a koalície „Climate Action Against Disinformation“ (Opatrenie klímy proti dezinformáciám). https://www.dostojneslovensko.online/planuju-rozsirit-cenzuru-na-vedu-o-klime-a-energii-kritika-sa-ma-povazovat-za-hrozbu-pre-demokraciu/

EU DisnfoLab je zdanlivo nezávislá mimovládna organizácia financovaná Európskou komisiou a Nadáciou otvorenej spoločnosti. Je členom belgickej siete Európskej komisie na overovanie faktov EDMO Belux. V „Komplex pravdy „Opisujem, ako EU DisinfoLab v rokoch 2024/25 vypracoval správu, ktorú si nepriamo objednala, financovala a dohliadala Európska komisia, v ktorej nalieha na Komisiu, aby s klimatickými dezinformáciami zaobchádzala ako s „strategickou hybridnou hrozbou“ v rámci „Strategického kompasu“ EÚ. Kompas je akčný plán EÚ pre bezpečnostnú a obrannú politiku prijatý v roku 2022. Príkladná úloha, ktorú Paneurópska komisia pripisuje tejto organizácii, je preto dosť pochybná.“ https://www.dostojneslovensko.online/mzp-a-dsa-ked-who-vyhlasi-pandemicky-stav-nudze-sloboda-prejavu-v-eu-sa-konci/

Opatrenia v oblasti klímy proti dezinformáciám (CAAD)je pravdepodobne Krycia organizácia Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), prostredníctvom ktorej táto organizácia prepojená s vládou a spravodajskými službami maskuje niektoré zo svojich aktivít pod rúškom občianskej spoločnosti. Patrí sem aj úspešná redefinícia slobody prejavu na úrovni OSN ako práva na spoľahlivé informácie, ktoré je štát povinný poskytovať.

Medzi škodlivé programy a taktiky, ktoré treba potlačiť, patria naratívy spomínaných organizácií, ktoré vykresľujú opatrenia v oblasti klímy ako autoritárske alebo elitárske, keďže tieto naratívy rezonujú aj v etablovaných kruhoch.

Záver

WHO bije svojho už aj tak zničeného klimatického koňa všetkým, čo má. Už nič nepomôže. Kôň je mŕtvy. Je to bývalý kôň.

Dodatok: Úplné znenie predpisov DSA

 V príslušných pasážach sa  doslovne uvádza, že Článok 36 Festival DSA:

„Mechanizmus reakcie na krízu(1) V prípade krízy môže Komisia na odporúčanie panelu prijať rozhodnutie, ktorým požiada jedného alebo viacerých prevádzkovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých online vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení (…): posúdenie toho, či a ak áno, do akej miery a ako prevádzka a používanie ich služieb prispievajú alebo pravdepodobne významne prispejú k vážnej hrozbe v zmysle odseku 2;identifikácia a uplatňovanie cielených, účinných a primeraných opatrení, ako sú opatrenia podľa článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, (…);Predloženie správy Komisii do konkrétneho dátumu stanoveného v rozhodnutí (…).(2) Na účely tohto článku sa kríza považuje za nastala, keď nastanú výnimočné okolnosti, ktoré môžu viesť k vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v podstatných častiach Únie. (5) Výber cielených opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na dodávateľovi alebo dodávateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené. (6) Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dodávateľa začať dialóg s dodávateľom s cieľom určiť, či sú opatrenia plánované alebo vykonané podľa odseku 1 písm. b) účinné a primerané vzhľadom na konkrétne okolnosti dodávateľa na dosiahnutie sledovaných cieľov. (…) (7) Komisia monitoruje uplatňovanie cielených opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 (…). Ak Komisia usúdi, že cielené opatrenia plánované alebo vykonané podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, môže požiadať dodávateľa (…), aby tieto cielené opatrenia identifikoval alebo uplatnil. skontrolovať.“

Článok 36 Mechanizmus reakcie na krízu

1. V krízovej situácii môže Komisia na odporúčanie panelu prijať rozhodnutie, ktorým požiada jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých online vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení: Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) poskytovateľ(i) služieb riadne zvážia závažnosť vážnej hrozby uvedenej v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočný alebo potenciálny vplyv na práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného nedodržania základných práv zakotvených v Charte pri prijímaní takýchto opatrení .
   1. posúdenie, či a ak áno, do akej miery a ako prevádzka a využívanie ich služieb prispievajú alebo pravdepodobne významne prispejú k vážnej hrozbe v zmysle odseku 2;
   2. identifikácia a uplatňovanie cielených, účinných a primeraných opatrení, ako sú opatrenia podľa článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, na zabránenie, odstránenie alebo obmedzenie takéhoto prispievania k vážnej hrozbe identifikovanej podľa písmena a);
   3. Podávanie správ Komisii do konkrétneho dátumu uvedeného v rozhodnutí alebo v pravidelných intervaloch o posúdeniach uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve cielených opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek ďalších otázkach týkajúcich sa týchto posúdení alebo opatrení, ako je uvedené v rozhodnutí;
2. Na účely tohto článku sa kríza považuje za nastala, keď nastanú mimoriadne okolnosti, ktoré môžu viesť k vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v podstatných častiach Únie.
3. Pri prijímaní rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia zabezpečí splnenie všetkých týchto požiadaviek:
   1. Opatrenia požadované v rozhodnutí sú absolútne nevyhnutné, odôvodnené a primerané, najmä vzhľadom na vážnu hrozbu uvedenú v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočný alebo potenciálny vplyv na práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného nedodržiavania základných práv zakotvených v Charte .
   2. V rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať cielené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), pričom sa osobitne zohľadní naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;
   3. Opatrenia požadované v uznesení sú obmedzené na maximálne trvanie troch mesiacov.
4. Po prijatí rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia bezodkladne prijme tieto opatrenia:
   1. Oznámi rozhodnutie poskytovateľovi (poskytovateľom), ktorému (ktorým) je rozhodnutie určené;
   2. rozhodnutie zverejní; a
   3. Informuje výbor o rozhodnutí, žiada ho o stanovisko a priebežne ho informuje o všetkom ďalšom vývoji súvisiacom s rozhodnutím.
5. Výber cielených opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na dodávateľovi alebo dodávateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.
6. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa začať dialóg s poskytovateľom s cieľom určiť, či sú opatrenia plánované alebo vykonané v súlade s odsekom 1 písm. b) účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov, berúc do úvahy špecifické okolnosti poskytovateľa. Komisia najmä zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky stanovené v odseku 3 písm. a) a c).
7. Komisia monitoruje uplatňovanie cielených opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 na základe správ uvedených v odseku 1 písm. c) a všetkých ostatných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článkov 40 alebo 67 , berúc do úvahy vývoj krízy. Komisia pravidelne, najmenej však mesačne, podáva panelu správy o tomto monitorovaní.
   Ak Komisia usúdi, že cielené opatrenia plánované alebo vykonané podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, môže prijatím rozhodnutia po konzultácii s panelom požadovať od dodávateľa, aby preskúmal identifikáciu alebo uplatňovanie týchto cielených opatrení.
8. Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, Komisia môže na odporúčanie panelu zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo odseku 7 druhom pododseku tým, že
   1. zrušenie rozhodnutia a – ak je to vhodné – žiadosť adresovaná veľmi veľkej online platforme alebo veľmi veľkému online vyhľadávaču, aby prestali uplatňovať opatrenia identifikované a vykonané podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 ods. 2, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;
   2. lehota uvedená v odseku 3 písm. c) sa predĺži maximálne o tri mesiace;
   3. Zohľadnili sa skúsenosti získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné nedodržiavanie základných práv zakotvených v Charte .
9. Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie uvedené v tomto článku a na akúkoľvek jeho zmenu.
10. Komisia v čo najväčšej možnej miere zohľadní všetky stanoviská vyjadrené panelom v súlade s odporúčaniami v tomto článku.
11. Komisia každoročne a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní konkrétnych opatrení prijatých podľa tohto článku.

Celé znenie zákona DSA: https://www.dostojneslovensko.online/mzp-a-dsa-ked-who-vyhlasi-pandemicky-stav-nudze-sloboda-prejavu-v-eu-sa-konci/