Island ako vzor

EÚ, ktorú máme dnes, je objektívne vzaté úplne odlišná od tej, ktorá nám bola sľúbená pred referendom v roku 1994. Slovensko by malo nasledovať príklad Islandu a nechať slovenských občanov hlasovať o tom, či chcú v tejto EÚ zostať.

V roku 1995 Rakúsko, Švédsko a Fínsko opustili EFTA a vstúpili do EÚ. Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Island však zostali v EFTA. EFTA je hospodárske spoločenstvo suverénnych štátov bez spoločných politík alebo zaťažujúcich predpisov. Rovnako ako EÚ, aj EFTA uzatvára obchodné dohody s tretími krajinami. Na rozdiel od EÚ môžu štáty EFTA uzatvárať aj bilaterálne obchodné dohody s inými štátmi. Štáty EÚ to nemôžu urobiť, pretože obchodné dohody sú výlučnou právomocou EÚ. Od nášho vstupu v roku 1995 EÚ výrazne rozšírila svoje právomoci a rozpočet. Európska komisia a Európsky súdny dvor (ESD) majú teraz oveľa väčšiu moc ako v roku 1995 a sebaurčenie členských štátov bolo výrazne obmedzené. EÚ sa stala politickou úniou, ktorá by sa ideálne chcela okamžite stať federálnym štátom, keby to len členské štáty dovolili.

• https://www.dostojneslovensko.online/island-hovori-nie-eu/

EÚ sa od roku 1995 politicky výrazne posunula doľava. Hustota regulácií sa dramaticky zvýšila a právo EÚ viedlo k podstatnému rozšíreniu sociálneho štátu. Toto rozšírenie nárokov na sociálne zabezpečenie sa vzťahuje nielen na občanov EÚ, ale aj na občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, dokonca aj na žiadateľov o azyl, ktorí v daných krajinách nikdy neplatili dane ani príspevky na sociálne zabezpečenie. Keď krajina vstúpi do EÚ, podriaďuje sa právu EÚ. Naopak, právo EÚ sa stáva neúčinným po vystúpení krajiny z EÚ. V prípade Islandu alebo Švajčiarska by bolo vstup do EÚ spojený s politickým posunom doľava, a preto ho podporujú iba ľavicové strany. Island rokoval o členstve v EÚ v rokoch 2010 až 2015 a rokovania ukončil, keď sa ukázalo, že vstup nezíska politickú väčšinu. Od nástupu do úradu v roku 2014 Donald Trump opakovane vyhrážal inváziou do Grónska. Islandská ľavicová vláda to videla ako príležitosť konečne presadiť vstup do EÚ, keď navrhla dve veci: 1. Trump by v konečnom dôsledku ohrozil aj Island. 2. V prípade amerického útoku by členské štáty EÚ mohli a mohli by Island vojensky brániť. Skutočnosť, že kandidát na členstvo v EÚ Turecko okupuje severnú časť členského Cypru a že členské štáty EÚ s tým nič nerobia, bola pohodlne vynechaná. Vláda navyše tvrdila, že členstvo v EÚ zníži infláciu.

• https://www.dostojneslovensko.online/medzi-dvoma-vekmi-zbigniew-brzezinski-uz-v-roku-1970-napisal-ze-technokracia-pride-z-pravicoveho-konzervativneho-kridla/

Argumenty Islanďanov nepresvedčili. Údajná hrozba a údajná ochrana, ktorú ponúka EÚ, boli pochopiteľné len s veľkou dávkou fantázie. Okrem toho, politiky EÚ nie sú známe tým, že by znižovali infláciu. Naopak, nespočetné množstvo nariadení EÚ z posledných rokov zvýšilo ceny mnohých produktov a služieb, vytlačilo z trhu mnoho malých podnikov a tým posilnilo dominanciu veľkých korporácií. Pravdepodobne preto Islanďania dospeli k záveru, že sa neoplatí rokovať o členstve v EÚ.

Hoci je úprimnosť politických argumentov islandskej vlády otvorená kritike, jej demokratické správanie bolo príkladné: rozhodla sa usporiadať referendum o začatí prístupového konania, ako aj ďalšie referendum o výsledku rokovaní, ak by k nemu došlo. Slovenské vlády sa na druhej strane v posledných desaťročiach báli referend ako diabol svätenej vody. Od referenda o vstupe do EÚ v roku 2003 sa nekonalo ani jedno referendum o EÚ a NATO.

Na referendum by bolo dosť dôvodov.