MZP a DSA: Keď WHO vyhlási pandemický stav núdze, sloboda prejavu v EÚ sa končí!

| Skutočnosť, že sloboda prejavu nie je uvedená medzi základnými právami, ktorých by sa dotkol plánovaný zákon schvaľujúci nové Medzinárodné zdravotné predpisy (MZP), má svoj dôvod: V prípade „pandemickej núdze“ by slobodu prejavu na internete mohla a aj by pozastavila EÚ, nie slovenská vláda vďaka prijatiu zákona DSA. Zmenené a doplnené nariadenia WHO už platia takmer vo všetkých krajinách sveta – a čoskoro aj na Slovensku, kde sa pripravuje zákon vyžadujúci ich schválenie.

Ako vždy, Slovenská spoločnosť len mlčí a čaká asi na nejakého záchrancu, že to niekto za nich vyrieši, neustavične bude chodiť do NR SR a oni si dajú úbohého lajka na Facebooku. Slováci majú gule iba za klávesnicou a na gauči! A ozaj. Aby sa nezabudlo, kde máte tú vašu zarezanú Pandemickú zmluvu!?

Zákon o DSA v NR SR a na rokovaní Vlády SR – Viac tu

Príklad v Nemecku je už návrh zákona na schválenie reformy medzinárodnej vzájomnej pomoci v daňových záležitostiach uvádza, o ktorom som už varoval, že tento zákon „obmedzí základné práva na fyzickú integritu, osobnú slobodu, súkromie korešpondencie a poštových služieb a slobodu pohybu“. Sloboda prejavu sa nespomína. Je to pravdepodobne preto, že v prípade potreby by za odstránenie slobody prejavu bola zodpovedná EÚ, a nie nemecká vláda. Zákon ešte musia schváliť Spolkový snem a Spolková rada (Poznámka: schválené, čítaj dole)

Nové zdravotné predpisy oprávňujú generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viac-menej svojvoľne vyhlásiť pandemický stav núdze. Napríklad stačí, aby posúdil riziko preťaženia systémov zdravotnej starostlivosti. K takémuto preťaženiu dochádza takmer počas každej väčšej chrípkovej sezóny. Tie nešťastné MZP z časti boli schválené v decembri 2024 NR SR v novelizácii zákona 153/2013 – Viac tu spoločne s nariadením EÚ o cezhraničných chorobách – Viac tu a súdruh Kotlár ZA s celou koalíciou a vládou, spoločne s opozíciou a s Europoslancami!

„Pre povinné čítanie – Viac tu o MZP WHO

Podrobný opis MZP WHO – Viac tu

Pandemická zmluva-nedávne rokovanie vlády SR a v Ženeve – Viac tu

Tento priestor pre svojvoľné konanie jednotlivca v spojení s článkom 36 zákona EÚ o digitálnych službách (DSA) predstavuje hrozbu pre slobodu prejavu . Tento článok uvádza, že v prípade krízy môže Európska komisia účinne predpísať prísne opatrenia pre hlavné online platformy a vyhľadávače proti nevhodným vyhláseniam. Hoci nemôže priamo uložiť takéto opatrenia – to by bolo jasným porušením práva EÚ a nemeckej ústavy – môže požadovať rýchle konanie. Okrem toho môže odmietnuť balíky opatrení, ktoré neobsahujú všetko, čo si želá, ako nedostatočné.

Podľa zákona o ochrane údajov (DSA) je kríza definovaná ako „vážna hrozba pre verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v Únii alebo v podstatných častiach Únie“. Ak WHO vyhlási pandemický stav núdze, Európska komisia takmer určite vyhlási zdravotnú krízu.

Medzi príklady opatrení , ktoré potom platformy môžu musieť prijať, aby uspokojili Komisiu, patria:

• Prísnejšie presadzovanie a vymáhanie podmienok používania,
• Zintenzívnenie a zrýchlenie „moderovania obsahu“ s rýchlym odstraňovaním nahláseného obsahu,
• Zmeny v systémoch odporúčaní a systémoch pripisovania reklamy,
• Spolupráca s „dôveryhodnými oznamovateľmi“
• Pripojenie sa ku kódexu správania v oblasti dezinformácií.

Ak sa tak rozhodne , Komisia môže v prípade „pandemickej núdze“ požadovať od platforiem, aby okamžite vymazali všetko, čo oznamovatelia a overovatelia faktov, ktorí úzko spolupracujú s Komisiou, klasifikujú ako škodlivé. Môže ich tiež požadovať, aby upravili svoje odporúčacie systémy tak, aby sa čokoľvek kritické voči politikám EÚ a vlád v oblasti zdravia automaticky blokovalo a negenerovalo tak dosah a príjmy z reklamy.

Príslušné pasáže článku 36 uvádzajú nasledovné :

Mechanizmus reakcie na krízu

(1) V krízovej situácii môže Komisia na odporúčanie panelu prijať rozhodnutie, ktorým požiada jedného alebo viacerých prevádzkovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých online vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení (…):

• posúdenie, či a ak áno, do akej miery a ako prevádzka a využívanie ich služieb prispievajú alebo pravdepodobne významne prispejú k vážnej hrozbe v zmysle odseku 2;
• identifikácia a uplatňovanie cielených, účinných a primeraných opatrení, ako sú opatrenia podľa článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, (…);
• Predloženie správy Komisii do konkrétneho dátumu stanoveného v rozhodnutí (…).

(2) Na účely tohto článku sa kríza považuje za nastala, keď nastanú mimoriadne okolnosti, ktoré môžu viesť k vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v podstatných častiach Únie.

(5) Výber cielených opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na dodávateľovi alebo dodávateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

(6) Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dodávateľa začať dialóg s dodávateľom s cieľom určiť, či sú opatrenia plánované alebo vykonané v súlade s odsekom 1 písm. b) účinné a primerané vzhľadom na konkrétne okolnosti dodávateľa na dosiahnutie sledovaných cieľov. (…)

(7) Komisia monitoruje uplatňovanie cielených opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 (…). Ak Komisia usúdi, že cielené opatrenia plánované alebo vykonané podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, môže požiadať dodávateľa (…), aby preskúmal identifikáciu alebo uplatňovanie týchto cielených opatrení.

Článok 36 Mechanizmus reakcie na krízu

1. V krízovej situácii môže Komisia na odporúčanie panelu prijať rozhodnutie, ktorým požiada jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých online vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viacero z nasledujúcich opatrení: Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) poskytovateľ(i) služieb riadne zvážia závažnosť vážnej hrozby uvedenej v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočný alebo potenciálny vplyv na práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného nedodržania základných práv zakotvených v Charte pri prijímaní takýchto opatrení .
   1. posúdenie, či a ak áno, do akej miery a ako prevádzka a využívanie ich služieb prispievajú alebo pravdepodobne významne prispejú k vážnej hrozbe v zmysle odseku 2;
   2. identifikácia a uplatňovanie cielených, účinných a primeraných opatrení, ako sú opatrenia podľa článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, na zabránenie, odstránenie alebo obmedzenie takéhoto prispievania k vážnej hrozbe identifikovanej podľa písmena a);
   3. Podávanie správ Komisii do konkrétneho dátumu uvedeného v rozhodnutí alebo v pravidelných intervaloch o posúdeniach uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve cielených opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek ďalších otázkach týkajúcich sa týchto posúdení alebo opatrení, ako je uvedené v rozhodnutí;
2. Na účely tohto článku sa kríza považuje za nastala, keď nastanú mimoriadne okolnosti, ktoré môžu viesť k vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v podstatných častiach Únie.
3. Pri prijímaní rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia zabezpečí splnenie všetkých týchto požiadaviek:
   1. Opatrenia požadované v rozhodnutí sú absolútne nevyhnutné, odôvodnené a primerané, najmä vzhľadom na vážnu hrozbu uvedenú v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočný alebo potenciálny vplyv na práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného nedodržiavania základných práv zakotvených v Charte .
   2. V rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať cielené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), pričom sa osobitne zohľadní naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;
   3. Opatrenia požadované v uznesení sú obmedzené na maximálne trvanie troch mesiacov.
4. Po prijatí rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia bezodkladne prijme tieto opatrenia:
   1. Oznámi rozhodnutie poskytovateľovi (poskytovateľom), ktorému (ktorým) je rozhodnutie určené;
   2. rozhodnutie zverejní; a
   3. Informuje výbor o rozhodnutí, žiada ho o stanovisko a priebežne ho informuje o všetkom ďalšom vývoji súvisiacom s rozhodnutím.
5. Výber cielených opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na dodávateľovi alebo dodávateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.
6. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa začať dialóg s poskytovateľom s cieľom určiť, či sú opatrenia plánované alebo vykonané v súlade s odsekom 1 písm. b) účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov, berúc do úvahy špecifické okolnosti poskytovateľa. Komisia najmä zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky stanovené v odseku 3 písm. a) a c).
7. Komisia monitoruje uplatňovanie cielených opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 na základe správ uvedených v odseku 1 písm. c) a všetkých ostatných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článkov 40 alebo 67 , berúc do úvahy vývoj krízy. Komisia pravidelne, najmenej však mesačne, podáva panelu správy o tomto monitorovaní.
   Ak Komisia usúdi, že cielené opatrenia plánované alebo vykonané podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, môže prijatím rozhodnutia po konzultácii s panelom požadovať od dodávateľa, aby preskúmal identifikáciu alebo uplatňovanie týchto cielených opatrení.
8. Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, Komisia môže na odporúčanie panelu zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo odseku 7 druhom pododseku tým, že
   1. zrušenie rozhodnutia a – ak je to vhodné – žiadosť adresovaná veľmi veľkej online platforme alebo veľmi veľkému online vyhľadávaču, aby prestali uplatňovať opatrenia identifikované a vykonané podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 ods. 2, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;
   2. lehota uvedená v odseku 3 písm. c) sa predĺži maximálne o tri mesiace;
   3. Zohľadnili sa skúsenosti získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné nedodržiavanie základných práv zakotvených v Charte .
9. Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie uvedené v tomto článku a na akúkoľvek jeho zmenu.
10. Komisia v čo najväčšej možnej miere zohľadní všetky stanoviská vyjadrené panelom v súlade s odporúčaniami v tomto článku.
11. Komisia každoročne a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní konkrétnych opatrení prijatých podľa tohto článku.

Akt o digitálnych službách

https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/digital-services-act.html

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Text s významom pre EHP)

22. decembra 2025 Nemecká federálna rada schválila nariadenia WHO

Uprostred noci, bez diskusie a len ako formalitu, Federálna rada schválila nový zákon WHO. Vláda úplne ignorovala mnoho mesiacov intenzívneho odporu občianskej spoločnosti.

Bol to posledný krok v parlamentnom procese, ktorý umožnil širšiu diskusiu. Príliš veľa bodov v zákone, ktorým sa menia Medzinárodné zdravotné predpisy, ohrozuje nielen suverenitu krajín, ale priamo aj ich občanov.

Na poslednom zasadnutí Bundesratu (Spolkovej rady) v roku 2025, 19. decembra, bol v zrýchlenom konaní prijatý „Zákon o zmenách a doplneniach Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) (MZP) z 23. mája 2005 z 1. júna 2024“. Neboli k nemu žiadne pripomienky; predsedajúci iba spomenul odporúčanie Výboru pre zdravie a zákon bol schválený zdvihnutím ruky v priebehu niekoľkých sekúnd. Bundestag (Spolkový parlament) už udelil svoj súhlas začiatkom novembra.

Členka MWGFD Dr. Beate Pfeil sa k hlasovaniu vyjadrila ako k „čiernemu dňu pre Základný zákon, základné práva a právny štát v Nemecku“. Zatiaľ čo právni experti a skeptici voči COVID-19 dospeli k takémuto dramatickému verdiktu, väčšina obyvateľstva si neuvedomuje existenciu Medzinárodných zdravotných predpisov a že boli do značnej miery zmenené a doplnené. Nedávne právne posúdenie významu zákona nájdete tu. 

Je príznačné, že rozhodnutie Federálnej rady sa vo väčšine (mainstreamových) médií nespomína. Keď sa o zákone WHO informovalo, zvyčajne sa tak stalo s úmyslom obhajovať túto politiku a jej plány – aj keď niektoré krajiny EÚ (Taliansko, Slovensko) s plánmi OSN nesúhlasili.

Informuje o tom však portál Pharma Deutschland . Za plateným prístupom, hneď po závere, uvádza: „ IGV sa zaoberá potrebou revízie medzinárodnej koordinácie reakcie, ktorá sa stala zjavnou v dôsledku zdravotných kríz posledných rokov, najmä pandémie COVID-19.“

Článok 2 návrhu „ zákona o zmenách a doplneniach
Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) (MZP) z 1. júna 2024“ stručne uvádza:

„Tento zákon v spojení s Medzinárodnými zdravotnými predpismi obmedzuje základné práva na fyzickú integritu (článok 2 odsek 2 veta 1 Základného zákona), osobnú slobodu (článok 2 odsek 2 veta 2 Základného zákona), súkromie korešpondencie a poštovej komunikácie (článok 10 Základného zákona) a slobodu pohybu (článok 11 odsek 1 Základného zákona).“

Spolková vláda v návrhu zákona vysvetľuje niekoľko ďalších ustanovení tohto zákona. Tento hrozivo znejúci článok však nevysvetľuje, okrem toho, že článok 19 ústavy vyžaduje, aby zákony výslovne vymenovali základné práva, ktoré obmedzujú.

Preto si musíme… 

…sami odpovedať na otázku, ako tento zákon schvaľujúci Zákon o medzinárodných paktoch obmedzuje právo na fyzickú integritu, osobnú slobodu, súkromie korešpondencie a slobodu pohybu.

Moja preferovaná hypotéza je táto: Súhlasom s výslovne právne záväznou medzinárodnou zmluvou sa slovenská vláda, ako aj budúce vlády a parlamenty, podriaďuje pravidlám Medzinárodného zdravotného predpisu (MZP). Tieto pravidlá stanovujú, že generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže jednostranne vyhlásiť pandemický núdzový stav bez akéhokoľvek dozorného orgánu. Po vyhlásení takéhoto núdzového stavu je WHO oprávnená vydávať signatárskym štátom odporúčania, ako ho zvládnuť.

Tieto odporúčania môžu zahŕňať cestovné obmedzenia, zákazy vychádzania, povinné očkovanie, opatrenia proti šíreniu údajne zavádzajúcich názorov a informácií a mnoho ďalšieho. Zmluvné štáty sa vyzývajú, aby tieto odporúčania dodržiavali, ale nie sú povinné tak urobiť.

Problematická situácia nastáva , keď sa riadia odporúčaniami a zavedú opatrenia obmedzujúce základné práva odporúčané WHO. Ak sú tieto opatrenia následne napadnuté na súde, medzinárodnoprávny záväzok Nemecka voči Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) poskytuje súdom argument na vyhlásenie obmedzení za opodstatnené bez dôkladného preskúmania ich účelnosti. To uľahčuje nemeckým regulačným orgánom alebo zákonodarným zborom zaviesť určité obmedzenia základných práv.

Skutočnosť, že sloboda prejavu nie je spomenutá ako obmedzené základné právo, sa mi javí ako právna chyba. Medzinárodné zdravotné predpisy (MZP) zaväzujú signatárske štáty, aby podnikli kroky proti lekárskym dezinformáciám. To nevyhnutne so sebou prináša obmedzenia slobody prejavu.

V predchádzajúcom príspevku som už podrobne vysvetlil svoj názor, že signatári sa vzdávajú národnej suverenity v prospech WHO, čo je šikovne zakryté nejednoznačným znením.