Európska komisia chce školiť seniorov vo finančných záležitostiach: Financovanie vojny a vyvlastňovanie

Európska komisia oznámila svoj zámer zlepšiť finančnú gramotnosť starších Európanov – a za východiskový bod považuje dôchodky. Cieľom je uvoľniť finančné prostriedky na zabezpečenie financovania vojny.

Na konferencii v Bruseli 10. júna komisárka pre financie Margarida Marques Albuquerqueová zdôraznila dôležitý aspekt pripravovanej stratégie EÚ pre úniu úspor a investícií (SIU): zabezpečiť, aby starší ľudia rozumeli investíciám a možnostiam sporenia.

Zatiaľ čo väčšina finančného vzdelávania sa zameriava na mladých ľudí, Európska únia musí brať do úvahy aj starších občanov, z ktorých mnohí odchádzajú do dôchodku bez potrebných zručností na správu svojich úspor.

„Finančná gramotnosť je potreba, ktorá sa netýka len mladých ľudí,“ povedala.

Dodala, že rýchlo starnúca populácia robí tento problém naliehavým. „Nemôžeme dovoliť, aby celá generácia zostarla a potom zistila, že nemá dostatočný dôchodok,“ varovala.

Európska komisia chce, aby Európania urobili „obrovský skok“ od jednoduchých sporiacich účtov k skutočným investíciám. Tento prechod je jadrom stratégie, povedal Albuquerque. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje dôveru a jednoduchosť.

„Aj finančne gramotní ľudia niekedy považujú investovanie za ťažké,“ povedala. „Nemalo by to byť také ťažké, ako je to teraz.“

Plán požadoval vývoj a propagáciu jednoduchých investičných produktov dostupných ľuďom s obmedzenými zdrojmi. „Mali by to byť jednoduché produkty, ktoré si ľudia skutočne môžu kúpiť,“ povedal Albuquerque. „Mali by ste byť schopní investovať 10 až 15 eur mesačne, pretože väčšina ľudí nemôže investovať oveľa viac.“

Cieľom je dlhodobé sporenie: ak ľudia začnú skoro s malými sumami, do dôchodku si môžu „nahromadiť značnú sumu“.

Albuquerque opísal dôchodky, najmä súkromne spravované doplnkové dôchodky, ako vstupný bod pre mnohých ľudí do sveta financií. Stratégia SIU by obsahovala odporúčania pre členské štáty, ako posilniť takéto systémy.

„Tam, kde je rozvinutý kapitálový trh, je aj rozvinutý dôchodkový systém,“ povedala. „Otázkou nie je či, ale kedy.“

Varovala však tiež, že reformy musia odrážať demografickú a sociálnu realitu. „Ženy majú vo všeobecnosti menej finančných znalostí. Majú nižšie dôchodky a vyššie riziko chudoby po odchode do dôchodku,“ povedala. „Musíme sa zaoberať rôznymi skupinami – rôznymi vekovými skupinami a rôznymi skupinami v spoločnosti.“

Európska komisia vníma svoju úlohu ako doplnenie úsilia jednotlivých štátov. „Komisia to nemôže urobiť sama,“ povedal Albuquerque. „Musíme stavať na tom, čo členské štáty už robia, a dopĺňať to.“

Stratégia by sa tiež zaoberala roztrieštenou finančnou krajinou EÚ. „Máme veľa peňazí, ale sú v 27 rôznych vreckách,“ povedal Albuquerque.

Nie je prekvapujúce, že významná časť návrhu sa zameriava na posilnenie dohľadu nad kapitálovými trhmi EÚ presunutím určitých úloh dohľadu na úroveň EÚ.

Podľa Európskej komisie si SIU, prvýkrát oznámená 24. mája, kládla za cieľ uvoľniť „nevyužitý finančný potenciál“ Európy a uľahčiť sporiteľom prístup k lepším finančným produktom.

Peniaze na financovanie vojny alebo rozsiahle vyvlastnenie

V marci Ursula von der Leyen otvorene oznámila, že na financovanie potrebných investícií pre vojnové úsilie sa použijú „súkromné ​​úspory“. Ako by to mohlo fungovať? Prostredníctvom vojnových dlhopisov, ako boli tie z roku 1914? Existuje súvislosť so zámerom presmerovať peniaze starších ľudí z hotovosti v ich skriniach, sporiacich účtoch alebo jednoduchých bankových účtoch do iných foriem investícií, ktoré by potom slúžili ako zábezpeka pre vojnové pôžičky?

Ale môže to zájsť ešte ďalej. Ak dôjde k bankovému krachu, tieto zábezpeky budú vyplatené veriteľom, čím sa majitelia peňazí vyvlastnia.

A keďže Európska komisia vie, že najmä starší ľudia si pamätajú príbehy, ktoré rozprávali ich vlastní rodičia, ktorí toto všetko zažili na vlastnej koži v 30. rokoch 20. storočia, je potrebná propaganda, aby sa peniaze dostali aj od starších ľudí.

Ale ako presne tieto vyvlastňovacie schémy fungujú? Poukázal som tu

EÚ vytvorila právny rámec pre tieto typy financovania už v roku 2004. Vzory pochádzajú z USA z rokov 1929 až 1933. Schéma, ktorú vymysleli americkí miliardári ako Rockefeller, Rothschild a ďalší, bola pomerne jednoduchá. Cenné papiere a peniaze od bankových klientov boli odobraté a použité ako zábezpeka pre veľké úvery. V marci 1933 americká vláda spočiatku zatvorila banky a eufemisticky ich nazvala „bank holidays“. Nikto nemal prístup k ich peniazom. Banky Federálneho rezervného systému zaslali ministrovi financií zoznamy bánk, ktoré sa môžu znovu otvoriť.

Čo sa stalo potom, vysvetľuje David Rogers Webb vo svojej knihe „ VEĽKÉ VYVLASTNENIE “.

„ Ľudia, ktorí uložili peniaze do bánk, ktorým nebolo dovolené znovu otvoriť banky, prišli o svoj majetok. Dlhy však neboli zrušené; namiesto toho ich prevzali banky vybrané Federálnym rezervným systémom. Ak by títo ľudia nemohli splatiť svoje dlhy – čo bolo teraz pravdepodobné, keďže prišli o svoje bankové účty – stratili by všetko, čo financovali z dlhov, ako napríklad svoj dom, auto a podnikanie.“

Práve tento systém amerických finančných kapitalistov EÚ legislatívne a organizačne reflektovala; platí od roku 2004 a funguje.

Už som informoval o knihe Davida Rogersa Webba „ Veľké vyvlastnenie “ tu . Neskôr som ukázal , ako sa táto finančná kapitalistická schéma vyvlastnenia dá použiť na financovanie vojny.

Moderné vyvlastňovanie EÚ na účely vedenia vojny

Webb vo svojej knihe vysvetľuje, ako ten istý mechanizmus, ktorý fungoval v USA v roku 1933, funguje aj dnes v EÚ. Aby sme to pochopili, musíme zvážiť, ako najmä po prasknutí internetovej bubliny došlo v nasledujúcich rokoch a počas rôznych kríz v rokoch 2007 – 2008 a od roku 2020 k obrovskému nárastu peňažnej zásoby. Obchodovanie s finančnými derivátmi teraz dosiahlo šialené rozmery.

Webb ukazuje, ako už v roku 2011 celková pridaná hodnota všetkých krajín sveta predstavovala 74 biliónov dolárov, ale deriváty držané samotnou dcérskou spoločnosťou JPMorgan, ktorá sa zaoberá obchodovaním s derivátmi, už v nominálnej hodnote vzrástli na 79 biliónov dolárov. Deriváty v podstate nie sú ničím iným ako stávkami na budúce udalosti. Napríklad stavíte, že elektrina bude mať v máji 2025 určitú cenu. V závislosti od toho, aká je skutočná cena, vyhráte alebo prehráte. S derivátmi sa samozrejme obchoduje na globálnych burzách s obrovskými objemami.

Tieto v podstate fiktívne transakcie, oddelené od akejkoľvek reálnej ekonomiky, sú zabezpečené bankovými vkladmi zákazníkov – hotovosťou aj cennými papiermi. Počnúc USA sa právny rámec na celom svete po roku 2000 zmenil tak, že všetky finančné inštitúcie môžu vykonávať takéto derivátové transakcie s vkladmi svojich zákazníkov. EÚ prijala tento právny rámec v roku 2004 a teraz sa používa pre vojnové pôžičky.

Cenné papiere sú zhromaždené a držané centrálnymi finančnými inštitúciami, takzvanými centrálnymi depozitármi cenných papierov, a možno ich presunúť cez hranice štátov v priebehu niekoľkých sekúnd, s právnou ochranou, napríklad na zabezpečenie derivátov v JPMorgan. Toto zabezpečujú centrálne zúčtovacie protistrany.

Vtip je v tom, že hedžoví investori, teda tí, ktorí držia tieto deriváty, majú v prípade krachu preferenčné zaobchádzanie. Ak praskne obrovská finančná bublina, stratíme peniaze aj cenné papiere. Centrálne banky však preberú dlhy zatvorených bánk a môžu tak vyvlastniť dlžníkov. „Nebudete vlastniť nič…“ Ale pravdepodobne budú poriadne nahnevaní.

Odporúčané čítanie: David Rogers Webb: Veľké drancovanie

Zdroj titulného obrázka