Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Christine Lagardeová by po svojom pôsobení na čele Európskej centrálnej banky mohla prevziať vedenie ďalšej z najvplyvnejších medzinárodných inštitúcií. Podľa správy v denníku Neue Zürcher Zeitung , ktorú cituje aj agentúra Reuters, prezidentka ECB na zasadnutí správnej rady Svetového ekonomického fóra (WEF) neďaleko Ženevy uviedla, že je v zásade „pripravená slúžiť“, ak by bola vybraná na vedúcu pozíciu vo WEF.
Podporte túto prácu https://www.dostojneslovensko.online/podpora/ ďakujem
Do centra debaty o nástupníctve sa tak dostáva žena, ktorá desaťročia zastávala kľúčové pozície v medzinárodnej finančnej a hospodárskej politike: bývalá francúzska ministerka hospodárstva a financií, bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu a od roku 2019 prezidentka Európskej centrálnej banky.
Od odchodu dlhoročného zakladateľa WEF Klausa Schwaba do dôchodku sa Svetové ekonomické fórum nachádza v prechodnom období.
Správnej rade nadácie v súčasnosti spoločne predsedajú André Hoffmann a Larry Fink. Hoffmann pochádza z rodiny vlastníkov farmaceutickej spoločnosti Roche a bol dlhoročným členom jej správnej rady. Fink je zase generálnym riaditeľom spoločnosti BlackRock, najväčšieho správcu aktív na svete.
To znamená, že na čele WEF sú už zástupcovia dvoch nesmierne vplyvných ekonomických sektorov: medzinárodných finančných trhov a farmaceutického priemyslu.
Lagardeová by bez problémov zapadla do tejto mocenskej štruktúry.
Niekoľko funkčných období bola členkou správnej rady Svetového ekonomického fóra a teraz sa o nej otvorene diskutuje ako o možnej kandidátke na budúce vedenie.
Okamžité odovzdanie moci sa však nezdá byť na spadnutie. Očakáva sa, že Fink a Hoffmann povedú WEF počas výročného zasadnutia v Davose v januári 2027. Kedy sa potom rozhodne o novom, stálom vedení, zostáva nejasné.
Lagardeovej politická biografia obsahuje aj pozoruhodnú kapitolu, o ktorej sa v jej súčasnej kariére často hovorí len okrajovo.
V roku 2016 ju francúzsky Súdny dvor republiky uznal vinnou z nedbanlivosti v súvislosti s takzvanou aférou Tapie. Prípad sa týkal kontroverzného arbitrážneho rozhodnutia z čias Lagardovej ako francúzskej ministerky financií, ktoré podnikateľovi Bernardovi Tapiemu a s ním spriazneným stranám prisúdilo viac ako 400 miliónov eur z verejných prostriedkov.
Súd uznal Lagardeovú vinnou z nedbanlivosti v jednom bode obžaloby. Nebol však uložený žiadny trest. Napriek rozsudku Lagardeová v tom čase zostala na čele Medzinárodného menového fondu. Neskôr prešla na najvyššiu pozíciu v Európskej centrálnej banke.
Potenciálne personálne rozhodnutie už teraz vyvoláva kritiku. Zdravotnícky vedec Sam Brokken uviedol:
„Odsúdená zločinkyňa Lagardeová, ktorá sa zasadzuje za digitálne identifikácie a obmedzenia finančnej slobody, kandiduje na predsedníčku WEF. Každá vláda, ktorá berie suverenitu a slobodu svojich ľudí vážne, by mala prerušiť všetky väzby s týmto globalistickým hnutím.“
Bez ohľadu na toto polemické hodnotenie je pravda, že Lagardeová patrí medzi najvýznamnejších zástancov digitálneho eura . Pod jej vedením ECB tento projekt presadzuje už roky. Digitálne euro má byť digitálnou formou peňazí centrálnej banky a podľa ECB má dopĺňať, nie nahrádzať hotovosť.
Kritici napriek tomu vidia značné riziká pre súkromie údajov a finančnú slobodu. Obzvlášť kontroverzná je otázka, aké technické kontrolné mechanizmy by mohla plne digitálna mena centrálnej banky zásadne vytvoriť.
Je však potrebné dôležité rozlíšenie: ECB výslovne uvádza, že digitálne euro nie je určené na to, aby sa stalo „programovateľnými peniazmi“ , ktorých používanie centrálna banka obmedzuje napríklad na určitý tovar alebo časové obdobia.
Obavy z takéhoto vývoja zostávajú jedným z ústredných bodov kritiky v diskusii o CBDC.
Z hľadiska obsahu by presun Lagardovej do Davosu sotva znamenal prestávku. Svetové ekonomické fórum sa už roky intenzívne venuje digitálnej identite, digitalizácii finančného systému, umelej inteligencii, klimatickej politike a transformácii globálnej ekonomiky.
Obzvlášť známou sa stala iniciatíva „Veľký reštart“ , ktorú propagoval Klaus Schwab a WEF, pričom fórum sa v rámci nej zasadzovalo za rozsiahlu hospodársku a sociálnu reorganizáciu po pandémii koronavírusu.
Pre kritikov je preto WEF príkladom stále rastúceho prepojenia politickej moci, medzinárodných organizácií a nadnárodných korporácií. Jeho zástancovia ho na druhej strane vnímajú ako fórum, kde môžu vlády, podniky, akademická obec a občianska spoločnosť spoločne diskutovať o cezhraničných problémoch.
Svetový ekonomický fórum (WEF) určite nie je demokraticky zvolenou inštitúciou. A práve preto je otázka jeho vedenia politicky zaujímavá.
Obzvlášť pozoruhodné je, ako sa zrejme dalo zariadiť Schwabovo nástupníctvo.
Podľa správy singapurský prezident Tharman Shanmugaratnam počas stretnutia navrhol, aby nové vedenie bolo vybrané spomedzi existujúcich radov. Uviedol, že existuje dostatok vhodných kandidátov.
Tým by sa eliminovala potreba rozsiahleho externého výberového procesu.
Toto je v podstate právo súkromnej nadácie. Zároveň to však ilustruje jedinečnú povahu Svetového ekonomického fóra: O vedení organizácie, ktorá združuje hlavy štátov, centrálnych bankárov, ministrov a vrcholových manažérov najväčších svetových korporácií, v konečnom dôsledku rozhoduje relatívne malý kruh v rámci samotnej organizácie.
Žiadna voľba.
Žiadne verejné hlasovanie.
Žiadna priama demokratická legitimita.
Najmä vzhľadom na obrovský politický dosah WEF je táto štruktúra legitímnym predmetom verejnej kritiky.
Podľa pôvodnej správy samotný WEF na zodpovedajúce žiadosti nereagoval.
Úplne otvorená zostáva ešte jedna otázka.
Funkčné obdobie Lagardovej ako prezidentky ECB trvá do 31. októbra 2027. Ešte minulý rok vyhlásila, že má v úmysle vykonávať svoje funkcie celé. Ak by si tento postoj zachovala, okamžitý presun do Davosu by bol veľmi nepravdepodobný.
Ak by však WEF chcel zamestnať Lagardeovú na svoju najvyššiu pozíciu skôr, musela by sa predčasne vzdať svojho miesta v Európskej centrálnej banke. Zatiaľ nie je potvrdené, že by sa to plánovalo.
Jedinou istotou je, že Lagardeová signalizovala svoju zásadnú ochotu.
Práve preto je táto potenciálna personálna zmena politicky zaujímavejšia ako bežná zmena vedenia.
Bývalý francúzsky minister sa stane šéfom Medzinárodného menového fondu, potom prezidentom Európskej centrálnej banky a následne by sa mohol posunúť na čelo Svetového ekonomického fóra.
Vedľa nej stoja ďalší predstavitelia globálnej ekonomickej moci vrátane Larryho Finka, šéfa spoločnosti BlackRock, a Andrého Hoffmanna z rodiny majiteľov spoločnosti Roche.
Pôsobivo to demonštruje, aký malý je okruh ľudí, ktorí sa pohybujú medzi vládami, centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami a globálnymi ekonomickými orgánmi.
A práve preto je pravdepodobné, že možný nástupca Lagardovej v Davose vyvolá diskusie ďaleko za hranicami personálneho rozhodnutia.
Klaus Schwab by mohol zmiznúť – ale sieť finančnej moci, korporácií, centrálnych bánk a politiky, pre ktorú Davos predstavuje takmer žiadne iné miesto, môže len získať novú tvár.
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky