Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Centrá umelej inteligencie preberajú elektrinu a vodu
Share your love
Pozorne čítajte tento článok a nereagujte na základe názvu článku. V tomto článku sú uvedené všetky dokazujúce dokumenty, za ktoré všetci hlasovali, digitálne euro, UI, dátové centrá a ďalšie a ďalšie. Toto sú tiene technokratického transhumanizmu, ktoré padajú na celú krajinu: Všade vznikajú gigantické dátové centrá umelej inteligencie, ktoré spotrebúvajú energiu a vodu v nebývalom rozsahu pre riadenie nášho života. Možno konečne pochopíte zavádzanie inteligentných sietí a inteligentných meračov.
Podporte túto prácu https://www.dostojneslovensko.online/podpora/, ďakujem.
Výstavba dátových centier umelej inteligencie na celom svete prudko rastie. Technologickí giganti ako Amazon, Microsoft, Google a Meta investujú stovky miliárd dolárov do hyperscale zariadení určených na školenie a prevádzku modelov umelej inteligencie. Tieto „továrne na umelú inteligenciu“ sľubujú pokrok a politici ich oslavujú. Bez ohľadu na to, či je tento „pokrok“ žiaduci, tieto centrá spotrebúvajú elektrinu a vodu v rozsahu, ktorý zaťažuje celé mestá alebo regióny.
Tiež musíte pochopiť, že dnes sa klame ohľadom sucha, že nie je voda. Cieľ je jasný – inteligentné merače na prídel vody, lebo vodu potrebujú pre dátové centrá riadene UI. Samotný Fico priznal, že budovanie dátových centier sa začína. V marci a v apríli 2026 tento dokument bol aj podpísaný spoločne pre EÚ Federáciu, kde sa vláda zaviazala výstavbou dátových centier od septembra 2026!
Súvisiace s povinným čítaním
https://www.dostojneslovensko.online/nova-strategia-pridelovania-do-leta/
https://www.dostojneslovensko.online/pokrok-v-programe-wf-eu-chce-teraz-pridelovat-nasu-vodu/
https://www.dostojneslovensko.online/nextgenerationeu-plan-obnovy-a-odolnosti/
https://www.dostojneslovensko.online/lepsie-pokojnejsie-a-bezpecnejsie-zit/
Kritici v tom vidia viac než len infraštruktúru: objavuje sa neľudská sila, ktorá by mohla monitorovať a ovládať masy ľudí, čo je ústredná téma transhumanistických debát. Človek si pripomína slávny výrok Waltera Benjamina: „ Marx hovorí, že revolúcie sú lokomotívou svetových dejín. Ale možno je to úplne inak. Možno sú revolúcie spôsobom, akým ľudská rasa zachytáva núdzovú brzdu, keď sa pohybuje po tomto vlaku.“
„Pokrok“ – či už je žiaduci alebo nie – je vždy politickou otázkou. Spotreba zdrojov je však holým faktom.
Výborným príkladom je projekt Rainier spoločnosti Amazon vo vidieckej oblasti New Carlisle v Indiane (neďaleko South Bend ). Na približne 500 hektároch bývalej poľnohospodárskej pôdy bol v rekordnom čase postavený jeden z najväčších komplexov dátových centier pre umelú inteligenciu na svete. Projekt, ktorý vznikol v spolupráci so spoločnosťou Anthropic (vývojári modelu Claude), pôvodne stál 11 miliárd dolárov. Zahŕňa až 30 budov, v ktorých sa nachádza takmer milión čipov AWS Trainium 2 – bez akéhokoľvek hardvéru Nvidia.
Dopyt po energii je až 2,2 gigawattov – teoreticky dosť na zásobovanie 1 až 1,6 milióna amerických domácností. Pre porovnanie, to zodpovedá spotrebe niekoľkých stredne veľkých miest. Počas fázy výstavby, podľa miestnych správ a povolení, mohol Amazon denne čerpať z vodonosnej vrstvy Kankakee (odvodňovanie výkopovej jamy) až 31 miliónov galónov (približne 117 miliónov litrov) vody . Voda bola odvádzaná do priekopy, čo vyvolalo protesty obyvateľov a farmárov, ktorých studne a polia boli postihnuté.
Rainier nie je ojedinelý prípad. Globálna spotreba elektriny v dátových centrách v súčasnosti dosahuje približne 415 TWh (približne 1,5 % svetovej elektriny) a predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastie na približne 945 TWh – čo je viac ako súčasná spotreba Japonska. Tento rast poháňa umelá inteligencia: Hyperscale zariadenia na školenia a inferenciu spotrebujú až 30-krát viac energie ako tradičné dátové centrá. Jedno veľké centrum umelej inteligencie dokáže odobrať toľko elektriny, koľko potrebuje 100 000 domácností.
Voda je druhým úzkym hrdlom. Dátové centrá chladia servery pomocou odparovacieho chladenia alebo nepriamo prostredníctvom elektrární. Stredne veľké dátové centrum spotrebuje denne až 20 miliónov litrov – toľko, koľko spotrebuje malé mesto. Celosvetovo by spotreba vody v dátových centrách s umelou inteligenciou mohla do roku 2030 vzrásť na úroveň zodpovedajúcu denným potrebám stoviek miliónov ľudí (správa OSN: až 9,3 bilióna litrov). V USA sa dve tretiny plánovaných nových dátových centier nachádzajú v oblastiach postihnutých suchom . Má tento smäd po vode niečo spoločné s varovaniami WEF a OSN o nedostatku vody? To je niečo, čo treba zvážiť.
Európa nezostáva bokom. S približne 3 300 – 3 400 dátovými centrami je kontinent centrom popularity – Nemecko vedie s približne 529 zariadeniami, nasleduje Spojené kráľovstvo (523) a Francúzsko (322). Dôraz sa kladie na regióny FLAP-D (Frankfurt, Londýn, Amsterdam, Paríž, Dublin), ale boom umelej inteligencie sa čoraz viac presúva do severských krajín (Nórsko, Švédsko, Fínsko) vďaka dostupnej obnoviteľnej energii a prirodzenému chladeniu.
V Nemecku dátové centrá v súčasnosti spotrebúvajú približne 4 % elektriny v krajine (približne 20 – 26 TWh), pričom Frankfurt sa na lokálnej úrovni podieľa až 40 %. Federálna sieťová agentúra predpovedá nárast na 10 % (78 – 116 TWh) do roku 2037. Nové rozsiahle projekty prebiehajú v Brandenbursku (napr. plánovaných 888 MW) a Meklenbursku-Prednom Pomoransku. Práve v týchto regiónoch tvorcovia politík často varujú pred nedostatkom vody.
V Írsku už teraz spotrebúvajú dátové centrá viac ako 20 % elektriny (22 % do roku 2024) a v niektorých regiónoch až 80 %. Protesty sa konajú aj v Španielsku („Tu Nube Seca Mi Rio“ – Tvoj cloud vysušuje moju rieku) a Švajčiarsku. Microsoft, Google a ďalšie tam budujú hyperscale zariadenia, často so zameraním na školenia v oblasti umelej inteligencie. EÚ financuje ďalšie centrá optimalizované pre umelú inteligenciu v Českej republike, Poľsku a Holandsku s cieľom znížiť závislosť od amerických cloudov – problémy s energiou a vodou však zostávajú nevyriešené alebo sa jednoducho prenášajú na miestne obyvateľstvo.
Nedávne hlasovanie v EP priznávajú úplne všetko. Lenže o tom sa doslovne mlčí pretože za to hlasovali všetci v EP! Legislatívne observatórium Európsky parlament 2025/0229(NLE) Spoločný podnik pre európske vysokovýkonné výpočty (EuroHPC)
SPRÁVA o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2021/1173 z 13. júla 2021 o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1488 26.11.2025 – (COM(2025)0414 – C10‑0204/2025 – 2025/0229(NLE)) – *
Príklad takéto body, kde sa jasne priznávajú ku všetkému. A ak si prečítaš tento schválený dokument, padneš na zadok. Definuje úplne všetko čo hovorím a píšem.
– Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1, ELI, Čítajte nižšie a zistíte, že o čom je Horizont Európa!
– Od roku 2021, keď bolo prijaté nariadenie Rady (EÚ) 2021/1173….
– Nariadenie (EÚ) 2021/1173 sa mení takto….
(6) Očakáva sa, že na vývoj pokročilých modelov umelej inteligencie ďalšej generácie budú potrebné veľkokapacitné zariadenia, ktoré trojnásobne až štvornásobne prevýšia počet najpokročilejších procesorov umelej inteligencie dostupných v najvýkonnejších továrňach umelej inteligencie, pričom sa zohľadní kapacita, ako aj dostupnosť energie a vody, efektívnosť a obehovosť. Existujúce mechanizmy uvedené v nariadení 2021/1173 v súčasnosti nie sú vybavené na podporu zakladania a prevádzkovania gigatovární umelej inteligencie. Je preto potrebná ▌zmena, ktorou sa spoločnému podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (ďalej len „spoločnému podniku“) poskytne právny základ potrebný na to, aby bol schopný plniť záväzky týkajúce sa zakladania a prevádzkovania gigatovární umelej inteligencie v Európe.
(13a) Keďže rozsiahle zavádzanie systémov vysokovýkonnej výpočtovej techniky a veľkokapacitných infraštruktúr umelej inteligencie je spojené so značnou spotrebou energie, vody a iných zdrojov, takéto infraštruktúry by sa mali navrhovať a prevádzkovať v súlade s cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality a energetickej efektívnosti vrátane získavania energie z obnoviteľných zdrojov, účinného chladenia a rekuperácie odpadového tepla.
(2) Dopĺňa sa tento bod 3c):
(3c) „gigatováreň umelej inteligencie“ alebo „gigatováreň AI“ je špičkové veľkokapacitné zariadenie s viac ako 100 000 pokročilými procesormi umelej inteligencie, ako je uvedené v Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie, s dostatočnou kapacitou na zvládnutie celého životného cyklu – rozvoja, trénovania, doladenia a rozsiahleho používateľského rozhrania – veľmi veľkých modelov a aplikácií umelej inteligencie poskytujúce infraštruktúru supervýpočtových služieb, ktorá sa skladá z výpočtovej kapacity optimalizovanej pre umelú inteligenciu, podpornej infraštruktúry dátových centier (vrátane veľkokapacitných úložísk a vytvárania sietí), vyhradeného zabezpečeného prístupu používateľov k prostrediu na cloude a špecializovaných zabezpečených podporných služieb týkajúcich sa pokročilých operácií zameraných na umelú inteligenciu a je podporovaná environmentálne udržateľným systémom dodávok energie;“
14. V nadväznosti na výzvu na vyjadrenie záujmu správna rada spoločného podniku s podporou panelu nezávislých expertov a akreditovanej finančnej inštitúcie poverenej hodnotením spravodlivými a transparentnými postupmi vyberie konzorcium gigatovárne umelej inteligencie, okrem iného na základe týchto kritérií:
a) technické hodnotenie:
(3) kvalita a bezpečnosť fyzickej, infraštruktúry IT a infraštruktúry súvisiacej s vytváraním sietí;
(4) Udržateľnosť, energetická efektívnosť a efektívne využívanie vody
ca) poskytoval prednostný prístup a, ak je to možné, cielené podporné opatrenia pre MSP, startupy, mikropodniky a výskumné organizácie vrátane tých, ktoré pôsobia v neziskovom alebo predkonkurenčnom výskume a vyvíjajú aplikácie s veľkým spoločenským alebo priemyselným vplyvom na Úniu.
A mnoho ďalších …..
Hlasovanie v EP za SR – všetci to podporili 26/11/2025: https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=182462&country=sk
Hlasovanie v EP za ČR 26/11/2025: https://mepwatch.eu/10/vote.html?v=182462&country=cz
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013
Príklad sa uvádza:
(59) Dobudovanie Jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program by mal prispieť k tomuto úsiliu výrazným zvýšením výdavkov na hlavné digitálne výskumné a inovačné činnosti v porovnaní s programom Horizont 2020. Tým by sa malo zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácií v digitálnej oblasti. Odporúčam čítať https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zakony-z-eu/zakony-proti-sr/1040-europske-programy-horizon-a-erasmus-totalne-zvratenosti-ktore-podporili-vsetci
Hlavné smery
a) vypracovanie inovačných učebných plánov s prihliadnutím na budúce potreby spoločnosti a priemyslu a prierezové programy pre študentov, podnikateľov a odborníkov v celej Európe a mimo nej, pričom dochádza k spojeniu odborných vedomostí a vedomostí špecifických pre dané odvetvie so zručnosťami zameranými na inovácie a s podnikateľskými zručnosťami, ako sú napríklad zručnosti v oblasti špičkových technológií súvisiace s digitálnymi a udržateľnými kľúčovými podpornými technológiami;
4. Misie:
a) využívajúc ciele udržateľného rozvoja ako zdroje pre svoju podobu a vykonávanie, majú jasnú obsahovú náplň výskumu a inovácií a pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosahovaniu priorít a záväzkov Únie a cieľov programu stanovených v článku 3;
Každý klaster prispieva k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja a mnohé ciele udržateľného rozvoja sú podporované viacerými klastrami.
Súvisiace s povinným čítaním
https://www.dostojneslovensko.online/my-milujeme-zelenu-dohodu/
https//www.dostojneslovensko.online/dokazy-ze-vlada-verejne-klame-aj-s-europoslancami/
https://www.dostojneslovensko.online/15-1-2025-je-cierny-den-pre-slovensko/
Výskumné a inovačné činnosti sa vykonávajú v rámci týchto klastrov a naprieč nimi:
a) Klaster „Zdravie“: zlepšovanie a ochrana zdravia a životných podmienok občanov každého veku prostredníctvom získavania nových vedomostí, rozvoja inovačných riešení, v relevantnom prípade zabezpečenia začleňovania rodového hľadiska na účely prevencie, diagnostiky, monitorovania, liečby a vyliečenia chorôb, ako aj rozvoja zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík; ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia a životných podmienok, a to aj na pracoviskách; zvyšovanie nákladovej efektívnosti, spravodlivosti a udržateľnosti verejných systémov zdravotnej starostlivosti; predchádzanie ochoreniam spojeným s chudobou a riešenie tohto problému; a podpora pacientov a umožnenie ich účasti a samostatnej starostlivosti.
Oblasti intervencie: zdravie počas celého života; environmentálne a sociálne determinanty zdravia; neprenosné a zriedkavé choroby; infekčné choroby vrátane ochorení spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení; nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny; systémy zdravotnej starostlivosti.
b) Klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“: posilnenie demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv; ochrana nášho kultúrneho dedičstva; preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, vrátane riadenia migrácie a integrácie migrantov.
Oblasti intervencie: demokracia a správa vecí verejných; kultúra, kultúrne dedičstvo a kreativita; sociálna a hospodárska transformácia.
c) Klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane kybernetickej kriminality, ako aj prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.
Oblasti intervencie: spoločnosť odolná voči katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť.
d) Klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“: posilnenie kapacít zabezpečenie sebestačnosti Európy v oblasti kľúčových podporných technológií pre digitalizáciu a výrobu, ako aj v oblasti vesmírnych technológií v rámci celého hodnotového reťazca; vybudovanie konkurencieschopného, digitálneho, nízkouhlíkového a obehového priemyslu; zabezpečenie udržateľných dodávok surovín; vývoj progresívnych materiálov a poskytnutie základu pre pokrok a inovácie vo vzťahu k celosvetovým spoločenským výzvam. https://www.dostojneslovensko.online/nova-priemyselna-strategia-pre-europu/
Oblasti intervencie: výrobné technológie; kľúčové digitálne technológie vrátane kvantových technológií; vznikajúce podporné technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data); obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; vesmír vrátane pozorovania Zeme.
e) Klaster „Klíma, energetika a mobilita“: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí, zabezpečením toho, aby boli odvetvia energetiky a dopravy šetrnejšie ku klíme a životnému prostrediu, účinnejšie a konkurencieschopnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie a aby sa posilnil ich inteligentný charakter, podporovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zlepšením odolnosti Únie voči vonkajším šokom a prispôsobením sociálneho správania vzhľadom na ciele udržateľného rozvoja.
Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; ekologická, bezpečná a dostupná doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.
f) Klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“: ochrana životného prostredia, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi na pevnine, vo vnútrozemských vodách a v mori a ich využívanie na ukončenie narušovania biodiverzity, na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti pre všetkých a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľné biohospodárstvo. https://www.dostojneslovensko.online/?s=obehov%C3%A9%20hospod%C3%A1rstvo
Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodné zdroje; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány a vnútrozemské vody; potravinové systémy; systémy inovácií na biologickej báze v biohospodárstve Únie; obehové systémy. https://www.dostojneslovensko.online/ako-sa-maju-skombinovat-uhlikove-pasy-socialny-kredit-a-digitalne-id-pre-kazdy-produkt/
g) Nejadrové priame akcie JRC: poskytovanie kvalitných vedeckých dôkazov v záujme účinných a cenovo dostupných dobrých verejných politík. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych aktov Únie je nevyhnutné citlivé vypracovanie transparentných, komplexných a vyvážených dôkazov, zatiaľ čo pre vykonávanie politík je nevyhnutné meranie a monitorovanie dôkazov. Nezávislé vedecké dôkazy a technickú podporu počas celého politického cyklu pre politiky Únie poskytuje JRC. JRC svoj výskum zameriava na politické priority Únie.
Oblasti intervencie: posilňovanie znalostnej základne pre tvorbu politík; globálne výzvy (zdravie; kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť; civilná bezpečnosť pre spoločnosť; digitalizácia, priemysel a vesmír; klíma, energetika a mobilita; potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie); inovácie, hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť; vedecká excelentnosť; územný rozvoj a podpora členských štátov a regiónov.
— Pilier III „Inovatívna Európa“
–Odporúčam prečítať si Synergie v 20 bodoch
PRÍLOHA VI
OBLASTI MOŽNÝCH MISIÍ A MOŽNÝCH INŠTITUCIONALIZOVANÝCH EURÓPSKYCH PARTNERSTIEV, KTORÉ SA MAJÚ ZRIADIŤ NA ZÁKLADE ČLÁNKU 185 ALEBO 187 ZFEÚ
V súlade s článkami 8 a 12 tohto nariadenia sa v tejto prílohe stanovujú oblasti možných misií a možných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ.
I. Oblasti možných misií:
— Oblasť misií 1: adaptácia na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie.
— Oblasť misií 2: rakovina.
— Oblasť misií 3: zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody.
— Oblasť misií 4: klimaticky neutrálne a inteligentné mestá.
— Oblasť misií 5: zdravie pôdy a potraviny.
Každá misia postupuje podľa zásad stanovených v článku 8 ods. 4 tohto nariadenia.
II. Oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ:
— Oblasť partnerstva 1: rýchlejší rozvoj a bezpečnejšie využívanie inovácií v oblasti zdravotníctva pre európskych pacientov a celosvetové zdravie.
— Oblasť partnerstva 2: pokrok v oblasti kľúčových digitálnych a podporných technológií a ich využitia vrátane napríklad nových technológií, akými sú umelá inteligencia, fotonika a kvantové technológie.
— Oblasť partnerstva 3: vedúce postavenie Európy v metrológii vrátane integrovaného metrologického systému.
— Oblasť partnerstva 4: zrýchlenie posilnenia konkurencieschopnosti, bezpečnosti a environmentálnych vlastností letovej prevádzky, letectva a železníc v Únii.
— Oblasť partnerstva 5: udržateľné, inkluzívne a obehové riešenia na biologickom základe.
— Oblasť partnerstva 6: vodíkové technológie a technológie uskladňovania energie z udržateľných zdrojov s menšou environmentálnou stopou a energeticky menej náročnou výrobou.
— Oblasť partnerstva 7: ekologické, prepojené, kooperatívne, autonómne a automatizované riešenia budúceho dopytu v oblasti mobility, pokiaľ ide o ľudí a tovar.
— Oblasť partnerstva 8: inovačné a na výskum a vývoj zamerané MSP.
Postup posudzovania potreby inštitucionalizovaného európskeho partnerstva v jednej z uvedených oblastí partnerstva môže vyústiť do legislatívneho návrhu v súlade s právom iniciatívy Komisie. Príslušná oblasť partnerstva tiež môže byť predmetom európskeho partnerstva podľa článku 10 ods. 1 písm. a) alebo b) tohto nariadenia alebo sa môže vykonávať prostredníctvom iných výziev na predkladanie návrhov v rámci programu.
Keďže možné oblasti inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zahŕňajú široké tematické oblasti, môžu sa vykonávať prostredníctvom viac než jedného európskeho partnerstva na základe posúdenia potrieb.
Celý dokument
https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2021/695/oj
Čo je Horizont Európa?
Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií. V nadväznosti na rozhodnutie o preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania predstavuje orientačná suma financovania programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 93,5 miliardy EUR.
Rieši zmenu klímy, pomáha dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a posilňuje konkurencieschopnosť a rast EÚ.
Program uľahčuje spoluprácu a posilňuje vplyv výskumu a inovácií pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík EÚ a zároveň rieši globálne výzvy. Podporuje vytváranie a lepšie šírenie vynikajúcich znalostí a technológií.
Vytvára pracovné miesta, plne zapája talenty EÚ, posilňuje hospodársky rast, podporuje konkurencieschopnosť priemyslu a optimalizuje vplyv investícií v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.
Digitálne euro a programy Horizont 2020 / Horizont Európa sú kľúčové iniciatívy Európskej únie zamerané na výskum, inovácie a posilnenie digitálnej suverenity https://www.dostojneslovensko.online/programovatelne-platby-skryty-plan-digitalneho-eura-neprogramovatelne-digitalne-euro-je-klam/
https://www.ecb.europa.eu/euro/digital_euro/html/index.sk.html
Prepojenie výskumu a digitálnej meny
Financovanie technológií: Programy ako Horizont Európa a Digitálna Európa podporujú kľúčové oblasti, napríklad kybernetickú bezpečnosť, kvantové počítanie a blockchain, ktoré tvoria základ pre bezpečnú infraštruktúru. [1, 2]
Horizont Európa – financovanie digitálnych technológií a výskumu
Program Horizont Európa zahŕňa osobitný rozpočet pre digitálnu oblasť, priemysel a vesmír
na investovanie do základných digitálnych technológií (osobitný klaster v rámci piliera 2). Investície sú zamerané na dozrievanie základných technológií, ktoré sa zase môžu využiť v odvetvových aplikáciách na maximalizáciu sociálno-ekonomického vplyvu. Digitálne technológie sa však vyskytujú aj v iných častiach programu Horizont Európa, napríklad v oblasti zdravia, infraštruktúry alebo európskych inovácií. Približne 35 % úsilia programu Horizont Európa podporuje digitálnu transformáciu.
https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/activities/horizon-europe-funding-digital
Postup 2018/0224/COD COM (2018) 435: Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/HIS/?uri=CELEX:32021R0695
Legislatívne observatórium Európsky parlament 2018/0224(COD) Rámcový program Horizont Európa pre výskum a inovácie 2021 – 2027 https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2018/0224(COD)
Hlasovanie v EP 27/04/2021, pod číslom 27. Zriadenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia – A9-0122/2021 – Dan Nica – PN 1
pod číslom 28: Osobitný program na implementáciu programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu – A9-0118/2021 – Christian Ehler – Návrh Rady
Len si pozorne pozrite hlasovanie https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-9-2021-04-27-RCV_SK.pdf, o čom rozprávajú Republika, Smer-SD a ďalší?
2018/0236(COD) Vesmírny program 2021 – 2027 a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2018/0236(COD)
Tiež jasne uvádzajú
EÚ vyzýva gigatovárne umelej inteligencie, aby posilnili výpočtovú kapacitu Európy a uvoľnili investície vo výške viac ako 30 miliárd EUR
EÚ vyhlásila výzvu na predkladanie ponúk na zriadenie až siedmich gigatovární umelej inteligencie v celej Európe ako súčasť svojho najnovšieho veľkého úsilia o urýchlenie technologickej suverenity Európy a jej ambície stať sa kontinentom umelej inteligencie. https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/news/eu-launches-ai-gigafactories-call-boost-europes-computing-capacity-and-unlock-more-eu30-billion
Discover more from Vynášam na svetlo to, čo iní zatajujú
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
