Slovenská a Česká republika už dávno stratili právo Veto, politici klamú! (dôkazy)

Článok vydaný ešte v roku 2023 – tu. Teraz doplňujem aj z NR SR.

V tomto článku vám dokážem, že právo VETO sme už dávno stratili v mnohých oblastiach. A je aj na podnet politikov po osobnom rozhovore ako je pán Beluský z ĽSNS a s ďalšími, pretože chceli po mne nepriestrelné dôkazy!! Tak nech sa páči vážení priatelia a politici.

Šéf Smeru-SD Róbert Fico vo Zvolene tvrdil, že nenechá zobrať právo VETO. Reagoval na moje články a dobre vie, že klame sám seba. SR už dávno stratila právo Veto v Bruseli. Takzvané právo VETO je o tom, že môžeš niečo vetovať, vetovať rôzne návrhy, nariadenia, zákony. A práve o tie výhody pre dobro SR sme prišli už veľmi dávno!!

V ďalšom článku sme zverejnili dôkazy ohľadom Lisabonskej zmluvy a Zmluvy o Eú ústave aj s hlasovaním „tu čítaj„. V ďalšom článku „Tvrdé jadro chce zrušiť právo veto a federálny štát Eú„. A v ďalších článkoch „Uznesenie o premosťovacích doložiek tu ,,,,,, Vyjadrenie Šefčoviča (Smer-SD) tu a Európsky parlament – tu“ sú ďalšie nepriestrelné dôkazy.

Ale určite to vám bude málo, že. Ideme priamo na Európsku radu, Radu Eú… .

Súhlasíte s budúcnosťou, ktorú vám predstavujú?

Za Európsku úniu konajú jej inštitúcie. Prijímanie rozhodnutí v rámci inštitúcií je rôzne.

Legislatívne a exekutívne rozhodnutia prijímajú:

Európska rada,
Rada EÚ,
Európsky parlament a
Európska komisia.

Európska rada je uznášaniaschopná (kvórum), ak sú prítomné aspoň dve tretiny jej členov. Európska rada sa uznáša:

najmä konsenzom (rozhodnutie je prijaté, ak s predloženým návrhom nikto nevysloví svoj nesúhlas),
jednoduchou alebo aj
kvalifikovanou väčšinou a
jednomyseľne (o najdôležitejších otázkach).

Rada EÚ je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov, ktorí sú oprávnení hlasovať. Rada EÚ sa uznáša nasledujúcimi spôsobmi:

kvalifikovanou väčšinou, ak zmluvy neustanovujú inak (t.j. ako pravidlo),
absolútnou väčšinou všetkých svojich členov o rôznych procesných otázkach,
štvorpätinovou väčšinou svojich členov len v prípade rozhodovania o existencii rizika porušenia základných hodnôt Únie členským štátom (pozri čl. 7 ods. 1 ZFEÚ) a
jednomyseľne v prípadoch výslovne ustanovených zakladajúcimi zmluvami, pričom zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu uznesenia.

Kvalifikovaná väčšina

Kvalifikovaná väčšina bola zakotvená v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva ako hlasovací mechanizmus v Rade uplatniteľný na agendu spoločného trhu po roku 1966. Dnes je to štandardný mechanizmus pre väčšinu oblastí. Počet hlasov sa nazýva. Váži – pôvodne podľa veľkosti členského štátu, resp. počtu jeho obyvateľov. Počet hlasov odráža politický vplyv členského štátu, pretože ovplyvňuje jeho schopnosť vytvárať koalície. „Hlasovanie“ o hlasovaní sa vždy uskutočňovalo v kontexte rozširovania EÚ. Okrem toho väčšina revízií primárneho práva rozšírila počet oblastí, v ktorých sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou.

V Spoločenstve šiestich členov bol prah pre kvalifikovanú väčšinu stanovený tak, aby nebolo ľahké izolovať veľký štát a (naopak) tak, aby tri malé krajiny nemohli blokovať veľké štáty. Rada so 6 členmi mala 17 hlasov, kvalifikovaná väčšina predstavovala 70,5% (12 hlasov, min. 3 štáty). Blokujúca menšina (pozri nižšie) bola stanovená na 35,2% (6 hlasov, min. 2 štáty). Podľa Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva Rada rozhodovala kvalifikovanou väčšinou v 38 oblastiach, ktoré boli rozšírené o ďalších 12 Jednotný európsky akt.

Zmluvou o EÚ sa počet oblastí, v ktorých sa používa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, rozšíril o ďalších 30. 12-členná rada mala 76 hlasov. V prípadoch, keď Rada konala na návrh Komisie, bola kvalifikovaná väčšina definovaná ako 71 % (54 hlasov). Blokujúca menšina bola stanovená na 30% (23 hlasov, min. 3 štáty). V ostatných prípadoch bolo potrebných 54 hlasov členov Rady zastupujúcich najmenej 8 štátov.

Amsterdamská zmluva zvýšila počet oblastí hlasovania kvalifikovanou väčšinou o 24. 15-členná Rada mala 87 hlasov, z čoho 71% (62 hlasov, min. 8 štátov) bolo kvalifikovanou väčšinou. Blokujúca menšina bola stanovená na 30% (26 hlasov, min. 3 štáty).

Zmluva z Nice zaviedla novú metódu váženia a rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na 46 oblastí (od 1. januára 2005). Zmluva stanovila, že rozhodnutia Rady sa majú prijímať na základe troch faktorov: dosiahnutie minimálnej váhy hlasov, kritérium počtu štátov a kritérium počtu obyvateľov. Od 1. januára 2007 bolo 27 členským štátom pridelených 345 hlasov vážených podľa počtu obyvateľov členského štátu od 3 do 29 hlasov. V prípadoch, keď Rada koná na návrh Komisie, je potrebných aspoň 255 hlasov (73,91 %) a 14 členských štátov. Ak Rada nerozhodne na návrh Komisie, na prijatie je potrebných najmenej 255 hlasov, ktoré predstavujú najmenej dve tretiny (18) členských štátov (66,67 %). Toto je tzv. superkvalifikovaná väčšina. Členský štát môže požiadať o overenie, či požadovaná väčšina predstavuje aspoň 62 % celkového obyvateľstva Únie. Ak to tak nie je, rozhodnutie sa neprijme.

Kvalifikovaná väčšina podľa Lisabonskej zmluvy

V článku 238 Lisabonskej zmluvy (ZFEÚ) sa vymedzuje kvalifikovaná väčšina. Na prijatie rozhodnutia musia byť splnené dve kritériá: kritérium počtu štátov a kritérium počtu obyvateľov. Princíp predchádzajúceho váženia hlasov bol odstránený. Od 1. novembra 2014 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou vymedzenou najmenej 55 % členov Rady zloženej najmenej z 15 členov. Títo členovia predstavujú aspoň 65 % obyvateľstva Únie. Ak sa Rada od 1. novembra 2014 neuznáša na návrh Komisie alebo vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, väčšina sa vymedzuje ako superkvalifikovaná – najmenej 72 % členov Rady zastupujúcich členské štáty, ktorí zastupujú aspoň 65 % obyvateľstva. Na žiadosť ktoréhokoľvek člena Rady by sa „tradičná“ metóda hlasovania kvalifikovanou väčšinou mohla používať aj od 1. januára. november 2014 až 31. marec 2017 (článok 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorý tvorí prílohu Lisabonskej zmluvy).

Zdržanie sa hlasovania pri rozhodnutiach v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (Zmluva o EÚ)

Člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže svoje zdržanie odôvodniť formálnym vyhlásením podľa tohto pododseku.

V takom prípade nie je povinný uplatňovať rozhodnutie, avšak akceptuje, že rozhodnutie je pre Úniu záväzné. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť v rozpore alebo prekážať konaniu Únie založenom na tomto rozhodnutí, pričom ostatné členské štáty jeho stanovisko rešpektujú.

Ak členovia Rady, ktorí k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydajú takéto vyhlásenie, zastupujú aspoň jednu tretinu členských štátov predstavujúcich aspoň jednu tretinu obyvateľstva Únie, rozhodnutie nie je prijaté.

Zmluva o Európskej únii

Článok 31, ods. 1

Lisabonskou zmluvou sa zvýšil počet oblastí hlasovania kvalifikovanou väčšinou o 68 oblastí, z ktorých 19 nahrádza oblasti jednomyseľnosti a 49 je nových. Celkovo sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou v 218 oblastiach.

Rada sa uznáša jednomyseľne v oblastiach, ktoré sú pre členské štáty najcitlivejšie, konkrétne v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operačnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a sídla inštitúcií.

Blokujúca menšina mal veľký vplyv na začiatku integračného procesu, čo umožnilo koalícii štátov zablokovať rokovania v Rade. V dôsledku rozšírenia EÚ (vyšší počet členských štátov) sa v Európskom parlamente konalo 27. výročie EÚ. Marec 1994 zaviesť tzv. Ioáninsky kompromis. Kompromis rieši sporné prípady, keď pri hlasovaní v Rade počet štátov, ktoré nesúhlasia, dosiahne rozsah 25 – 30 % hlasov. V Rade potom prebiehajú rokovania, kým sa blokujúca menšina „nerozdelí“ pod 25 % (alebo kým akt neschváli 75 % hlasov)^.

Lisabonská zmluva zachováva realitu ioáninskeho kompromisu (a tiež ho výslovne uvádza po prvýkrát) – vo vyhlásení č. 7 k článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ a článku 238 ods. 2 ZFEÚ. Menšinu musia tvoriť aspoň 4 krajiny (alebo podľa článku 238 ZFEÚ členovia predstavujúci aspoň 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov plus jeden člen), inak sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

Táto zmena bola zakotvená v prospech ochrany malých členských štátov, ktoré by inak mohli byť zablokované tromi veľkými členskými štátmi EÚ, ktoré tvoria 35% obyvateľstva EÚ. Počas prechodného obdobia medzi 1. novembra 2014 a 31. marca 2017 na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu uplatniť pôvodný mechanizmus hlasovania vážením hlasov (článok 2 vyhlásenia č. 7 k článku 16 ods. 4 ZEÚ a článok 238 ods. 2 ZFEÚ). Ak členovia Rady, ktorí zastupujú aspoň tri štvrtiny obyvateľstva alebo aspoň tri štvrtiny počtu členských štátov potrebných na vytvorenie blokujúcej menšiny, vyjadria svoj nesúhlas s návrhom, Rada ho ďalej prerokuje. Od 1. V apríli 2017 sa začal uplatňovať nový mechanizmus a posilnia sa možnosti pre blokujúcu menšinu. Ak členovia Rady zastupujúci aspoň 55 % obyvateľstva alebo aspoň 55 % počtu členských štátov, ktorý je potrebný na vytvorenie blokujúcej menšiny, oznámia Rade svoj nesúhlas s prijatím daného aktu, Rada vec prerokuje.

Kvalifikovaná väčšina

Pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Rade je návrh prijatý, ak sa dosiahne kvalifikovaná väčšina.

Kvalifikovaná väčšina sa dosiahne, ak sú súčasne splnené dve podmienky:

za návrh hlasuje 55 % členských štátov, čo v praxi znamená 15 z 27 členských štátov
návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ

Tento postup sa označuje aj ako „pravidlo dvojitej väčšiny“.

Zmluva o fungovaní Eú „tu“ a Zmluva o Eú „tu a tu„.

V týchto oblastiach sa hlasuje kvalifikovaniu väčšinou:

Európsky parlament,

– so zreteľom na premosťovacie doložky v zmluvách o EÚ,

– so zreteľom na článok 31 ods. 3 a článok 48 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 81 ods. 3 druhý pododsek, článok 153 ods. 2, článok 192 ods. 2 druhý pododsek, článok 312 ods. 2 druhý pododsek a článok 333 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Silnejší globálny aktér efektívnejšie rozhodovanie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (COM(2018)0647).

COM(2018) 647 final je oznámenie Európskej komisie z roku 2018 s názvom „Silnejší globálny aktér: efektívnejšie rozhodovanie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ“.
Navrhla prejsť od jednomyseľného hlasovania ku hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v konkrétnych oblastiach SZBP s cieľom zvýšiť efektívnosť, čo bolo zverejnené ako súčasť iniciatívy na preskúmanie využitia „premosťovacích doložiek“ v zmluvách EÚ.

V NR SR schválené: 153 Uznesenie z 29. novembra 2018

Členovia tohto výboru: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52018DC0647

V každom dokumente sa jasne píše : Tu klikni a pozri bod 4.2 .

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

V NR SR schválené: 173 Uznesenie z 21. marca 2019

Členovia tohto výboru: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0008

– so zreteľom na oznámenie Oznámenie Komisie z 9. apríla 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v rámci politiky EÚ v oblasti energeticky a klímy (COM(2019)0177).

182 Uznesenie 16. mája 2019

Členovia tohto výboru: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0177

– so zreteľom na Oznámenie Komisie zo 16. apríla 2019 s názvom Efektívnejšie rozhodovanie v sociálnej politike: identifikácia oblastí, kde by sa mal posilniť prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou (COM(2019)0186),

V NR SR schválené: 186 Uznesenie z 19. júna 2019

Členovia tohto výboru: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0186

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv(3)

Na záver dôkazy z hlasovania v Rade Eú a vysvetlenie:

Toto hlasovanie sa týkalo presne toho, čo sa vám dnes snažia Smeráci presviedčať, že iba nejakí pomätenci z PS toto majú vo svojom programe. Lenže my tvrdíme a právom, že všetko je už dávno schválené v Bruseli. V tomto hlasovaní Vláda Smeru SNS Most-Hídu v Rade Eú hlasovala ZA, ale hoci Poľsko hlasovalo proti a Litva sa zdržala, aj tak to bolo schválené, keďže bolo hlasovanie viď na obrázku (strata práva Veto)! PDF tu z tohto hlasovania a o čom to je. Vidíte sami, že Smeráci s SNS koalíciou klamú, PS, Demokrati a ďalší!!