Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

V pozadí dohodnutých akože protestov za kultúru: Ministri energetiky EÚ (ministerstvo hospodárstva SR) sa včera stretli, aby prediskutovali „opatrenia“ na boj proti prudko rastúcim cenám energií. Komisia hovorí o „dobrovoľných“ obmedzeniach.
O týchto veciach varoval som spoločnosť pred niekoľkými rokmi. Ako spoločnosť reagovala, to vieme. A teraz sa to krásne deje, lenže nie mojou vinou, ale vlastnou vinou spločnosti!
V utorok sa uskutočnila krátkodobá videokonferencia ministrov energetiky EÚ. Komisár EÚ pre energetiku im vopred zaslal list, v ktorom ich vyzval, aby „zvážili dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu – s osobitným zameraním na sektor dopravy“. Občania EÚ by mali menej šoférovať a lietať – „dobrovoľne“.
Jørgensen, ktorý je vo funkcii od roku 2024 a predtým bol dánskym ministrom klímy, považuje závislosť Európy od Perzského zálivu za riziko: Viac ako 40 percent leteckého paliva a nafty pochádza z tohto regiónu. Namiesto vládnych zásahov na obmedzenie údajného nedostatku sa však pozornosť zameriava na spotrebiteľov. Rétorika (náhodou) dosť pripomína pandémiu koronavírusu.
Dokonca aj Jørgensen opakovane zdôraznil, že súčasná situácia je skôr cenovou krízou než čistou krízou dodávok. EÚ, ktorá inak šialene reguluje každý sektor, ani len nediskutuje o tom, či zasiahnuť proti trhovým mechanizmom a znížiť ceny energií prostredníctvom vládnych zásahov. Dokonca aj klimatická daň, ktorá napríklad v Rakúsku dosahuje takmer 20 centov za liter, zostáva úplne nespochybnená.
List namiesto toho vyzýva na prípravu štátnych zásahov do základných občianskych slobôd. Ministri energetiky sa v utorok stretnú „neformálne“. Verejnosť je preto vylúčená. Mnohí sa domnievajú, že ide o koordinované úsilie o prípravu štátnych zásahov – od zákazov šoférovania a obmedzení letov až po povinnú prácu z domu. Spočiatku by samozrejme všetko bolo dobrovoľné, neskôr by sa to stalo povinným, ale iba na „dva týždne“.
Zároveň Komisia s našou vládou a s Europoslancami (všetci za to hlasovali) zneužívajú paniku vyvolanú médiami na presadzovanie svojej „zelenej“ energetickej transformácie. Tvrdí, že potrebuje viac obnoviteľných zdrojov energie, lepšie siete a koniec závislosti od Ruska a teraz aj od Perzského zálivu. Európa však vždy zostane závislá, a to (predovšetkým) od LNG z USA alebo ropy z Azerbajdžanu či Afriky.
Dánsky komisár pre energetiku bol predtým partnerom v koalícii „Firiem v boji“ Svetového ekonomického fóra a je považovaný za zástancu zelenej transformácie. Dnes nebudú oznámené žiadne donucovacie opatrenia. EÚ však na najvyššej úrovni prijíma rétoriku, ktorá má pripraviť cestu pre ne. Medzitým sa inflácia pomaly zvyšuje a deeskalácia vojny v Perzskom zálive je v nedohľadne.
SLOVAKIA Mr Szabolcs HODOSY State Secretary at the Ministry of the Economy
CZECHIA Mr Karel HAVLÍČEK First Deputy Prime Minister and Minister for Industry and Trade
https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/tte/2026/03/31
Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyvoláva rozruch – a znepokojenie – na celom svete. Organizácia v nej načrtáva pohotovostný plán pre prípad vážneho narušenia globálnych dodávok ropy. Desať konkrétnych opatrení má pomôcť rýchlo znížiť spotrebu energie a zmierniť ekonomické dôsledky krízy.
Spúšťačom je napätá situácia na Blízkom východe. Trhy znepokojujú najmä potenciálne narušenia v Hormuzskom prielive – jednej z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou. Denne sa touto trasou prepravuje približne pätina svetovej spotreby ropy.
Plán pre prípad núdze – alebo viac?
Oficiálne IEA opisuje návrhy ako dočasný nástroj na pripravenosť na krízu. Rozsah opatrení, ktoré hlboko ovplyvňujú mobilitu a každodenný život, však vyvolal búrlivú diskusiu. Na sociálnych sieťach komentátori už prirovnávajú situáciu k pandémii COVID-19 a hovoria o možnom „lockdowne 2.0“ – hoci samotná IEA ho výslovne označuje za čisto núdzový scenár.
Menej jazdy autom, viac obmedzení
Odporúčania sa zameriavajú na dopravný sektor, jedného z najväčších spotrebiteľov ropy na svete. IEA navrhuje výrazne rozšíriť prácu z domu – napríklad o niekoľko dní v týždni navyše. Už len to by citeľne znížilo spotrebu ropy v osobnej doprave.
Okrem toho existujú klasické opatrenia: nižšie rýchlostné limity na diaľniciach, väčší prechod zo súkromnej dopravy na verejnú a cielená podpora chôdze a cyklistiky na krátke vzdialenosti.
V mestách by sa mohli zaviesť ešte drastickejšie opatrenia. Diskutuje sa o obmedzeniach jazdy na základe evidenčných čísel vozidiel – systémoch, v ktorých sa autá smú používať len v určité dni.
Zmena správania ako kľúč
Okrem regulačných zásahov sa IEA spolieha aj na individuálne úpravy: úspornejšia jazda, zvýšené zdieľanie áut a lepšia údržba vozidiel by mali spotrebu ďalej znížiť.
Správa sa zaoberá aj nákladnou dopravou. Správa odporúča efektívnejšie techniky jazdy a optimalizovanú logistiku. Okrem toho by sa malo obmedziť používanie skvapalneného ropného plynu (LPG) v doprave, aby zostal dostupný na základné účely, ako je varenie a vykurovanie.
Letecká doprava a priemysel v centre pozornosti
IEA tiež vidí rýchly potenciál pre úspory v leteckej doprave. Spoločnosti by mohli výrazne obmedziť služobné cesty a namiesto toho sa viac spoliehať na digitálne stretnutia.
Správa ďalej spomína opatrenia pre domácnosti a priemysel – ako sú alternatívne metódy varenia a efektívnejšie využívanie energie vo výrobných procesoch.
Medzi preventívnou starostlivosťou a strachom z nových zákrokov
Silné reakcie ukazujú, ako citlivo sa teraz vnímajú zásahy do každodenného života. Spomienka na rozsiahle obmedzenia počas pandémie je stále čerstvá – a posilňuje obavy, že núdzové opatrenia by sa mohli stať realitou skôr, ako by si mnohí priali.
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky