Protesty proti výstavbe dátových centier narastajú.

Obyvatelia indonézskeho ostrova Batam si nemôžu variť ani sprchovať, pretože kohútiky vyschli; všetka dostupná voda končí v dátovom centre vybudovanom na napájanie umelej inteligencie.

V Indonézii a Malajzii sa začali protesty obyvateľov. Miestni obyvatelia, najmä v pohraničných oblastiach so Singapurom, zorganizovali spontánne demonštrácie. Tieto krajiny sú hlavnými lokalitami pre nové technologické zariadenia digitálneho parku Nongsa.

• https://www.dostojneslovensko.online/prisli-si-po-nasu-vodu/
• https://www.dostojneslovensko.online/zacali-celoeuropske-protesty-proti-datovym-centram-velkych-technologickych-spolocnosti/

Vláda spočiatku vychvaľovala nové zariadenia, akoby to bola biblická manna. Pracovné miesta a investície by oživili miestnu ekonomiku, ktorá bola oficiálne vyhlásená za „špeciálnu ekonomickú zónu“. Obmedzenia dodávok vody v meste však odhalili druhú stranu gigantického komplexu. „Nemôžeme jesť ryžu bez vody. Nemôžeme variť zeleninu bez vody,“ hovorí jeden obyvateľ. „Mnohí z nás tu majú malé podniky. Kedysi sme vyrábali kocky ľadu, ale už to nedokážeme,“ hovorí ďalší.

Vláda distribuuje vodu prepravovanú nákladnými autami, ktorú obyvatelia nepoužívajú, pretože je nehygienická.

Obyvateľstvo dostáva vodu zo šiestich ostrovných nádrží, kde hladina vody výrazne klesla. Majitelia firiem však tvrdia, že dátové centrum z tejto nádrže vodu nedostáva a že problém spočíva v suchu, ktoré je zase dôsledkom klimatických zmien.

Majitelia firiem však klamú. Koncom septembra vláda požadovala, aby majitelia firiem postavili zariadenia na odsoľovanie morskej vody, aby sa zariadenia ochladili a zabránilo sa prerušeniu dodávok vody pre obyvateľov.

Prevádzkovateľ vodárenských spoločností na ostrove, Air Batam Hilir (ABH), sa pokúsi zvýšiť kapacitu nádrže dvoma spôsobmi. Jedným bude bagrovanie a druhým bude rozptyľovanie oblakov počas období sucha.

Kapacita dátových centier v juhovýchodnej Ázii sa má strojnásobiť

Kapacita dátových centier v juhovýchodnej Ázii sa do roku 2030 strojnásobí, a to vďaka desaťnásobnému nárastu využívania umelej inteligencie. Tento rast bude vyvíjať tlak na zásobovanie vodou a elektrické siete. Predpokladá sa, že do roku 2035 budú dátové centrá spotrebovávať tretinu celkovej energie v Malajzii.

Boom výstavby dátových centier v Indonézii a Malajzii sa začal, keď obmedzené zdroje viedli Singapur k zastaveniu nových projektov v rokoch 2019 až 2022. Singapur je s oboma krajinami prepojený podmorskými káblami. Využíva high-tech služby, ale nehradí náklady.

Odvtedy sa výstavba dátových centier zvýšila, čo posilnilo ekonomiky oboch krajín, keďže technologickí giganti investujú obrovské sumy peňazí do vzdelávania a riadenia umelej inteligencie.

Severne od Singapuru sa malajzijský región Johor stal jedným z najväčších svetových klastrov rozvíjajúcej sa infraštruktúry umelej inteligencie. Len pred pol desaťročím sa Johor mohol pochváliť kapacitou dátových centier s kapacitou 10 megawattov. Teraz sa táto kapacita zvýšila 200-násobne.

Obyvatelia Johoru protestujú proti znečisteniu prachom a bleskovým povodniam spojeným s výstavbou dátových centier, keďže sa prevádzkovatelia presúvajú bližšie k obytným oblastiam.

V Kota Damansara, na okraji Kuala Lumpur, zostáva pozemok určený pre dátové centrum prázdny po tom, čo miestni obyvatelia namietajú nad jeho výstavbou.