
Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
WHO je od svojho založenia považovaná za nástroj západného imperializmu a kolonializmu. Napriek tomu pandemickú zmluvu podporujú Čína, BRICS a globálny Juh. Žiadna krajina nehlasovala proti pandemickej zmluve. Medzi 11 krajinami, ktoré sa zdržali hlasovania, boli tri krajiny BRICS vrátane Ruska. Ale aj tam je posilnenie WHO chválené a propagované.
Zhrňme si aktuálny stav: Zmluva o pandémii bola „prijatá“ 20. mája a nie 19. mája, ale jedna dohoda chýba a ešte nebola finalizovaná. Stručne povedané, členské štáty WHO sa konsenzom (bez hlasovania) dohodli na „prijatí“ neúplného dokumentu. Zmluva o pandémii teda ani zďaleka nie je úplná. Viac sa dozvieš tu a tu a tu.
Pre WHO bol tento deň napriek tomu „historický“. Gavi, aliancia pre vakcíny financovaná Billom Gatesom, oslavila dokončenie neúplnej pandemickej dohody ako „ silný dôkaz sily multilateralizmu a spoločného záväzku ku globálnemu zdraviu “ a privítala „uznanie imunizácie v tejto dohode ako životne dôležitého nástroja na prevenciu pandémií a záchranu životov“.
TKP sleduje vývoj vo WHO už roky. Nielen v súvislosti s pandemickou zmluvou a odporom voči nej. Pozornosť sa často (ale nie vždy) zameriava na západnú opozíciu, pričom mnohí sa čudujú, prečo takzvaný globálny Juh nezaujíma silnejší postoj voči WHO. V skutočnosti sa WHO vôbec nestaví proti – Čína teraz dokonca nahrádza USA a snaží sa organizáciu finančne zachrániť s EÚ a s Nemeckom.
Keď bola dohoda 19. mája „prijatá“ vo výbore, 124 štátov hlasovalo za, žiadna krajina nebola proti a 11 sa zdržalo hlasovania. Tieto krajiny boli: Bulharsko, Egypt, Irán, Izrael, Taliansko, Jamajka, Holandsko, Paraguaj, Poľsko, Rusko a Slovensko.
V Ženeve 20.502025 na svojom výročnom zasadnutí formálne prijala medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií. Schváleniu dohody na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia predchádzalo deň predtým 19.5.2025 hlasovanie na Výbore A tohto zhromaždenia o uznesení odporúčajúcom zhromaždeniu prijatie pandemickej dohody. Uznesenie bolo prijaté hlasmi 124 štátov. Žiadna krajina nehlasovala proti, zdržalo sa však 11 štátov vrátane Slovenska, Iránu, Izraela, Ruska, Talianska či Poľska. Prečo 20.5.2025 Slovensko nevyvolalo hlasovanie !?
Samotné WHO uvádza vo svojej tlačovej správe, tak ako som tvrdil 19.5.2025, 23.5.2025 pred Prezitentským palácom, a 23.5.2025 a 27.5.2025 na pôde NR SR
https://www.facebook.com/camillo.paja/videos/1181879637044831
Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie na dnešnom zasadnutí Výboru A Svetového zdravotníckeho zhromaždenia schválili rezolúciu , ktorá vyzýva na prijatie historického globálneho paktu s cieľom ochrániť svet pred budúcimi pandémiami. Dohoda WHO o pandémii bude následne predmetom konečného prijatia Zhromaždením v utorok počas plenárneho zasadnutia.
Pondelkové schválenie rezolúcie o pandemickej dohode nasleduje po viac ako trojročnom procese, ktorý vlády začali počas pandémie COVID-19 s cieľom vyrokovať prvú takúto dohodu na svete, ktorá by riešila nedostatky a nerovnosti v prevencii, príprave a reakcii na pandémie. Táto zásadná dohoda bola prijatá podľa článku 19 ústavy WHO. Jej cieľom je podporiť silnejšiu spoluprácu medzi krajinami, medzinárodnými organizáciami ako WHO, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom predchádzať pandémiám a lepšie reagovať v prípade budúcej pandemickej krízy.
„Vlády z celého sveta robia svoje krajiny a naše prepojené globálne spoločenstvo spravodlivejším, zdravším a bezpečnejším pred hrozbami, ktoré predstavujú patogény a vírusy s pandemickým potenciálom,“ povedal Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie. „Blahoželám členským štátom WHO k odhodlaniu spojiť sa po pandémii COVID-19, aby lepšie chránili svet pred budúcimi pandémiami. Ich práca na rozvoji tejto globálnej dohody zabezpečí, že krajiny budú lepšie, rýchlejšie a spravodlivejšie spolupracovať pri prevencii a reakcii na ďalšiu pandemickú hrozbu.“
Pandemická dohoda a rezolúcia vyzývajúca na jej prijatie budú prerokované na pléne Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v utorok 20. mája. Bezprostredne potom sa uskutoční zasadnutie na vysokej úrovni s vyhláseniami hláv štátov viacerých krajín. Zdroj
Sedemdesiate ôsme Svetové zdravotnícke zhromaždenie – Denná aktualizácia: 20. mája 2025
Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dnes formálne prijali konsenzom prvú pandemickú dohodu na svete . Toto prelomové rozhodnutie sedemdesiateho ôsmeho zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia je vyvrcholením viac ako troch rokov intenzívnych rokovaní, ktoré začali vlády v reakcii na ničivé dôsledky pandémie COVID-19 a ktorých cieľom bolo zabezpečiť bezpečnosť sveta pred budúcimi pandémiami a zabezpečiť jeho spravodlivejšiu reakciu na ne.
Súvisiace dokumenty
A78/10 Add.1 , Výsledok neformálnych konzultácií členských štátov, Návrh uznesenia o pandemickej dohode WHO
Delegáti sedemdesiateho ôsmeho zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA78) schválili základný rozpočet programu vo výške 4,2 miliardy USD na roky 2026 – 2027, ktorý je prvým plne vypracovaným rozpočtom na základe Štrnásteho všeobecného pracovného programu na roky 2025 – 2028 (GPW 14), globálnej stratégie v oblasti zdravia na nasledujúce štyri roky. GPW 14 uprednostňuje presadzovanie rovnosti v oblasti zdravia a posilňovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti.
Rozpočet predložený výboru A na 78. zasadnutí WHA bol znížený z pôvodných 5,3 miliardy USD, ktoré boli výkonnej rade predložené vo februári, vzhľadom na náročnú finančnú situáciu. Členské štáty sa síce dohodli, že sa pokúsia v čo najväčšej možnej miere zachovať rozpočty na úrovni krajín, pričom znížili niektoré regionálne rozpočty a rozpočty ústredia. Z rozpočtu sa vyčlenia zdroje na posilnenie technickej spolupráce, podporu partnerstiev a podporu dosiahnutia národných a globálnych cieľov v oblasti zdravia. Navrhovaný programový rozpočet na roky 2026 – 2027 tiež potvrdzuje nenahraditeľnú úlohu multilateralizmu pri riešení dnešných zložitých a vzájomne prepojených zdravotných výziev.
Členské štáty tiež schválili postupné druhé 20 % zvýšenie posudzovaných príspevkov (AC) alebo členských poplatkov, ktoré predtým schválila pracovná skupina členských štátov pre udržateľné financovanie. Tým sa zabezpečí, že financovanie WHO je nielen predvídateľné, ale aj odolné a flexibilné, čo je vzhľadom na rýchlo sa meniacu finančnú situáciu kľúčové.
Členské štáty mali tiež možnosť preskúmať implementáciu reformy riadenia. V čase geopolitického napätia a rastúcich nerovností zostáva WHO kľúčovou platformou pre spoluprácu, solidaritu a koordináciu v oblasti globálneho zdravia.
Svetoví lídri sa v utorok večer na podujatí na vysokej úrovni zaviazali k významným príspevkom do investičného kola WHO, čo je ďalší kľúčový krok na ceste WHO k udržateľnému financovaniu.
Súvisiace dokumenty
A78/6 , Návrh programového rozpočtu na roky 2026 – 2027 ( Oprava 1 ) ( Doplnok 1 )
A78/37 , Správa Výboru pre program, rozpočet a administratívu Výkonnej
rady pre Sedemdesiate ôsme zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia
A78/INF./8 , Všeobecný pracovný program na roky 2025 – 2028: východiskové hodnoty a
ciele pre ukazovatele výsledkov a výstupov
A78/4 , Konsolidovaná správa generálneho riaditeľa
A78/5 , Reforma riadenia ( Dodatok 1)
A78/39 , Reforma riadenia, Proces riešenia a vyšetrovania potenciálnych obvinení proti generálnym riaditeľom WHO
Pokračovanie článku
Novinár Riley Waggaman „skúmal, ako sa pôvodný blok BRICS a noví členovia BRICS, ktorí sa zdržali hlasovania (Egypt a Irán), cítia v súvislosti s touto hroznou a nezmyselnou dohodou.“ Tu je jeho výskum (v preklade):
Brazília vyzvala na „úplné a včasné vykonávanie“ pandemickej dohody a označila ju za „historický míľnik pre globálne zdravie a silné potvrdenie multilateralizmu v čase rastúceho kultúrno-politického napätia a fragmentácie“.
Brazílska delegácia dodala: „ Prezident Lula vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v roku 2024 vyzval na urýchlené uzavretie tejto dohody a dnes neoslavujeme koniec rokovaní, ale začiatok nového globálneho záväzku k spolupráci, spravodlivosti a spoločnej odolnosti.“
India ocenila „prijatie“ pandemickej dohody ako „kolektívne potvrdenie našej spoločnej zodpovednosti za ochranu ľudstva pred budúcimi zdravotnými krízami“.
Krajina BRICS zdôraznila svoj vlastný príspevok k dohode a poznamenala, že „prispela k vypracovaniu článkov o prevencii a dohľade nad pandémiou a k prístupu „Jedno zdravie“ k prevencii, pripravenosti a reakcii na pandémiu .“
Čínska delegácia uviedla, že Peking zohral „ dôležitú úlohu pri budovaní konsenzu“, ktorý viedol k prijatiu dohody.
Xia Gang, zástupca riaditeľa čínskeho Národného centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, povedal, že verí, že dohoda o pandémii pomôže „ podporiť spravodlivé rozdelenie technológií, financií a zdrojov a pomôže rozvojovým krajinám posilniť ich kapacity na detekciu a reakciu na pandémiu“ . Xia označil „konštruktívnu účasť Číny na rokovaniach o dohode o pandémii“ za „ukážkový príklad“ aktívnej účasti Pekingu na „globálnej správe verejného zdravia“.
Juhoafrická delegácia argumentovala, že pandémia COVID-19 preukázala naliehavú potrebu medzinárodného rámca na vytvorenie silnejšej a spravodlivejšej globálnej zdravotníckej architektúry s cieľom predchádzať budúcim pandémiám, pripravovať sa na ne a reagovať na ne. Južná Afrika sa zasadzovala za „rýchlu implementáciu“ „prelomovej“ dohody o pandémii, ktorá by predstavovala „kľúčový krok k bezpečnejšiemu, zdravšiemu a odolnejšiemu svetu pre všetkých“.
Kvôli „nepriehľadnému správaniu niektorých strán v období pred rozhodnutím“ sa Egypt zdržal hlasovania o dohode o pandémii vo výbore A.
Napriek svojim obavám z protokolu egyptská delegácia vyjadrila nádej, že dohoda sa stane „nástrojom posilnenia postavenia, štítom spravodlivosti a symbolom toho, čoho môže multilateralizmus dosiahnuť, ak je zakotvený v dôvere“.
Iránska delegácia vydala vyhlásenie po tom, čo sa zdržala hlasovania o dohode:
„Hoci oceňujeme úsilie spolupredsedov WHO a INB, naďalej nás znepokojuje, že kľúčové priority rozvojových krajín neboli dostatočne riešené.“
Článok 12 a jeho príloha, ktoré sú kľúčové pre implementáciu, sú stále predmetom rokovaní. Bez nich nemožno dohodu považovať za konečnú. Taktiež ľutujeme nedostatok záväzných záväzkov týkajúcich sa neobmedzeného a spravodlivého prístupu k lekárskym protiopatreniam, transferu technológií a know-how, ako aj pretrvávajúce mlčanie o negatívnom vplyve jednostranných donucovacích opatrení na systémy zdravotnej starostlivosti.“
Rusko bolo jediným zakladajúcim členom BRICS, ktorý sa zdržal hlasovania vo Výbore A.
Dôvody zdržania sa hlasovania sa líšia v závislosti od toho, ktoré vyhlásenie si prečítate.
V rozhovore mesiac pred zasadnutím WHA stály predstaviteľ Ruska pri Úradu OSN v Ženeve, veľvyslanec Gennadij Gatilov, pre agentúru TASS povedal:[Je už známe, že niekoľko krajín vrátane Spojených štátov, Argentíny a Slovenska sa k dohode nepripája. Preto je ťažké hovoriť o vytvorení silného, všeobecne akceptovaného základu pre multilaterálnu spoluprácu v oblasti pripravenosti na pandémiu a jej kontroly. Stále je pred nami veľa práce.]
Stručne povedané, účinná reakcia na pandémie si vyžaduje predovšetkým jednotu v rámci globálneho spoločenstva a skutočný záväzok všetkých zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora ku konštruktívnej spolupráci založenej na zásadách solidarity, spravodlivosti a rešpektovania národnej suverenity. Bohužiaľ, toto sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť.
Takže Moskva má výhrady, pretože členovia kolektívneho Západu nepreukázali „skutočný záväzok“ voči dohode? Nie! Moskva sa zdržala hlasovania, pretože kolektívny Západ sa snaží zneužiť dohodu o pandémii pre svoje vlastné záujmy.
V reakcii na hlasovanie Výboru A o zmluve ruská delegácia uviedla, že pandémia COVID-19 „ukázala, že globálny Juh je zraniteľný voči klamstvám kolektívneho Západu a jeho farmaceutických gigantov“ a že je potrebný „spravodlivejší“ nástroj na boj proti pandémii.
Hoci ruská delegácia dohodu v zásade podporila, kritizovala „pokusy o vnútenie prístupov a noriem, ktoré sa netešia všeobecnej podpore, a o premenu dohody na mechanizmus nátlaku, vonkajšej kontroly a lobovania za záujmy priemyselných odvetví jednotlivých štátov“.[…]
Je to jednoduchá otázka: Prečo patria členovia globálneho Juhu (vrátane členov BRICS) medzi najhorlivejších zástancov dohody?
V spoločnom vyhlásení vydanom po hlasovaní vo Výbore A členovia afrického regiónu WHO uviedli, že „netrpezlivo očakávajú“ prijatie pandemickej dohody, ktorú považujú za právne záväznú podľa ústavy WHO – čo je radikálny postoj aj pre mnohé západné štáty, ktoré hlasovali za zmluvu:[Dohovor o pandémii] predstavuje prvý právne záväzný rámec, ktorý vypĺňa kritické medzery, ktoré Medzinárodné zdravotné predpisy (2005) nedokázali úplne vyriešiť… Veríme, že implementácia oboch nástrojov posilní schopnosť štátov zvládať budúce zdravotné núdzové situácie a pandémie.[…]
Africký región sa napokon domnieva, že tento nástroj [Pandemický dohovor] by mal byť právne záväzný v súlade s článkom 19 ústavy WHO. Predstavujeme si robustný rámec, ktorý môže podporiť posilnenú spoluprácu a koordináciu pri posilňovaní globálnych kapacít pripravenosti a reakcie.
(Vyhlásenie predložil štát BRICS Juhoafrická republika v mene viac ako 40 krajín globálneho Juhu).
Ústava WHO
https://www.who.int/about/governance/constitution
Z OSN
Text: Overená kópia Poznámka: Ústavu vypracovala Medzinárodná zdravotnícka konferencia, ktorá bola zvolaná na základe rezolúcie l (I) 1 Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov prijatej 15. februára 1946. Konferencia sa konala v New Yorku od 19. júna do 22. júla 1946. Okrem Ústavy konferencia vypracovala Záverečný akt, Dohody o zriadení Dočasnej komisie Svetovej zdravotníckej organizácie a Protokol o Medzinárodnom úrade pre verejnú hygienu , ktorého znenie pozri v Zbierke zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 9 , s. 3. |
https://treaties.un.org/pages/ViewDetails.aspx?src=TREATY&mtdsg_no=IX-1&chapter=9&clang=_en#7
Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji bolo svedkom nielen (obmedzeného) prijatia pandemickej zmluvy, ale aj posunu vo finančnej dominancii v rámci kontroverznej špecializovanej agentúry OSN. Čína prisľúbila dar vo výške 500 miliónov dolárov počas piatich rokov, čím sa stala najväčším štátnym darcom WHO.
Nemecko poskytuje dodatočných 10 miliónov eur k 145 miliónom eur, ktoré sú v rozpočte pre WHO na rok 2025 vyčlenené. Švajčiarsko poskytuje organizácii so sídlom v Ženeve ešte viac: približne 60 miliónov eur na nasledujúce tri roky. Rakúsko neoznámilo žiadne ďalšie finančné prostriedky.
Už v roku 2024 EÚ a Africká únia spoločne poskytli približne jednu miliardu amerických dolárov na stratégiu WHO na roky 2025 – 2028 na podujatí darcov. Súkromní aktéri tiež chcú WHO viac prispieť.
Tieto súčasné záväzky budú pravdepodobne kľúčové pri zmierňovaní ohláseného znižovania počtu zamestnancov WHO. Kľúčové však bude, ako rýchlo a flexibilne bude financovanie sprístupnené.
Čína doteraz nepatrila medzi najväčších darcov WHO. USA, EÚ a Nadácia Billa a Melindy Gatesových financovali organizáciu výrazne viac. Americkí republikáni opakovane obviňovali WHO z toho, že je pod čínskym vplyvom. Na oznámenie Pekingu reagovali zodpovedajúcim spôsobom: Čína už WHO kontroluje, takže je logické, že by za ňu mala aj platiť, uvádza sa v rozhovore z USA.
Čínsky vicepremiér Liu Guozhong na Svetovom zdravotníckom zhromaždení povedal, že jeho krajina týmto spôsobom prispieva k boju proti „unilateralizmu“, ktorý Peking často pripisuje Washingtonu vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy medzi týmito dvoma mocnosťami. „Svet dnes čelí dopadu unilateralizmu a mocenskej politiky, čo predstavuje veľké výzvy pre globálnu zdravotnú bezpečnosť,“ povedal Liu v utorok v Ženeve. „Čína pevne verí, že len prostredníctvom solidarity a vzájomnej pomoci môžeme spoločne vybudovať zdravý svet.“
„Útoky Trumpovej administratívy a jej pohŕdanie medzinárodnou politikou otvorili nové príležitosti pre čínsku diplomaciu,“ povedal Zhao Minghao, profesor medzinárodných vzťahov na Fudanskej univerzite v Šanghaji.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky