Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Na naliehanie vládnych regulačných orgánov banky požadujú čoraz podrobnejšie informácie o aktívach svojich zákazníkov, pôvode ich peňazí a o tom, čo s nimi robia alebo plánujú robiť. Nedávny prípad dramaticky ilustruje, čo sa môže stať, keď niekto odmietne vyhovieť tomuto finančnému vyšetrovaniu.
Dostal som listy od Juhotirolskej sporiteľne, pobočky v Mníchove, adresované Petre Weberovej (meno zmenené). Začalo sa to, keď banka, ktorá mala päťciferný zostatok na účte, požadovala od klientky veľmi podrobné informácie o jej celkovom majetku a pôvode jej peňazí. Vyvrcholilo to tým, že sporiteľňa nedávno ukončila obchodný vzťah a zmrazila celý zostatok na účte klientky.
Začiatkom apríla sporiteľňa poslala svojmu dlhoročnému zákazníkovi list. V ňom vysvetlila, že je „v rámci svojich povinností v oblasti dodržiavania predpisov povinná zhromažďovať určité informácie o pôvode finančných prostriedkov a transakcií“.
Sporiteľňa chcela vedieť a mať informácie do dvoch týždňov „prostredníctvom šifrovaného e-mailu“:
Dôchodkyňa, trochu zmätená nezvyčajnou žiadosťou o úplné finančné vyvlastnenie, odpovedala poskytnutím informácií o zdroji svojich finančných prostriedkov a vysvetlila, že si ich našetrila dlhým a úspešným profesionálnym životom a šetrným vedením domácnosti.
Sporiteľňa nebola vôbec spokojná, trvala na úplnom zverejnení a požadovaných dokumentoch v krátkej lehote a informovala pani Weberovú o údajnom alebo skutočnom právnom základe žiadosti:
„Táto požiadavka vychádza z § 10 zákona o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorý od nás vyžaduje, aby sme prijali vhodné opatrenia na pochopenie pôvodu aktív používaných v našich obchodných vzťahoch.“
Keďže sporiteľňa nedostala požadované podrobné informácie a podporné dokumenty, v máji ukončila obchodný vzťah a zmrazila peniaze na účte. Peniaze klientky budú uvoľnené iba v prípade, že banke poskytne požadované informácie a dokumenty týkajúce sa jej celkového majetku, jej ročného čistého príjmu a pôvodu finančných prostriedkov. Bez týchto dokumentov uvoľnenie „v súčasnosti nie je povolené“. Klientka však odmieta poskytnúť banke dôkaz o tom, ako si počas svojho dlhého pracovného života nahromadila úspory na účte.
Paragraf 10 zákona o praní špinavých peňazí, na ktorý sa odvoláva sporiteľňa , je rozsiahly a tak plný odkazov na iné zákony a predovšetkým na nariadenia EÚ, že ho rozumne interpretujú len odborníci. Zmysluplný odkaz na právny základ by si bezpodmienečne vyžadoval citovanie konkrétnych odsekov a čísel. Toto zahmlievanie je systematické: zatiaľ som od žiadnej banky nevidel ani nedostal žiadne zmysluplné informácie o presných predpisoch, ktoré údajne dodržiavajú.
Nikde v odseku sa neuvádza celkový majetok. Vždy sa vzťahuje iba na vložený majetok. Podľa prílohy 2 zákona o praní špinavých peňazí, pokiaľ ide o faktory zvýšeného rizika, podliehajú osoby s vyšším čistým majetkom prísnejším požiadavkám na monitorovanie. Podľa nariadenia EÚ o praní špinavých peňazí majú obzvlášť bohatí jednotlivci celkový majetok vo výške najmenej 50 miliónov eur. Juhotirolská sporiteľňa a banky vo všeobecnosti sa však svojich zákazníkov nepýtajú, či prekračujú túto hranicu – a je zrejmé, že ju neprekračujú – ale skôr chcú vedieť, či je ich majetok bližšie k 50 000 alebo 200 000 eur.
V odseku sa tiež zdôrazňuje , že opatrenia banky proti praniu špinavých peňazí musia byť primerané výške uložených aktív, objemu vykonaných transakcií a trvaniu obchodného vzťahu. Zdá sa, že toto tu očividne chýba.
Juhotirolská sporiteľňa nie je v žiadnom prípade ojedinelým prípadom. Správy o mimoriadne podrobných vyšetrovaniach a požiadavkách na dokumentáciu od bánk sú čoraz bežnejšie. Zdá sa, že tieto postupy sú už štandardom pre cezhraničné vzťahy s účtami (v rámci EÚ). Aj nemecké banky čoraz častejšie prijímajú tento prístup. Pravidelne sa odkazuje na § 10 zákona o boji proti praniu špinavých peňazí, ale tento paragraf zvyčajne nešpecifikuje, čo by v danom prípade predstavovalo relevantný dôvod na zvýšenú ostražitosť.
Zdá sa mi jasné , že dotieravé výsluchy bežných maloobchodných zákazníkov zo strany ich bánk sú založené na usmerneniach bankových regulátorov, ktoré interpretujú § 10 zákona o praní špinavých peňazí. Tieto usmernenia evidentne vštepujú bankám stále rastúci strach z pokút, ak dôkladne neprešetria klienta, ktorý sa ukáže ako páchateľ prania špinavých peňazí. Na druhej strane, banky nič neriskujú, ak budú príliš podrobne vypočúvať príliš veľa klientov. Klienti sa proti tomuto dotieravému vypočúvaniu nemôžu brániť, pretože súdy neoprávnene povoľujú bankám zatvárať účty bez udania dôvodu a pretože zákon bankám zakazuje zverejňovať konkrétne podozrenia voči nim. Ak chcú zmeniť banku, nová banka ich bude vypočúvať ešte intenzívnejšie, keďže ich koniec koncov ešte nepozná.
Finanční byrokrati (politici) v podstate likvidujú posledné zvyšky finančného súkromia bez akéhokoľvek zapojenia parlamentu. Je najvyšší čas, aby sa poslanci zaoberali týmito praktikami a skoncovali s nimi. Je nepredstaviteľné, aby vláda SR, NR SR schválili zákon, ktorý transparentne vyžaduje dotieravý dohľad nad bežnými občanmi, ktorý banky čoraz častejšie vykonávajú zo strachu pred regulačnými orgánmi.
Táto povinnosť a právo jej vyplývajú priamo zo Zákona o bankách a zo Zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Banka overuje finančné prostriedky v týchto hlavných prípadoch:
Áno, súdy na Slovensku aj v rámci celej EÚ opakovane potvrdili, že banky majú zákonné právo aj povinnosť overovať finančné prostriedky a pôvod peňazí. Tieto pravidlá vyplývajú najmä zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (tzv. AML zákon)
Najvyšší súd (vrátane Najvyššieho správneho súdu) potvrdil, že banky majú nielen právo, ale aj zákonnú povinnosť verifikovať financie a pôvod peňazí svojich klientov. Táto právomoc je zakotvená v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (tzv. AML zákon).
Banka je oprávnená a povinná preverovať finančné prostriedky najmä v týchto prípadoch:
V rámci overovania môžu banky požadovať:
Pokiaľ klient odmietne požadované informácie poskytnúť, banka má právo odmietnuť vykonanie transakcie, zablokovať účet, prípadne s ním jednostranne ukončiť zmluvný vzťah.
Príklad zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nedávno bol aktualizovaný
Vzťahy predpisu Predpis mení
| 171/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore |
| 483/2001 Z. z. | Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 429/2002 Z. z. | Zákon o burze cenných papierov |
| 586/2003 Z. z. | Zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov |
| 581/2004 Z. z. | Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 8/2005 Z. z. | Zákon o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297
A teraz si skúste prečítať tento článok: https://www.dostojneslovensko.online/ze-pravo-na-hotovost-a-ake-prosim-vas-vsetky-dokumenty-z-bruselu-o-ktorych-sa-nedavno-hlasovalo-v-nr-sr-plus-dokument-z-nr-sr/, pekne podviedli ľudí
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky