Migračný pakt EÚ nadobúda platnosť

Po rokoch rokovaní, národného odporu a dvojročnom prechodnom období je teraz v platnosti Migračný pakt EÚ. Unionisti oslavujú, zatiaľ čo kritici to nazývajú „samovraždou“. 

12. jún 2026 je pre EÚ historickým dňom. Vysoko kontroverzný pakt EÚ o migrácii a azyle, o ktorom sa rokovalo roky, sa stane platným v celej Európskej únii. Po prijatí legislatívnych balíkov v roku 2024 sa končí dvojročné prechodné obdobie. To, čo podporovatelia EÚ a zástancovia migrácie oslavujú ako historický pokrok, kritici považujú za „európsku samovraždu“ a masívny útok na národnú suverenitu.

Systém kvót ako nové kladivo na provízie

Pakt pozostáva z niekoľkých nariadení a usmernení a je založený na štyroch pilieroch: zabezpečenie vonkajších hraníc (vrátane rozšírenia digitálneho dohľadu), rýchlejšie azylové konania, ďalší rozvoj dublinského systému (ktorý nikdy poriadne nefungoval), užšia spolupráca s tretími krajinami a predovšetkým najkontroverznejší prvok – systém kvót.

Tento mechanizmus solidarity a zodpovednosti je najspornejším bodom celého paktu. Je otázne, či sa všetky ostatné opatrenia skutočne zmysluplne implementujú. S „mechanizmom solidarity“ však Európska komisia získava nový nástroj voči členským štátom. Ide o systém nátlaku – čo robí názov „solidarita“ ešte absurdnejším. Členské štáty musia buď splniť kvóty na prijímanie žiadateľov o azyl, alebo zaplatiť pokuty (približne 20 000 eur za neprijatú osobu). Príspevky sú flexibilné, ale povinné.

To dáva Komisii účinnú „zbraň“ na vyvíjanie tlaku na štáty skeptické voči imigrácii, aby prijali žiadateľov o azyl. Tí, ktorí nesplnia kvóty, budú musieť zaplatiť. Obzvlášť tvrdo budú zasiahnuté východoeurópske štáty. V západnej Európe už masová imigrácia pokročila tak ďaleko, že nižšie kvóty sotva prinesú badateľný rozdiel. Zvrátenie migrácie – teda premiestnenie imigrantov, ktorí už žijú v Európe – sa neplánuje. Jediným cieľom je prilákať ďalšiu imigráciu.

Marine Le Penová už dlho označuje pakt za existenčnú hrozbu. V predvečer jeho nadobudnutia platnosti napísala na X:

„Migračný pakt nadobúda platnosť zajtra. Zaväzuje členské štáty Európskej únie prijímať migrantov, inak im hrozia pokuty. Ak sa dostaneme k moci, navrhneme Francúzom ústavné referendum o imigrácii – jediný spôsob, ako znovu získať kontrolu nad našou migračnou politikou.“

Predtým pakt ostro kritizovala ako „pakt migračného ponorenia a kultúrneho zmiznutia Európy“ a požadovala jasné „nie, nie a nie“ imigračnej politike EÚ. Jej stranícky kolega Jordan Bardella a Národné zhromaždenie už mesiace zbierajú podpisy proti paktu a vyzývajú na referendum.

Odpor sa však neobmedzuje len na Francúzsko. ​​AfD pakt úplne odmieta. Parlamentná skupina strany v Bundestagu vo vyhlásení tvrdí, že „významne zasahuje do slobodnej rozhodovacej právomoci členských štátov“ a hrozí „rozpustením základov európskych národných štátov“. AfD to vníma ako pokus o účinné zrušenie národnej suverenity v otázkach migrácie a poukazuje na odmietnutie paktu krajinami ako Poľsko a Maďarsko.

Za vlády Viktora Orbána bol pakt vehementne odmietnutý s argumentom, že by Maďarsko premenil na „utečenecký tábor“. Aj za nového premiéra Pétera Magyara zostáva tento postoj kritický: tvrdí, že „v Maďarsku nebudú žiadni nelegálni migranti“. Opozícia mu však neverí a má podozrenie, že už teraz robí ústupky, aby získal prístup k fondom EÚ.

Ostatné pravicové a konzervatívne sily v Európe (vrátane Talianska, Poľska a Holandska) varujú pred stratou kontroly nad vlastnými hranicami a pred finančnými pokutami vo výške miliárd, ak sa opatrenia nezavedú.

Druhá strana – ultraunionisti – je spokojná. Kancelár Friedrich Merz vyhlásil:

„Obrat v oblasti migrácie sa začal – na národnej aj európskej úrovni. Od dnešného dňa platí spoločný európsky azylový systém: lepšia kontrola a poriadok, rýchlejšie postupy a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti. Reforma sa musí účinne implementovať. Naša krajina z nej bude mať úžitok.“

Európska komisia už považuje „migračný obrat“ za prebiehajúci. Tým však nemyslí vlnu deportácií ani remigračnú politiku, ale iba pokles nelegálnych prekročení hraníc. (Zároveň Španielsko s podporou Komisie legalizovalo pobyt státisícov ľudí prostredníctvom dekrétu.) Kritici to považujú za dymovú clonu. Veľká časť paktu zlyhá, rovnako ako starý dublinský systém – zostane len presun moci smerom ku Komisii.

Pakt EÚ o migrácii a azyle oficiálne nadobudol platnosť. Teraz musia všetky členské štáty buď prijať migrantov, alebo zaplatiť pokuty. Iba Poľsko obe možnosti odmieta.

Hneď po nadobudnutí platnosti migračnej dohody poľské ministerstvo vnútra v oficiálnom vyhlásení vyhlásilo, že Poľsko „nebude prijímať migrantov z iných krajín ani znášať súvisiace náklady“. Donald Tusk, považovaný za proeurópskeho politika a blízkeho spojenca Ursuly von der Leyenovej v Poľsku, už v predchádzajúcich mesiacoch niekoľkokrát zdôraznil: „Poľsko v rámci migračnej dohody neprijme žiadnych migrantov. Ani za nich nebude platiť. Rozhodnutie je konečné.“

Konzervatívny prezident Karol Nawrocki, jasný odporca Tuska, sa už predtým dôrazne postavil proti paktu. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej požadoval úplné oslobodenie Poľska od akéhokoľvek prerozdeľovania žiadateľov o azyl a osôb bez povolenia na pobyt. Zdôraznil bezpečnostné záujmy krajiny a už aj tak veľkú záťaž, ktorú na Poľsko kladú ukrajinskí migranti.

Poľsko spočiatku úspešne požiadalo Európsku komisiu o dočasnú výnimku z premiestňovania utečencov. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené pretrvávajúcim migračným tlakom na bieloruských hraniciach (inštrumentalizovaná migrácia) a prijatím státisícov ukrajinských utečencov od roku 2022. Výnimka platí do konca roka 2026. Poľská vláda to však vníma len ako prvý krok a zdôrazňuje, že bez ohľadu na to neprijme žiadnych migrantov. Konflikt medzi Varšavou a Bruselom sa preto javí ako nevyhnutný. O výnimky spočiatku požiadali aj ďalšie krajiny vrátane Rakúska a Nemecka.

Ministerstvo vnútra vo Varšave uviedlo, že do vnútroštátneho práva má v úmysle implementovať iba tie časti paktu, ktoré skutočne zvyšujú bezpečnosť migrácie:

• Posilnenie ochrany hraníc
• účinnejšia repatriačná politika
• Zákaz instrumentalizácie migrácie
• Vylepšené nástroje na výmenu údajov na boj proti nelegálnej migrácii

Poľsko si okrem toho vyhradzuje právo zachovať existujúce nariadenia, ktoré pozastavujú právo na azyl v určitých situáciách (napr. na bieloruských hraniciach). Tieto nariadenia už poľské súdy považovali za ústavné.

Varšava je obzvlášť hrdá na svoje štatistiky deportácií: od roku 2022 sa počet úspešných deportácií a dobrovoľných návratov zvýšil o 200 percent. Poľsko sa tak považuje za jednu z najefektívnejších krajín EÚ pri presadzovaní návratov.

Poľsko tvrdí, že už teraz významne prispieva k riadeniu európskej migrácie – napríklad prijatím až dvoch miliónov Ukrajincov a zabezpečením vonkajších hraníc EÚ. Medzi poľským obyvateľstvom panuje jasný konsenzus proti ďalšej imigrácii: prieskumy ukazujú, že až 75 percent je proti ďalšej imigrácii.

Odporúčam celé čítať, aby si pochopil, že všetci klamú a do jedného aj s vašim Kotlebom a s ďalším

• https://www.dostojneslovensko.eu/sk/ako-hlasovali/946-nova-azylova-a-migracna-politika-za-ktoru-v-ep-hlasoval-smer-sd-a-dalsi
• https://www.dostojneslovensko.eu/sk/z-politiky/migracny-pact
• https://www.dostojneslovensko.eu/sk/co-nikto-nepovedal/domaca-politika/79-16-1-2021-pozvanka-na-novu-azylovu-politiku

Z NR SR 2026

Idú schváliť azylovú politiku!! Na to som varoval hneď po rokovaní vlády a v rôznych článkoch.

Z nelegálnej na legálnu

O čom je tá ich medzinárodná ochrana? https://www.dostojneslovensko.online/rozhodnutie-esd…

A ešte toto sa tam nachádza https://www.dostojneslovensko.online/ministri-schvalili…

1148 Vládny návrh o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (tlač 1148) – schválené

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=1148

Rokovanie vlády SR dňa 9.1.2026

Názov materiálu: Návrh zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Číslo materiálu: UV-151/2026 Podnet:

Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025

Výsledok rokovania: Schválený https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31493/1

Následne: je nutné si prv prečítať tento článok, pretože schválili azylovú politiku v roku 2024: 1250-vlada-sr-ma-do-3-septembra-2024-do-13-00-vychodneho-casu-prelomit-ticho-paktu-pre-buducnost-vase-mlcenie-je-vas-suhlas a následne tento: vlada-sr-prijalapakt-pre-buducnost-ako-zaklad-pre-novy-svetovy-poriadok/ a v septembri to už úplne spečatili: clenske-staty-osn-sa-dohodli-nedavno-v-osn-na-digitalnych-identitach-prijatim-paktu-pre-buducnost/

O týchto paktoch sa rokovalo vo výbore NR SR pre európske záležitosti v decembri 2020, (členmi boli aj Mazurek a náhradný člen Ďurica (obaja v tom čase ĽSNS)

40. uznesenie_9. decembra 2020/ https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=279601

Zápisnica VEZ 25. schôdza Zápisnica https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=280352

KOM/2020/610 COD/2020/0279

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení azylu a migrácie, ktorým sa mení smernica Rady (ES) 2003/109 a navrhované nariadenie (EÚ) XXX/XXX [Fond pre azyl a migráciu]

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/0279(COD)

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu v septembri 2017 definitívne zamietol žalobu slovenskej vlády, ktorú vtedy viedol Robert Fico, proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe povinných kvót. Súd označil systém za zákonný. Fico dobre vedel, že prehrá, lenže pre svoje obecenstvo to potreboval zahrať.

Falošný bojovník Fico: Rešpektujeme rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby pre kvóty

Slovensko rešpektuje rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby pre povinné kvóty na utečencov, uviedol premiér Robert Fico.

Fico s Harabinom a s ďalšími nás právne zaviazali Lisabonskou zmluvou: https://www.dostojneslovensko.online/zmluva-o-eu-ustave-lisabonska-zmluva-a-ich-zvratenosti/