Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Neboli ste náhodou varovaní pred rokmi? Mali by ste si natankovať nádrž, najmä ak šoférujete vozidlo s naftovým motorom. Z Poľska, kde ceny nafty už dosiahli rekordné úrovne, momentálne prichádza prísne varovanie.
„Je to naozaj veľmi blízko k bodu, kedy ceny pohonných hmôt v krajine dosiahnu 10 zlotých za liter (2,31 eura). A bohužiaľ, to nie je najpesimistickejší scenár,“ varuje prezident spoločnosti Unimot.
Zastavenie saudskoarabského ropovodu Východ-Západ po sérii útokov dronmi vystavuje trh s ropou silnému tlaku. Nedostatok a prideľovanie ropy sú opäť možnosťou – ako to bolo na jar na začiatku americkej invázie do Iránu. Spočiatku však ceny zvyšujú dopyt. Prezident poľskej spoločnosti Unimot, najväčšej nezávislej multienergetickej skupiny, varuje: „Je to veľmi blízko k bodu, keď ceny pohonných hmôt v krajine dosiahnu 10 zlotých za liter (2,31 eura). A bohužiaľ, to nie je ani najpesimistickejší scenár.“
Predmetné ropovody prepravujú 7 miliónov barelov denne a boli jednou z najdôležitejších trás obchádzajúcich Hormuzský prieliv. Nie je jasné, kedy budú opäť v prevádzke. Tieto dodávky ropy predstavujú približne 4 percentá celosvetových tokov ropy. Otázkou teraz je, či opravy čerpacej stanice nepovedú len k ďalšiemu kolu útokov dronmi.
Motoristi pocítia následky už veľmi skoro. Ceny pohonných hmôt v Rakúsku a Nemecku už výrazne stúpajú nad hranicu dvoch eur. Teraz opäť prichádzajú varovania z podnikateľského sektora. Adam Sikorski, prezident spoločnosti Unimot, je jedným z prvých, ktorí varujú:
„Ekonomika je neúprosná. Zverejnená veľkoobchodná cena motorovej nafty v piatok vrátane DPH bola už 8,95 zlotého za liter (2,07 eura). Pri tejto veľkoobchodnej cenovej hladine sa na iných čerpacích staniciach už môžu objaviť maloobchodné ceny nad 9 zlotých za liter,“ povedal pre poľské médiá Fakt.
Ďalším problémom je nedostatočná rafinérijná kapacita v Európe a odstavenie niektorých závodov na Blízkom východe. Podľa Sikorského to vedie k rekordným rafinérskym maržiam. „Je to naozaj veľmi blízko k bodu, kedy ceny pohonných hmôt v krajine dosiahnu 10 zlotých za liter. A bohužiaľ, to nie je ani ten najpesimistickejší scenár.“
K situácii sa vyjadrila aj spoločnosť Orlen, najväčšia poľská plynárenská a ropná spoločnosť. Spoločnosť tvrdí, že má diverzifikované portfólio dodávateľov a vlastné zdroje, čo jej umožňuje reagovať na zmeny na globálnom trhu. Vláda by sa mohla pokúsiť zmierniť rast cien prostredníctvom daňových zmien, ako je daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň.
Sikorski však poukazuje na to, že umelo znížené ceny by mohli v situácii obmedzenej ponuky ďalej zvýšiť dopyt. Jeho varovanie znie podobne ako to, čo bolo počuť na jar. Vtedy sa uvažovalo o prídelovom systéme a „energetických lockdownoch“ – ale k tomu nedošlo: „V extrémnom prípade by som sa už na cenu nezameriaval. Fyzická dostupnosť palív by sa mohla stať oveľa vážnejším problémom.“
Brusel sa pripravuje na energetickú uzáveru: menej kúrenia, menej svetla, nižšia spotreba – ďalšie kolo nedostatku. Sankcie, odstavenie Nord Stream 2, uzatváranie jadrových elektrární a demolácia uhoľných elektrární majú svoj vplyv.
Európska komisia vyzvala členské štáty , aby v nasledujúcich mesiacoch konkrétne znížili spotrebu plynu a elektriny. Komisár pre energetiku Dan Jørgensen napísal ministrom jednotlivých štátov krátko pred neformálnym zasadnutím Rady pre energetiku v Dubline: „Úrovne skladovania sú „mimoriadne nízke“ a situácia zostáva zložitá.“ Hoci „v súčasnosti neexistujú žiadne bezprostredné riziká pre bezpečnosť dodávok“, mali by sa preskúmať opatrenia na zníženie spotreby a podporu skladovania.
Čísla hovoria jasne. Kapacita skladovania plynu v EÚ bola na konci septembra približne 70 percent – približne o 12 percentuálnych bodov menej ako v predchádzajúcom roku a výrazne pod päťročným priemerom. V niektorých krajinách je situácia ešte horšia: Nemecko a Holandsko boli občas len na úrovni 55 – 58 percent. Holandská cena TTF sa pohybovala okolo 72 eur za megawatthodinu.
Jørgensen vo svojom liste odporúča presne ten istý súbor nástrojov, aké sa už použili počas krízovej zimy 2022: zníženie spotreby elektriny počas špičkových večerných hodín (pretože plynové elektrárne v tom čase často zabezpečujú hlavnú výrobu), väčšie využívanie inteligentných meračov a flexibilných taríf, obmedzenie teplôt vo verejných budovách, vypínanie vonkajších vykurovacích systémov a vypínanie nepotrebného pouličného osvetlenia v noci.
Všetko sa predáva ako „dobrovoľné“ a „dobre naplánované“. Zároveň sa od členských štátov očakáva, že využijú flexibilitu nariadenia o skladovaní plynu a znížia cieľ plnenia z 90 na 80 percent.
Argumentácia znie technokraticky: Pevný cieľ 90 percent na napätom trhu by ceny ešte viac zvýšil. Nižší cieľ by zmiernil tlak na trh.
Fyziku však nemožno úplne vyvrátiť. Nižší východiskový bod v novembri znamená, že väčšia časť zimného dopytu bude musieť byť uspokojená prebiehajúcim dovozom – práve v mesiacoch, keď ázijskí kupujúci súťažia o rovnaké dodávky LNG.
Súčasná situácia nie je prirodzeným javom. Po kolapse veľkej časti katarského exportu LNG v dôsledku americkej agresie v Perzskom zálive a súbežnom, politicky motivovanom postupnom ukončení ruského potrubného plynu a LNG sa Európa dostala do štrukturálnej závislosti od napätého globálneho trhu. Samotná Komisia už na jar 2026 zmiernila požiadavku 90 percent .
Koordinačná skupina pre plyn už v lete naznačila, že by mohlo stačiť 80 percent kapacity. Analytici očakávali na začiatku vykurovacej sezóny úroveň naplnenia 70 až 75 percent. Realita je však na spodnej hranici tohto rozpätia.
Odkaz pre občanov je jednoznačný: Znížte kúrenie, stlmte svetlá, vzdajte sa pohodlia. To, čo sa predávalo ako núdzové opatrenie počas akútnej krízy dodávok v roku 2022, sa v roku 2026 stane novým normálom.
Sankcie voči Rusku sa neustále sprísňujú a intenzívne a zjavne zámerne sa pracuje na vytvorení nedostatku plynu.
Komisia trvá na tom, že neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Presne toto uistenie bolo poskytnuté predtým, ako v roku 2022 explodovali ceny, priemysel sa presťahoval a inflácia tvrdo zasiahla domácnosti.
Prvým krokom sú nižšie úrovne skladovania v kombinácii s „dobrovoľným“ znížením spotreby. Ak sa zima ukáže byť chladnejšia, ako sa očakávalo, alebo ak dôjde k ďalším prerušeniam dodávok, nasleduje ďalší krok: povinné kvóty, prideľovanie a energetická uzávierka. Technokratický jazyk „reakcie na dopyt“ a „flexibility“ iba maskuje skutočnosť, že politická trieda opäť núti občanov platiť za jej rozhodnutia a chyby v energetickej politike.
Medzitým sa búrajú uhoľné elektrárne a zatvárajú jadrové elektrárne, aby sa zhoršil nedostatok energie. Hlúposť alebo úmysel?
Európa sa zámerne oddelila od lacnej energie z potrubia a spolieha sa na drahý a nestabilný skvapalnený zemný plyn (LNG). Dôsledkom sú nedostatočné zásoby, vysoké ceny a výzvy obyvateľstvu, aby si utiahlo opasky.
Je to Klimatická neutralia!!!
Otvor a čítaj: https://www.dostojneslovensko.online/?s=klimatick%C3%A1%20neutralita
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky