EÚ robí ďalší krok a implementuje agendu OSN

Hoci Európska komisia 9. februára 2026 prijala dva nové vykonávacie akty v rámci nariadenia ESPR o ekodizajne pre udržateľné výrobky, mnohí občania pravdepodobne zažijú pocit déjà vu.

Od 19. júla 2026 už veľké módne spoločnosti nebudú môcť ničiť nepredané oblečenie, doplnky a obuv. Očakáva sa, že stredne veľké spoločnosti budú nasledovať tento príklad v roku 2030. Zároveň to vydláždi cestu pre povinné digitálne produktové pasy (DPP), t. j. QR kódy alebo RFID čipy v každom odeve.

Povinne čítajte: Digitálne produktové pasy (DPP), obehové hospodárstvo!

• https://www.dostojneslovensko.online/ako-sa-maju-skombinovat-uhlikove-pasy-socialny-kredit-a-digitalne-id-pre-kazdy-produkt/
• https://www.dostojneslovensko.online/digitalna-verejna-infrastruktura-spaja-digitalnu-identifikaciu-cbdc-a-zdielanie-udajov-pre-15-minutovu-spravu-inteligentneho-mesta/
• https://www.dostojneslovensko.online/osn-presadzuje-agendu-velkeho-resetu-s-cielom-pretvorit-ekonomiku-a-spolocnost-jest-falosne-maso-sprava/
• https://www.dostojneslovensko.online/prichadza-dalsi-zakaz/

ICYMI – EU bans the destruction of unsold clothing, accessories and footwear for large companies from 19 July 2026 with medium-sized companies expected to follow in 2030, as part of the "Green Deal" to make companies "more sustainable." pic.twitter.com/F2p6Q0Qo1L

— Disclose.tv (@disclosetv) February 16, 2026

To znie ako ochrana životného prostredia. Ale podozrivo to pripomína program, ktorý Svetové ekonomické fórum šíri už roky v krátkych, zapamätateľných videách a článkoch: Kupujte menej, noste viac, nakoniec nič nevlastnite a buďte z toho šťastní.

Odkaz WEF od roku 2016

Obchodný model obehového hospodárstva „Produkt ako služba“ je spôsob, akým „nebudete vlastniť nič a budete šťastní“. Digitálna identifikácia oblečenia, ktoré sa dá sledovať a vrátiť jeho právoplatným majiteľom prostredníctvom Svetového ekonomického fóra.

V roku 2016 dánska politička Ida Auken napísala text „Vitajte v roku 2030: Nič nevlastním, nemám súkromie a život nikdy nebol lepší.“ Svetový ekonomický fórum ho prominentne prezentovalo ako jeden z ôsmich budúcich scenárov. Kľúčová veta, ktorá sa odvtedy stala virálnou, znie:

Nebudeš vlastniť nič a budeš šťastný.

Všetko sa prenajíma, zdieľa a doručuje dronom. Auken neskôr zdôraznil, že to nebolo zbožné prianie, ale provokatívny nápad. WEF nakoniec článok zo svojej webovej stránky odstránil, ale citát pretrváva.

🚨🌎 The WEF #1 2030 Prediction

“You will own nothing & be happy”

They’ve since deleted this video.

The WEF Agenda 2030 is for Western Communism.

Reject these unelected Globalists pic.twitter.com/RyGXFdQdlu

— Concerned Citizen (@BGatesIsaPyscho) March 6, 2024

Súbežne s tým fórum už roky presadzuje konkrétne opatrenia pre módny priemysel.

Rifle perte iba raz za mesiac.
Postačí vám kapsulový šatník, ten istý outfit si môžete obliecť niekoľkokrát.

A od roku 2021 vyvíja newyorský startup Eon digitálne pasy pre každý odev. Každá bunda a každý pár nohavíc dostane QR kód alebo RFID čip. Jeho skenovanie odhalí informácie o pôvode produktu, jeho uhlíkovej stope, pokynoch na starostlivosť a možnostiach recyklácie. Svetové ekonomické fórum (WEF) označilo Eon za prelomový krok v oblasti obehového hospodárstva.

EÚ to robí záväzným

Teraz sa davoské myšlienky stávajú bruselským zákonom a to s ohromujúcou presnosťou.

Zákaz zničenia nepredaného tovaru

Od 19. júla 2026 sa to bude vzťahovať na veľké korporácie. EÚ odhaduje, že 4 až 9 percent vyrobených textílií sa nikdy nenosí a namiesto toho sa spaľuje alebo skládkuje. V budúcnosti budú musieť spoločnosti ako H&M, Zara alebo Nike darovať, opravovať alebo sa jednoducho zdržať nadprodukcie svojho tovaru. Tí, ktorí tak neurobia, budú čeliť problému.

Digitálne produktové pasy sa stanú povinnými

Stratégia EÚ pre udržateľný textil do roku 2022 stanovuje, že do roku 2030 bude mať každý textil predávaný v EÚ digitálne identifikačné číslo. Technické detaily budú finalizované v rokoch 2026/2027 a implementácia sa začne v rokoch 2027/2028. Práve tento model WEF s Eonom demonštruje už roky.

Výsledok

Módny priemysel je nútený prejsť od zásady „rýchlo nakupuj, rýchlo vyhadzuj“ k zásade „dlhodobo používaj, sleduj a zdieľaj“. Spotrebitelia sú povzbudzovaní, aby vlastnili menej a namiesto toho si viac prenajímali, požičiavali alebo kupovali z druhej ruky. A každý kus je sledovateľný pomocou čipu, od suroviny až po posledné pranie.

Kritická otázka: udržateľnosť alebo postupná nevhodnosť?

Spôsob, akým EÚ teraz zavádza presne tie nástroje, o ktorých Svetové ekonomické fórum (WEF) hlása už roky, spúšťa u mnohých poplach.

Svetelný dohľad

Každý sveter má čip. Kto bude neskôr sledovať, kto čo nosí a ako často? Dáta sa dostanú ku komu: firmám, úradom, tretím stranám.

Vlastníctvo sa stáva prenájmom

Keď sa nová výroba stane drahšou a rizikovejšou, pretože likvidácia tovaru už nie je povolená, ceny rastú. Zároveň dochádza k rozmachu prenájmu a modelov zdieľania. Presne toto je scenár pre rok 2030.

Exportný trik

Kritici sa obávajú, že nepredaný tovar bude jednoducho odoslaný do Afriky alebo Ázie; problém sa presúva, nie rieši.

Dvojitý meter

Tie isté elity, ktoré v Davose kážu o udržateľnej spotrebe, lietajú súkromnými lietadlami a vlastnia viacero víl. Od priemerného človeka sa očakáva, že si vystačí s kapsulovým šatníkom s 30 kusmi oblečenia.

EÚ hovorí o obehovom hospodárstve a ochrane spotrebiteľa. Pre kritikov je to ďalší stavebný kameň v programe, kde sa vlastníctvo postupne nahrádza právami na užívanie, ktoré sú kontrolované, sledovateľné a udržateľne balené.

Či už náhodou alebo stratégiou, načasovanie a obsah rétoriky WEF a legislatívy EÚ sú zarážajúce. Myšlienka, že „nebudete nič vlastniť a budete šťastní“, sa pomaly, ale isto stáva realitou, aspoň pre šatník priemerného Európana.

Otázka zostáva

Naozaj chceme žiť vo svete, kde má každý kus oblečenia digitálny pas a štát alebo korporácie majú slovo v tom, čo sa s naším oblečením stane, a to všetko v mene klímy?

Alebo je to jednoducho cena za čistú planétu?

EÚ sa rozhodla. Teraz je na nás, či sa k nej pripojíme, alebo si radšej ponecháme vlastné džínsy, aj keby sme ich perili len raz za mesiac.

Zdroje:

• Nové pravidlá EÚ na zastavenie ničenia nepredaného oblečenia a obuvi
• Takto by sa mohol zmeniť život v mojom meste do roku 2030
• Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné výrobky
• Váš kabát by mohol čoskoro dostať svoj vlastný pas
• Tento startup vyrába digitálne pasy… pre oblečenie. Čo to znamená pre módny priemysel

Z Európskeho Paelamentu

2020/2077(INI) Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu obehovému hospodárstvu: súčasný stav a výhľad do budúcnosti (SWD(2020)0100),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN vrátane cieľa udržateľného rozvoja č. 12 – Zodpovedná spotreba a výroba a cieľa udržateľného rozvoja č 15 – Život na pevnine, (nachádza sa až 77 krát)

• https://www.dostojneslovensko.online/organizacia-spojenych-narodov-17-cielov-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-je-uplne-sialena/
• https://www.dostojneslovensko.online/co-je-to-15-minutove-mesto-schvalene/

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667)⁽¹⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti⁽²⁾,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102), https://www.dostojneslovensko.online/nova-priemyselna-strategia-pre-europu/

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

–  so zreteľom na správu globálneho hodnotenia IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách z mája 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381), https://www.dostojneslovensko.online/od-roku-2026-planuju-novu-dan-na-potraviny-varoval-som-dlhodobo/

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie (COM(2018)0673),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo,⁽³⁾

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia,⁽⁴⁾

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti⁽⁵⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu⁽⁶⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade⁽⁷⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnom európskom prístup k uskladňovaniu energie⁽⁸⁾,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody⁽⁹⁾,

–  so zreteľom na návrh ôsmeho environmentálneho akčného programu, ktorý Komisia predložila 14. októbra 2020, najmä na prioritný cieľ urýchliť prechod na obehové hospodárstvo stanovený v článku 2 ods. 2 písm. c) návrhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640), https://www.dostojneslovensko.online/repowereuuhlikova-neutralitazelena-dohodaplyn/

–  so zreteľom na osobitné správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o zmene klímy, dezertifikácii, znehodnocovaní pôdy, udržateľnom obhospodarovaní pôdy, potravinovej bezpečnosti a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch, ako aj o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a so zreteľom na osobitnú správu IPCC s názvom Globálne oteplenie o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a jeho súhrnnú správu zo septembra 2018,

–  so zreteľom na prvý akčný plán pre obehové hospodárstvo predstavený v roku 2015 (oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614)) a opatrenia prijaté v rámci tohto plánu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti⁽¹⁰⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode⁽¹¹⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve⁽¹²⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia rozhrania legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpadoch⁽¹³⁾,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne⁽¹⁴⁾,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie⁽¹⁵⁾ (ďalej len „smernica o plastoch na jedno použitie“),

–  so zreteľom na revíziu právnych predpisov EÚ o odpadoch, ktorá bola prijatá v roku 2018: smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade⁽¹⁶⁾ (ďalej len „rámcová smernica o odpade“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov⁽¹⁷⁾ (ďalej len „smernica o obaloch a odpadoch z obalov“); smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov⁽¹⁸⁾ (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“); a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení⁽¹⁹⁾,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí⁽²⁰⁾ (ďalej len „nariadenie CLP“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na globálny výhľad v oblasti zdrojov na rok 2019⁽²¹⁾ a na správu s názvom Efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy⁽²²⁾, ktoré vypracoval Medzinárodný panel pre zdroje,

–  so zreteľom na vedeckú publikáciu s názvom Hodnotenie scenárov smerujúcich k nulovému znečisťovaniu plastmi⁽²³⁾,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0008/2021),

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/2077(INI)

Hlasovanie (len čo na to povie Uhrík a spolok)!

https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=127624&country=sk

https://mepwatch.eu/9/?q=Circular%20Economy