Prečo je tento nový dokument WHO/OSN s cieľovým dátumom do roku 2030 kľúčový pre každého občana – a prečo by mohol byť horší ako Covid!

Najnovší dokument OSN/WHO o starostlivosti o duševné zdravie a neprenosných chorobách. O tomto som už informoval v článku o Duševnom zdraví – Čítaj tu, Duševné zdravie je aj v novelizácií školského zákona – Čítaj tu !

Citované pasáže z dokumentu sú preto výbušné, pretože explicitne integrujú duševné zdravie do pandemického, krízového a núdzového manažmentu, stratégií odolnosti štátov, regulácie informácií a rozširovania permanentných systémov dohľadu a dát, čím transformujú duševné zdravie z individuálneho práva na ochranu na nástroj kontroly a stabilizácie štátneho systému.

Niečo z toho znie ako biblia, ale vo všeobecnosti je to staré víno v nových fľašiach a jednoducho ďalší pokus o vytrhnutie autority z rúk národných vlád. Pričom úžasná Vláda SR odovzdala všetko do rúk ….. !

Dokument väčšinou nehovorí nič podstatné, ale zdôrazním niekoľko dôležitých bodov.

1. Chcú si byť istí, že dve najhoršie (čo sa týka vedľajších účinkov) vakcíny sa budú naďalej používať a vo väčšej populácii. Sú to vakcíny proti hepatitíde B a vakcína proti HPV . Chcú si byť istí, že sa budú liečiť duševné ochorenia . Sú to dary pre farmaceutické spoločnosti a nie nevyhnutne pre pacientov.
2. Chcú, aby bol zoznam základných liekov WHO (vrátane vakcín) dostupný pre 80 % kliník primárnej starostlivosti na celom svete. HCQ a ivermektín sú na tomto zozname základných liekov. Zaujímalo by ma, či WHO obmedzí ich používanie? Táto časť je ďalším signálom pre farmaceutické spoločnosti a nariaďuje krajinám, aby si vytvorili zásoby liekov zo zoznamu a sprístupnili ich širokej verejnosti.
3. Navrhujú zvýšiť dane z alkoholu a tabaku, pretože odkiaľ inde vezmú nové peniaze?

Táto časť nižšie (od strany 12) obsahovala niekoľko zaujímavostí, ktoré by som podľa mňa mal rozobrať.

#70. Úsilie o plánovanie pre prípad núdze a prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémiu (PPPR) by malo zahŕňať otázky neprenosných chorôb a liečby duševného zdravia. Myslím si, že to znamená:

a) Všetky peniaze sa momentálne točia na PPPR, takže poďme použiť PPPR ako prasiatko a rozdeľme peniaze lásky a časť z nich prerozdeľme na duševné zdravie, srdcové choroby, rakovinu, cukrovku a hypertenziu.

b) Koncept „núdzových situácií“ by umožnil generálnemu riaditeľovi WHO v pandemických zmluvách, ktoré WHO presadzovala, vyhlásiť, čo musia krajiny urobiť v reakcii na núdzovú situáciu. Núdzové situácie tiež umožňujú používanie nelicencovaných liekov a vakcín. „Núdzové situácie“ sa používajú ako mechanizmus na obchádzanie existujúcich zákonov a noriem. Mohla by sa núdzová situácia použiť na podávanie psychiatrických liekov bez lekárskeho vyšetrenia a predpisu?

c) „Rámce humanitárnej reakcie“ sa vo všeobecnosti vzťahujú na zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom vo vojnovej zóne. Znamená to napríklad podávanie psychofarmakov ľuďom v utečeneckých táboroch bez lekárskeho predpisu? Je to rámec na upokojenie civilistov, ich otupenie a zníženie ich schopnosti jasne myslieť?

#72. Opäť použiť zdravie (neprenosné choroby a tvrdenia o dezinformáciách a nepravdivých informáciách) ako výhovorku na zavedenie dohľadu a cenzúry nad obyvateľstvom.

#73. Zbierať viac údajov o populácii; zaviesť prísnejší dohľad. Zabezpečiť interoperabilitu dátových systémov.

#74. Okrem zhromažďovania údajov a vykonávania zvýšeného dohľadu zdieľajte všetky údaje aj mimo svojej krajiny. Na Slovensku jeden zákon ste si nechali schváliť – Viac tu a v EP – Viac tu

Tu je ešte jedna zaujímavosť z dokumentu:

„Politické vyhlásenie pevne kladie NCD a duševné zdravie nielen ako zdravotné problémy, ale aj ako ústredné piliere pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej spravodlivosti. Zdôrazňuje, že riešenia si vyžadujú prístup „celej vlády“ a „celej spoločnosti“, ktorý zahŕňa občiansku spoločnosť, partnerov, mládež, osoby so zdravotným postihnutím a ľudí s osobnými skúsenosťami.“

Po prvé, dokument v žiadnom prípade nestaví neprenosné choroby a duševné zdravie ako piliere na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Odkiaľ vzali tento nápad? To len ukazuje, koľko nezmyselného tárania je v takýchto dokumentoch.

Po druhé, vlády SR definovali určité kroky ako natoľko kritické, že si vyžadovali prístup „celej vlády“ alebo „celej spoločnosti“ – a tento koncept teraz v tomto dokumente prijalo aj Valné zhromaždenie OSN s Vládou SR v pozadí frašiek všetkých politikov, aktivistov, médií.

V SR tento koncept aplikoval na potrebu riešiť dezinformácie a nepravdivé informácie. Je to falošný koncept, pretože dezinformácie a nepravdivé informácie existujú len v očiach pozorovateľa. Urobiť chybu (vysloviť dezinformáciu) nie je trestný čin. Nie v žiadnom trestnom zákonníku. Podobne je dezinformácia definovaná ako hovorenie pravdy (alebo lži) s úmyslom uviesť do omylu. Úmysel je veľmi ťažké dokázať. Ani dezinformácia nie je trestným činom, hoci sa vynaložilo úsilie presvedčiť verejnosť, že ním je – a keď to urobil zdravotnícky pracovník, verejnosť bola požiadaná, aby to nahlásila vláde.

Toto je len rok 1984, ktorý sa uplatňuje v reálnom čase. Skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN prijalo toto znenie po tom, čo nám Vláda SR s TASR vôbec neoznámili, že ho na oboch miestach vnucujú globalistickí aparátčikovia, ktorí požadujú, aby sa ich požiadavky teraz uplatňovali na celú spoločnosť.

Mnohí občania sa upokojujú konštatovaním, že WHO chýbajú právomoci na presadzovanie práva. Toto hodnotenie je formálne správne, ale politicky nepresné. Skúsenosti z rokov pandémie Covid jasne ukazujú, že opatrenia nevymáhala samotná WHO, ale národné vlády s odvolaním sa na odporúčania WHO, medzinárodné dohody a údajný globálny konsenzus. Pre dotknutých občanov bol zdroj legitimity irelevantný – obmedzenia boli skutočné.

Súčasný dokument OSN/WHO o duševnom zdraví a neprenosných chorobách by sa preto nemal vnímať izolovane. Jeho vplyv sa prejavuje v spojení s existujúcimi a plánovanými nástrojmi, ako sú Medzinárodné zdravotné predpisy, navrhovaná pandemická zmluva a národné zákony o núdzových situáciách a kontrole infekcií. V tomto rámci funguje ako normatívny rámec, na ktorý sa štáty môžu v budúcnosti odvolávať.

Zmena zamerania, ktorú tento dokument prináša, je obzvlášť významná. Duševné zdravie sa už nechápe len ako individuálne právo, ale je explicitne zasadené do kontextu pripravenosti na krízy, odolnosti spoločnosti a vládneho krízového riadenia. Vďaka tomu sa duševné zdravie mení na otázku systémovej stability. Táto zmena má mimoriadny politický význam.

Kľúčový referenčný bod: Integrácia do krízového a mimoriadneho riadenia. Priama citácia (kľúčová pasáž)

„Integrovať prevenciu a kontrolu neprenosných chorôb a poskytovanie duševnej a psychosociálnej podpory do rámcov prevencie, pripravenosti a reakcie na núdzové situácie a pandémie a humanitárnej reakcie s cieľom prispieť k odolným a responzívnym systémom zdravotníctva schopným účinnej pripravenosti a reakcie na núdzové situácie.“ Odsek 70

Zatiaľ čo Covid bol považovaný za dočasnú núdzovú situáciu, nový prístup je navrhnutý tak, aby bol trvalý. Psychický stres, chronické choroby, sociálne napätie a správanie vnímané ako rizikové nezmiznú; sú neustále prítomné a možno ich interpretovať rôznymi spôsobmi. To vytvára možnosť odôvodniť opatrenia na dlhodobom základe – aj bez jasnej núdzovej situácie, akou je pandémia.

Prepojenie duševného zdravia s krízovým riadením nesie značný potenciál pre zneužívanie. Štáty by mohli argumentovať, že určité správanie ohrozuje duševné zdravie obyvateľstva, že určité informácie sú destabilizujúce alebo že určité sociálne skupiny predstavujú riziko pre sociálnu súdržnosť. Takéto uvažovanie umožňuje intervencie aj bez akútnej zdravotnej pohotovosti.

Pandémia Covid ukázala, ako rýchlo sa môžu meniť politické prahy. Čo sa predtým považovalo za nemysliteľné – zákazy vychádzania, zákazy povolaní, nepriamy nátlak, obmedzenia slobody prejavu a práva na zhromažďovanie – bolo zavedené vo veľmi krátkom čase. Rozhodovacie procesy sa presunuli z parlamentov do výkonnej moci, z legislatívy do nariadení, z demokratickej diskusie do expertných panelov.

Na rozdiel od Covidu už nejde len o kontrolu vírusu, ale o reguláciu správania, informácií a spoločenských noriem. Duševné zdravie nie je objektívne merateľný stav, ale koncept závislý od interpretácie. Práve to ho robí tak problematickým ako nástroj politického riadenia.

Dokument OSN/WHO sám o sebe nevytvára donucovacie opatrenia. Stanovuje však medzinárodne legitimizovaný interpretačný rámec, ktorý umožňuje národným vládam vykresliť ďalekosiahle opatrenia ako nevyhnutné pre verejné zdravie, prevenciu alebo krízový manažment. Skutočné nebezpečenstvo nespočíva v samotnom texte, ale v jeho uplatňovaní štátmi, ktoré už počas pandémie Covidu preukázali, ako ľahko prijímajú a rozširujú logiku núdzových situácií.

Pre občanov krajín, ktoré sa podriadili štruktúram WHO, má tento dokument preto bezprostredný význam. Znamená ďalší krok v presune politickej moci smerom k výkonnej kontrole pod záštitou zdravia, bezpečnosti a odolnosti. Kľúčovou otázkou nie je, či sa to dá zneužiť, ale či demokratické spoločnosti stále disponujú dostatočnými právnymi a inštitucionálnymi zárukami, aby tomu zabránili.

Skúsenosti z posledných rokov naznačujú, že tieto záruky sú slabšie, než mnohí dúfali. Práve preto si tento dokument zaslúži kritickú pozornosť – nie z paniky, ale z demokratickej zodpovednosti.

16.12.2025 TLAČOVÁ SPRÁVA: Svetoví lídri prijali historické globálne vyhlásenie o neprenosných chorobách a duševnom zdraví

(AGENPARL) – Ut 16. decembra 2025 Kliknite sem https://hq_who_departmentofcommunications.cmail19.com/t/de-gtkiild-iitylyihjr-k/
Svetoví lídri prijali historické globálne vyhlásenie o neprenosných chorobách a duševnom zdraví
[https://www.who.int/news/item/16-12-2025-world-leaders-adopt-a-historic-global-declaration-on-noncommunicable-diseases-and-mental-health]
16. decembra 2025 | New York – Lídri z celého sveta na osemdesiatom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (VZ OSN) prijali politické vyhlásenie o boji proti neprenosným chorobám (NCD) a výzvam v oblasti duševného zdravia prostredníctvom plne integrovaného prístupu. Toto je výsledok medzivládnych rokovaní, ktoré predchádzali štvrtému zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb a podpore duševného zdravia a pohody, ktoré sa konalo 25. septembra 2025, a ktoré bolo na ňom zvážené. Politické vyhlásenie [
https://docs.un.org/en/A/80/L.34] s názvom „Rovnosť a integrácia: transformácia životov a živobytia prostredníctvom vedenia a opatrení v oblasti neprenosných chorôb a podpory duševného zdravia a pohody“ je prvým takýmto vyhlásením, ktoré sa spoločne zaoberá neprenosnými chorobami a duševným zdravím, a predstavuje jedinečnú príležitosť na urýchlenie globálneho pokroku so súborom konkrétnych globálnych cieľov do roku 2030. Očakáva sa, že tento krok prinesie novú éru v riešení niektorých z najnaliehavejších zdravotných problémov sveta, ktoré postihujú ľudí všetkých vekových kategórií a úrovní príjmov na celom svete.
Dnešné hlavné príčiny úmrtí – neprenosné choroby – si každoročne predčasne vyžiadajú 18 miliónov životov, zatiaľ čo duševné poruchy postihujú viac ako miliardu ľudí na celom svete. Neprenosné choroby (NCD) sú často spôsobené rizikovými faktormi, ktorým sa dá predísť, ako sú nezdravá strava, užívanie tabaku, konzumácia alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a znečistenie ovzdušia – mnohé z nich negatívne ovplyvňujú aj duševné zdravie. Neprenosné choroby aj duševné poruchy sa v každej krajine rozširujú a ovplyvňujú každú komunitu. To z nich robí naliehavé problémy nielen pre verejné zdravie, ale aj pre produktivitu a udržateľný hospodársky rast.
Nová éra s merateľnými cieľmi
Nové politické vyhlásenie, ktoré predstavuje významný vývoj oproti predchádzajúcim záväzkom, stanovuje tri vôbec prvé globálne „zrýchlené“ cieľové hodnoty, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030: o
150 miliónov menej užívateľov tabaku, o 150 miliónov viac ľudí s hypertenziou pod kontrolou a o 150 miliónov viac ľudí s prístupom k starostlivosti o duševné zdravie.
Aby sa zabezpečilo, že krajiny dokážu tieto ciele dosiahnuť, vyhlásenie stanovuje aj ambiciózne a merateľné procesné ciele pre národné systémy do roku 2030 vrátane:
Najmenej 80 % krajín so zavedenými politickými, legislatívnymi, regulačnými a fiškálnymi opatreniami; Najmenej 80 % zariadení primárnej zdravotnej starostlivosti s prístupom k cenovo dostupným, WHO odporúčaným základným liekom a základným technológiám pre NCD a duševné zdravie; Najmenej 60 % krajín implementujúcich politiky alebo opatrenia finančnej ochrany, ktoré pokrývajú alebo obmedzujú náklady na základné služby v oblasti NCD a duševného zdravia; Najmenej 80 % krajín s operačnými, multisektorovými národnými plánmi pre NCD a duševné zdravie; a Najmenej 80 % krajín s robustnými systémami dohľadu a monitorovania NCD a duševného zdravia.
„Prijatie týchto odvážnych cieľov na kontrolu neprenosných chorôb a podporu duševného zdravia je dôkazom záväzku členských štátov chrániť zdravie svojich ľudí,“ povedal generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Spoločne môžeme zmeniť trajektóriu NCD a duševného zdravia a zabezpečiť zdravie, pohodu a príležitosti pre všetkých.“
Doteraz najďalekosiahlejšie vyhlásenie z hľadiska rozsahu a záväzkov
Toto politické vyhlásenie je doteraz najkomplexnejšie, integruje ponaučenia z pandémie COVID-19 a reaguje na nové globálne výzvy. Jeho bezprecedentný rozsah zahŕňa mnoho naliehavých otázok, ktorými sa zaoberá po prvýkrát, ako napríklad:
Širšie oblasti neprenosných chorôb (NCD): zdravie ústnej dutiny, zdravie pľúc, rakovina detí, ochorenia pečene, ochorenia obličiek a zriedkavé choroby; Rozšírené environmentálne determinanty: znečistenie ovzdušia, čisté varenie, vystavenie olovu a nebezpečným chemikáliám; Vyvíjajúce sa riziko digitálnych škôd: vystavenie sociálnym médiám, nadmerný čas strávený pred obrazovkou, škodlivý obsah a riziká nesprávnych informácií a dezinformácií.
Politické vyhlásenie odráža ostrejšie regulačné zameranie na elektronické cigarety, nové tabakové výrobky, marketing nezdravých potravín pre deti, označovanie na prednej strane balenia a elimináciu transmastných kyselín. Jeho záväzky sú založené na silnom argumente o rovnosti vrátane odborných znalostí a potrieb ľudí žijúcich s NCD a duševnými poruchami, obyvateľstva zraniteľného z hľadiska klímy, malých ostrovných rozvojových štátov (SIDS) a osôb v humanitárnom prostredí.
Financovanie a celospoločenský prístup v náročnom prostredí
Deklarácia uznáva napäté ekonomické podmienky, ktoré ohrozujú financovanie zdravotníctva na celom svete, a obsahuje silnejšie znenie financovania ako jej predchodcovia, pričom nalieha na krajiny, aby zabezpečili primerané, predvídateľné a trvalé financovanie prostredníctvom zvýšeného domáceho financovania, posilnených medzinárodných partnerstiev a koordinovaných multilaterálnych rámcov.
Politické vyhlásenie pevne stavia NCD a duševné zdravie nielen ako zdravotné problémy, ale aj ako ústredné piliere pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej spravodlivosti. Zdôrazňuje, že riešenia si vyžadujú prístup „celej vlády“ a „celej spoločnosti“, ktorý zapojí občiansku spoločnosť, partnerov, mládež, osoby so zdravotným postihnutím a ľudí s osobnými skúsenosťami.
Pohľad do budúcnosti: rámec pre zodpovednosť
Toto vyhlásenie nadväzuje na tri predchádzajúce vyhlásenia a posilňuje ich a načrtáva nový smer činnosti smerom k zdravšej, spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti. Text potvrdzuje potrebu zabezpečiť mechanizmy zodpovednosti, ktoré dokážu preukázať a udržať vplyv.
Generálny tajomník OSN podá správu o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov do roku 2030, pred ďalším stretnutím na vysokej úrovni. WHO spolu s agentúrami OSN bude podporovať členské štáty pri premietnutí týchto historických záväzkov do národných opatrení a zabezpečí zodpovednosť odteraz až do roku 2030 a neskôr.
Poznámka redaktora
WHO definuje predčasnú smrť ako smrť, ku ktorej dôjde pred priemerným vekom úmrtia v určitej populácii a ktorá sa bude líšiť v rôznych častiach sveta. Predčasnú smrť sme na globálnej úrovni definovali ako 70 rokov.
Súvisiace odkazy
80. zasadnutie VZ OSN Bod programu 127 Globálne zdravie a zahraničná politika [https://docs.un.org/en/A/80/L.34] OSN Web TV: Valné zhromaždenie: 64. plenárne zasadnutie, 80. zasadnutie [https://webtv.un.org/en/asset/k1x/k1xy2n92k2] Na ceste do roku 2025 [https://www.who.int/teams/noncommunicable-diseases/on-the-road-to-2025] Informačný list o neprenosných chorobách [https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/noncommunicable-diseases] Informačný list o duševnom zdraví [https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health-strengthening-our-response]

Svetoví lídri prijali historické globálne vyhlásenie o neprenosných chorobách a duševnom zdraví

https://www.who.int/news/item/16-12-2025-world-leaders-adopt-a-historic-global-declaration-on-noncommunicable-diseases-and-mental-health

Svetové správy v skratke: Prelomové vyhlásenie o chorobách a duševnom zdraví

https://news.un.org/en/story/2025/12/1166608

Hlasovanie v OSN: Politické vyhlásenie zo 4. zasadnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb a podpore duševného zdravia a pohody: uznesenie / prijaté Valným zhromaždením

Dátum hlasovania 15.12.2025

Program A/80/251 127 Globálne zdravie a zahraničná politika. ZDRAVIE Rozlíšenie A/RES/80/117 Návrh uznesenia A/80/L.34

Súhrn hlasovania Súhrn hlasovania Áno: 175 | Nie: 2 | Zdržali sa hlasovania: 1 | Nehlasujúci: 15 | Celkový počet hlasujúcich členov: 193

ÁNO SLOVAKIA

https://digitallibrary.un.org/record/4095673?ln=en

Aktivisti s politikmi tvrdia, že v zákone nie je očkovanie „dôkaz“ zákon je o očkovaní detí!

Zastavme nový školský zákon „Posledný boj za deti a práva rodičov, rodiny“!!

Duševné zdravie a pohoda, fyzické zdravie!

Očkovanie proti HPV: Alarmujúca štúdia o obrovských zdravotných rizikách pre mladé ženy

Zdroj titulnej fotky