Duševné zdravie a pohoda, fyzické zdravie!

Tento článok je kompletne rozpracovaný ohľadom „Duševné zdravie a pohoda, fyzické zdravie“

Pre pochopenie je potrebné si to vypočuť bez výhovoriek!

Začneme prv novelizácia zákona 245/2008 Z.z. . Tú nájdete kompletné spracovanie: Viac tu

Sexuálna výchova v koncepte duševného zdravia: Viac tu

Vláda schválila mRNA na všetky choroby: Viac tu

Záujem dieťaťa na prvom mieste: Viac tu

Vláda Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2024 schválila nový Národný program duševného zdravia a Akčný plán Národného programu duševného zdravia na roky 2024-2030. Tento strategický program sa zameriava na rozvoj systému starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku.

Materiál prináša viacero opatrení, ktorých implementácia má viesť ku systémovým a udržateľným zmenám. Cieľom je zabezpečiť humánnu, modernú a dostupnú starostlivosť pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Do roku 2030 sa plánuje vytvoriť a regulovať podmienky, mechanizmy, opatrenia a nástroje, ktoré podporia duševné zdravie na úrovni jednotlivcov, komunít a celej populácie.

Medzi prioritné oblasti patria:

• Podpora, prevencia  a skorá intervencia v oblasti duševného zdravia pre všetkých
• Dostupnosť, koordinácia, kvalita a udržateľnosť starostlivosti
• Destigmatizácia, inklúzia, dodržiavanie práv a zohľadnenie potrieb zraniteľných skupín
• Odborná príprava, vzdelávanie a manažment ľudských zdrojov
• Výskum, evaluácia a pretrvávajúci rozvoj poskytovaných služieb

Národný program duševného zdravia definuje základné hodnoty a princípy, na ktorých by mali byť postavené politiky a služby v tejto oblasti. Program tiež analyzuje súčasný stav a navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb. Materiál preferuje zásady systémového, celostného a nadrezortného prístupu k problematike duševného zdravia, s cieľom adekvátne reflektovať na potreby slovenskej populácie a požiadavky poskytovateľov služieb v tejto oblasti, so snahou zabezpečiť rovnaký prístup k starostlivosti o duševné zdravie tak, ako k starostlivosti o telesné zdravie – je to očkovaní viac tu.

https://health.gov.sk/Clanok?NPDZ-a-Akcny-plan-NPDZ-2024-2030

Vládny návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Príklad sa uvádza“

c) psychologického poradenstva s použitím odborných postupov určených na podporu a ochranu duševného zdravia, kvality života, optimálneho výkonu, zdravého životného štýlu, osobnostného vývinu a sociálnych vzťahov fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb

(1) Ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o akreditácii špecializačných študijných programov, o akreditácii certifikačných študijných programov a o akreditácii študijných programov sústavného vzdelávania (ďalej len „akreditácia”); na rozhodovanie o akreditácii, na priebežné sledovanie a hodnotenie úrovne ďalšieho vzdelávania psychológa, a na výkon ďalších činností v oblasti akreditácie zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie v oblasti duševného zdravia (ďalej len „akreditačná komisia“) ako svoj poradný orgán

https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=730

ŠKOLSKÉ ZARIADENIA VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA A PREVENCIE

Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe

poskytuje odbornú pedagogickú a psychologickú starostlivosť o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Predkladaný návrh koncepcie výchovného (predovšetkým pedagogického) a psychologického poradenstva predpokladajúci zabezpečenie vzájomnej synergie poskytovanej pomoci deťom vychádza z cieľov vytýčených v Miléniu – Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov,…

Výchovné poradenstvo sústreďuje nielen na komplexnú diagnostiku dieťaťa, ale najmä na následnú psychologickú a pedagogickú intervenciu pre rodinu ako celok sledujúc líniu Dohovoru o právach dieťaťa

2.1. Legislatívna oblasť

Činnosť výchovného a psychologického poradenstva sa v súčasnosti opiera o všeobecne záväzné právne predpisy: • Dohovor o právach dieťaťa,

2.3.2. Deťom, žiakom, rodičom, zamestnancom škôl a školských zariadení sa poskytuje výchovné a psychologické poradenstvo aj prostredníctvom výchovných poradcov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov. https://www.minedu.sk/data/files/197_koncepcia_ppps.pdf

Sociálna klíma v školách

Motto: Pocity a emócie menia správanie ľudí tak, že dokážu prekonať všetky prekážky na ceste k podstatnej, zásadnej zmene. John Kotter

Priaznivá sociálna klíma má zásadný význam pre celkové fungovanie školy a rozvoj osobnosti žiakov aj učiteľov: 

• Zvyšuje životnú spokojnosť a pohodu (wellbeing) žiakov a učiteľov.
• Pozitívne vplýva na výkonnosť a školskú úspešnosť žiakov – vďaka pozitívnej klíme uspeje ľahšie aj zaostávajúce dieťa.
• Podporuje dobré duševné zdravie a pozitívny rozvoj osobnosti.
• Motivuje učiteľov k úspešnej a tvorivej práci a znižuje riziko vyhorenia.
• Zlepšuje adaptáciu žiakov na školské prostredie.
• Buduje vzťahy založené na dôvere, opore, podpore, vzájomnom pomáhaní a tolerancii odlišností. 

Faktory ovplyvňujúce sociálnu klímu

Klímu školy ovplyvňuje viacero faktorov: 

• Kvalita interpersonálnych vzťahov a komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj v rámci učiteľského zboru.
• Spôsoby riadenia a miera identifikácie učiteľov so školou.
• Fyzické prostredie školy a tried (vybavenie, učebne).
• Programové činitele a aktivity školy (napr. preventívne programy na budovanie vzťahov).
• Osobnosť učiteľa a jeho prístup k žiakom (direktívny vs. priateľský).
• Sociálne javy v širšom kontexte, ako je situovanie školy (mesto/vidiek) či jej veľkosť. 

Opatrenia na zlepšenie sociálnej klímy

Medzi stratégie na rozvoj pozitívnej klímy v škole patria: 

• Podpora tímovej práce a spolupráce namiesto súťaživosti.
• Implementácia preventívnych programov, ktoré cielene budujú vzťahy.
• Zabezpečenie bezpečného prostredia a jasných pravidiel správania.
• Rozvoj životných zručností žiakov.
• Poskytovanie spätnej väzby a zohľadňovanie potrieb všetkých aktérov.
• Meranie a hodnotenie klímy pomocou špecifických dotazníkov na identifikáciu problémových oblastí. Zdroj , zdroj
  
  Národný inštitút vzdelávania a mládeže – Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy v triede – MPC: https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/d_kostrnova_tvorba_a_rozvoj_pozitivnej_klimy_v_triede.pdf

V roku 2017 a 2018 schválili: O váhaní s očkovaním, kde sa aj uvádza:

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré majú dopĺňať vnútroštátne politiky, sa majú zameriavať na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie. Viac tu

Nechám to na vás, ako sa rozhodnete. No ocenil by som za túto prácu. Niekto si poviete, že všetko je zadarmo, prepáčte ale nie je. Aj mnoho dokumentov, ktoré máte v článkoch nie sú zadarmo, rôzne veci pre chod webu, pluginy, práca, čas, a podobne. Ďakujem za všetko. https://www.dostojneslovensko.online/kontakt-pre-podporu/

Neprenosné ochorenia

24. septembra 2025 Rev.4: Politické vyhlásenie zo štvrtého zasadnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni… Vláda SR sa zaviazala v pozadí politických frašiek!

24. septembra 2025 Súčasťou 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN bol aj klimatický summit OSN , parlamentné zasadnutie o rodovej rovnosti a prvý dvojročný summit o udržateľnej, inkluzívnej a odolnej globálnej ekonomike.80. Valné zhromaždenie sa otvorilo 9. septembra 2025 a všeobecná rozprava na vysokej úrovni prebiehala od 23. do 29. septembra. Viac tu aj s rokovaním vlády

Ale aj: Rovnosť a integrácia: transformácia životov a živobytia prostredníctvom vedenia a opatrení v oblasti neprenosných chorôb a podpory duševného zdravia…

Cesta do roku 2025 stavia na výsledkoch predchádzajúcich troch stretnutí na vysokej úrovni:

• Politické vyhlásenie z 3. stretnutia na vysokej úrovni z roku 2018
• Záverečný dokument 2. stretnutia na vysokej úrovni z roku 2014
• Politické vyhlásenie z 1. stretnutia na vysokej úrovni z roku 2011

Kľúčové uznesenia, rozhodnutia a záväzky týkajúce sa neprenosných chorôb Prípravný proces vychádza z kľúčových uznesení, rozhodnutí a záväzkov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré prijali členské štáty s cieľom presadzovať agendu NCD.
Prípravný proces vychádza z kľúčových uznesení, rozhodnutí a záväzkov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré prijali členské štáty s cieľom presadzovať agendu NCD, vrátane:

Potvrdzujú rezolúciu Valného zhromaždenia č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom
„Transformácia nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“, zdôrazňujúc potrebu
komplexného prístupu zameraného na ľudí s cieľom nenechať nikoho pozadu, najprv
osloviť tých najzaostalejších a zdôrazňujúc dôležitosť zdravia vo všetkých cieľoch Agendy
2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré sú integrované a nedeliteľné; Uznesenie vlády: Viac tu , následne Viac tu

Dokonca aj bez mäsa (iné potraviny)

Zdroj: https://www.who.int/teams/noncommunicable-diseases/on-the-road-to-2025#Shaping%20a%20transformative%20political%20declaration

Tematické hlavné body odpočítavania UNHLM4

https://www.who.int/teams/noncommunicable-diseases/on-the-road-to-2025#Shaping%20a%20transformative%20political%20declaration

Hlasovanie v EP december 2024 a rokovanie Vlády SR: Viac tu

Rokovanie Vlády SR február 2025: Viac tu

Očkovanie a duševné zdravie. Vzťah medzi očkovaním a duševným zdravím zahŕňa psychologické účinky pandémie/procesu očkovania, ako aj vplyv existujúcich duševných ochorení na zaočkovanosť (tu).

• Zlepšené výsledky v oblasti duševného zdravia : Štúdie počas pandémie COVID-19 zistili, že očkovaní jedinci hlásili nižšiu mieru psychickej tiesne, depresie a úzkosti v porovnaní s neočkovanými ľuďmi. Samotné očkovanie alebo život vo vysoko zaočkovanej komunite môže poskytnúť väčší pocit bezpečia, nádeje a samostatnosti, a tým zlepšiť duševnú pohodu.
• Duševné zdravie ako prekážka pre zaočkovanosť : Ľudia s existujúcimi duševnými problémami, ako je úzkosť alebo depresia, môžu byť menej očkovaní. Môže to byť spôsobené:
  • Obavy a nedôvera : Vyššia úroveň obáv z vedľajších účinkov a účinnosti vakcín a nedostatok dôvery vo vládu alebo zdravotnícke zariadenia.
  • Problémy s prístupom : Rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti a jej využívaní môžu sťažiť očkovanie jednotlivcom s problémami duševného zdravia.
  • Špecifické stavy : Stavy ako poruchy užívania návykových látok sa spájajú s nižšou mierou zaočkovanosti, zatiaľ čo osoby s fyzickými komorbiditami okrem problémov s duševným zdravím často vykazujú vyššiu mieru zaočkovanosti. 

Integrovaný prístup Globálne iniciatívy v oblasti zdravia volajú po integrovanom prístupe, ktorý sa zaoberá neprenosnými chorobami a duševným zdravím spoločne, pričom uznáva vzájomné pôsobenie medzi fyzickou a duševnou pohodou a úlohu preventívnych opatrení, ako je očkovanie. Riešenie váhania s očkovaním a zlepšenie prístupu k nemu pre zraniteľné skupiny obyvateľstva je kľúčové pre maximalizáciu prínosov očkovania pre verejné zdravie v celom spektre zdravotných problémov.

7. januára 2023 Očkovanie má dvojitý vzťah s duševným zdravím a neprenosnými chorobami (NCD)Ľudia s týmito ochoreniami často čelia rozdielom v prístupe k očkovaniu a jeho zaočkovanosti, pričom samotné očkovania ponúkajú významné výhody pri znižovaní záťaže neprenosných chorôb a môžu pozitívne ovplyvniť duševnú pohodu. Skúmanie vplyvu duševných ochorení na zaočkovanosť v krajinách s vysokými príjmami: systematický prehľad https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9823258/

Chronické ochorenia sú na vzostupe. Vakcíny môžu pomôcť znížiť ich vplyv na ľudí, zdravotnícke systémy a spoločnosť. Tohtoročné zasadnutie OSN na vysokej úrovni o neprenosných chorobách a duševnom zdraví poskytuje príležitosť maximalizovať prínosy očkovania.

Vakcíny znižujú záťaž chronických ochorení

Hoci sa vakcíny používajú predovšetkým na prevenciu infekčných chorôb, zohrávajú aj kľúčovú úlohu pri znižovaní záťaže chronických ochorení. Na 80. Valné zhromaždení OSN tento rok dohodli na globálnom úsilí o boj proti neprenosným chorobám (NCD). Je to dôležitá príležitosť na opätovné zameranie pozornosti na poskytovanie nákladovo efektívnych intervencií na prevenciu, liečbu a kontrolu NCD – vrátane úlohy, ktorú môžu zohrávať vakcíny. Zdroj

Z roku 2015: Sociálny marketing na podporu očkovania proti HPV u detí pred pubertou: diskusia o sexuálne prenosnej infekcii

• PMID: 25692313, PMCID: PMC4514322, DOI: 10.4161/21645515.2014.994458

Abstrakt

Významnou prekážkou pri očkovaní proti HPV je neochota poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj rodičov očkovať vo veku 11 alebo 12 rokov, čo sa môže považovať za nízky vek. Táto prekážka sa v nedávnom výskume nazýva „váhavosť voči očkovaniu“. V tomto komentári navrhujeme použiť stratégie sociálneho marketingu na propagáciu očkovania proti HPV v odporúčanom veku pred dospievaním. Zdôrazňujeme kritické posolstvo verejného zdravia o sexuálne prenosnej infekcii (STI) ako o tom, ktorej sa dá predísť, a o očkovaní proti HPV ako o spôsobe ochrany pred jej následkami. Posolstvo sa priamo zaoberá otázkou váhania voči očkovaniu tým, že hovorí, že väčšina ľudí je ohrozená HPV a existuje spôsob, ako zabrániť závažným následkom HPV v podobe rakoviny. Náš prístup k tejto konverzácii v klinickom prostredí spočíva aj v zapojení detí pred dospievaním do dialógu s rodičom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Očakávame, že náš dôraz na riziko infekcie STI povedie nielen k zvýšeniu očkovania proti HPV v preddospievaní, ale aj položí dôležitý základ pre klinické prijatie ďalších vakcín proti STI, ktoré sú vo vývoji (HIV, HSV, chlamýdie a kvapavka), ako aj k začatiu diskusií na podporu sexuálneho zdravia.

Kľúčové slová: HPV; očkovanie proti HPV; pohlavne prenosné infekcie; preddospievajúci; sexuálne prenosné infekcie; sociálny marketing. Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25692313/

Z roku 2024 uvádzajú: Duševné zdravie a nižšia miera očkovania dospievajúcich proti HPV

Rastúci počet dôkazov naznačuje , že zlé duševné zdravie môže za určitých okolností znížiť mieru zaočkovanosti.1,2 V tomto čísle časopisu The Lancet Public Health Kejia Hu a kolegovia3 ^hodnotili súvislosť medzi zaočkovanosťou proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a diagnózou duševného ochorenia v národnej kohorte 115 104 dievčat vo Švédsku. Zaočkovanosť proti HPV v prvej dávke bola nižšia u dievčat s diagnózou akéhokoľvek duševného ochorenia (duševná choroba a neurovývinové poruchy). Najnižšia zaočkovanosť proti HPV bola u dievčat s diagnózou ^autizmu alebo mentálneho postihnutia a s predpisanými antipsychotikami.3

Mechanizmy, ktoré vedú k nižšej miere zaočkovanosti v tejto potenciálne zraniteľnej skupine, si zaslúžia väčšiu pozornosť. Model zvyšujúcej sa zaočkovanosti naznačil tri mechanizmy: ⁷ myšlienok a pocitov, sociálne procesy a priama zmena správania. Po prvé, to, čo si rodičia myslia, že by mohlo viesť k rozdielom v duševnom zdraví pri očkovaní. U dospelých s duševným ochorením môže byť ochota očkovať brzdená skresleným vnímaním rizika, zvýšenými obavami o bezpečnosť očkovania alebo inými mylnými predstavami. Tieto problémy by sa mohli týkať rodičov, ktorých súhlas je potrebný na očkovanie dieťaťa proti HPV .Hu a kolegovia nenašli súvislosť medzi diagnózou duševného ochorenia u rodičov a nižšou mierou zaočkovanosti dievčat.3 ^Postoje rodičov k vakcíne proti HPV však stále môžu vysvetľovať nižšiu mieru zaočkovanosti. Rodičia detí s mentálnym postihnutím môžu mylne vnímať svoje dieťa ako menej pravdepodobné, že sa zapojí do sexuálnej aktivity, ^{8 a preto predpokladať, že vakcína proti HPV nie je potrebná. Zdôrazňovanie vakcíny proti HPV ako prevencie rakoviny by mohlo oddeliť očkovanie od mylných predstáv o sexuálnej aktivite. Reakcia} dieťaťa na očkovanie môže tiež predstavovať bariéru.

V austrálskej štúdii očkovacieho programu v školách bolo správanie dieťaťa identifikované ako primárna bariéra očkovania.9

Po druhé, sociálne skúsenosti rodičov a detí môžu viesť k rozdielom v duševnom zdraví pri očkovaní. Okrem toho rodičia nemusia pociťovať rovnaký sociálny tlak na očkovanie svojho dieťaťa (t. j. súdne príkazy). Napríklad poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotné sestry môžu mať podobné mylné predstavy ako rodičia o riziku alebo potrebe očkovania proti HPV v tejto populácii, a preto ho neodporúčajú. Po tretie, menej príležitostí na priamu zmenu správania môže viesť k rozdielom v duševnom zdraví v očkovaní. Deti s duševnými problémami môžu s väčšou pravdepodobnosťou navštíviť špecialistov, ktorí nepovažujú očkovanie za súčasť svojej úlohy alebo nemusia uprednostňovať očkovanie vzhľadom na iné potreby zdravotnej starostlivosti. Deti s duševnými problémami tiež s väčšou pravdepodobnosťou chýbajú v škole, čo znižuje prístup k očkovaniu v školách. ⁹ Zapojenie poskytovateľov a zdravotných sestier naprieč odbormi je dôležité pri propagácii očkovania proti HPV. Odborníci na duševné zdravie sú dobre vybavení na to, aby sa zapojili do rozhovorov o očkovaní s rodičmi, budovali na existujúcej dôvere s cieľom vyvrátiť mylné predstavy o očkovaní a zdôraznili vakcínu proti HPV ako prevenciu rakoviny. 1 , 2 Okrem toho by odborníci na duševné zdravie a ďalší špecialisti mohli spolupracovať s rodičmi na identifikácii prekážok očkovania, ako sú problémy s prístupom, a vytvoriť plány na obídenie týchto prekážok. ¹Ženy s duševnými chorobami majú nižšiu mieru skríningu a vyššiu mieru rakoviny krčka maternice. ¹⁰ Prevencia infekcie HPV je v tejto populácii obzvlášť dôležitá. Vysvetľujú, ako duševné zdravie ovplyvňuje zaočkovanosť proti HPV.NTB je hlasujúcim členom Poradného výboru Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pre imunizačné postupy a bol plateným konzultantom pre CDC, Merck, Moderna, Novavax, Sanofi a WHO. MKE vyhlasuje, že nemá žiadne konkurenčné záujmy. Uznávame financovanie od Národného onkologického inštitútu Národných inštitútov zdravia (NIH; granty P01CA250989 a T32CA057726). Obsah je výhradnou zodpovednosťou autorov a nemusí nevyhnutne predstavovať oficiálne názory NIH.

Úloha duševných chorôb a neurovývinových porúch v zaočkovanosti proti ľudskému papilomavírusu v rámci švédskeho školského očkovacieho programu: populačná kohortová štúdiaThe Lancet Public Health, zväzok 9, číslo 9, september 2024, strany e674-e683Kejia Hu, Mary M Barker, Eva Herweijer, Jiangrong Wang, Adina L Feldman, Donghao Lu, Unnur Valdimarsdóttir, Karin Sundström, Fang FangZobraziť PDF

Zdroj: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2468266724001907

Z Bruselu: Komplexný prístup k duševnému zdraviu

https://commission.europa.eu/topics/public-health/european-health-union/comprehensive-approach-mental-health_sk

Prenosné choroby

Hlasovanie v EP december 2024 a rokovanie Vlády SR: Viac tu

Rokovanie Vlády SR február 2025: Viac tu

Organizácia Spojených národov (OSN) a jej zdravotnícke orgány, najmä Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), vnímajú duševné zdravie a očkovanie ako vzájomne prepojené aspekty univerzálneho práva na zdravie.Ich pozícia zahŕňa:

• Podpora duševnej pohody prostredníctvom očkovania: OSN uznáva, že rozsiahle očkovanie znižuje výskyt a závažnosť infekčných chorôb, čo následne zmierňuje úzkosť, strach a psychické ťažkosti spojené s prepuknutím chorôb a súvisiacimi opatreniami verejného zdravia (ako sú lockdowny a sociálna izolácia).
• Uprednostňovanie zraniteľných skupín: OSN sa zasadzuje za to, že osoby s už existujúcimi duševnými problémami, najmä so závažnými duševnými chorobami (SMI), sú vystavené vyššiemu riziku nákazy infekčnými chorobami a horším výsledkom (chorobnosť a úmrtnosť). Preto by mali byť v stratégiách prideľovania vakcín uprednostňované.
• Riešenie nerovností v oblasti zdravia: Problémy s duševným zdravím môžu byť prekážkou v prístupe k zdravotnej starostlivosti a očkovaniu z dôvodu faktorov, ako je stigma, nedostatočná informovanosť, logistické problémy a nedôvera v systém zdravotnej starostlivosti. OSN a WHO podporujú cielené intervencie a podporné systémy (napr. v klinikách duševného zdravia) s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup pre túto populáciu.
• Boj proti dezinformáciám: Orgány OSN vrátane UNICEF a WHO aktívne pracujú na boji proti dezinformáciám a falošným správam o očkovaní, ktoré môžu podporovať váhavosť voči očkovaniu a negatívne ovplyvniť duševné zdravie verejnosti a mieru zaočkovanosti.
• Zabezpečenie informovaného súhlasu: Vysoký komisár OSN pre ľudské práva (OHCHR) zdôrazňuje, že každý očkovací program musí rešpektovať ľudské práva vrátane telesnej integrity a informovaného súhlasu. Povinné očkovanie by sa malo považovať len za poslednú možnosť, ktorú podporujú vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy, a len ak je odôvodnené nevyhnutnosťou verejného zdravia.
• Úloha odborníkov v oblasti duševného zdravia: OSN a súvisiace organizácie zdôrazňujú kľúčovú úlohu odborníkov v oblasti duševného zdravia pri vzdelávaní pacientov, riešení problémov a integrácii psychosociálnej podpory do očkovacích kampaní s cieľom zvýšiť sebavedomie a mieru očkovania. 

Rámec OSN v podstate zdôrazňuje holistický prístup, kde fyzické zdravie (prostredníctvom očkovania) a duševná pohoda sú vzájomne sa podporujúce a základné ľudské práva, ktoré sa musia riešiť súbežne, aby sa dosiahli globálne ciele v oblasti zdravia.

Duševné zdravie sa rieši predovšetkým v

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja (SDG) č. 3 , ktorého cieľom je „zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“.

Cieľom trvalo udržateľného rozvoja (SDG) č. 3 Organizácie Spojených národov (OSN), ktorý v roku 2015 prijali všetky národy sveta, je „zabezpečenie zdravého života a podpora blahobytu pre všetkých v každom veku“. Globálne ciele po prvýkrát výslovne zahŕňali duševné zdravie

Uznesenie vlády: Viac tu , následne Viac tu , Čierny deň pre Slovensko: Viac tu

Hlasovanie v EP december 2024 a rokovanie Vlády SR: Viac tu

V rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3 je duševné zdravie konkrétne zahrnuté v nasledujúcich cieľoch: 

• Cieľ 3.4 : Zameriava sa na zníženie predčasnej úmrtnosti na neprenosné choroby a podporu duševného zdravia a pohody.
• Cieľ 3.5 : Zameriava sa na posilnenie prevencie a liečby zneužívania návykových látok.
• Cieľ 3.8 : Pracuje na dosiahnutí univerzálneho zdravotného poistenia, ktoré zahŕňa prístup k základným zdravotníckym službám a liekom, a implicitne zahŕňa aj starostlivosť o duševné zdravie. 

Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov sa monitoruje pomocou ukazovateľov, ako je miera úmrtnosti na samovraždy (ukazovateľ 3.4.2) a pokrytie základnými zdravotníckymi službami (ukazovateľ 3.8.1), kde Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zahrnutie služieb duševného zdravia.Duševné zdravie je navyše prierezovou otázkou, ktorá má vplyv na ďalšie ciele udržateľného rozvoja vrátane tých, ktoré sa týkajú chudoby (cieľ udržateľného rozvoja 1), vzdelávania (cieľ udržateľného rozvoja 4), hospodárskeho rastu (cieľ udržateľného rozvoja 8) a mieru a spravodlivosti (cieľ udržateľného rozvoja 16), keďže duševné poruchy môžu ovplyvniť schopnosť jednotlivca zapájať sa do rôznych aspektov života.

Ďalej sa uvádza

Duševné zdravie je kľúčovou súčasťou cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré sú integrované do

Cieľ udržateľného rozvoja č. 3 („Dobré zdravie a pohoda“) a prepojený s ďalšími cieľmi, ako napríklad Cieľ udržateľného rozvoja č. 1 (Žiadna chudoba) a Cieľ udržateľného rozvoja č. 10 (Zníženie nerovností)

Hlavnými cieľmi týkajúcimi sa duševného zdravia sú:

zníženie predčasnej úmrtnosti na neprenosné choroby o jednu tretinu (cieľ 3.4) a 

posilnenie prevencie a liečby zneužívania návykových látok (cieľ 3.5).Ciele v oblasti duševného zdravia v rámci cieľov udržateľného rozvoja

• Cieľ udržateľného rozvoja č. 3.4 : Znížiť predčasnú úmrtnosť na neprenosné choroby vrátane duševných porúch a porúch súvisiacich so užívaním návykových látok o jednu tretinu prostredníctvom prevencie a liečby a podporovať duševné zdravie a pohodu.
• Cieľ udržateľného rozvoja č. 3.5 : Posilniť prevenciu a liečbu zneužívania návykových látok vrátane škodlivého užívania alkoholu a zneužívania omamných látok.
• Cieľ udržateľného rozvoja č. 3.8 : Dosiahnuť univerzálne zdravotné poistenie, ktoré zahŕňa prístup ku kvalitným a cenovo dostupným základným zdravotníckym službám, liekom a vakcínam pre všetkých, vrátane služieb duševného zdravia. 

Širšie prepojenia s inými cieľmi udržateľného rozvoja

• Duševné zdravie sa považuje za kľúčový faktor pokroku vo všetkých cieľoch udržateľného rozvoja, pretože ovplyvňuje sociálne a ekonomické faktory a je nimi aj ovplyvnené.
• Duševné zdravie jednotlivcov ovplyvňuje ich schopnosť dosahovať pozitívne výsledky v oblastiach, ako je kvalitné vzdelávanie (cieľ udržateľného rozvoja 4), dôstojná práca (cieľ udržateľného rozvoja 8) a udržateľné mestá (cieľ udržateľného rozvoja 11).
• Investovanie do duševného zdravia sa považuje za kľúčovú cestu k znižovaniu nerovností (cieľ udržateľného rozvoja č. 10) a prelomeniu cyklov chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1). 
• Cieľ udržateľného rozvoja č. 16, Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie , nemá konkrétne ciele pre duševné zdravie, ale nepriamo podporuje duševnú pohodu: Viac tu

Ciele Udržateľného rozvoja o imunizácií: Viac tu

Schválené ciele z Digitálneho paktu OSN: Viac tu

Cieľ udržateľného rozvoja 4 schválené v NR SR: Zákaz segregácie – Viac tu

Cieľ udržateľného rozvoja pre 15 minútové mestá schválené: Viac tu

Európska imunizačná agenda 2030

Európska imunizačná agenda 2030 (‎EIA2030)‎ je vízia a stratégia vyvinutá a prijatá všetkými 53 členskými štátmi na dosiahnutie všetkých výhod očkovania v európskom regióne WHO. Na základe získaných skúseností a osvedčených postupov identifikovaných pri nasadzovaní vakcín proti COVID-19 sa EIA2030 zameriava na:

• posilnenie vnútroštátnych politík imunizácie;
• identifikácia a riešenie medzier v pokrytí imunizáciou;
• prispôsobenie poskytovania imunizačných služieb potrebám ľudí a komunít; a
• posilňovanie medzisektorových partnerstiev a spolupráce medzi regionálnymi, subregionálnymi a národnými inštitúciami a platformami.

WHO prispieva k implementácii EIA2030 poskytovaním technickej podpory členským štátom v oblastiach, ako je dohľad nad chorobami, odozva na ohnisko, obmedzenie výskytu poliovírusu, monitorovanie bezpečnosti vakcín, výskum behaviorálnych poznatkov, komunikácia a zavádzanie nových vakcín.

Výsledné spravodlivé rozširovanie a prijímanie vakcín podstatne zníži úmrtnosť a chorobnosť na choroby, ktorým možno predchádzať očkovaním, a pomôže predchádzať epidémiám a pandémiám v budúcnosti.

EIA2030 je doplnená podrobným implementačným rámcom a súhrnom ukazovateľov, ktoré umožňujú monitorovanie a hodnotenie pokroku. Zdroj

Európska imunizačná agenda 2030: implementačný rámec prijatý vládou SR !!

30. októbra 2024

Tento implementačný rámec načrtáva opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, Regionálny úrad WHO pre Európu a ďalšie kľúčové zainteresované strany na realizáciu vízie a cieľov dopadu Európskej imunizačnej agendy 2030 (‎EIA2030)‎, aby región dosiahol všetky výhody. imunizácie. Rámec rozpracúva: riadiace štruktúry a platformy umožňujúce dohľad, riadenie a strategické vedenie na podporu dosiahnutia vízie a cieľov dopadu EIA2030; koordinované operačné plánovanie vrátane identifikácie prioritných vnútroštátnych opatrení členských štátov a zainteresovaných strán na pomoc pri vývoji a implementácii NIS; proces monitorovania, hodnotenia a zodpovednosti (‎M&E/A)‎ a ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov EIA2030 a implementácie SP a uľahčenie nápravných opatrení podľa potreby; komunikácia a presadzovanie s cieľom podporiť realizáciu národných stratégií a činností počas celého obdobia EIA2030. Celý PDF Tu

Európska imunizačná agenda 2030: správa o technickom pokroku za rok 2023 20. septembra 2024 Celý PDF Tu

22. augusta 2021 Európska imunizačná agenda 2030: návrh pre 71. regionálny výbor pre Európu Stiahnuť

4. novembra 2021 Európska imunizačná agenda 2030 

EIA2030 doslovne je z IA2030: V súlade s IA2030 obsahuje EIA2030 ciele vplyvu a súbor ukazovateľov na monitorovanie pokroku v plnení každej zo strategických priorít. Ciele EIA2030 dopĺňajú existujúce regionálne ciele zamerané na konkrétne choroby, širšie ciele v oblasti zdravia a ciele udržateľného rozvoja. Konkrétne ukazovatele, ktoré sa budú merať pre každú zo strategických priorít EIA2030, predstavujú adaptáciu globálnych ukazovateľov podľa regionálneho kontextu a oblastí zamerania. Hmatateľné strategické priority majú za cieľ stimulovať úsilie o dosiahnutie pokroku v imunizácii v nasledujúcom desaťročí.

Monitorovanie a hodnotenie intervencií v oblasti digitálneho zdravia (M&E/A (Monitoring, Evaluation, and Accountability) framework is a plan that outlines how a program’s progress, outcomes, and impact will be measured and assessed) 12. decembra 2016 (digitálne a mobilné zdravie)

Rámec monitorovania a hodnotenia/audítorského procesu EIA2030 je v súlade s rámcom monitorovania a hodnotenia IA2030 a bude doň vstupovať.

Imunizačná Agenda 2030

Dokonca krásne opisujú

Imunizačná agenda 2030 (IA2030) stanovuje ambicióznu, zastrešujúcu globálnu víziu a stratégiu pre vakcíny a imunizáciu na desaťročie 2021 – 2030. Čerpá zo získaných skúseností, uznáva pretrvávajúce a nové výzvy, ktoré predstavujú infekčné choroby, a využíva nové príležitosti na riešenie týchto výziev. IA2030 stavia imunizáciu ako kľúčového prispievateľa k základnému právu ľudí na užívanie si najvyššieho dosiahnuteľného fyzického a duševného zdravia a tiež ako investíciu do budúcnosti, ktorá vytvára zdravší, bezpečnejší a prosperujúcejší svet pre všetkých. Cieľom IA2030 je zabezpečiť, aby sme si udržali ťažko vydobyté úspechy a tiež aby sme dosiahli viac – pričom nikoho nenecháme pozadu, v žiadnej situácii ani v žiadnej fáze života.

Medzinárodné zdravotné predpisy WHO s cieľmi udržateľného rozvoja Agendy OSN: Viac tu Potvrdené zmluvy na povinné dodržiavanie týchto predpisov: Viac tu

Pandemická zmluva s WHO a s cieľmi udržateľného rozvoja Agendy OSN: Viac tu Vláda SR zmluvu s WHO schválila 20.5.2024: Viac tu Dňa 3.11.2025 Vláda schválila posledný článok z Pandemickej zmluvy: Viac tu

Ďalšie zákony, ktoré musíme zastaviť

Viac tu: 153/2013 , Viac tu: Novelizácia 153/2013 aj so školským zákonom

Viac tu: Novelizácia 355/2007

Viac tu: 305/2013

Zdroj titulného obrázka

Nechám to na vás, ako sa rozhodnete. No ocenil by som za túto prácu. Niekto si poviete, že všetko je zadarmo, prepáčte ale nie je. Aj mnoho dokumentov, ktoré máte v článkoch nie sú zadarmo, rôzne veci pre chod webu, pluginy, práca, čas, a podobne. Ďakujem za všetko. https://www.dostojneslovensko.online/kontakt-pre-podporu/

Petícia na Referendum