Štát plíživej kontroly: Ohrozuje Európu systém sociálnych kreditov?

Keď sloboda postupne mizne, zriedka sa tak deje s veľkou pompou. Väčšina z nich sú dobre mienené projekty, ktoré sa podľa slov ich zástancov zdajú byť „bezpečnejšie“, „progresívnejšie“ a „inkluzívnejšie“ – no v praxi predstavujú nebezpečenstvá, ktoré by mohli podkopať naše základné demokratické hodnoty.

Plánovaná digitálna mena centrálnej banky, „digitálne euro“, by mohla zabezpečiť centrálnu sledovateľnosť platieb. Napriek uisteniam o rešpektovaní súkromia experti ako Agustín Carstens (Banka pre medzinárodné zúčtovanie) uviedli, že vláda CBDC by mala „plnú kontrolu“ nad pravidlami a technickou implementáciou. Infraštruktúra, ktorá sa teraz buduje, by sa – aj v nesprávnych rukách – mohla stať mocným nástrojom kontroly.

Obzvlášť výbušná je možnosť programovateľných digitálnych peňazí. Štáty by napríklad mohli určiť, na aké účely sa peniaze môžu použiť alebo kedy strácajú svoju platnosť. To by predstavovalo zmenu paradigmy: od voľne dostupného vlastníctva k podmienenému prideľovaniu zdrojov. Otázka, či si ponecháme hotovosť alebo ju postupne nahradíme monitorovateľnými transakciami, sa stáva kľúčovou otázkou pre slobodu.

Digitálne identity: hlavný kľúč k spoločnosti?

Vývoj peňaženiek s digitálnou identitou sa vníma podobne kriticky. To, čo sa predáva ako pohodlný prístup k službám, by sa v praxi mohlo stať hlavným kľúčom k spoločenskému životu: Každý, kto nedokáže ukázať QR kód, bude vylúčený. Pandémia koronavírusu nám už ukázala, ako rýchlo sa dá vytvoriť systém digitálneho prístupu, ktorý účinne obmedzuje občianske slobody.

Plánovaná „európska peňaženka digitálnej identity“ v celej EÚ by sa v budúcnosti mohla stať nevyhnutnou pre cestovanie, bankové transakcie, nájomné zmluvy, návštevy lekára a administratívne postupy. Ak sa táto digitálna identita nakoniec stane nevyhnutnou podmienkou spoločenského života, tí, ktorí ju odmietnu, de facto stratia svoju účasť. Kritici varujú, že akonáhle sa takáto infraštruktúra vybuduje, mohla by sa kedykoľvek využiť na rozšírené účely bez toho, aby občania mohli klásť účinný odpor.

Agenda 2030: Pokrok alebo technokratická spoločnosť?

K tomu sa pridáva komplexná vízia Agendy 2030, v ktorej kontexte – ako sa mnohí kritici obávajú – by mohla vzniknúť technokratická spoločnosť, v ktorej sú individuálne slobody čoraz viac podriadené zastrešujúcemu „zelenému“ alebo „sociálnemu“ cieľu. Vyhlásenia Klausa Schwaba o „zlúčení fyzických, digitálnych a biologických identít“ vyvolávajú pochybnosti o tom, či si zástancovia tohto nového poriadku dostatočne vysoko cenia individuálnu slobodu.

Svetové ekonomické fórum (WEF) šíri vízie, v ktorých sa majetok stáva zastaraným v prospech kolektívneho užívania („Nebudete vlastniť nič a budete šťastní“). Takéto myšlienky sa môžu niektorým zdať atraktívne, ale nesú v sebe riziko postupného podkopávania osobného sebaurčenia, majetku a nezávislosti.

Sloboda verzus bezpečnosť: Nebezpečné vyvažovanie

Benjamin Franklin kedysi dôrazne varoval: „Ten, kto je ochotný obetovať slobodu, aby získal bezpečnosť, si nezaslúži ani jedno, a nakoniec stratí oboje.“ Dnes sa zdá, že mnohí politici sú ochotní vymeniť malé slobody za sľúbenú bezpečnosť v tejto faustovskej zmluve – údajne na ochranu pred pandémiami, klimatickými zmenami alebo finančnými krízami.

História ukazuje, že akonáhle sú kontrolné mechanizmy zavedené, len zriedka sa znova zrušia. Z núdzového stavu sa ľahko stane trvalý stav. Každý, kto verí, že technológie sledovania a kontroly, akonáhle sú zavedené, nemožno zneužiť, nechápe dynamiku politickej moci.

Postupná zmena: rozpoznané nebezpečenstvo?

Určite nikto otvorene nevolá po systéme sociálnych kreditov pre Európu. Nariadenie EÚ o umelej inteligencii sa tiež snaží zakázať explicitné „sociálne bodovanie“. Ak sa však pozriete bližšie, môžete vidieť, ako sa jednotlivé časti už objavujú: centrálna digitálna identita, monitorovateľné finančné toky, behaviorálne stimuly prostredníctvom bonusových bodov (ako sa testovalo v Bologni). Na obmedzenie slobôd netreba veľký rozkaz – stačí vytvoriť systémy, ktoré by to dokázali, keby chceli.

Obce už experimentujú s takzvanými „inteligentnými občianskymi peňaženkami“, ktoré odmeňujú ekologické správanie alebo sociálnu konformitu bonusovými bodmi. Čo sa začína ako dobrovoľná iniciatíva, môže byť zajtra základom pre sociálne a ekonomické privilégiá – a pozajtra základom pre sankcie proti deviantnému správaniu.

Postupná zmena je ťažšie riešiteľná ako otvorená hrozba. Preto teraz potrebujeme bdelú občiansku spoločnosť, kritické médiá a odvážnych politikov, ktorí myslia nad rámec krátkodobého pohodlia. Tí, ktorí veria, že digitálne euro alebo digitálny preukaz totožnosti sú len nástroje, by si mali položiť otázku: Akceptovali by sme tie isté systémy, aj keby ich spravovala vláda, ktorej nedôverujeme?

Pretože jedna vec je istá: technológie, ktoré sa dnes vytvoria, budú použité zajtra – kým a na aký účel, sa ešte len uvidí.

Ďalšie programy a právny vývoj

Za zmienku tiež stojí, že v Európskej únii prebiehajú iniciatívy na podporu osobnej uhlíkovej stopy, digitálnych identifikátorov produktov a jednotných platforiem zdravotných údajov. Všetky tieto projekty – nech sa ich individuálne ciele zdajú akokoľvek legitímne – prispievajú k digitálnemu zaznamenávaniu čoraz širších oblastí života.

Revízia nariadenia eIDAS, zavedenie digitálneho eura a plánované dátové platformy pre údaje o klíme, spotrebe a zdraví kladú základy pre bezprecedentnú koncentráciu dátovej sily. Či je táto právomoc obmedzená primeranými mechanizmami na ochranu základných práv, v súčasnosti nie je jasné.

Záver: Chráňte slobodu dnes, aby ste ju zachovali zajtra

Brániť slobodu znamená stanoviť si inteligentné hranice dnes – skôr, ako bude zajtra neskoro. Iba ostražitá verejnosť, silné právne záruky a silná občianska spoločnosť môžu zabrániť skĺznutiu Európy do digitálnej spoločnosti, v ktorej práva už nie sú samozrejmé, ale sú spojené so správaním a konformitou.

Varovanie je stále aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým: stratená sloboda sa nedá ľahko získať späť.

Zdroje:

• Európsky konzervatívec – D. Boos: Inteligentná občanská peňaženka a reakcie
• Európska komisia/Parlament: Návrhy týkajúce sa digitálneho eura a digitálnej identity
• Cato Institute – N. Anthony: CBDC a ochrana údajov
• SWR2 Wissen: „Digitálna identita – pokrok alebo dohľad“
• Nadnárodný inštitút: Kritika partnerstva OSN a WEF
• Celý fakt / Reuters: Opravy mýtov o Veľkom resete WEF
• Agenda OSN 2030, Ciele trvalo udržateľného rozvoja (cieľ 16.9)

15.1.2025 je „Čierny deň pre Slovensko“!

z-ep-digitalne-id-eu-moze-vytvorit-spolocnost-s-kodom-qr-ktora-vedie-k-spolocenskemu-kreditu

eu-robi-prvy-krok-smerom-k-socialnemu-systemu-co2-kreditov

uznesenie-vlady-sr-o-agende-2030-rada-vlady-sr-pre-zelenu-dohodu-a

ciele-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-klucova-uloha-imunizacie-pri-dosahovani-14-zo-17-cielov-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-osn-2030

agenda-2030-totalitny-trojsky-kon

agenda-osn-2030-ficovou-vladou

agenda-osn-chce-prepojit-digitalnu-identitu-so-sukromnymi-bankovymi-uctami

cinsky-socialny-kredit-do-bodky

summit-g20-svetova-banka-chce-zlucit-digitalne-id-ockovacie-pasy-uhlikovu-dan-z-digitalnych-platieb-cbdc