Zrušenie volieb: Výzva na vytvorenie síl EÚ na ochranu demokracie

Pozorne čítajte, lebo ani neviete čo sa ide schváliť už o pár dní v EP a na to som už varoval, že 14.9.2026 sa začína hlasovať v EP – čítajte dole! Prečo europoslanci Republika so Smerákmi, s Hlasom, s KDHákmi, s PSkármi, s NRSR, s vládou SR o tomto mlčia, hlavne, že vás zabávajú na sociálnych sieťach.

Francúzski politici vyzývajú na vytvorenie „Európskych ochranných síl pre demokraciu“, ktoré by zahŕňali aj volebnú pracovnú skupinu a v extrémnych prípadoch by dokonca mohli voľby zrušiť.

Podporte túto prácu https://www.dostojneslovensko.online/podpora/ ďakujem

Francúzske prezidentské voľby v roku 2027 už vrhajú svoj tieň. V spoločnom vyhlásení bývalý minister pre európske záležitosti Clément Beaune (teraz vysoký komisár pre stratégiu a plánovanie) a poslankyňa Európskeho parlamentu Nathalie Loiseau (Renaissance) vyzývajú na posilnenie „demokratického štítu“ pre Francúzsko a Európu. Cieľom je ochrana pred „nepriateľskými operáciami autoritárskych režimov“, najmä pred údajným ruským zasahovaním do volieb.

Pozorne čítaj

• https://www.dostojneslovensko.online/takto-bude-vyzerat-vas-zivot-podla-buduceho-stanneho-prava-v-celej-eu/
• https://www.dostojneslovensko.online/mechanizmus-unie-v-oblasti-civilnej-ochrany/
• https://www.dostojneslovensko.online/eu-rozsiruje-definiciu-extremizmu-protisystemove-myslienky-a-konspiracne-teorie-mozno-teraz-klasifikovat-ako-bezpecnostne-riziko/

Podrobné návrhy:

• Volebná pracovná skupina vytvorená podľa vzoru kanadského systému (od roku 2019), ktorá kombinuje spravodajské služby, transparentnosť a vzťahy s verejnosťou. Jej účelom je identifikovať hrozby počas volebnej kampane a vymenovať „nezávislý panel“, ktorý priamo informuje občanov – alebo v extrémnych prípadoch môže dokonca zrušiť voľby.
• „Rada múdrych mužov“ (Conseil des Sages) zložená z nezávislých jednotlivcov, ktorí upozorňujú verejnosť v prípade „útokov“.
• Na európskej úrovni by sa mal zákon o digitálnych službách (DSA) aktivovať rýchlejšie, aby prinútil platformy k okamžitému odstraňovaniu obsahu a ukladaniu vysokých pokút. Európska komisia by v tejto veci „nemusela váhať“, uvádza sa vo vyhlásení.
• „Európske sily na ochranu demokracie“ – európske „sily na ochranu demokracie“ zložené z expertov na dezinformácie, kybernetickú bezpečnosť a finančné toky. Tieto tímy by mohli byť nasadené v členských štátoch.

Francúzsky opozičný politik Florian Philippot (Les Patriotes) vníma tieto plány ako masívne technokratické zasahovanie do volebných kampaní, demokracie a politickej diskusie. Tvrdí, že predstavujú „denaturáciu“ (skreslenie) politického diskurzu. Namiesto ochrany skutočnej demokracie tvrdí, že bude kontrolovaná zhora „pre jej vlastné dobro“, čím sa zabezpečí, že občania „budú voliť správne“.

Tieto návrhy zapadajú do paralelného projektu celoeurópskeho „demokratického štítu“, ktorý ostro kritizujú mnohé opozičné osobnosti na kontinente. Ich kritika spočíva v tom, že obvinenie z „ruského zasahovania“ sa pravidelne používa ako ospravedlnenie prísnejších kontrol informačných tokov a platforiem. Príklad Rumunska, kde boli voľby bezodkladne anulované, sa v tejto súvislosti javí ako obzvlášť hrozivý.

Pre Philippota, bývalého viceprezidenta Marine Le Penovej, ktorý sa teraz jasne orientuje na gaullisticko-suverénne princípy, predstavuje návrh ďalší krok smerom k centralizácii kontroly verejnej mienky pod rúškom „boja proti dezinformáciám“.

O týchto programoch som už podrobne informoval v týchto článkoch, lenže verejnosť stále mlčí:

• https://www.dostojneslovensko.online/stit-demokracie-eu-centralizuje-kontrolu-nad-online-prejavom/
• https://www.dostojneslovensko.online/spusta-sa-europsku-siet-na-financovanie-overovania-faktov-s-rozpoctom-569-miliona-eur-na-podporu-stitu-demokracie-a-rozsirenie-infrastruktury-cenzury/

2025/2069(INI) Zistenia a odporúčania Osobitného výboru pre Európsky štít demokracie

25. 8. 2026 Správa výboru predložená na plenárne zasadnutie A10-0199/2026. Hlasovanie v pléne je naplánované 15. 9. 2026. A keď to budete čítať, padnete na zadok!

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU o zisteniach a odporúčaniach Osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie (2025/2069(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. decembra 2024 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie[1],

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 12. novembra 2025 s názvom Európsky štít na obranu demokracie: opora silných a odolných demokracií (JOIN(2025)0791),

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 2 o základných hodnotách EÚ, článok 5 o právomociach EÚ, článok 10 o demokratickom živote a článok 21 o vonkajšej činnosti,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 o vnútornom trhu a článok 222 o solidarite,

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na ustanovenia o slobode prejavu v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a článku 11 Charty základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2025/2445 z 26. novembra 2025 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii)[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu[4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií)[5],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“)[6]  (smernica o boji proti strategickým žalobám proti verejnej účasti),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/900 z 13. marca 2024 o transparentnosti a cielení politickej reklamy[7] (nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2023/2841 z 13. decembra 2023, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie[8] (nariadenie o kybernetickej bezpečnosti),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937[9] (nariadenie o trhoch s kryptoaktívami),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES[10]  (smernica o odolnosti kritických subjektov),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2)[11],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách)[12] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch)[13],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020[14] (európsky akt o kritických surovinách),

– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 3. decembra 2025 s názvom Posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ (JOIN(2025)0977),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014[15],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie[16],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)[17],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny[18], a na nariadenie Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny[19],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine[20] a na nariadenie Rady (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine[21],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/512/SZBP z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine[22] a na nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine[23],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/266 z 23. februára 2022 o reštriktívnych opatreniach v reakcii na uznanie častí Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou, a na nariadenie nasadenia ruských ozbrojených síl do týchto častí[24], a na nariadenie Rady (EÚ) 2022/263 z 23. februára 2022 o reštriktívnych opatreniach v reakcii na uznanie častí Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou, a na nariadenie nasadenia ruských ozbrojených síl do týchto častí[25],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/2643 z 8. októbra 2024 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska[26] a na nariadenie Rady (EÚ) 2024/2642 z 8. októbra 2024 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska[27],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku[28] a na nariadenie Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska[29],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1532 z 20. júla 2023 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na iránsku vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine[30] a na nariadenie Rady (EÚ) 2023/1529 z 20. júla 2023 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na iránsku vojenskú podporu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine[31],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/1603 z 31. mája 2024, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike[32], a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2024/1602 z 31. mája 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2017/1509 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike[33],

– so zreteľom na návrh Komisie zo 16. júla 2025 na nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034 (COM(2025)0571),

– so zreteľom na návrh Komisie z 21. januára 2026 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o digitálnych sieťach, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120, smernica 2002/58/ES a rozhodnutie č. 676/2002/ES a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1971, smernica (EÚ) 2018/1972 a rozhodnutie č. 243/2012/EÚ (akt o digitálnych sieťach) (COM(2026) 0016),

– so zreteľom na návrh Komisie z 20. januára 2026 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), európskom rámci certifikácie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT a o zrušení nariadenia (EÚ) 2019/881 (akt o kybernetickej bezpečnosti 2) (COM(2026)0011) (revidovaný akt o kybernetickej bezpečnosti),

– so zreteľom na návrh Komisie z 3. júna 2026 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rámci opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2023/1781 (akt o čipoch 2.0) (COM(2026)0504),

– so zreteľom na návrh Komisie z 3. júna 2026, ktorý sa týka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie (akt o rozvoji cloudu a AI) (COM(2026)0502),

– so zreteľom na pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 27. novembra 2025 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín a ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 (COM(2023)0637 – C9-0464/2023 – 2023/0463(COD))[34],

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii a jej agresii voči Ukrajine, ako aj na jej nepriateľské konanie voči členským štátom vrátane uznesenia z 9. októbra 2025 o jednotnej reakcii na nedávne narušenia vzdušného priestoru a kritickej infraštruktúry členských štátov EÚ zo strany Ruska[35],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2026 o správe Komisie o právnom štáte 2025[36],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2025 o prepracovanom dlhodobom rozpočte pre Úniu v meniacom sa svete[37],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. januára 2025 o dezinformáciách a falšovaní histórie zo strany Ruska na ospravedlnenie jeho útočnej vojny proti Ukrajine[38] a svoje uznesenie z 22. októbra 2025 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2026[39], v ktorom sa spomína plán vybudovať pamätník v Bruseli,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júla 2023 o odporúčaniach na reformu pravidiel Európskeho parlamentu týkajúcich sa transparentnosti, integrity, vyvodzovania zodpovednosti a boja proti korupcii[40],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2025 o riešení problému nadnárodných represií voči obhajcom ľudských práv[41],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2026 o riešení beztrestnosti prostredníctvom sankcií EÚ vrátane globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (tzv. Magnitského zákona EÚ)[42],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií[43],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2022 o podozreniach z korupcie zo strany Kataru a širšej potrebe transparentnosti a zodpovednosti v európskych inštitúciách[44],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus[45],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií[46],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2022 o zmenšujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť v Európe[47],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o európskych médiách v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie[48],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii[49],

– so zreteľom na svoje odporúčanie z 15. júna 2023 Rade a Komisii v nadväznosti na vyšetrovanie údajného porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s používaním softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru[50],

– so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie[51],

– so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s hodnotením nadväzujúcim na opatrenia ESVČ dva roky po predložení správy EP o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii[52],

– so zreteľom na opatrenia Komisie v nadväznosti na odporúčania Parlamentu uvedené v jeho uzneseniach,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2025 s názvom Stratégia EÚ pre občiansku spoločnosť (COM(2025)0790),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júna 2026 o európskej terminologickej suverenite, ku ktorému je priložená stratégia EÚ pre otvorený zdrojový kód (COM(2026)0503),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júna 2026 s názvom Strategický plán digitalizácie a umelej inteligencie v energetike (COM(2026)0501),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. apríla 2025 s názvom ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti (COM(2025)0148),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2024 s názvom Správa o právnom štáte 2024 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2024)0800),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2025 s názvom Správa o právnom štáte 2025 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2025)0900),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2023 o obrane demokracie (COM(2023)0630),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

– so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. decembra 2018 s názvom Akčný plán proti dezinformáciám (JOIN(2018)0036) a zo 14. júna 2019 s názvom Správa o vykonávaní akčného plánu proti dezinformáciám (JOIN(2019)0012),

– so zreteľom na partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska prijaté 19. mája 2025,

– so zreteľom na stratégiu národnej bezpečnosti Spojených štátov amerických z novembra 2025 a stratégiu národnej obrany USA z januára 2026,

– so zreteľom na politické usmernenia na funkčné obdobie Komisie 2024 – 2029 s názvom Európa má na výber, ktoré 18. júla 2024 predložila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen,

– so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie z 28. marca 2025 o financovaní programu Digitálna Európa a o prijatí viacročného pracovného programu na roky 2025 – 2027 (C(2025)1839),

– so zreteľom na predbežné zistenia Komisie oznámené 6. februára 2026 týkajúce sa nedodržania aktu o digitálnych službách spoločnosťou TikTok, pokiaľ ide o posúdenie rizika v súvislosti s jej odporúčacími systémami a návykovými dizajnovými prvkami,

– so zreteľom na Kódex správania proti šíreniu dezinformácií (vytvorený v roku 2018 ako Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií a posilnený v roku 2022), ktorý schválili Európska komisia a Európsky výbor pre digitálne služby 13. februára 2025 ako kódex správania podľa článku 45 aktu o digitálnych službách, pričom jeho zmena nadobudla účinnosť 1. júla 2025,

– so zreteľom na správu skupiny pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti z 23. januára 2020 s názvom Kybernetická bezpečnosť sietí 5G – súbor nástrojov EÚ s opatreniami na zmiernenie rizika,

– so zreteľom na správu z 30. októbra 2024, ktorú vypracoval Sauli Niinistö, bývalý prezident Fínskej republiky, vo funkcii osobitného poradcu predsedníčky Európskej komisie, s názvom Safer Together – Strengthening Europe’s Civilian and Military Preparedness and Readiness (Spoločne bezpečnejší: posilnenie európskej civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti),

– so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/2829 z 12. decembra 2023 týkajúce sa inkluzívnych a odolných volebných procesov v Únii a posilnenia európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu[53],

– so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/2836 z 12. decembra 2023 týkajúce sa podpory angažovanosti a účinnej účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na procesoch tvorby verejných politík[54],

– so zreteľom na zriadenie Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb (ECNE) v roku 2019 Komisiou,

– so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 13. novembra 2025 o začatí vyšetrovania možného porušenia aktu o digitálnych trhoch spoločnosťou Google zhoršovaním pozície obsahu mediálnych vydavateľov vo výsledkoch vyhľadávania,

– so zreteľom na závery Rady z 21. mája 2024 o budúcnosti kybernetickej bezpečnosti: spoločne vykonávať a chrániť,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2022 o bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT,

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry[55],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/855 z 24. apríla 2023 o partnerskej misii Európskej únie v Moldavsku (EUPM Moldova)[56]  ,

– so zreteľom na akčný plán s názvom Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, schválený Radou 21. marca 2022 a potvrdený Európskou radou 25. marca 2022,

– so zreteľom na oznámenie Litvy, Dánska, Estónska, Fínska, Nemecka, Lotyšska, Slovinska a Španielska na zasadnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku 6. júna 2025, v ktorom vyzývajú na spoločné kroky v reakcii na hrozby rušenia a spoofingu globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS),

– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti[57],

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 05/2022 z 29. marca 2022 s názvom Kybernetická bezpečnosť inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ: celková úroveň pripravenosti nezodpovedá hrozbám,

– so zreteľom na zásady UN Global Principles for Information Integrity – Recommendations for Multi-stakeholder Action (Globálne zásady OSN pre integritu informácií – odporúčania opatrení pre činnosť viacerých zainteresovaných strán), ktoré boli uverejnené 24. júna 2024,

– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä na jeho článok 20,

– so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve z 10. decembra 1982, ktorý nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

– so zreteľom na články o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie prijaté v novembri 2001,

– so zreteľom na vyhlásenie z Reykjavíku prijaté na 4. samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy, ktorý sa konal 16. až 17. mája 2023,

– so zreteľom na mechanizmus rýchlej reakcie G7 vytvorený na samite G7 v Charlevoix, ktorý sa konal 8. až 9. júna 2018,

– so zreteľom na pracovný dokument, ktorý 13. júna 2025 predložili Medzinárodnej organizácii civilného letectva Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Švédsko, o opakovanom rušení rádiových frekvencií GNSS v pobaltských, východoeurópskych a severoeurópskych regiónoch a jeho dôsledkoch na bezpečnosť a ochranu medzinárodného civilného letectva,

– so zreteľom na správu o konečnom výsledku konferencie o budúcnosti Európy, ktorá bola uverejnená 9. mája 2022, a najmä na jej návrhy 27 a 37,

– so zreteľom na štúdiu, ktorú si vyžiadal osobitný výbor Európskeho parlamentu pre európsky štít na obranu demokracie s názvom Posilnenie odolnosti – smerom k európskemu štítu na obranu demokracie, ktorú v októbri 2025 uverejnilo generálne riaditeľstvo pre práva občanov, spravodlivosť a inštitucionálne veci[58],

– so zreteľom na prieskum Eurobarometra Parlamentu z jesene 2025 uverejnený vo februári 2026, v ktorom sa uvádzajú obavy verejnosti týkajúce sa bezpečnostných rizík,

– so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra pre Komisiu 568: Ochrana a podpora demokracie, uverejnený v máji 2025,

– so zreteľom na 1., 2. a 3. správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o hrozbách manipulácie so zahraničnými informáciami a zasahovania,

– so zreteľom na správu Rady Európy z roku 2024 s názvom Press Freedom in Europe: Time to Turn the Tide – Annual assessment of press freedom in Europe by the partner organisations of the Safety of Journalists Platform (Sloboda tlače v Európe: čas na zmenu – výročné posúdenie slobody tlače v Európe partnerskými organizáciami platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov),

– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) z 1. októbra 2025 s názvom Panoráma hrozieb agentúry ENISA v roku 2025,

– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) s názvom Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ – meniaca sa DNA závažnej a organizovanej trestnej činnosti (správa EU SOCTA), ktorá bola uverejnená v roku 2025,

– so zreteľom na správu oddelenia holandského orgánu na ochranu údajov, ktoré sa zaoberá koordináciou algoritmického dohľadu, z októbra 2025 s názvom Chatboti s umelou inteligenciou ako pomôcka pri hlasovaní,

– so zreteľom na opatrenia prijaté talianskym regulačným orgánom pre komunikáciu (AGCOM) 3. septembra 2025 týkajúce sa influencerov,

– so zreteľom na Kódex správania influencerov v reklame, ktorý prijala organizácia AUTOCONTROL v Španielsku 7. júla 2025,

– so zreteľom na varovanie, ktoré 3. septembra 2025 vydal český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) v súvislosti s kybernetickobezpečnostnými hrozbami spojenými s prenosom údajov do Čínskej ľudovej republiky a jej osobitných administratívnych oblastí a ich správou na diaľku,

– so zreteľom na správu s názvom Manipulation d’algorithmes et instrumentalisation d’influenceurs: enseignements de l’élection présidentielle en Roumanie & risques pour la France, ktorú vo februári 2025 uverejnila francúzska vládna služba pre ostražitosť a ochranu pred zahraničným digitálnym zasahovaním (VIGINUM),

– so zreteľom na príručku pre influencerov, ktorú vypracovala fínska organizácia Mediapooli v roku 2020,

– so zreteľom na správu Ministerstva zahraničných vecí USA z augusta 2020 s názvom Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem (Piliere ruského ekosystému dezinformácií a propagandy),

– so zreteľom na spoločné odporúčania v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré vypracovali Agentúra USA pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry, Národná bezpečnostná agentúra USA, Federálny vyšetrovací úrad USA (FBI) a medzinárodní partneri v auguste 2025 s názvom Countering Chinese state-sponsored actors compromise of networks worldwide to Feed global espionage systems (Boj proti čínskym štátom podporovaným subjektom, ktoré narúšaniu siete na celom svete s cieľom budovať globálne špionážne systémy),

– so zreteľom na správu organizácie Reportéri bez hraníc z 25. septembra 2025 s názvom The Propaganda Monitor: The Russian Edition (Monitorovanie propagandy: Ruské vydanie),

– so zreteľom na článok, ktorý uverejnilo Centrum pre pluralitu a slobodu médií pri Európskom univerzitnom inštitúte 1. novembra 2025 s názvom Influencers as news creators: implications for media regulation (Influenceri ako tvorcovia správ: dôsledky pre reguláciu médií),

– so zreteľom na článok uverejnený konzorciom AlgoSoc 28. októbra 2025 s názvom 1 in 10 Dutch citizens are likely to ask AI for election advice. This is why they shouldn’t (Každý desiaty holandský občan pravdepodobne požiada umelú inteligenciu o radu pri voľbách. Prečo by to nemali robiť),

– so zreteľom na správu organizácie What to Fix z júna 2025 s názvom Bankrolling Sanctioned Entities: How Meta Platforms Ireland Ltd. may have violated EU sanctions and channeled money to RT, Sputnik and other EU-sanctioned entities via Facebook’s revenue redistribution programs’ (Financovanie sankcionovaných subjektov: Ako platformy spoločnosti Meta Ireland Ltd. zrejme porušili sankcie EÚ a cez programy prerozdeľovania príjmov Facebooku posielali peniaze RT, Sputniku a ďalším subjektom, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ),

– so zreteľom na osobitnú správu spoločnosti NewsGuard zo 6. marca 2025 s názvom A well-funded Moscow-based global “news” network has infected Western artificial intelligence with Russian propaganda (Dobre financovaná globálna spravodajská sieť so sídlom v Moskve infikovala západnú umelú inteligenciu ruskou propagandou),

– so zreteľom na správu organizácie Media Freedom Rapid Response s názvom Mapping Media Freedom – Monitoring Report 2025 (Mapovanie slobody médií – monitorovacia správa za rok 2025) uverejnenú vo februári 2026,

– so zreteľom na správu Svetového ekonomického fóra z januára 2025 s názvom Global Cybersecurity Outlook 2025 (Globálny výhľad v oblasti kybernetickej bezpečnosti na rok 2025),

– so zreteľom na vyšetrovaciu správu, ktorú 26. februára 2024 uverejnili VSquare, Delfi Estonia a partnerské mediálne organizácie s názvom Kremlin leaks: Secret files reveal how Putin pre-rigged his reelection (Únik informácií z Kremľa: Tajné spisy odhaľujú, ako si Putin pripravil svoje znovuzvolenie),

– so zreteľom na Etický kódex správania influencerov a tvorcov obsahu na sociálnych médiách, ktorý vydal Aspen Institute Germany v roku 2024,

– so zreteľom na článok uverejnený organizáciou Debunk.org 4. mája 2023 s názvom Kremlin spent 1.9 billion USD on propaganda last year, the budget exceeded by a quarter (Kremeľ minulý rok na propagandu minul 1,9 miliardy USD a rozpočet prekročil o štvrtinu),

– so zreteľom na vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie z 28. decembra 2024 o opatreniach v reakcii na 15. balík sankcií EÚ voči Rusku, v ktorom oznámilo rozšírenie zoznamu úradníkov a občanov EÚ, ktorým je zakázaný vstup do krajiny,

– so zreteľom na článok ruskej tlačovej agentúry TASS z 28. decembra 2024 s názvom Russia substantially expands blacklist of EU officials in response to sanctions – MFA (Rusko v reakcii na sankcie výrazne rozširuje čiernu listinu úradníkov EÚ – MZV),

– so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 18. decembra 2023 o začatí formálneho konania podľa aktu o digitálnych službách proti spoločnosti X s cieľom posúdiť možné porušenie jej povinností, najmä pokiaľ ide o zmiernenie systémových rizík spojených s koncipovaním a fungovaním jej odporúčacích systémov, ako aj povinností týkajúcich sa posudzovania rizík, moderovania obsahu, transparentnosti reklamy a prístupu výskumných pracovníkov k údajom,

– so zreteľom na celý rad akademických a investigatívnych štúdií o odporúčacích systémoch sociálnych médií v súvislosti s nemeckými spolkovými voľbami, ktoré naznačujú algoritmickú zaujatosť a zosilňovanie polarizujúceho alebo straníckeho obsahu, čím sa formuje prostredie politických informácií používateľov,

– so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 30. apríla 2024 o začatí formálneho konania podľa aktu o digitálnych službách proti platformám spoločnosti Meta, najmä pokiaľ ide o to, ako spoločnosť nakladala s politickým obsahom na svojich online platformách,

– so zreteľom na vyhlásenie TikToku z decembra 2024 o pokračujúcej ochrane integrity TikToku počas rumunských volieb,

– so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady pre výrobu solárnej energie z 30. apríla 2025 s názvom Restrict remote access of PV inverters from high-risk vendors (Obmedzenie prístupu na diaľku k fotovoltickým meničom od vysokorizikových predajcov), v ktorom upozornila na riziká pre energetickú suverenitu Európy v dôsledku neregulovaných spôsobilostí diaľkového ovládania fotovoltických meničov od vysokorizikových neeurópskych výrobcov,

– so zreteľom na spoločnú bielu knihu o európskej obrannej pripravenosti 2030 predstavenú 19. marca 2025 a nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 z 27. mája 2025, ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE)[59],

– so zreteľom na závery predsedníctva Rady z 28. novembra 2025 o prístupe k spoľahlivým správam ako súčasti Európskeho štítu na obranu demokracie,

– so zreteľom na články 55 a 213 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie (A10-0199/2026),

A. keďže 12. novembra 2025 Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili spoločné oznámenie o vytvorení Európskeho štítu na obranu demokracie, v ktorom sa stanovuje súbor opatrení na posilnenie, ochranu a podporu silných a odolných demokracií v celej EÚ; keďže táto iniciatíva poskytuje jedinečnú príležitosť vybudovať účinný celospoločenský prístup k ochrane európskej demokracie, slobody a prosperity; keďže odolnosť demokracie a európska bezpečnosť sú čoraz neoddeliteľnejšie;

B. keďže chudoba, sociálno-ekonomická deprivácia a marginalizácia môžu spôsobiť, že niektoré segmenty spoločnosti budú obzvlášť vystavené vonkajšiemu zasahovaniu a nepriateľským informačným operáciám a budú voči nim zraniteľné;

C. keďže hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre bezpečnosť a demokratickú integritu Európy, je naďalej taká veľká, ako ešte nikdy predtým; keďže významné výzvy predstavujú aj ďalší aktéri vrátane Číny a Iránu; keďže treba prijať zásadu odrádzania od informovania a vo vhodných prípadoch uplatňovať reštriktívne opatrenia voči subjektom zodpovedným za zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie (FIMI);

D.  keďže spoločné oznámenie o Európskom štíte na obranu demokracie obsahuje niekoľko pozitívnych odporúčaní a návrhov, ako napríklad zriadenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie, rozšírenie jeho pôsobnosti na pristupujúce krajiny a krajiny v susedstve EÚ alebo úplné presadzovanie kľúčových právnych predpisov EÚ; keďže oba Osobitné parlamentné výbory pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE a INGE 2) už vyzvali na vytvorenie štruktúry EÚ podobnej navrhovanému Európskemu centru pre odolnosť demokracie na boj proti FIMI a dezinformáciám; keďže táto štruktúra by nemala zdvojovať existujúce nástroje, spôsobilosti a právomoci, ale zlúčiť ich do jedného subjektu s jasnou víziou a mandátom, skutočnými právomocami a financovaním;

E. keďže nedávne správy ESVČ o útokoch FIMI poukazujú na čoraz hlbšie chápanie metód, technickej infraštruktúry a zamýšľaných naratívov škodlivých subjektov, ale táto situačná informovanosť sa nepremietla do trvalých operačných mechanizmov, ktoré by členským štátom a EÚ umožnili predvídať ich, zabraňovať im, odhaľovať ich a prijímať včasné a koordinované protiopatrenia; keďže štátne a európske voľby sú hlavným terčom nepriateľských informačných manipulačných kampaní a iných foriem škodlivých útokov; keďže tieto kampane znevažujú konkrétnych kandidátov alebo politické strany, snažia sa zdiskreditovať samotný volebný proces, zneužívajú sporné otázky a pokúšajú sa zdiskreditovať tradičné médiá; keďže inštitúcie EÚ a členských štátov sú tiež intenzívne napádané; keďže EÚ nemá jednotný prístup k boju proti FIMI a dezinformáciám, pričom kapacity členských štátov sa značne líšia a neexistuje zastrešujúci strategický rámec ani funkčné nadnárodné alebo európske mechanizmy spolupráce, ktoré by spájali operačnú reakciu so spravodajskými informáciami o hrozbách;

F. keďže ECNE, systém rýchleho varovania a Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) sú cennými zložkami celkovej odolnosti EÚ voči FIMI a dezinformáciám, ich účinnosť je však značne obmedzená, pretože neexistuje špecializovaná operačná štruktúra EÚ s právomocou koordinovať činnosti na budovanie odolnosti a mechanizmy rýchlej reakcie a eskalácie, ktoré by prepájali vnútroštátne operačné kapacity s koordináciou na úrovni EÚ;

G. keďže hrozby, ktoré predstavujú FIMI a dezinformácie, presahujú rámec jednotlivých členských štátov a sú útokom na samotnú podstatu európskeho projektu; keďže operácie FIMI systematicky cielia na základné demokratické hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ a zásadu otvorených a transparentných rozhodovacích procesov zakotvenú v článku 1 Zmluvy o EÚ tak, že negatívne ovplyvňujú záujmy EÚ a demokratické procesy v jej členských štátoch; keďže v konečnom dôsledku sú hlavnými obeťami týchto praktík európski občania, pretože ich prístup k spoľahlivým informáciám, schopnosť vytvárať si nezávislé názory a zmysluplná účasť na demokratickom živote sú priamo oslabené a ohrozená je aj verejná bezpečnosť a spoločenská stabilita;

H. keďže niektoré jednotlivé členské štáty, ktoré investovali do špecializovaných operačných štruktúr s jasným štatútom a mandátom, ako aj dostatočným financovaním a personálom, ukazujú, čo je možné dosiahnuť, najmä v prípade francúzskej služby VIGINUM a švédskej Agentúry pre psychologickú obranu, ktoré zaujali technický a nestranný prístup založený na faktoch; keďže tieto inštitúcie na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy poskytujú cenné poznatky, ale nie sú primerane prepojené;

I. keďže rýchly pokrok v oblasti umelej inteligencie (AI) a technológií deepfake prevyšuje adaptačnú kapacitu roztrieštených vnútroštátnych inštitúcií a spôsobuje, že klasické riešenia, ako je povinná transparentnosť alebo povinnosť vynaložiť maximálne úsilie, sú zastarané; keďže bez koordinovaných reakcií EÚ a jasných operačných a výskumných kapacít bude technologická výhoda čoraz viac zvýhodňovať útočníkov pred tými, čo sa bránia, a ohrozovať tak samotné jadro našich demokracií; keďže niektoré AI spoločnosti obmedzili svoje bezpečnostné opatrenia na boj proti šíreniu a vytváraniu dezinformácií cez svoje služby namiesto toho, aby ich posilnili; keďže AI uľahčuje dezinformačné kampane, ale zároveň poskytuje nástroje na zlepšenie našej schopnosti odhaľovať a analyzovať ich a čeliť im;

J. keďže zásada, že priemyselné odvetvia by mali finančne prispievať na riešenie externalít súvisiacich s ich činnosťami, je pevne zakotvená v práve aj praxi Únie; keďže podľa rámca rozšírenej zodpovednosti výrobcu sú niektorí výrobcovia povinní financovať nakladanie s odpadom, ktorý vzniká z ich výrobkov, a tak priamo uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“; keďže v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií všetky banky pôsobiace v bankovej únii každoročne prispievajú do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, aby systémové riziká súvisiace s ich činnosťami neniesli daňovníci; keďže od farmaceutických spoločností sa vyžaduje, aby financovali štúdie bezpečnosti po vydaní povolenia na tom základe, že kto má prospech z uvedenia výrobku na trh, musí prispievať na monitorovanie škôd, ktoré tento výrobok môže spôsobiť; keďže táto logika by sa mala vzťahovať na veľkých poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí využívajú informačný ekosystém a zároveň vytvárajú systémové riziká pre demokratickú integritu;

K. keďže EÚ sa pri viacerých príležitostiach úspešne orientovala v právne sporných a vznikajúcich oblastiach politiky prostredníctvom štruktúrovaných prípravných nástrojov; keďže medzi významné príklady patria okrem iného Zelená kniha o autorskom práve a technologickej výzve z roku 1988, expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu a postup konzultácií pred navrhnutím právnych predpisov, ktorý predchádzal všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov[60]; keďže FIMI a dezinformácie predstavujú porovnateľnú výzvu súvisiacu s technologickými, medzinárodnými vzťahmi a obchodnými modelmi, ktoré sa vyvíjajú spolu so spoločenskými a právnymi javmi a zároveň súperia s ústavnými hľadiskami; keďže prispôsobený multidisciplinárny prípravný proces by mohol mať zásadný význam pre spoľahlivý a legislatívny rámec týkajúci sa FIMI a dezinformácií, ktorý by bol prijateľný pre súdy, pričom by boli plne rešpektované právomoci členských štátov a právomoci inštitúcií EÚ;

L. keďže demokratické spoločnosti v EÚ sú čoraz častejšie terčom hybridných hrozieb, dezinformácií a FIMI, obzvlášť intenzívne v digitálnej oblasti; keďže online priestor umožňuje šírenie nových manipulačných techník vrátane: a) neautentického využívania sociálnych médií automatizovanými softvérovými programami, falošnými účtami v sociálnych médiách a využívaním tovární trollov, zosilňovania a zapájania pomocou botov, b) využívania techník astroturfingu a zahltenia na ovplyvňovanie verejnej diskusie online, c) personalizácie, sledovania a mikrocielenia na jednotlivcov, d) webových sídel navrhnutých tak, aby napodobňovali oficiálne zdroje, e) umelého zosilňovania a speňažovania kontroverzného obsahu, f) používania syntetického obsahu, ako je vysoko falošný a iný obsah generovaný AI, g) odporúčacích systémov navrhnutých tak, aby polarizáciou stimulovali interakcie, a h) groomingu veľkých jazykových modelov a iných techník tzv. otravy údajov, v rámci ktorých sa systémy AI plnia zaujatými, klamlivými alebo nepravdivými naratívmi s cieľom ovplyvniť ich trénovanie; keďže nástroje na boj proti týmto technikám a negatívnym javom sú vyvinuté, ale stále sú vo veľkej miere nedostatočné;

M. keďže online platformy majú vďaka prehľadu o preferenciách a zraniteľnosti každého jednotlivého používateľa väčší vplyv na verejnú diskusiu ako tradiční vydavatelia; keďže z dôkazov vyplýva, že vlastníci a akcionári môžu manipulovať algoritmy svojich platforiem s cieľom uprednostniť určitý politický obsah, čím sa narúša informačné prostredie a oslabuje možnosť používateľov dostávať presné a pluralitné informácie; keďže veľmi veľké online platformy (VLOP) a veľmi veľké vyhľadávače (VLOSE) sa de facto stali strážcami verejného priestoru a výrazne ovplyvňujú to, s akými informáciami sa občania stretávajú, ako je stanovená ich priorita a za akých podmienok sa šíria;

N. keďže EÚ a jej členské štáty nedávno prijali súbor komplexných legislatívnych aktov na vytvorenie bezpečného a transparentného online priestoru vrátane aktu o digitálnych službách, aktu o digitálnych trhoch, nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy, európskeho aktu o slobode médií a aktu o umelej inteligencii (akt o AI); keďže tieto akty predstavujú významný pokrok pri vyvodzovaní zodpovednosti online platforiem a ochrane demokratických procesov, zvyšovaní transparentnosti, ochrane slobody prejavu, a tým prispievajú ku komplexnej obrane proti FIMI, ale ich účinnosť závisí od úplného, včasného a dôsledného presadzovania, ktoré je naďalej náročné a pomalé, čo vytvára zraniteľné miesta; keďže v tejto súvislosti je preto mimoriadne dôležité poskytovať členským štátom štrukúrovanú podporu; keďže EÚ a jej členské štáty by mali takisto ďalej vyvíjať nelegislatívne opatrenia, spoločné prístupy a metodiky s cieľom narušiť FIMI a brániť demokraciu; keďže Parlament zohráva významnú úlohu pri kontrole a posilňovaní právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti a toto úsilie by malo byť doplnené pravidelným preskúmaním pracovných metód Parlamentu, aby bola zabezpečená účinnosť;

O. keďže z dôkazov vyplýva, že odporúčacie systémy VLOP založené na angažovanosti vrátane X, TikToku a Instagramu sú štrukturálne motivované ekonómiou založenou na pozornosti s cieľom zosilniť kontroverzný, polarizujúci alebo zavádzajúci obsah, čo predstavuje riziká pre občiansku diskusiu a integritu volieb, o čom svedčí zosilnenie extrémistického politického obsahu počas volieb v celej EÚ; keďže tieto systémy oslabili viditeľnosť redakčne nezávislých a pluralitných médií a uľahčujú rýchle šírenie vysoko falošného obsahu vytvoreného AI a syntetického alebo zmanipulovaného obsahu, takže pre používateľov, najmä zraniteľné skupiny, je ešte ťažšie rozlíšiť pravdivé a nepravdivé informácie; keďže aktom o AI sa zaviedli pravidlá povinného označovania obsahu vytvoreného AI; keďže v článkoch 34 a 35 aktu o digitálnych službách sa vyžaduje, aby VLOP posudzovali a zmierňovali systémové riziká; keďže aktom o digitálnych službách sa zaviedli aj významné nové pravidlá na zvýšenie algoritmickej transparentnosti a zodpovednosti vrátane možnosti používateľov vybrať si nepersonalizované kanály, čím sa znížila odkázanosť na neprehľadné algoritmické spracovanie; keďže problémy týkajúce sa vykonávania a skúseností používateľov pretrvávajú; keďže účinné presadzovanie aktu o digitálnych službách a aktu o AI podporované aktuálnymi usmerneniami a nezávislým dohľadom je nevyhnutné na boj proti manipulácii a ochranu demokratických procesov;

P. keďže vláda USA zamerala cielené sankcie, hrozby ciel, zákazy vydávania víz a osobné sankcie na subjekty EÚ zapojené do tvorby a presadzovania aktu o digitálnych službách a iných právnych predpisov v digitálnej oblasti, čím oslabila integritu rozhodovania a právny štát EÚ; keďže EÚ ako otvorený jednotný trh založený na pravidlách musí dodržiavať svoje zvrchované právo prijímať právne predpisy v súlade s demokratickými hodnotami, medzinárodnými záväzkami a ochranou základných práv vrátane slobody prejavu, ktorá je základnou hodnotou a ktorú presadzujú aj Spojené štáty americké a podobne zmýšľajúci partneri v celom demokratickom svete; keďže nepodložené obvinenia z cenzúry oslabujú tieto spoločné hodnoty a odvádzajú pozornosť od skutočného závažného porušovania slobody prejavu v krajinách ako Rusko, Čína alebo Irán; keďže presadzovanie právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti nesmú narúšať oneskorenia ani obmedzenia vyplývajúce z geopolitických úvah, najmä v prípadoch týkajúcich sa lobizmu veľkých technologických platforiem; keďže vonkajšie tlaky vrátane geoekonomického nátlaku, strategických akvizícií a podpory extrémistických hnutí verejnými alebo podnikovými subjektmi z krajín mimo EÚ ďalej ohrozujú rozhodovaciu suverenitu a demokratickú odolnosť EÚ; keďže presadzovanie pravidiel EÚ v digitálnej oblasti sa musí naďalej riadiť výlučne právom Únie a ochranou demokratických záujmov bez neprimeraného vplyvu politických, obchodných alebo vonkajších tlakov; keďže jednota členských štátov EÚ a ich politické zosúladenie v tejto súvislosti sú kľúčové;

Q. keďže AI je hnacou silou inovácií, prístupu k poznatkom, produktivity a nových digitálnych odvetví a predstavuje nové príležitosti, ako je posilnenie riadenia volieb a dohľadu nad nimi odhaľovaním nezvyčajnej online činnosti a koordinovaného manipulatívneho správania; keďže využívanie umelej inteligencie vrátane generatívnych modelov a vysoko falošného obsahu predstavuje významné výzvy aj pre integritu informácií a volebné procesy, takže si vyžaduje včasné a účinné demokratické záruky a regulačný dohľad; keďže dôveryhodné správy odhalili operácie moskovskej dezinformačnej siete známej ako „Pravda“, ktorá sa zámerne zamerala na veľké jazykové modely a infiltrovala ich prokremeľskými naratívmi, ktoré mali napodobňovať neutrálne výstupy založené na faktoch; keďže táto taktika predstavuje nebezpečný vývoj FIMI, pretože využíva neprehľadnosť a škálovateľnosť AI systémov na rafinované šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich geopolitických správ pod rúškom autoritatívneho jazyka a ohrozuje demokratickú diskusiu a dôveru v digitálne technológie; keďže táto forma algoritmickej manipulácie hrozí podkopaním dôvery verejnosti v AI technológie, narušením demokratickej diskusie a zvýšením rizík dezinformácií v celej EÚ a na celom svete; keďže sa tak zdôrazňuje potreba lepšej gramotnosti v oblasti AI vo vzdelávaní, v práci a spoločnosti ako celku, zvýšenej transparentnosti v súvislosti s trénovaním veľkých jazykových modelov a primeraného financovania výskumu; keďže výstupy AI môžu odrážať zaujatosť, ktorá vznikla pri koncipovaní systémov;

R. keďže online influenceri môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní digitálnej odolnosti našich spoločností, keď zvyšujú povedomie o mediálnej gramotnosti a demokratických postupoch, podporujú obsah založený na faktoch alebo prispievajú k zdravej politickej diskusii; keďže čoraz väčší podiel občanov, najmä maloletých a mladých dospelých, sa zároveň vo veľkej miere spolieha na tvorcov obsahu a influencerov v sociálnych médiách, herných službách a službách zdieľania videí a obsahu, a to aj pokiaľ ide o správy a informácie o aktuálnom dianí, čím sa vystavuje rizikám spojeným s návykovým dizajnom, škodlivým obsahom a manipulatívnymi praktikami; keďže osobnosti a influenceri na internete môžu mať významnú schopnosť formovať verejnú mienku a informačné toky bez toho, aby podliehali normám zodpovednosti porovnateľným s normami, ktoré sa vzťahujú na médiá;

S. keďže prezidentské voľby v Rumunsku na jeseň 2024 odhalili významné zraniteľnosti v internetovom informačnom prostredí, pričom dôveryhodné správy poukazujú na rozsiahle využívanie falošných účtov, botov a algoritmicky zosilňovaného obsahu na podporu konkrétnych politických naratívov a narušenie volebnej súťaže; keďže TikTok, jedna z najpoužívanejších platforiem medzi mladými voličmi, tvrdí, že zablokoval vytvorenie viac ako 116 000 spamových účtov a v rámci povolebného upratovania odstránil 59 000 falošných účtov; keďže využívanie influencerov vrátane nanoinfluencerov a mikroinfluencerov zahraničnými subjektmi ešte viac upriamuje pozornosť na to, že sa dajú účelovo využívať lacné subjekty s nízkou viditeľnosťou s cieľom vyhnúť sa odhaleniu a ovplyvniť verejnú mienku v rozpore s demokratickými normami; keďže dôkazy poukazujú na dva hlavné operačné modely: koordinovaná manipulácia s odporúčacími algoritmami prostredníctvom sietí synchronizovaných účtov vytvárajúcich umelú návštevnosť a zosilňovanie trendov a skryté účelové využívanie tvorcov obsahu, pričom oba modely ukazujú, ako možno využiť dynamiku technických platforiem a obísť demokratické záruky;

T. keďže Telegram, platforma na zasielanie správ s rastúcou používateľskou základňou v EÚ, je čoraz častejšie označovaný za prostriedok dezinformácií, zahraničného zasahovania a nezákonných činností vrátane šírenia extrémistického obsahu, náboru na sabotáž, politickú propagandu a dezinformácie týkajúce sa právnych predpisov EÚ a členských štátov; keďže Telegram pochádza z Ruska, jeho neprehľadná vlastnícka štruktúra a to, že mu chýba zmysluplné moderovanie obsahu, vyvoláva pretrvávajúce obavy, pokiaľ ide o jeho úlohu pri podkopávaní demokratickej diskusie; keďže Telegram sa stal hlavným kanálom náboru tzv. jednorazových agentov a vykonávania hybridných operácií; keďže sa zistilo, že škodlivé štátne subjekty využívajú technologické zručnosti, finančné potreby a naivitu používateľov Telegramu, najmä mladých ľudí, na vykonávanie špionážnych a sabotážnych operácií s minimálnymi nákladmi, pričom si zachovávajú možnosť všetko vierohodne poprieť; keďže podľa určitých správ Telegram spĺňa hranicu počtu používateľov, aby mohol byť klasifikovaný ako VLOP podľa aktu o digitálnych službách, teda by podliehal prísnejším regulačným povinnostiam a požiadavkám na zmierňovanie rizík; keďže Komisia vo svojom zdĺhavom posudzovaní ešte nedospela k záveru;

U. keďže rastúci vplyv neeurópskych technologických spoločností, najmä spoločností so sídlom v Spojených štátoch amerických a Číne, poukázal na strategickú závislosť EÚ v kritických oblastiach, ako je dátová infraštruktúra, satelitná komunikácia, cloudové služby, online platformy, platobné riešenia a IT softvér, a to aj v odvetviach, ako je obrana; keďže podpora domácich inovácií, zabezpečenie spravodlivých a konkurencieschopných digitálnych trhov, presadzovanie súboru pravidiel v digitálnej oblasti, podpora európskych startupov a investovanie do zvrchovanej digitálnej infraštruktúry sú základnými krokmi k budovaniu konkurencieschopného, bezpečného, odolného a nezávislého digitálneho ekosystému EÚ a zároveň obmedzujú príležitosti na nepriateľské zasahovanie, manipuláciu s informáciami a hospodársky nátlak; keďže zosúladenie digitálnych inovácií s demokratickými hodnotami a základnými právami ponúka EÚ príležitosť stať sa globálnym lídrom v oblasti zodpovedných technológií zameraných na človeka; keďže AI pretvára a urýchľuje globalizáciu a vytvára novú fázu strategickej hospodárskej súťaže; keďže digitálnu suverenitu EÚ je mimoriadne ťažké dosiahnuť, keď veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače fungujú de facto ako oligopol;

V. keďže výskum poukazuje na znepokojujúci trend v programoch prerozdeľovania príjmov online platforiem a odhaľuje, že médiá, na ktoré sa vzťahujú sankcie, ako napríklad Sputnik a Russia Today, zostali na Facebooku uvedené ako „partnerskí vydavatelia“ aj niekoľko mesiacov po uvalení sankcií EÚ voči Rusku, čo vyvoláva otázky, či z toho naďalej mali finančný prospech; keďže takéto netransparentné mechanizmy speňažovania umožňujú zahraničným subjektom napojeným na štát profitovať zo zdieľania dezinformácií a napriek regulačným opatreniam naďalej destabilizovať únijný a vnútroštátny informačný priestor; keďže netransparentná povaha online reklamy umožňuje presmerovať veľké sumy peňazí z legitímnych značiek na dezinformačné webové sídla, financovať polarizujúci obsah a oslabovať kvalitnú žurnalistiku; keďže Meta je jedinou veľkou technologickou spoločnosťou, ktorá pravidelne zverejňuje obmedzené údaje o speňažovaní, pričom ostatné takéto spoločnosti zostávajú netransparentné;

W. keďže v prieskume, ktorý sa uskutočnil pred parlamentnými voľbami v Holandsku v roku 2025, každý desiaty respondent uviedol, že by pravdepodobne požiadal AI o radu pri hlasovaní, a ďalších 13 % uviedlo, že o ňu možno požiadajú; keďže v Holandsku viac ako tretina najmladších respondentov odpovedala, že pravdepodobne použijú alebo možno použijú AI, aby sa poradili, ako hlasovať; keďže tento trend zodpovedá zisteniam v členských štátoch a na celom svete; keďže nedávna štúdia holandského úradu na ochranu údajov dokazuje, že volebné odporúčania generované chatbotmi s AI často poskytujú veľmi skreslený a polarizovaný pohľad na politickú situáciu; keďže investovanie do vývoja veľkých jazykových modelov s otvoreným zdrojovým kódom je jeden zo spôsobov, ako znížiť obavy zo skrytých predsudkov, zadných dvierok alebo zneužitia údajov v chatbotoch s AI;

X. keďže subjekty FIMI využívajú technológie na organizovanie koordinovaných neautentických dezinformačných kampaní; keďže tieto technológie, najmä boti a softvérové programy založené na AI, sú schopné prejavovať autonómne správanie a následne narúšať a ničiť skutočnú verejnú diskusiu, zahlcovať vyjadrenia skutočných ľudí neautentickým obsahom;

Y. keďže základné právo na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré sú zakotvené v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je základným kameňom demokracie; keďže záväzok EÚ presadzovať slobodu prejavu predstavuje súdržnú a principiálnu stratégiu boja proti FIMI, ktorá je v jasnom kontraste s obmedzeniami, ktoré autoritárske subjekty systematicky ukladajú svojmu obyvateľstvu; keďže sloboda a pluralita médií a existencia živého občianskeho priestoru umožňujú spoločnostiam, aby v demokratickej diskusii odhaľovali, odkrývali a odmietali manipulatívne naratívy;

Z. keďže sloboda prejavu a právo na informácie je základným právom určeným na ochranu ľudí, nie strojov, algoritmov, botov ani AI;

AA. keďže autoritárske režimy využívajú platformy sociálnych médií na oslabenie slobody prejavu; keďže používatelia očakávajú transparentnosť, riadny proces a ochranu slobody prejavu, ktorá sa musí dodržiavať podľa požiadaviek aktu o digitálnych službách; keďže na ochranu týchto zásad je preto potrebné úplné presadzovanie právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti;

AB. keďže sloboda prejavu a právo na informácie a sloboda a pluralita médií, ktoré sú zakotvené v článku 11 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a zohľadnené v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, sú základnými kameňmi demokratických a odolných spoločností; keďže redakčne nezávislá, kvalitná, faktografická, dobre financovaná a komerčne životaschopná žurnalistika, a to aj v prípade novinárov v exile, predstavuje kľúčovú záruku proti FIMI a dezinformáciám a nevyhnutný nástroj informovaného rozhodovania;

AC. keďže inštitúcie EÚ pravidelne používajú pojem „integrita informácií“ v politických a operačných dokumentoch a keďže na úrovni EÚ nebolo stanovené žiadne oficiálne ani spoločne dohodnuté vymedzenie tohto pojmu; keďže absencia tohto vymedzenia môže viesť k možným nejasnostiam pri jeho výklade a uplatňovaní;

AD. keďže Európsky akt o slobode médií predstavuje míľnik pri podpore nezávislého a pluralitného mediálneho prostredia v celej Európe; keďže médiá plnia inú demokratickú funkciu ako bežné komerčné subjekty; keďže na ochranu redakčnej nezávislosti a na zabezpečenie transparentnosti, zodpovednosti za zdroje a odborné štandardy sú potrebné spoľahlivé záruky, najmä v prípadoch koncentrácie vlastníctva, prevzatia alebo zmeny kontroly; keďže Komisia by sa mala usilovať o lepšie zapojenie kandidátskych krajín do mediálnej politiky EÚ; keďže súčasťou toho by mal byť aj zodpovedajúci záväzok samotných kandidátskych krajín;

AE. keďže ekosystém digitálnej reklamy síce poskytuje nové príležitosti na mediálny dosah, ale vedie aj ku koncentrácii trhu a nekalej hospodárskej súťaži, pričom niekoľko veľkých online platforiem získava neprimeraný podiel príjmov z reklamy; keďže podľa správy francúzskeho úradu ARCOM a ministerstva kultúry z roku 2023 mediálne organizácie, ktoré investujú do spravodajského obsahu a audiovizuálnej tvorby, získali v roku 2022 len 40 % príjmov z reklamy, čo je pokles zo 65 % v roku 2012, a predpokladá sa, že tento podiel klesne do roku 2030 na 29 %; keďže k tomu často dochádza na úkor profesionálnych európskych mediálnych spoločností a udržateľnosti nezávislej žurnalistiky;

AF. keďže nekalé praktiky dominantných účastníkov trhu s online reklamou, ako sú praktiky, na základe ktorých Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 2,95 miliardy EUR za narušenie hospodárskej súťaže v oblasti online reklamy, zdôrazňujú potrebu štrukturálnejších opatrení na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, väčšej transparentnosti, zodpovednosti a záruk na ochranu plurality médií, redakčnej nezávislosti a integrity demokratických procesov; keďže štrukturálne nedostatky na trhu s digitálnou reklamou môžu využívať škodlivé subjekty, o čom svedčia prevádzkovatelia kampaní typu Doppelgänger, ktorí sa prostredníctvom reklamy zameriavajú na používateľov, a rôzne ruské online kampane, ktoré majú odrádzať ukrajinských mužov od toho, aby narukovali;

AG. keďže akt o digitálnych trhoch je nevyhnutný na zabezpečenie spravodlivých digitálnych trhov a ochranu plurality médií; keďže pretrvávajú problémy pri jeho vykonávaní; keďže podľa aktu o digitálnych trhoch môžu vývojári aplikácií bezplatne informovať zákazníkov o ponukách mimo obchodov s aplikáciami; keďže Komisia vyšetruje možné porušenie aktu o digitálnych trhoch zo strany spoločnosti Google spočívajúce v zhoršovaní pozície obsahu mediálnych vydavateľov; keďže Komisia začala svoje prvé preskúmanie aktu o digitálnych trhoch 3. júla 2025;

AH. keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách reguluje audiovizuálne mediálne služby, zabezpečuje ochranu spotrebiteľa a plní ďalšie ciele verejného záujmu na audiovizuálnom mediálnom trhu; keďže vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia na rozvoj mediálnej gramotnosti a každé tri roky podali správu o svojom úsilí; keďže Komisia v súčasnosti hodnotí túto smernicu a v novembri 2025 vyhlásila výzvu na príspevky v rámci prípravy na nové hodnotenie naplánované na rok 2026;

AI. keďže deti treba vybaviť zručnosťami, ktoré im umožnia odolávať dezinformáciám; keďže v tejto súvislosti môžu nepriateľské subjekty zintenzívniť cielenie na vzdelávacie systémy s cieľom bojovať proti úsiliu o zvýšenie digitálnej gramotnosti; keďže z rôznych dôvodov sú určité skupiny obzvlášť zraniteľné voči dezinformáciám vrátane detí a mladých ľudí z dôvodu ich vysokej digitálnej expozície; keďže treba podporovať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie od útleho veku;

AJ. keďže pri monitorovaní dezinformácií a v boji proti nim zohráva kľúčovú úlohu EDMO; keďže mandát EDMO bol rozšírený, aby mohol pokračovať vo svojej dôležitej práci; keďže predĺženie mandátu nesprevádza zodpovedajúce zvýšenie finančných zdrojov, čo môže obmedziť schopnosť EDMO plniť svoje ciele;

AK. keďže dočasný charakter Programu pre odolnosť médií by mohol byť príležitosťou na zváženie nových inovačných prístupov k podpore nezávislých miestnych a regionálnych médií;

AL. keďže v rámci mechanizmu rýchlej reakcie v oblasti slobody médií sa v roku 2025 zaznamenalo 1 481 porušení slobody tlače, ktoré sa týkali 2 377 osôb alebo subjektov spojených s médiami v 36 európskych krajinách a zahŕňali právne, fyzické a psychologické hrozby, ako aj rôzne formy cenzúry; keďže hoci tento údaj predstavuje mierny pokles v porovnaní s 1 548 porušeniami zaznamenanými v roku 2024, zostáva na alarmujúco vysokej úrovni a predstavuje výrazný nárast v porovnaní s rokom 2023, čo zdôrazňuje pretrvávajúcu a systémovú povahu hrozieb pre slobodu médií v Európe; keďže vraždy investigatívnych novinárov, ako boli Ján Kuciak, Giorgos Karaivaz, Peter R. de Vries a Daphne Caruana Galizia, vyvolali veľké pobúrenie verejnosti;

AM. keďže vyjednávači Parlamentu a Rady dosiahli 11. decembra 2025 predbežnú dohodu o návrhu nariadenia o preverovaní zahraničných investícií v EÚ;

AN. keďže činnosť Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) má pre EÚ strategický význam; keďže EÚ schválila na túto činnosť núdzové financovanie vo výške 5,5 milióna EUR v nadväznosti na reformu politiky zahraničnej pomoci Spojených štátov amerických; keďže treba vypracovať udržateľné riešenie financovania RFE/RL a iných nezávislých médií, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie demokratickej odolnosti v susedných krajinách;

AO. keďže nové technológie, ako napríklad AI, môžu zlepšiť pracovné podmienky a metódy novinárov, ale môžu ich tiež vystaviť novým hrozbám, ako sú rýchle a lacné vydávanie sa za existujúce médiá, kampane typu Doppelgänger, masové vytváranie dezinformačných médií a koordinované útoky na novinárov; keďže akékoľvek vydávanie sa za existujúce médiá predstavuje krádež identity a súdne orgány by sa ním mali náležite zaoberať; keďže modely AI musia byť v súlade s autorským právom Únie, aby sa zabezpečila ochrana držiteľov práv a právna istota; keďže sektor spravodajských médií čelí výzvam rastúceho vplyvu systémov AI, ktorý ovplyvňuje dôveru verejnosti, príjmy z reklamy a ochranu autorských práv; keďže o vývoji v oblasti generatívnej AI by sa malo diskutovať v kontexte nadchádzajúceho preskúmania smernice EÚ o autorskom práve[61] Komisiou, ktoré by mala doplniť správa o hlavných zisteniach; keďže v kontexte mediálnej politiky je dôležitá väčšia transparentnosť dát na trénovanie AI;

AP. keďže zmeny v Agentúre Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) sa dotkli niekoľkých európskych médií; keďže sa tak poukazuje na potrebu posilniť vlastné mediálne prostredie Európy; keďže financovanie EÚ by sa malo zamerať na iniciatívy s najväčším vplyvom na verejnosť a malo by zahŕňať základnú prevádzkovú podporu;

AQ. keďže opatrenia prijaté predchádzajúcou maďarskou vládou pod vedením Fideszu viedli Komisiu k začatiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti proti Maďarsku za nedodržiavanie európskeho aktu o slobode médií a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách;

AR. keďže prebiehajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci, zabezpečenie základných potrieb, pokračovanie každodenného života postihnutého obyvateľstva a reagovanie na hrozby súvisiace so sabotážou a špionážou;

AS. keďže občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu aj pri tvorbe politík, poskytovaní sociálnych a komunitných služieb, zvyšovaní povedomia o dôležitých sociálnych otázkach, zvyšovaní odolnosti, zastupovaní rôznych skupín v zraniteľných situáciách a pri presadzovaní a ochrane základných práv občanov a zabezpečovaní toho, aby vlády zostali transparentné a zodpovedné prostredníctvom verejnej kontroly a demokratického dohľadu;

AT. keďže Komisia uverejnila stratégiu EÚ pre občiansku spoločnosť, ktorá má dopĺňať opatrenia stanovené v spoločnom oznámení o Európskom štíte na obranu demokracie; keďže stratégia EÚ pre občiansku spoločnosť potvrdzuje, že cieľom platformy občianskej spoločnosti, ktorá sa má zriadiť ako súčasť vykonávania stratégie, bude poskytnúť pravidelný a štruktúrovaný rámec na ochranu a presadzovanie hodnôt EÚ a zefektívnenie a posilnenie angažovanosti v oblasti základných práv, demokracie, rovnosti a právneho štátu, pričom platforma začne fungovať v roku 2026; keďže stratégia zahŕňa aj vytvorenie online znalostného centra o občianskom priestore, ktoré by malo v spolupráci s Agentúrou EÚ pre základné práva dokumentovať existujúce iniciatívy, správy a zdroje na monitorovanie občianskeho priestoru na vnútroštátnej, únijnej a medzinárodnej úrovni;

AU. keďže financovanie demokratickej odolnosti by sa malo posilniť a využívať koordinovane a účinne s cieľom dosiahnuť maximálny vplyv a zároveň rešpektovať nezávislosť dotknutých subjektov; keďže program AgoraEU, ktorý navrhla Komisia pre viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 – 2034 s navrhovaným rozpočtom 9 miliárd EUR, predstavuje dôležitý krok vpred pri posilňovaní podpory EÚ pre kultúru, médiá a občiansku spoločnosť;

AV. keďže spoločnosti, ktoré účinne investujú do ľudského kapitálu a vzdelávania, patria medzi najkonkurencieschopnejšie, najodolnejšie a hospodársky najsilnejšie; keďže programy, ako je Erasmus+, podporujú európske hodnoty a posilňujú demokratickú angažovanosť mládeže a spoločenskú odolnosť v celej EÚ;

AW. keďže škodlivé subjekty z tretích krajín sa snažia zasahovať do činnosti Parlamentu a vyvíjať naň neprimeraný vplyv, a to aj nezákonným lobizmom a korupčnými praktikami, o čom svedčia prípady, ako napríklad kauza Katargate; keďže tento vývoj zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia odolnosti a integrity rozhodovacích procesov EÚ;

AX. keďže francúzske ministerstvo vnútra uverejnilo správu o Moslimskom bratstve, v ktorej sa zaoberá obavami týkajúcimi sa skrytého ovplyvňovania a entrizmu; keďže podobné obavy sa vyjadrili aj v súvislosti s inými náboženskými subjektmi, ako je ruská pravoslávna cirkev (Moskovský patriarchát);

AY. keďže hybridné útoky zamerané na kritickú infraštruktúru v Európskej únii ešte nikdy neboli také časté, pričom prípady sa spájajú s tými istými škodlivými subjektmi spomedzi krajín mimo EÚ, ako sú Rusko, Bielorusko a Čína, ale aj Irán a Severná Kórea; keďže v čoraz nestabilnejšom geopolitickom prostredí musí byť EÚ pripravená aj na hybridné hrozby, ktoré pochádzajú od iných subjektov, ako sú tieto; keďže cieľmi týchto útokov sú často kľúčové systémy, siete a zariadenia, ktoré sú životne dôležité pre fungovanie spoločnosti, a to aj vo vzťahu k verejnej bezpečnosti, zabezpečeniu dodávok a hospodárskej stabilite; keďže takéto útoky majú rôzne podoby a formy, ako napríklad fyzická sabotáž, podpaľačské útoky, špionáž a rušenie signálu, ako aj kybernetické útoky a iné aktivity v šedej zóne, pričom všetky sú dôkazom koordinovaného úsilia o testovanie, narušenie a oslabenie bezpečnosti a odolnosti spoločnosti EÚ; keďže takéto útoky poukazujú na potrebu čo najskôr odstrániť zraniteľné miesta;

AZ. keďže útoky na železničnú infraštruktúru ohrozujú životy a bezpečnosť občanov a ohrozujú strategické logistické siete, ako to bolo v prípade bezprecedentnej sabotáže na poľskú železničnú infraštruktúru na strategickej trase Varšava – Lublin, ktorá mala spôsobiť železničnú katastrofu a potenciálne viesť k viacerým úmrtiam; keďže ruská vojenská spravodajská agentúra (GRU) viedla trvalú kampaň fyzických sabotáží vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane výbuchu v muničných skladoch vo Vrběticiach (Česko) v roku 2014 a útokov kubánskych občanov, ktorí boli nedávno najatí na sabotáže, na kritickú infraštruktúru v Litve;

BA. keďže v Baltskom mori došlo k bezprecedentnému nárastu počtu narušení podmorských káblov, ktoré sú nevyhnutné pre internetové pripojenie a dodávky energie v celom regióne Baltského a Severného mora; keďže od roku 2023 bolo zaznamenaných najmenej 11 prípadov poškodenia káblov, čo naznačuje koordinovanú sabotáž; keďže navrhovaný akt o digitálnych sieťach obsahuje záväzné povinnosti prevádzkovateľov podmorských káblov na úrovni EÚ týkajúce sa odolnosti vrátane povinného dodržiavania požiadaviek na bezpečnosť dodávateľského reťazca IKT podľa revidovaného návrhu aktu o kybernetickej bezpečnosti; keďže Fínsko vedie spolu s pobaltskými spojencami a Komisiou zriadenie nového centra námorného dohľadu v Baltskom mori s cieľom chrániť kritickú podmorskú infraštruktúru; keďže prítomnosť ruských lodí v írskych vodách sa od začiatku komplexnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 výrazne zvyšuje, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť dôležitých prepojovacích káblov medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom;

BB. keďže ochrana kľúčových námorných kritických bodov prispieva k demokratickej odolnosti, pretože hybridné útoky na tieto uzly môžu viesť k vážnemu narušeniu hospodárstva, spoločnosti a bezpečnosti; keďže čínske spoločnosti so silnými väzbami na Komunistickú stranu Číny v súčasnosti vlastnia podiely vo viac ako 30 európskych námorných prístavných termináloch, často v tesnej blízkosti európskych vojenských námorných základní; keďže v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 sa Komisia a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zaviazali preskúmať existujúce právne predpisy EÚ a zaviesť prísnejšie pravidlá vlastníctva a kontroly kritickej dopravnej infraštruktúry;

BC. keďže v uplynulých mesiacoch bolo zaznamenaných viacero prípadov narušenia vzdušného priestoru a neoprávneného vniknutia dronov nad viacerými členskými štátmi EÚ a susednými spojencami NATO vrátane Poľska, pobaltských štátov, Rumunska, Dánska, Švédska, Nemecka, Belgicka a Nórska; keďže viaceré z týchto incidentov boli jednoznačne pripísané ruským vojenským lietadlám a dronom a ďalšie incidenty s neidentifikovanými vzdušnými objektmi vrátane pašeráckych balónov používaných na cezhraničnú nelegálnu činnosť sa naďalej vyšetrujú, ale existuje všeobecné podozrenie, že sú súčasťou toho istého vzorca hybridného zastrašovania a destabilizácie namierených proti Európe;

BD. keďže viacero európskych krajín vrátane Francúzska, Estónska, Nemecka, Poľska, Česka a Nórska nedávno čelilo vážnym kybernetickým útokom a sabotáži, ktoré sa zameriavali na vládne systémy, kritickú infraštruktúru a súkromné podniky a pripisovali sa nepriateľským tretím krajinám vrátane ruských vojenských spravodajských služieb a čínskych subjektov napojených na štát; keďže tieto útoky zdôrazňujú naliehavú potrebu posilniť kolektívnu kybernetickú odolnosť EÚ a jej spôsobilosti stanoviť zodpovednosť za kybernetické útoky;

BE. keďže závislosť EÚ od zahraničných subjektov a technológií vyrobených v zahraničí v kritickej infraštruktúre a dodávateľských reťazcoch naďalej vyvoláva veľké obavy a je jednou z najzraniteľnejších oblastí EÚ; keďže tento jav sa osobitne výrazne prejavuje v technologickom a digitálnom sektore a predstavuje kľúčovú výzvu pre kybernetickú bezpečnosť a európsku strategickú autonómiu;

BF. keďže EÚ je naďalej vo veľkej miere závislá od technológií a finančných služieb USA, čo vystavuje európske údaje a digitálnu infraštruktúru rizikám vyplývajúcim z právnych rámcov USA, ako je zákon o cloude (CLOUD Act), zákon o dohľade nad zahraničnou rozviedkou a vlastenecký zákon (Patriot Act), ktoré orgánom USA udeľujú široký prístup k údajom spoločností USA, a to aj v prípade, že sú uložené v EÚ; keďže Komisia prijala v júli 2023 rámec pre ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, ktorý umožňuje voľný tok osobných údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými za primeraných pravidiel ochrany a poskytuje fyzickým osobám z EÚ mechanizmus na prístup k nezávislému a nestrannému mechanizmu nápravy v súvislosti so zhromažďovaním a využívaním ich údajov spravodajskými agentúrami USA; keďže samotný Microsoft pred francúzskym Senátom pripustil, že nedokáže ochrániť údaje EÚ pred sledovaním zo strany USA;

BG. keďže Španielsko udelilo spoločnosti Huawei zákazku na správu a uchovávanie súdom povolených odpočúvaní, ktoré používajú orgány presadzovania práva aj spravodajské služby; keďže Komisia obmedzila z bezpečnostných dôvodov prístup spoločnosti Huawei k sieťam 5G v celej Európskej únii;

BH. keďže všetky federálne vládne agentúry USA podliehajú požiadavkám Buy American, podľa ktorých sa uprednostňuje nákup výrobkov vyrobených v USA; keďže rámec EÚ pre verejné obstarávanie je odlišný a v niektorých prípadoch môže prispieť k závislosti od výrobkov z krajín mimo EÚ a súvisiacim rizikám pre európske podniky; keďže napriek tomu, že v mnohých prípadoch sú k dispozícii primerané európske alternatívy, Európsky parlament a iné inštitúcie EÚ naďalej nakupujú softvérové a hardvérové výrobky vyrobené mimo Európy;

BI. keďže Komisia 20. januára 2026 predložila revidovaný akt o kybernetickej bezpečnosti, v ktorom navrhuje záväzné požiadavky na riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT v kritickej infraštruktúre systematickým posudzovaním rizík a obmedzení vysokorizikových dodávateľov z krajín, ktoré predstavujú zvýšené bezpečnostné riziká; keďže tento nový rámec presahuje rámec dobrovoľného súboru bezpečnostných nástrojov 5G z roku 2020, pretože navrhuje záväzné povinnosti členských štátov týkajúce sa dodržiavania právnych predpisov; keďže zrevidovaný akt o kybernetickej bezpečnosti by v navrhnutom znení mohol výrazne rozšíriť operačný mandát a rozpočet agentúry ENISA o viac ako 80 %, aby do nich boli zahrnuté koordinácia kybernetických incidentov v reálnom čase, systémy včasného varovania a výmena spravodajských informácií o hrozbách medzi všetkými členskými štátmi;

BJ. keďže akt o digitálnych sieťach, ktorý Komisia navrhla 21. januára 2026, zavádza dohľad na úrovni EÚ nad prideľovaním frekvenčného spektra, a to aj vo vzťahu k poskytovateľom satelitných služieb, pričom stanovuje odňatie práva poskytovať siete a služby v prípadoch, keď poskytovateľ nespĺňa požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT stanovené v navrhnutom znení revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti; keďže okrem inej kritickej infraštruktúry je volebná infraštruktúra čoraz viac závislá od digitálnych sietí a rôznych komunikačných ciest, aby sa predišlo jediným bodom zlyhania;

BK. keďže energia bez fosílnych palív je kľúčovým odrazovým mostíkom pre energetickú suverenitu Európy; keďže podľa analýzy skupiny Wood Mackenzie uverejnenej v roku 2025 deväť z desiatich najväčších svetových dodávateľov solárnych meničov sídlilo v Číne; keďže v solárnych meničoch čínskej výroby používaných v Európe a Spojených štátoch amerických boli objavené skryté komunikačné zariadenia; keďže podľa českého úradu pre kybernetickú bezpečnosť existujú riziká týkajúce sa ochrany údajov a v extrémnych prípadoch aj diaľkovej manipulácie so solárnymi meničmi; keďže solárne elektrárne prepojené decentralizovanou hustou sieťou sú častým terčom kybernetických útokov, a preto si vyžadujú primerané záruky v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

BL. keďže hybridné útoky predstavujú jednoznačnú bezpečnostnú hrozbu, ktorej čelí EÚ a jej členské štáty, a majú významný vplyv na demokraciu; keďže vnútorná bezpečnosť naďalej patrí do pôsobnosti členských štátov, ale cezhraničný, prepojený a viacrozmerný charakter týchto útokov si vyžaduje posilnenú spoluprácu, systematickú výmenu informácií a koordinované konanie na úrovni EÚ, podporené primeraným financovaním; keďže v európskej stratégii vnútornej bezpečnosti z apríla 2025 sa zdôrazňuje, že na určité formy FIMI a dezinformačných činností sa už vzťahuje trestné právo EÚ a že posilnená spolupráca EÚ môže prispieť k účinnejšiemu boju proti tomuto druhu konania; keďže trestnoprávne nástroje môžu prispieť k Európskemu štítu na obranu demokracie, pokiaľ príslušné činnosti predstavujú trestné činy podľa platného práva;

BM. keďže treba upraviť a posilniť mechanizmy justičnej a policajnej spolupráce a nástroje cezhraničnej výmeny informácií vzhľadom na rastúce výzvy, ktoré predstavuje zahraničné zasahovanie do vnútornej bezpečnosti EÚ; keďže nové stratégie vypracované teroristickými a zločineckými organizáciami sa čoraz viac využívajú na riadenie a financovanie operácií zahraničného zasahovania vrátane využívania kryptoaktív a komunikácie rôznymi digitálnymi kanálmi vrátane videohier alebo elektronických obchodov, aby mohli obchádzať sankcie a nezákonne prevádzať peniaze; keďže v dôsledku toho treba poskytnúť orgánom trestného súdnictva a presadzovania práva primeranú odbornú prípravu o moderných vyšetrovacích metódach a technológiách a o celom hodnotovom reťazci manipulácie a zasahovania s cieľom zabezpečiť, aby mohli riadne zhromažďovať, spracúvať, uchovávať a používať dôkazy v trestnom konaní; keďže na prenosy osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, ktoré sú potrebné na účely spolupráce v oblasti polície, trestného súdnictva alebo riadenia hraníc, sa vzťahujú osobitné podmienky podľa práva Únie a malo by k nim dochádzať, len ak možno zabezpečiť integritu a bezpečnosť týchto údajov;

BN. keďže Europol vo svojej najnovšej správe EU-SOCTA, ktorá bola uverejnená v marci 2025, upozorňoval na zapojenie zločineckých organizácií do hybridných útokov vrátane dezinformačných kampaní; keďže v oznámení Komisie o ProtectEU sa uznáva, že Europolu bránia v plnom využití jeho operačného potenciálu pri podpore činností na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti rôzne faktory vrátane nedostatkov v jeho mandáte, pokiaľ ide o nové bezpečnostné hrozby, najmä sabotáže, hybridné hrozby a manipuláciu s informáciami; keďže v spoločnom oznámení o Európskom štíte na obranu demokracie sa oznámilo, že v rámci revízie mandátov Europolu aj Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) sa preskúmajú spôsoby ďalšieho posilnenia úsilia v boji proti FIMI a dezinformačným činnostiam;

BO. keďže Komisia sa zaviazala spustiť reformu, ktorá z Europolu urobí skutočne funkčnú policajnú agentúru; keďže príslušníci orgánov presadzovania práva majú možnosť zblízka sledovať destabilizačné účinky, ktoré môžu mať FIMI a dezinformačné kampane na dotknuté komunity; keďže preto môžu byť kľúčovými partnermi pri ochrane demokratických inštitúcií; keďže právny, profesijný a etický rámec potrebný na plnenie tejto úlohy by mal byť lepšie vymedzený a v celej EÚ viac harmonizovaný;

BP. keďže členské štáty môžu požiadať Eurojust, aby pomáhal vnútroštátnym orgánom pri riešení akéhokoľvek druhu nezákonného konania v rámci ich jurisdikcie; keďže justičná spolupráca sa môže osvedčiť ako obzvlášť náročná pri rozširovaní do nových oblastí trestnej činnosti, čo si vyžaduje modernizáciu súboru právnych nástrojov;

BQ. keďže situácia na vonkajších hraniciach členských štátov s Ruskom a Bieloruskom naďalej vyvoláva obavy z dôvodu pretrvávajúcich hybridných hrozieb; keďže agentúry EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí zohrávajú v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi kľúčovú úlohu pri vytváraní a udržiavaní spoločnej situačnej informovanosti o rizikách súvisiacich s takýmito hrozbami a pri poskytovaní pomoci členským štátom v prvej línii v krízových situáciách; keďže Komisia zaradila posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) medzi svoje hlavné iniciatívy na legislatívne obdobie 2024 – 2029; keďže iné iniciatívy, napríklad Stráž východného krídla, môžu prispieť k posilneniu ochrany vonkajších hraníc a zvýšeniu odolnosti voči hybridným hrozbám;

BR. keďže nadnárodné represie zahŕňajú systematické zastrašovanie a obťažovanie zo strany orgánov tretích krajín alebo ich zástupných aktérov, ktoré sa zameriavajú na novinárov a aktivistov, obhajcov ľudských práv, politických oponentov a členov komunít diaspóry s pobytom v EÚ, ako napríklad v prípade právneho obťažovania ukrajinských novinárov pod vedením Ruska, tureckých a azerbajdžanských pokusov o umlčanie opozície a plánovaných útokov proti bieloruskej diaspóre v Litve; keďže rastúci dohľad nad obhajcami ľudských práv by sa mal považovať za formu nadnárodnej represie; keďže takéto praktiky nielenže narušujú bezpečnosť a základné práva osôb, na ktoré sú zacielené, ale oslabujú aj suverenitu a bezpečnosť EÚ a členských štátov, demokratické slobody a právny štát; keďže obetiam nadnárodných represií v EÚ by sa mala naďalej poskytovať ochrana;

BS. keďže kandidátske krajiny a krajiny v susedstve EÚ, najmä Ukrajina, Moldavsko, Arménsko, Gruzínsko a partneri zo západného Balkánu, sú naďalej akútnym terčom FIMI a hybridných hrozieb; keďže najmä Moldavská republika čelí pretrvávajúcim, koordinovaným a štátom podporovaným dezinformačným kampaniam zameraným na oslabenie demokratických inštitúcií, integrity volieb a jej procesu pristupovania k EÚ; keďže tieto krajiny potrebujú podporu EÚ na budovanie občianskej a inštitucionálnej odolnosti a na boj proti FIMI a hybridným hrozbám, a to aj prostredníctvom mechanizmov finančnej podpory Nástroja pre Ukrajinu, Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán a Nástroja na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko; keďže EÚ by mala zohľadniť spätnú väzbu a skúsenosti týchto krajín, pretože už mnoho rokov čelia ruským hybridným útokom; keďže účinnosť úsilia EÚ o posilnenie inštitucionálnej odolnosti v kandidátskych krajinách závisí od ich ochoty prijať príslušné opatrenia, vykonať potrebné reformy a účinne spolupracovať;

BT. keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine a asertívny geopolitický postoj Číny zintenzívnili používanie dezinformácií, ekonomického nátlaku a strategického vplyvu, pričom sa zameriavajú nielen na EÚ, ale aj na zraniteľné regióny, ako je západný Balkán, krajiny Východného partnerstva a globálny Juh; keďže z rôznych zdrojov vyplýva, že ročný rozpočet Ruska na šírenie dezinformácií a propagandy dosahuje niekoľko miliárd eur; keďže EÚ na dezinformačnú vojnu Ruska nereagovala adekvátnym financovaním ani účinnou stratégiou; keďže voľby a politické udalosti v celej Európe sú dôkazom vytrvalej, cielenej a sofistikovanej komplexnej útočnej hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko s cieľom destabilizovať dôveru v európske politické systémy a inštitúcie a spôsobovať neustále nejasnosti v tom, čo sú fakty a čo nepravdivé informácie; keďže takáto vojna si vyžaduje primeranú reakciu a prechod od čisto obrannej stratégie na útočnú;

BU. keďže útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj jeho rozsiahlejšiu hybridnú vojnu proti Európe a zasahovanie do demokratických procesov iných krajín umožňuje a ospravedlňuje nacionalistická imperialistická ideológia rušizmu a je súčasťou širšej stratégie zameranej proti Západu a jeho záujmom a hodnotám vrátane medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, právneho štátu, demokracie, ľudských práv a spoločnej bezpečnosti; keďže Európsky parlament odsúdil ideológiu, politiky a postupy súčasného ruského režimu ako nezlučiteľné s medzinárodným právom a hodnotami EÚ;

BV. keďže Rusko použilo viacvrstvovú hybridnú kampaň zasahovania, aby narušilo voľby v Moldavsku v rokoch 2024 a 2025, pričom kombinovalo dezinformácie, finančnú manipuláciu, kybernetické útoky a siete zástupných aktérov; keďže Rusko masívne investovalo do týchto pokusov, ktoré boli neúspešné vďaka účinnosti obranných politík Moldavska a podpore, ktorú poskytuje EÚ; keďže 24. apríla 2023 bola zriadená partnerská misia EÚ (EUPM) v Moldavskej republike s jednoznačným cieľom podporovať moldavské orgány v boji proti FIMI;

BW. keďže 7. júna 2026 sa v Arménsku konali parlamentné voľby po období intenzívnejšieho zasahovania Ruska, a to aj prostredníctvom určitých náboženských aktérov a medzinárodnej diaspóry s cieľom oslabiť arménske demokratické inštitúcie, zmariť mierové rozhovory s Azerbajdžanom a opätovne potvrdiť ruský vplyv; keďže podľa výročnej správy Arménska z roku 2026 o vonkajších bezpečnostných rizikách zahraničné subjekty mobilizujú svojich agentov v Arménsku;

BX. keďže Srbsko sa stalo kľúčovým centrom dezinformácií a zástupným aktérom ruských a v menšej miere aj čínskych vplyvových operácií; keďže podľa rozhodnutí súdov v Moldavsku v roku 2024 sa v Srbsku a bosnianskej Republike srbskej konal výcvikový tábor militantov napojených na Rusko, ktorí naverbovali a vycvičili provokatérov na vyvolanie masových nepokojov počas volieb a referenda v Moldavsku; keďže srbská kybernetická infraštruktúra bola použitá na spustenie sofistikovaných útokov cieleného neoprávneného získavania údajov, pričom sa vydávala za Belehradskú bezpečnostnú konferenciu a zamerala na úradníkov a diplomatov EÚ a NATO; keďže Srbsko sa stalo bezpečným útočiskom ruských špiónov a oligarchov, ktorí sledujú predstaviteľov ruskej opozície a hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť sankciám; keďže boli zatknutí občania Srbska údajne napojení na Rusko za nenávistné činy vo Francúzsku a v Nemecku vrátane poškodzovania židovských pamiatok s cieľom zasiať etnické a náboženské nezhody;

BY. keďže znepokojujúce zníženie podpory medzinárodnej demokracie zo strany USA, prejavujúce sa aj odstúpením od kľúčových multilaterálnych a medzinárodných rámcov, spôsobilo výrazný globálny nedostatok finančných prostriedkov na boj proti dezinformáciám a autoritárskemu vplyvu;

BZ. keďže stratégia národnej bezpečnosti a stratégia národnej obrany USA odrážajú zmenu v dlhodobej zahraničnej politike USA, ktorá sa okrem iných ukazovateľov vyznačuje výslovným zameraním záujmov USA na západnú pologuľu a zľahčovaním hrozby, ktorú predstavujú Rusko a Čína; keďže stratégia národnej bezpečnosti obsahuje aj kritické zmienky o údajných nedostatkoch demokracie v niektorých členských štátoch EÚ a oznamuje opatrenia podobné zahraničnému zasahovaniu; keďže táto stratégia výrazne formuje globálny vývoj, najmä pokiaľ ide o hospodársky nacionalizmus a strategické záujmy, pričom vykazuje výraznejšie transakčný prístup k tradičným spojencom a spochybňuje tak zásady, o ktoré sa zahraničná politika USA opiera už desaťročia;

CA. keďže Čína využíva v porovnaní s inými subjektmi sofistikovanejšie metódy na získanie vplyvu v EÚ vrátane spolupráce s politickými elitami, lákania bývalých úradníkov na lukratívne pracovné miesta, budovania rozsiahlych sietí študentov, výskumníkov a prevádzkovateľov podnikov, ktorí potom presadzujú pročínske naratívy a politiky; keďže tieto metódy sa vzťahujú aj na koordinovanú manipuláciu s informáciami a dezinformačné činnosti v tretích krajinách, o čom svedčia správy dvojstrannej komisie USA o tom, že Čína viedla dezinformačnú kampaň, aby zdiskreditovala francúzske stíhačky Rafale, ktoré použila India proti čínskym zbraniam v konflikte medzi Indiou a Pakistanom v roku 2025;

CB. keďže medzinárodné iniciatívy vrátane iniciatív OSN, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Rady Európy, podobne zmýšľajúcich krajín vo východnej Ázii vrátane Japonska, Južnej Kórey a Taiwanu a skupiny G7 začali načrtávať zásady a rámce na ochranu integrity informácií, ktoré sú zakotvené v demokratických hodnotách, pluralite médií a ľudských právach;

CC. keďže kampane FIMI môžu pochádzať aj od subjektov v rámci EÚ vrátane členských štátov; keďže dôveryhodnosť demokratických inštitúcií závisí aj od toho, či sa ich príslušné vlády zdržia šírenia nepresných, zavádzajúcich alebo politicky zneužívaných informácií, najmä počas prírodných katastrof, núdzových situácií v oblasti zdravia a humanitárnych kríz; keďže prijatie platených funkcií alebo poradných úloh bývalými vysokopostavenými úradníkmi členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ alebo iných foriem spolupráce s autoritárskymi režimami tretích krajín alebo ich štátom ovládanými podnikmi môže ohroziť dôveryhodnosť EÚ a nezávislosť jej rozhodovacieho procesu;

CD. keďže fenomén manipulácie s informáciami a zasahovania v domácom kontexte, ako aj jeho vplyv by sa mal ďalej skúmať a chápať, najmä jeho interakcia s FIMI; keďže predložené opatrenia na boj proti FIMI prispievajú aj k zvýšeniu celkovej odolnosti spoločnosti v domácom kontexte, najmä pokiaľ ide o zlepšenie situačnej informovanosti, zvýšenie transparentnosti a plurality a posilnenie úrovne mediálnej a digitálnej gramotnosti a gramotnosti v oblasti AI vo všetkých vekových skupinách; keďže účinné narúšanie a potláčanie aktivít zameraných na manipuláciu s informáciami si vyžaduje celospoločenský prístup naprieč sektormi;

CE. keďže odporúčania Komisie o inkluzívnych a odolných volebných procesoch v Únii, ktoré boli uverejnené v decembri 2023, ešte neboli v plnej miere vykonané vo všetkých členských štátoch vrátane ustanovení zameraných na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi počas volebných procesov a pred nimi vytvorením vnútroštátnych volebných sietí;

CF. keďže FIMI v kontexte volieb často prebiehajú podľa toho istého vzorca vrátane úsilia o diskreditáciu kandidátov alebo politických aktérov, narúšajú dôveru vo volebné procesy a využívajú rozpory v spoločnosti; keďže úsilie o zabezpečenie integrity volieb musí vychádzať z holistického prístupu;

CG. keďže ECNE zohráva v posledných rokoch čoraz dôležitejšiu úlohu, ale v súčasnosti jej chýbajú zdroje a kapacity, aby sa jej činnosť posunula na vyššiu úroveň;

CH. keďže na zasadnutia ECNE sú pozývané kandidátske krajiny; keďže okrem tejto účasti stále existuje významný potenciál na ďalšie posilnenie spolupráce s týmito krajinami v rámci činností ECNE, na vzájomné učenie zo skúseností iných v prípade hrozieb a na výmenu najlepších postupov v boji proti týmto hrozbám;

CI. keďže je jednoznačne potrebné posilniť ochranu volebnej infraštruktúry a infraštruktúry národných politických strán, ktoré sa tiež stali terčom kybernetických útokov a iných foriem operácií FIMI, v neposlednom rade aj vzhľadom na rozsiahle kybernetické útoky zamerané na rumunské volebné orgány na jeseň 2024; keďže už vo výročnej správe agentúry ENISA za rok 2019 sa odporúčalo klasifikovať volebné systémy, procesy a infraštruktúry ako kritickú infraštruktúru s cieľom zaviesť potrebné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

CJ. keďže z viacerých správ a vyšetrovaní vrátane zistení týkajúcich sa kampaní typu Doppelgänger, ktoré sa vydávajú za etablované médiá, vyplýva, že Rusko pravdepodobne zasahovalo do nemeckých spolkových volieb v roku 2025 a zameriavalo sa pritom na proeurópske politické strany; keďže je tiež možné, že do zasahovania v súvislosti s tým istým volebným procesom v rámci širšieho vzorca zasahovania pozorovaného vo viacerých európskych krajinách sa zapojili aj aktéri z iných tretích krajín;

CK. keďže skryté financovanie politických strán a hnutí v EÚ krajinami mimo EÚ, o čom svedčia existujúce zdokumentované prípady zahraničného zasahovania autoritárskych režimov prostredníctvom priameho alebo nepriameho financovania politických strán, nadácií alebo pridružených mediálnych organizácií, predstavuje hrozbu pre demokratickú odolnosť, integritu volieb a legitimitu demokratického procesu;

CL. keďže Parlament sa stal terčom špionáže a zahraničného zasahovania vrátane odsúdenia asistenta bývalého poslanca Európskeho parlamentu (EP) Maximiliana Kraha, člena organizácie Alternative für Deutschland (AfD), za špionáž v službách Číny; keďže poslanci EP a ich zamestnanci majú prístup k citlivým informáciám a dokumentom v Parlamente;

CM. keďže nezávislosť súdnictva je nevyhnutnou štrukturálnou súčasťou integrity volieb; keďže integrita volieb závisí od existencie dostupných a účinných prostriedkov nápravy proti porušovaniu volebných práv a postupov, ktoré sú izolované od politických tlakov a nátlaku výkonnej moci;

CN. keďže od roku 2022 EÚ uložila v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine celkovo 20 balíkov rozsiahlych a bezprecedentných sankcií; keďže uvedené sankcie sú zamerané na značné zvýšenie tlaku na ruské vojnové hospodárstvo, konkrétne na kľúčové odvetvia, ako je energetika, financie a obranný priemysel, osobitné hospodárske zóny, na tých, ktorí útočnú vojnu podporujú, a tých, ktorí z nej profitujú, a ukončenie závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív z Ruska; keďže EÚ prijala sankcie aj voči Bielorusku, Iránu a Severnej Kórei v reakcii na ich podporu Ruska v rámci vojenskej agresie voči Ukrajine; keďže účinnosť takýchto opatrení by sa mala posilniť a mali by sa odstrániť medzery umožňujúce ich obchádzanie;

CO. keďže od 8. októbra 2024 sa rámec sankcií EÚ rozšíril, aby umožnil zamerať sa na širokú škálu hybridných činností vykonávaných Ruskom vrátane oslabovania volebných procesov a fungovania demokratických inštitúcií, hrozieb a sabotáže namierených proti hospodárskym činnostiam, službám vo verejnom záujme a kritickej infraštruktúre, používania koordinovaných dezinformácií a zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, škodlivých kybernetických činností, zneužívania migrácie a iných destabilizačných činností; keďže tento rámec už viedol k sankcionovaniu desiatok fyzických osôb a subjektov vrátane ruských oligarchov, propagandistov, agentov vojenskej rozviedky, médií a mediálnych spoločností za šírenie prokremeľských naratívov, sabotáž a narúšanie demokratických procesov; keďže tento sankčný režim teraz umožňuje EÚ zahrnúť doň zmrazenie aktív, zákazy cestovania a pozastavenie vysielacích licencií a zakázať finančné transakcie a transakcie s kryptoaktívami spojené s hybridnými aktivitami;

CP. keďže moskovský režim proti cudzím štátnym príslušníkom nachádzajúcim sa v zahraničí, ktorí sú obvinení z kritiky jeho politík alebo zo vzdorovania jeho vplyvu, bežne používa odvetné opatrenia vrátane zatýkacích rozkazov a konaní v neprítomnosti; keďže 28. decembra 2024 ruská vláda oznámila, že výrazne rozšírila čiernu listinu občanov a úradníkov EÚ vrátane zástupcov inštitúcií EÚ, vlád štátov, orgánov presadzovania práva a obchodných organizácií; keďže cieľom tejto čiernej listiny zameranej na tých, ktorí presadzujú demokratické hodnoty a sú proti ruskej agresii na Ukrajine, je zastrašovať a umlčovať hlasy netransparentnými a svojvoľnými obmedzeniami a nepravdivými právnymi obvineniami, často bez akéhokoľvek formálneho oznámenia, odôvodnenia alebo práva na odvolanie; keďže tento nátlak prebieha vždy rovnako a postupne sa stupňuje, začína sa administratívnym vyhostením, pokračuje online obťažovaním a vrcholí fyzickými hrozbami, sledovaním, zastrašovaním rodinných príslušníkov alebo dokonca násilnými útokmi; keďže samotná hrozba zaradenia na čiernu listinu môže viesť úradníkov EÚ k preventívnej autocenzúre a k tomu, že nezaujímajú politické stanoviská; keďže moskovský režim si zároveň vedie zoznamy ruských občanov žijúcich mimo Ruska ako prostriedok nadnárodných represií;

CQ. keďže ruská čierna listina by sa mala uznať za nástroj hybridnej vojny a zahraničného nátlaku; keďže primeraná reakcia EÚ by mala zahŕňať posilnenú výmenu spravodajských informácií, ako aj cielené sankcie, ako je zmrazenie aktív a zákaz cestovania zahraničných úradníkov, manipulátorov a finančných sprostredkovateľov, ktorí sú zodpovední za nátlakové praktiky a narušenie finančných a logistických sietí umožňujúcich tieto operácie vrátane kanálov kryptomien;

CR. keďže EÚ prijala nástroj proti nátlaku s cieľom chrániť seba a svoje členské štáty pred hospodárskym nátlakom tretích krajín;

CS. keďže hybridné hrozby, zahraničné zasahovanie a dezinformačné kampane prerástli do komplexných, celoplošných a medzisektorových kríz so škodlivým vplyvom na bezpečnosť a ochranu, blahobyt občanov, fungovanie spoločnosti, inštitúcií a hospodárstva ako celku, čo predstavuje kľúčovú výzvu pre vnútorné záležitosti EÚ a destabilizuje demokratické inštitúcie vo všetkých členských štátoch, ako aj ohrozuje budúcnosť celej Európy, čo možno pozorovať počas celej ruskej agresie voči Ukrajine;

CT. keďže účinná civilná a obranná pripravenosť si vyžaduje komplexný, celospoločenský, celovládny prístup zohľadňujúci všetky riziká, ktorý uľahčuje spoluprácu a interakciu štátnych orgánov členských štátov s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ, ako aj s podnikmi, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a jednotlivými občanmi; keďže Európsky štít na obranu demokracie je jedinečnou príležitosťou na zavedenie tohto prístupu; keďže toto úsilie musia sprevádzať dlhodobé investície, ktoré realisticky zodpovedajú rozsahu výzvy, ako aj účinné koordinované využívanie finančných prostriedkov, strategické predvídanie a začlenenie odolnosti do tvorby politiky, rozvoja infraštruktúry, vzdelávacích systémov a dodávateľských reťazcov; keďže iniciatívy EÚ v oblasti obrany a pripravenosti by sa mali zosúladiť a fungovať synergicky;

CU. keďže posilnenie postavenia občanov vedomosťami, vzdelávaním, mediálnou a digitálnou gramotnosťou, kritickým myslením a prístupom k spoľahlivým informáciám je kľúčom k spoločenskej odolnosti, čím sa zabezpečí, aby všetci občania mohli predvídať riziká, rozpoznať manipuláciu, primerane reagovať v núdzových situáciách a aktívne prispievať ku kolektívnej odolnosti demokratických spoločností; keďže terestriálne rozhlasové vysielanie existuje v celej EÚ a poskytuje spoľahlivý a stabilný prostriedok na informovanie občanov v prípade človekom spôsobených alebo prírodných katastrof, najmä výpadkov internetu a iných komunikačných nástrojov; keďže pripravenosť musí zahŕňať praktické nástroje, ako je napríklad aplikácia krízového varovania v celej EÚ, brožúra o pripravenosti domácností a rozsiahle informačné kampane na podporu sebestačnosti a pripravenosti ľudí v každom veku a zo všetkých sociálnych skupín na krízu;

CV. keďže civilno-vojenská spolupráca, spôsobilosti s dvojakým použitím a integrácia pripravenosti do vzdelávacích programov spolu s praktickými zručnosťami a znalosťami v oblasti civilnej obrany sú nevyhnutné na zvýšenie obrannej pripravenosti cielenou odbornou prípravou nielen pracovníkov v kritických odvetviach, ako sú hasiči, zdravotnícki pracovníci a štátni úradníci, ale aj predstaviteľov občianskej spoločnosti a širokej verejnosti; keďže treba podporovať občiansku zodpovednosť, informovanosť o hrozbách a pochopenie úlohy občanov pri zaisťovaní bezpečnosti;

CW. keďže technologická suverenita a bezpečné digitálne ekosystémy vrátane projektov, ako je IRIS² a európsky systém krízovej komunikácie, sú kľúčom k udržaniu kontroly nad základnými komunikačnými kanálmi a posilneniu kritickej infraštruktúry; keďže európske telekomunikačné spoločnosti sa stali terčmi kybernetickej špionáže, čo potvrdzujú nedávne príklady pripisované skupine Salt Typhoon napojenej na Čínu; keďže odvetvie telekomunikácií ako základný kameň týchto ekosystémov si vyžaduje spoľahlivé opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odolnosti, aby zostalo bezpečné a funkčné;

CX. keďže pripravenosť závisí od bezproblémovej spolupráce medzi inštitúciami a agentúrami EÚ, členskými štátmi a podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, ktorá sa opiera o spoločné cvičenia a odborná príprava, spoločné platformy situačnej informovanosti a rýchlu výmenu informácií; keďže Taiwan, hlavný partner z hľadiska situačnej informovanosti, organizuje rozsiahle cvičenia civilnej obrany a odolnosti, ktorými dopĺňa svoje vojenské cvičenia zamerané na boj proti čoraz častejším vojnovým taktikám, ktoré Čína uplatňuje v šedej zóne; keďže celospoločenský prístup a najlepšie postupy Taiwanu môžu prispieť k rozvoju koncepcie pripravenosti v EÚ a posilneniu spoločnej situačnej informovanosti, kapacít včasného varovania a celkovej účinnosti Európskeho štítu na obranu demokracie;

CY. keďže budovanie dôveryhodnej odolnosti a dosiahnutie dostatočnej úrovne civilnej a obrannej pripravenosti si vyžadujú rozsiahle investície, posilnenie technologickej a priemyselnej základne Európy a zníženie strategických závislostí, najmä v digitálnej oblasti; keďže toto úsilie si vyžaduje preskúmanie nových cielených mechanizmov financovania;

Úvod

1. víta spoločné oznámenie o Európskom štíte na obranu demokracie a pokračujúce úsilie nadviazať na prácu, ktorá sa už vykonala v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu a balíka opatrení v oblasti obrany demokracie; zastáva názor, že hlavným poslaním Európskeho štítu na obranu demokracie by malo byť chrániť európsku demokraciu v stále sa meniacom prostredí hrozieb a v konečnom dôsledku prispievať k ochrane hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ; zastáva názor, že opatrenia uvedené v oznámení úplne neodrážajú úroveň ambícií, prognóz a požadovaných kapacít a mali by sa časom ďalej rozvíjať a postupne posilňovať s cieľom zabezpečiť účinné zavedenie spoľahlivých a záväzných opatrení na ochranu demokracie v súlade s rozsahom identifikovaných výziev a pri súčasnom rešpektovaní rozdelenia právomocí EÚ na základe zmlúv; zdôrazňuje, že mäkké politické opatrenia často nestačia, ak sú demokratické hodnoty zámerne oslabované, a že boj proti zahraničnému zasahovaniu, hybridným hrozbám a dezinformáciám si vyžaduje ambicióznosť a rázne opatrenia; zastáva názor, že dôveryhodnosť Európskeho štítu na obranu demokracie závisí aj od vôle a odhodlania presadzovať existujúce právne predpisy EÚ, ktoré sú relevantné pre obranu demokracie; okrem toho pripomína, že pri obrane ostáva zraniteľnou stránkou fragmentácia EÚ;

2. so znepokojením si všíma čoraz zložitejšiu a vyvíjajúcu sa panorámu hrozieb, ktoré ohrozujú demokratické procesy a inštitúcie v EÚ a jej členských štátoch a pre ktorú sú typické FIMI, hybridné útoky a dezinformačné kampane vedené škodlivými subjektmi z tretích krajín a ich zástupnými aktérmi v EÚ; zdôrazňuje, že hybridná vojna presahuje rámec samotných kybernetických alebo informačných útokov a zahŕňa hospodársky, technologický a spoločenský rozmer strategickej konfrontácie; zdôrazňuje, že s touto skutočnosťou sa stretávajú mnohí podobne zmýšľajúci partneri EÚ v jej susedstve a na celom svete;

3. zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť a dôvera vo verejné inštitúcie predstavujú základné kamene demokratickej odolnosti; podčiarkuje, že nedostatky v oblasti právneho štátu, najmä v oblastiach, ako je nezávislosť súdnictva, pluralita médií a účinnosť protikorupčných rámcov, môžu oslabiť dôveru verejnosti a že ich môžu zneužiť vnútorní aj vonkajší aktéri na oslabovanie demokratického konsenzu a prehlbovanie polarizácie spoločnosti; upozorňuje, že je potrebný komplexný prístup zameraný na riešenie obáv týkajúcich sa právneho štátu a posilnenie sociálnej súdržnosti, demokratickej legitimity a dôvery spoločnosti v celej EÚ a jej členských štátoch; ďalej pripomína, že posilnenie právneho štátu v kandidátskych krajinách je kľúčom k podpore ich zosúladenia s hodnotami EÚ a k posilneniu celkovej európskej demokratickej odolnosti;

4. považuje Rusko za hlavnú vonkajšiu hrozbu pre bezpečnosť a demokratickú integritu Európy a opakuje svoj názor, že Rusko je štát podporujúci terorizmus; zdôrazňuje potrebu komplexnej a prezieravej stratégie na ochranu európskej demokracie;

5. trvá na tom, že kľúčové politické priority uvedené v iniciatíve Európsky štít na obranu demokracie – vrátane boja proti FIMI a hybridným hrozbám, posilnenia odolnosti volebných systémov, zvýšenia kybernetickej bezpečnosti, podpory občianskej spoločnosti a podpory nezávislých médií a investigatívnej žurnalistiky – musia byť v nadchádzajúcom VFR dostatočne financované; zdôrazňuje, že investície do demokratickej odolnosti majú zásadný význam pre bezpečnosť, zvrchovanosť a prosperitu EÚ; vyjadruje podporu záväzku Komisie začleniť demokratickú odolnosť do všetkých programov financovania EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby sa do obranných iniciatív EÚ začlenili rôzne aspekty hybridnej obrany; zdôrazňuje však, že na účinné využívanie zdrojov EÚ a vnútroštátnych zdrojov a zabránenie plytvaniu alebo roztrieštenému financovaniu sú potrebné jasné ciele s merateľnými opatreniami a výsledkami;

Európske centrum pre odolnosť demokracie

6. víta návrh Komisie na zriadenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie (ďalej len „centrum“) ako nevyhnutný a logický krok k posilnenej koordinácii úsilia s cieľom čeliť vyvíjajúcim sa spoločným hrozbám, najmä FIMI a dezinformáciám; berie na vedomie jeho prístup postupného zavádzania funkcií a operácií vrátane postupného zvyšovania účasti členských štátov; víta ubezpečenie Komisie, že už pracuje na zriadení centra pod vedením komisára pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa s jasným cieľom zabezpečiť jeho plné fungovanie v priebehu roka 2026; konštatuje však nedostatočnú jasnosť, pokiaľ ide o harmonogram a konkrétne míľniky postupného zavádzania centra, keďže zmienka „postupného“ rozvíjania založeného na dobrovoľnej účasti členských štátov neposkytuje dostatočnú predvídateľnosť, zodpovednosť ani prevádzkovú istotu; víta záväzok Komisie pravidelne aktualizovať a zapájať Európsky parlament do procesu realizácie Európskeho štítu na obranu demokracie a centra;

7. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že centru v znení stanovenom v návrhu chýba jasný mandát a splnomocnenie právnym aktom, ako aj vyčlenené rozpočtové prostriedky a ľudské zdroje, konkrétna štruktúra riadenia a harmonogram; konštatuje, že v spoločnom oznámení o Európskom štíte na obranu demokracie sa centrum výslovne nespája so žiadnym z opatrení, ktoré sú v ňom uvedené a ktoré zostávajú v rôznych administratívnych rámcoch Komisie a ESVČ; zdôrazňuje, že centrum by malo priniesť pridanú hodnotu nad rámec existujúcich štruktúr a nemalo by sa stať ďalším centrom, sieťou, platformou alebo rámcom, čím by sa ešte znížila schopnosť EÚ efektívne využívať celé spektrum nástrojov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, a to zdvojovaním práce, zvyšovaním inštitucionálnej nejednoznačnosti, prehlbovaním fragmentácie a napínaním rozpočtov; je presvedčený, že centrum by malo slúžiť ako agregátor a konsolidátor existujúcich opatrení na úrovni EÚ tak, že bude pomáhať s vnútroštátnymi opatreniami, bude ich rozširovať, dopĺňať a, ak je to realizovateľné, koordinovať;

8. víta, že v spoločnom oznámení sú podrobne zmapované existujúce rámce, štruktúry, nástroje, iniciatívy a programy na boj proti FIMI a dezinformáciám a odolnosti proti nim, ako aj zoznam opatrení, ktoré sa Komisia a ESVČ zaviazali prijať; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli jasný harmonogram ich postupného zavádzania a integrácie do centra a ako termín tejto integrácie stanovili koniec roka 2026; žiada, aby integrácia zahŕňala operačnú zodpovednosť za posilnený systém včasného varovania, ktorý bude schopný riešiť manipuláciu s informáciami v reálnom čase, zavedenie a prevádzku jednotnej spravodajskej databázy o FIMI, čím sa ďalej rozvinie zdroj EUvsDisinfo, a to napríklad aj mapovaním platforiem používaných na šírenie FIMI a dezinformácií, ECNE a pracovnej skupiny Komisie pre oblasť dezinformácií a strategickej komunikácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že centrum bude schopné posudzovať koordinované útoky na integritu informácií; zdôrazňuje, že centrum musí byť vybavené na sledovanie, monitorovanie a reagovanie na zahraničné zasahovanie a hybridné hrozby a zároveň musí zabezpečovať, aby všetky pridružené organizácie zostali nezávislé, najmä od veľkých technologických spoločností;

9. víta, že Komisia uznáva potrebu zapojiť členské štáty a Parlament do diskusie o mandáte, štruktúre a pracovných metódach centra, a vyzýva Komisiu, aby v ďalšom kroku navrhla právny akt na zriadenie centra ako štrukturálne nezávislého subjektu EÚ s jasným inštitucionálnym štatútom a postavením, riadiacou štruktúrou a mechanizmami parlamentného dohľadu; zdôrazňuje, že inštitucionálna zrozumiteľnosť je nevyhnutná na to, aby centrum mohlo konať rozhodne a zároveň niesť zodpovednosť; domnieva sa, že zriadenie centra ako trvalej štruktúry právnym aktom by predstavovalo kvalitatívny posun od roztrieštenej koordinácie smerom k integrovanejšej, operatívnej a strategickej kapacite na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržných a včasných opatrení v celej EÚ vzhľadom na rýchlo sa meniacu realitu by mal existovať ambiciózny harmonogram zriadenia centra právnym aktom;

10. žiada, aby do riadenia centra boli zapojení zástupcovia každého členského štátu; konštatuje, že dobrovoľný charakter účasti členských štátov, ako sa navrhuje v oznámení Komisie, predstavuje riziko zachovania neefektívnej a roztrieštenej štruktúry s rôznymi úrovňami ochrany a reakcií na spoločné hrozby, ktorým čelí celá EÚ; konštatuje, že nedostatočné riadenie so zastúpením zo všetkých členských štátov predstavuje riziko, že by vznikla architektúra, ktorá funguje na základe najnižšieho spoločného menovateľa;

11. zdôrazňuje, že posilnené opatrenia na úrovni EÚ na ochranu demokracie musí sprevádzať silný demokratický dohľad; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o činnostiach centra vrátane jeho rozpočtových, operačných a strategických rozmerov; zdôrazňuje, že do riadenia centra by mali byť zapojení zástupcovia Európskeho parlamentu, čím by sa posilnila jeho demokratická legitimita;

12. vyzýva Komisiu, aby centru udelila jasný mandát, rozhodovacie mechanizmy a právomoc konať a umožnila mu tak fungovať ako nezávislé centrum excelentnosti na odhaľovanie a analýzu FIMI dezinformačných operácií a boja proti nim, ako platforma na budovanie spôsobilostí, ktorá prispeje k spoločnému vymedzeniu pojmov, zavedeniu štandardov, odbornej prípravy a technických nástrojov v celej EÚ, a ako operačná základňa, ktorá analýzy hrozieb a včasné varovania prevádza na konkrétne včasné operačné výstupy založené na dôkazoch a poskytuje v reálnom čase koordináciu technickej podpory v boji proti aktívnym kampaniam manipulácie s informáciami v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými orgánmi EÚ; zdôrazňuje potrebu, že centrum musí mať schopnosť rýchlo konať v krízových situáciách, najmä v období pred voľbami a počas nich, s cieľom pretaviť situačnú informovanosť na účinné opatrenia; poznamenáva, že taktiky zasahovania škodlivých subjektov sa budú časom vyvíjať spolu s technologickým pokrokom a mandát centra by mal umožňovať flexibilitu, aby mohlo riešiť nové výzvy; zdôrazňuje, že centrum musí mať stabilný multidisciplinárny personál vrátane analytikov v oblasti FIMI, expertov v oblasti spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT), odborníkov na kybernetickú bezpečnosť a finančné sledovanie a musí byť oprávnené koordinovať cezhraničné pracovné skupiny s príslušnými orgánmi členských štátov;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že analytická a monitorovacia kapacita centra bude formálne štruktúrovaná ako zdroj nezávislých odborných vstupov do procesov posudzovania systémových rizík stanovených v akte o digitálnych službách, a to aj s koordinátormi digitálnych služieb v každom členskom štáte, a podľa aktu o slobode médií, nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy a aktu o umelej inteligencii, a to okrem iného spoluprácou pri získavaní, uchovávaní a analýze dôkazov súvisiacich s FIMI a dezinformáciami, ktoré priamo prispievajú k opatreniam na presadzovanie právnych predpisov, a poskytovaním včasných správ o spravodajských informáciách o hrozbách, analýz vzorcov FIMI a ukazovateľov rizík pre demokraciu; zdôrazňuje, že úloha centra v týchto procesoch musí zostať poradná a analytická, aby sa zachovala nezávislosť regulačného rozhodovania; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď činnosti FIMI a dezinformačné činnosti narúšajú právo EÚ, by koordinačná úloha centra mala zabezpečiť priame prepojenie na orgány, ktoré majú právomoc začať vyšetrovania a súdne konania; žiada, aby sa relevantné zistenia o systémových nedostatkoch alebo opakujúcej sa zraniteľnosti náležite zohľadnili a premietli vo výročnej správe Komisie o právnom štáte v osobitných pododdieloch, ktoré sa zaoberajú dezinformáciami a integritou médií v rámci piliera plurality a slobody médií a zaoberajú sa integritou volieb a zárukami proti neprimeranému vplyvu v rámci piliera bŕzd a protiváh; konštatuje, že centrum by mohlo prispieť aj k odbornej príprave koordinátorov digitálnych služieb a zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre reguláciu médií na tému FIMI a dezinformácií;

14. víta koncepciu platformy zainteresovaných strán; konštatuje však, že jej účel, štruktúra a pridaná hodnota ešte stále nie sú dostatočne vymedzené, a to ani vo vzťahu k existujúcim sieťam a iniciatívam; uznáva pridanú hodnotu príspevku občianskej spoločnosti k rozvoju mandátu centra; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že koordinácia centra bude zahŕňať existujúce úsilie občianskej spoločnosti a akademickej obce prostredníctvom navrhovanej platformy; trvá na tom, že centrum musí poskytovať aj príležitosti na cezhraničné kontakty medzi vládami a rôznymi zainteresovanými stranami a ich vzájomné učenie;

15. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mandát centra bude zahŕňať zodpovednosť za ochranu integrity demokratických procesov na úrovni EÚ; opätovne potvrdzuje, že operačné štruktúry členských štátov predstavujú prvú líniu obrany; zdôrazňuje však, že ich hlavná zodpovednosť nevyčerpáva legitímne záujmy EÚ v oblasti boja proti FIMI a dezinformáciám a posilnenia integrity volieb; konštatuje, že koordinované kampane zamerané na manipuláciu s informáciami sú často zamerané na informačný priestor EÚ ako celok, čo odôvodňuje vytvorenie špecializovanej operačnej kapacity na úrovni EÚ na ochranu demokratických procesov presahujúcich čisto vnútroštátne kontexty; vyzýva Komisiu, aby objasnila, že centrum musí slúžiť dvojakým a vzájomne sa dopĺňajúcim cieľom, a to na koordináciu činností členských štátov v tejto oblasti a posilnenie ich operačnej kapacity a ochranu demokratických záujmov EÚ; zdôrazňuje, že pracovné metódy a využívanie údajov musia byť plne interoperabilné medzi existujúcimi štruktúrami EÚ a vnútroštátnymi štruktúrami; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu spoločných metodík pre otvorené zdroje a účinnej spolupráce v rámci sietí subjektov vrátane výskumných pracovníkov v oblasti OSINT, novinárov, komunikátorov a tvorcov politík;

16. vyzýva uvedené členské štáty, ktoré nemajú špecializované operačné štruktúry, aby s podporou centra zriadili alebo podstatne posilnili špecializované vnútroštátne inštitúcie na odhaľovanie FIMI a dezinformácií a na reakciu na ne; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán a postup hodnotenia rozvoja kapacít členských štátov; zdôrazňuje, že takýto proces by poskytol základ pre postupné zvyšovanie úrovne ambícií centra;

17. vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť splnomocnenia centra na spravovanie vyhradených finančných prostriedkov EÚ v súčasnom VFR, budúcich VFR a príslušných programoch EÚ vždy, keď sa týkajú boja proti FIMI, posilnenia demokratickej odolnosti a podpory integrity informácií; vyzýva Komisiu, aby sa vyhla programovaniu, ktoré rozptyľuje a roztriešťuje úsilie alebo vytvára neudržateľné dočasné iniciatívy malého rozsahu, ale aby sa zamerala na koordinované strategické škálovateľné úsilie, ktoré je udržateľné pre všetky zapojené subjekty;

18. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné a predvídateľné financovanie centra a jeho činností vrátane dostatočného počtu zamestnancov a finančných zdrojov v budúcom VFR a aby na činnosť centra vyčlenila osobitný riadok v rozpočte EÚ s jasným oddelením operačného financovania od všeobecných nákladov na koordináciu; ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné ľudské zdroje a preklenovacie financovanie z existujúcich rozpočtov s cieľom umožniť prípravné práce pred VFR na roky 2028 – 2034;

19. vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť vytvorenia mechanizmu financovania, ktorý by doplnil vyhradený rozpočtový riadok na činnosť centra; zastáva názor, že do tohto mechanizmu by mali prispievať aj veľkí poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorých činnosti predstavujú systémové riziko pre demokratickú integritu; zdôrazňuje, že každý takýto mechanizmus musí byť sprevádzaný čo najprísnejšími zárukami nezávislosti a úplnou absenciou konfliktu záujmov;

Digitálna odolnosť

20. vyzýva na úplné vykonávanie a účinné presadzovanie celého acquis EÚ v digitálnej oblasti vrátane kľúčových právnych predpisov, ako sú akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch, nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy, akt o AI a akt o slobode médií, vo všetkých členských štátoch a pri plnom dodržiavaní základných práv; zdôrazňuje, že dôsledné, konzistentné, systematické a včasné presadzovanie je základným pilierom európskej digitálnej suverenity a odrádzania a musí byť predpokladom fungovania na jednotnom trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o presadzovaní a uplatňovaní práva EÚ, najmä aktu o digitálnych službách, predchádzala neprimeraným oneskoreniam vo vyšetrovaniach a ukladala prísne sankcie za pretrvávajúce porušovanie zo strany veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov; zastáva názor, že ďalšie uplatňovanie právnych predpisov v digitálnej oblasti by sa malo viac zamerať na boj proti FIMI a dezinformáciám online, zabezpečenie integrity informácií a ochranu demokratickej diskusie počas volieb aj mimo nich;

21. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že odporúčacie systémy niektorých veľmi veľkých online platforiem založené na angažovanosti často spôsobujú systémové riziko pre občiansku diskusiu a volebné procesy, pretože zosilňujú rozdeľujúci, polarizujúci alebo zavádzajúci obsah, často posilňujú dezinformácie zo strany zahraničných a domácich aktérov a zároveň neprimerane uprednostňujú bulvárny materiál pred faktografickým obsahom; pripomína, že v článkoch 34 a 35 aktu o digitálnych službách sa ukladá povinnosť, aby VLOP posudzovali a zmierňovali takéto riziká; trvá na tom, že účinné opatrenia na zmiernenie rizika by mali takisto zabezpečiť, aby sa syntetický alebo zmanipulovaný obsah, ako je vysoko falošný obsah, dal jasne odlíšiť od autentického materiálu a aby redakčne nezávislé a pluralitné médiá a overené zdroje mali náležite významné postavenie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala dodržiavanie povinností stanovených v akte o digitálnych službách a prijala vhodné opatrenia vrátane uloženia dočasných opatrení; navrhuje, aby tieto dočasné opatrenia v prípade potreby zahŕňali obmedzenie odporúčacích systémov založených na angažovanosti, ktoré predstavujú systémové riziko; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala väčšiu transparentnosť a zodpovednosť pri navrhovaní algoritmických odporúčacích a reklamných systémov, najmä spolu s inými algoritmickými systémami, s cieľom zlepšiť výber používateľov a zabezpečiť nemanipulatívne štandardné nastavenia a pritom všetkom zároveň podporovať slobodu prejavu a právo na informácie; v tejto súvislosti pripomína veľmi veľkým online platformám ich povinnosť zmierňovať systémové riziká, čo môže zahŕňať testovanie a prispôsobenie ich algoritmických systémov vrátane ich odporúčacích systémov, a ich povinnosť poskytnúť pri každom zo svojich odporúčacích systémov aspoň jednu možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní, v súlade s článkom 35 ods. 1 písm. d) a článkom 38 aktu o digitálnych službách; ďalej vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a za účasti nezávislých tretích strán prostredníctvom verejných konzultácií zabezpečila, aby existovali aktuálne usmernenia na zmierňovanie systémových rizík, a aby zabezpečila dôsledné presadzovanie a vysokú úroveň ochrany pred rozsiahlou manipuláciou;

22. odsudzuje cielené sankcie a pokusy vlády USA o nátlak voči činiteľom EÚ zapojeným do tvorby a presadzovania aktu o digitálnych službách a iných digitálnych predpisov, najmä voči jednému bývalému komisárovi; vyzýva na okamžité zrušenie týchto opatrení; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzdorovali takémuto tlaku, dodržiavali právne predpisy EÚ a bránili právo na samosprávu a digitálnu suverenitu; zdôrazňuje, že sloboda prejavu je v EÚ základným právom a základnou hodnotou spoločnou so Spojenými štátmi a podobne zmýšľajúcimi partnermi v celom demokratickom svete; zdôrazňuje, že politické a obchodné aspekty, ako aj tlak tretích krajín alebo veľkých technologických spoločností by nemali neprimerane ovplyvňovať presadzovanie právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti; zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania pravidiel EÚ v digitálnej oblasti sa musia riadiť výlučne právom EÚ a ochranou demokratických záujmov a že EÚ si ako otvorený jednotný trh založený na pravidlách ponecháva zvrchované právo regulovať svoju hospodársku činnosť v súlade s demokratickými hodnotami a medzinárodnými záväzkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ochranné a nápravné mechanizmy právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti budú chránené pred akýmkoľvek zasahovaním, ktoré by mohlo ohroziť ich nezávislosť alebo účinnosť, a aby zaviedli spoľahlivé záruky proti týmto rizikám;

23. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o podporu a zosúladenie aktu o digitálnych službách a ďalších kľúčových legislatívnych aktov EÚ v digitálnej oblasti v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a zabezpečila, aby tieto krajiny mali podporu, nástroje a usmernenia potrebné na vykonávanie týchto právnych predpisov, čo vo vhodných prípadoch umožní postupnú integráciu do príslušných mechanizmov presadzovania právnych predpisov a spolupráce EÚ; zdôrazňuje, že úsilie o demonetizáciu dezinformácií by malo výslovne zahŕňať kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby sa zabránilo regulačným medzerám a účinkom cezhraničného presahovania; zdôrazňuje, že pri vykonávaní práce súvisiacej s voľbami podľa Kódexu správania proti šíreniu dezinformácií treba osobitne zohľadniť trendy pozorované v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

24. berie na vedomie oficiálne začlenenie dobrovoľného Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií do rámca aktu o digitálnych službách ako Kódexu správania proti šíreniu dezinformácií, ktorý sa stáva relevantnou referenčnou hodnotou na určenie súladu s aktom o digitálnych službách, pokiaľ ide o riziká dezinformácií, s cieľom doplniť ďalšie účinné zmierňujúce opatrenia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na riešenie systémových rizík ohrozujúcich demokratické procesy; konštatuje, že by sa mohli ešte viac objasniť dôsledky možného nedodržiavania kódexu, pokiaľ ide o dodržiavanie a presadzovanie aktu o digitálnych službách; zdôrazňuje, že kódex by mal zostať dynamickým nástrojom, ktorý sa riadi najnovšími trendmi, a že Komisia by mala naďalej dohliadať na účinné vykonávanie zo strany signatárov; domnieva sa, že pri vykonávaní aktu o digitálnych službách by sa malo riešiť koordinované neautentické používanie online platforiem, napr. prostredníctvom botov, falošných účtov, polarizačných algoritmov, umelej angažovanosti a zosilňovania vplyvu, čo vytvára ilúziu verejnej podpory; domnieva sa, že tieto javy patria medzi najzávažnejšie riziká pre slobodnú, autentickú a otvorenú diskusiu online, najmä v obdobiach volieb; zdôrazňuje, že zahraničné autoritárske subjekty, najmä Rusko, vypracovali dezinformačné príručky, ktorých účinky sa čoraz viac prejavovali počas nedávnych volieb naprieč Európou; naliehavo vyzýva všetky veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače pôsobiace v EÚ, aby plne dodržiavali kódex, a vyzýva platformu X, aby sa k nemu znovu pripojila;

25. víta záväzok Komisie vypracovať na základe aktu o digitálnych službách incidentový a krízový protokol vrátane jasných postupov koordinácie medzi relevantnými orgánmi s cieľom ďalej riešiť závažné incidenty a zasahovanie do informačného prostredia; domnieva sa, že tento protokol by mal podnecovať účasť online platforiem a online vyhľadávačov a mal by okrem iného pokrývať zasahovanie do volieb prostredníctvom koordinovaného neautentického správania v online priestore, najmä prostredníctvom zosilňovania a zapájania botov, ktoré účinne narúšajú skutočnú verejnú diskusiu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby platformy na takéto zasahovanie rýchlo a účinne reagovali preventívnymi a nápravnými opatreniami a aby orgány rýchlo reagovali v prípadoch nedodržiavania predpisov namiesto toho, aby sa spoliehali na opatrenia ex post a neskoré presadzovanie; v tejto súvislosti víta, že spoločnosť Google v roku 2025 aktívne odstránila takmer 11 000 kanálov a účtov na YouTube spojených so štátom podporovanou propagandou z Číny, Ruska a iných škodlivých subjektov, a naliehavo vyzýva všetky platformy, aby systematicky riešili takéto hrozby;

26. víta ukončenie vyšetrovania Komisie týkajúceho sa porušenia povinností transparentnosti zo strany platformy X podľa aktu o digitálnych službách, po ktorom nasledovalo uloženie pokuty vo výške 120 miliónov EUR, ako aj rozhodnutie Komisie o začatí vyšetrovaní integrácie AI Grok do spoločnosti X a rozšírení existujúcich vyšetrovaní odporúčacích systémov siete X; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila zostávajúce vyšetrovania, a to aj v prípade spoločnosti Meta, najmä vzhľadom na predbežné zistenia o porušení povinností v oblasti transparentnosti a ochrany používateľov a na správy, podľa ktorých pretrvávajú problémy súvisiace s podvodnou reklamou a obchádzaním právnych predpisov; zdôrazňuje potrebu opatrení na presadzovanie práva v prípadoch zasahovania do volieb, pretrvávajúcej algoritmickej nepriehľadnosti a rozsiahleho šírenia falošných účtov a sietí botov, ktoré narúšajú verejnú diskusiu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila vyšetrovanie dodržiavania aktu o digitálnych službách spoločnosťou TikTok v súvislosti so zahraničným zasahovaním do rumunských prezidentských volieb v roku 2024, ktoré upozornilo na znepokojujúce možnosti využívania odporúčacích systémov a sietí botov, a v súvislosti s povinnosťou spoločnosti TikTok zmierniť systémové riziká pre demokratické procesy a zabezpečiť odrádzanie počas období volieb; ďalej berie na vedomie predbežné hodnotenie Európskej komisie, ktoré naznačuje, že TikTok porušuje svojím návykovým dizajnom akt o digitálnych službách;

27. zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o aktérov stojacich za online obsahom a účtami, najmä na reklamné účely; zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti koordinovanému neautentickému správaniu bez zrušenia anonymity na internete sú nevyhnutné na zabránenie FIMI, farmám botov a skrytým politickým kampaniam; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné opatrenia, ktoré by podporili online platformy pri prijímaní primeraných krokov na overenie toho, či je za účtom človek, čím by sa bojovalo proti aktivitám účtov botov; vyzýva platformy, aby uprednostnili vytvorenie účinných mechanizmov na identifikáciu, kontrolu a v prípade potreby pozastavenie neautentických účtov, najmä tých, ktoré sú zapojené do koordinovaných operácií ovplyvňovania; zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na neautentické účty nesmú oslabiť schopnosť zostať na internete v anonymite, čo je nevyhnutné na ochranu novinárov, aktivistov, marginalizovaných komunít a osôb v zraniteľných situáciách (ako sú oznamovatelia, disidenti a politickí oponenti autokratických režimov), a mali by naďalej poskytovať priestor pre satirické a humorné účty;

28. vyzýva Komisiu a príslušné regulačné orgány, aby systematicky vyšetrovali skryté dezinformačné kampane zamerané na využívanie systémov generatívnej AI vrátane koordinovanej propagandy a sietí na pranie naratívov, ako sú činnosti moskovskej siete Pravda a výslovná manipulácia s Grokom (xAI), a aby boli tieto kampane verejne odhalené tak, aby sa nepodporovalo ich šírenie; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť presné povinnosti poskytovateľov a nasadzujúcich subjektov v súvislosti s požiadavkami uvádzať označenie „vytvorené AI“ stanovenými v článku 50 aktu o umelej inteligencii a v Kódexe postupov proti šíreniu dezinformácií a spresniť, do akej miery sa tento rámec vzťahuje na koncových používateľov a platformy; vyzýva poskytovateľov systémov umelej inteligencie, aby sa náležite zaoberali týmto javom a zmierňovali ho prostredníctvom svojich systémov riadenia rizík v oblasti umelej inteligencie; okrem toho vyzýva úrad pre AI, aby zvýšil úsilie o monitorovanie bezpečnostného prostredia modelov AI a pomohol vypracovať metodiky pre AI vrátane LLM, čím sa zabezpečí lepšia transparentnosť a rešpektovanie osobnej integrity pri trénovaní zdrojov údajov;

29. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s belgickým regulačným orgánom urýchlene dokončila svoje hodnotenie používateľskej základne a funkčnosti Telegramu, aké predtým urobila v prípade WhatsAppu, s cieľom rozhodnúť o jeho klasifikácii ako veľmi veľkej online platformy podľa aktu o digitálnych službách a vziať do úvahy potenciálne nové dôkazy alebo zmeny vo vzorcoch používania; naliehavo vyzýva Komisiu a príslušné orgány, aby vyšetrili potenciálnu úlohu Telegramu pri uľahčovaní trestnej činnosti, zasahovania do volieb a šírenia dezinformácií, extrémizmu a teroristického obsahu v rámci EÚ a aby objasnili jeho možné prepojenia s ruskými spravodajskými službami a bezpečnosť jeho serverov a postupov manipulácie s údajmi; zdôrazňuje potrebu prijať všetky dostupné kroky presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby Telegram dodržiaval úplný súlad so všetkými platnými pravidlami EÚ týkajúcimi sa požiadaviek na transparentnosť, moderovanie obsahu a prístup k údajom s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zachovať dôveru občanov v digitálny informačný priestor; okrem toho dôrazne nabáda Telegram, aby sa pripojil k dobrovoľnému Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií;

30. odporúča ďalej skúmať úlohu influencerov vrátane nanoinfluencerov a mikroinfluencerov pri formovaní verejnej diskusie a ovplyvňovaní volieb, a to tých, ktorí bojujú proti zahraničným dezinformačným kampaniam, ako aj tých, ktorí k nim prispievajú, či už vedome alebo nevedome; víta záväzok Komisie posúdiť úlohu online influencerov v nadchádzajúcom hodnotení smernice o audiovizuálnych mediálnych službách alebo v rámci nadchádzajúceho aktu o digitálnej spravodlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu usmernenia a prísnych noriem v oblasti transparentnosti, a to vrátane financovania cez platformy, odmeňovania a dohôd o príspevkoch, ako aj rozlišovania medzi propagovaným a prirodzeným obsahom a integrity informácií pre tvorcov online politického obsahu, najmä pre influencerov pôsobiacich v šedej zóne medzi komerčnou propagáciou a politickými posolstvami; víta existujúce kódexy správania, školenia a iné iniciatívy, ktoré boli vyvinuté s cieľom zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť sociálnych médií a influencerov; navrhuje, aby pri príprave noriem pre influencerov slúžili ako inšpirácia etické normy a povinnosti novinárov; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala v presadzovaní nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy, najmä v súvislosti s online platformami, a aby influencerom uľahčila dodržiavanie predpisov prostredníctvom plánovanej siete EÚ pre influencerov;

31. naliehavo vyzýva na rozvoj experimentálnych regulačných prostredí a mechanizmov financovania na podporu technologických startupov EÚ a európskych alternatív založených na hodnotách, a to na základe spravodlivého odmeňovania, ako sú tie, ktoré vznikajú v Holandsku, s cieľom znížiť strategické závislosti; víta stratégiu Komisie pre otvorený zdrojový kód EÚ; ďalej podporuje dlhodobú víziu platforiem sociálnych médií EÚ, ktoré sú navrhnuté v súlade s hodnotami EÚ, ako sú transparentnosť, ochrana údajov, základné práva, sloboda prejavu a demokratická zodpovednosť;

32. zdôrazňuje, že reklamné praktiky a praktiky rozdeľovania príjmov môžu stimulovať šírenie manipulatívneho alebo škodlivého obsahu, narušiť integritu volieb a viesť k vzniku nových dezinformačných aktérov a sietí; pripomína, že dezinformácie nemožno demonetizovať bez dostatočne transparentných existujúcich postupov speňažovania; vyzýva Komisiu, digitálne regulačné orgány EÚ, príslušné vnútroštátne digitálne orgány a online platformy, aby spolupracovali s cieľom odhaľovať nezákonné financovanie, predchádzať mu a zabezpečiť transparentnosť programov prerozdeľovania príjmov, reklamných politík a iných služieb speňažovania, ktoré by mohli umožniť aktérom FIMI alebo dokonca sankcionovaným subjektom získavať príjem alebo iné výhody; vyzýva platformy, aby aspoň raz ročne zverejňovali toky odmien a ich príjemcov; domnieva sa, že speňažovanie činností FIMI v takýchto programoch by sa malo riešiť v rámci povinností posudzovania a zmierňovania rizík podľa aktu o digitálnych službách; považuje speňažovanie obsahu sankcionovanými subjektmi za systémové riziko, ktoré si vyžaduje rýchle nápravné opatrenia, ako je pozastavenie rozdeľovania príjmov; zdôrazňuje, že skutoční tvorcovia a médiá by mali byť odškodnení za straty v prípade chybnej alebo nespravodlivej demonetizácie; je znepokojený postupným znižovaním záväzkov podnikov týkajúcich sa iniciatív v oblasti slobody internetu;

33. so znepokojením berie na vedomie zistenia holandského úradu na ochranu údajov, ktoré poukazujú na širšie obavy v celej EÚ a podľa ktorých môžu chatboty s umelou inteligenciou poskytovať neobjektívne a nespoľahlivé odporúčania o hlasovaní vo voľbách, čím ohrozujú integritu volieb; vyzýva úrad pre AI, aby prešetril, či sú tieto postupy v rozpore s platnými právnymi predpismi, najmä s aktom o AI, a splnil svoj záväzok a pripravil usmernenia o používaní AI vo volebných procesoch s cieľom zabezpečiť jej zodpovedné používanie;

Sloboda prejavu

34. zdôrazňuje, že Európsky štít na obranu demokracie musí chrániť a presadzovať slobodu prejavu a právo na informácie ako základné právo platné na pre offline aj online priestor; vyzdvihuje, že úroveň ochrany ľudských práv v EÚ patrí medzi najvyššie na svete a že spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť v EÚ a prilákať európskych zákazníkov, tiež nesú zodpovednosť za dodržiavanie a zachovávanie tejto ochrany; zdôrazňuje preto, že veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače musia uznať a účinne riešiť širšie spoločenské a demokratické dôsledky svojich služieb, a to aj spoľahlivým posudzovaním systémových rizík a zmierňujúcimi opatreniami v súlade s právom Únie; v tejto súvislosti konštatuje, že zosilňovanie určitého obsahu alebo názorov a umlčiavanie iných môže predstavovať systémové riziko pre občiansku diskusiu a volebné procesy alebo porušenie slobody prejavu, najmä slobody slobodne prijímať a šíriť informácie a myšlienky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že platformy budú v tejto súvislosti niesť zodpovednosť podľa aktu o digitálnych službách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej aktívne čeliť nepravdivým naratívom, podľa ktorých jej právne predpisy v digitálnej oblasti a demokracie oslabujú slobodu prejavu; zdôrazňuje, že sloboda prejavu a právo na informácie boli vytvorené na ochranu ľudí, nie strojov ani softvérov, ktoré vykazujú neautentické správanie, ako napríklad zosilňovanie a zapojenie umelých inteligencií a botov a automatizované softvérové programy vykonávajúce opakujúce sa úlohy v sieti, ktoré majú napodobniť skutočných používateľov; ďalej podčiarkuje, že záväzok týkajúci sa slobody prejavu sa nesmie používať ako zámienka na tolerovanie nezákonného obsahu alebo hybridných operácií autoritárskych režimov, ktorých cieľom je destabilizovať EÚ a jej demokratické procesy;

35. pripomína, že online platformy zohrávajú zásadnú úlohu pri umožňovaní otvorenej verejnej diskusie, novinárskej činnosti a politického pluralizmu; uznáva preto význam účinných záruk pre používateľov pri uplatňovaní ich demokratických práv vrátane možnosti napadnúť rozhodnutia platforiem o moderovaní obsahu a jeho speňažovaní, a to aj pred správnymi a súdnymi orgánmi, a vymáhať plnenie povinností online platforiem informovať používateľov, keď sa ich obsah odstráni alebo obmedzí; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zabezpečenia prístupu ku kvalitnému moderovaniu obsahu vo všetkých jazykoch EÚ; pripomína povinnosť online platforiem podľa aktu o digitálnych službách poskytnúť na tento účel úplnú transparentnosť a samostatný mechanizmus vybavovania sťažností a zabezpečiť, aby oznamovanie, nahlasovanie a možnosť nápravy zostali ľahko dostupné a používateľsky ústretové; konštatuje, že nie všetky online platformy zaviedli takéto mechanizmy v súlade s ustanoveniami aktu o digitálnych službách, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončili opatrenia na presadzovanie práva; zdôrazňuje, že ochrana základných práv jednotlivých používateľov zahŕňa aj dôkladné posudzovanie a zmierňovanie systémových rizík ovplyvňujúcich integritu informačného priestoru;

Integrita médií a informácií

36. zastáva názor, že opatrenia na propagáciu a podporu slobodných, dôveryhodných a redakčne nezávislých médií vrátane miestnych a regionálnych sú ústrednou súčasťou dosahovania cieľov stanovených v Európskom štíte na ochranu demokracie; ďalej zdôrazňuje, že ochrana mediálneho sektora pred politickým, hospodárskym alebo štrukturálnym ovládnutím je predpokladom zabezpečenia demokratickej odolnosti; konštatuje, že ochrana nezávislých médií je nevyhnutná na boj proti hybridným hrozbám nepriateľských aktérov; ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že súčasné digitálne informačné prostredie často znevýhodňuje mediálne subjekty, ktoré nesú redakčnú zodpovednosť a povinnosti vo verejnom záujme, v prospech sprostredkovateľov, ktorí nemajú porovnateľné povinnosti; víta prelomové spoločné minimálne normy v oblasti slobody a plurality médií, ktoré sa zaviedli prijatím európskeho aktu o slobode médií; pripomína členským štátom povinnosti uvedené v nariadení chrániť médiá pred neprimeranými koncentráciami na mediálnom trhu; zdôrazňuje však, že význam európskeho aktu o slobode médií sa dá posúdiť len na základe jeho uplatňovania v praxi; vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonávali európsky akt o slobode médií, a Komisiu, aby zabezpečila dôsledné presadzovanie jeho ustanovení vrátane prijatia opatrení v prípade nedodržania povinností, najmä povinností veľmi veľkých online platforiem zameraných na ochranu redakčného obsahu pred neprimeraným odstránením alebo obmedzením viditeľnosti; víta nové záväzky oznámené v súvislosti s podporou médií prostredníctvom Programu pre odolnosť médií a vyzýva, aby sa v nadchádzajúcom VFR prijali zodpovedajúce dlhodobé záväzky; ďalej zdôrazňuje, že finančná kríza, ktorej čelia európske médiá, poukazuje na potrebu preskúmať nové riešenia financovania;

37. zdôrazňuje, že treba dôkladne posúdiť potenciálny vplyv iniciatív EÚ na žurnalistiku a redakčné médiá s osobitným zreteľom na ochranu plurality médií a na udržateľnosť obchodných modelov mediálnych spoločností; vyzýva na posúdenia vplyvu založené na dôkazoch a vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami v oblasti médií pred iniciatívami, ktoré môžu ovplyvniť životaschopnosť európskych mediálnych spoločností; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam monitorovania vývoja ovplyvňujúceho slobodu a pluralitu médií v celej EÚ a považuje výročnú správu o právnom štáte s kapitolou o slobode a pluralite médií za ústredný nástroj tohto úsilia; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala tento pilier správy s cieľom lepšie zachytiť vznikajúce výzvy;

38. v súvislosti s mediálnymi spoločnosťami, ktoré ponúkajú predplatné cez aplikácie, zdôrazňuje význam úplného zavedenia a účinného presadzovania aktu o digitálnych trhoch; berie na vedomie rozhodnutie Komisie z 23. apríla 2025 o nedodržiavaní predpisov spoločnosťami Apple a Meta, ako aj prebiehajúce vyšetrovania možného porušenia aktu o digitálnych trhoch spoločnosťou Google spočívajúce v zhoršovaní pozície obsahu mediálnych vydavateľov vo výsledkoch vyhľadávania; zdôrazňuje, že dôsledné a včasné presadzovanie aktu o digitálnych trhoch je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivosti, napadnuteľnosti a plurality v digitálnom prostredí EÚ a na riešenie štrukturálnych závislostí a koncentrácie trhu, a to aj v kontexte služieb založených na AI;

39. víta, že spoločné oznámenie zahŕňa nové podporné opatrenia na podporu digitálnej a mediálnej gramotnosti, ako je Program pre odolnosť médií, program na podporu základných zručností pre školy a posilnenie skupiny odborníkov na mediálnu gramotnosť vrátane vytvorenia novej siete odborníkov na mediálnu gramotnosť, a aktualizované usmernenia pre učiteľov a pedagógov; poukazuje na to, že súčasné iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti sú v celej EÚ naďalej roztrieštené; požaduje súdržnejšie celoúnijné prístupy a preskúmanie doplnkových opatrení vrátane vytvorenia digitálnych nástrojov a platforiem na úrovni EÚ; nabáda na systematickú výmenu najlepších postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom posilnenej skupiny odborníkov na mediálnu gramotnosť a EDMO; ďalej zdôrazňuje úlohu kultúrneho vzdelávania pri posilňovaní demokratickej gramotnosti a odolnosti voči dezinformáciám; zdôrazňuje, že nadchádzajúca revízia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách by mala posilniť ustanovenia o minimálnych požiadavkách na prácu členských štátov v oblasti mediálnej gramotnosti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kritické chápanie obsahu vytvoreného AI v rámci širšieho úsilia o mediálnu a digitálnu gramotnosť;

40. víta oznámenú aktualizáciu odporúčania Komisie o bezpečnosti novinárov[62] a nadchádzajúce preskúmanie odporúčania proti strategickým žalobám proti verejnej účasti[63]; zdôrazňuje, že v týchto aktualizáciách a preskúmaniach sa musí zohľadňovať vyvíjajúca a opakujúca sa povaha hrozieb, násilia, sabotáže a iných opatrení, ktoré majú novinárom brániť v práci vrátane vznikajúcich výziev, ako sú napríklad krádeže identity a koordinované kampane s vysoko falošným obsahom, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a nezávislosť novinárov; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zastrašujúcim účinkom, ktoré vyvoláva pretrvávajúca atmosféra strachu, politického tlaku alebo neprimeraného zasahovania zo strany verejných alebo súkromných subjektov; vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojimi štátnymi právnymi rámcami a zavedenými postupmi zvážili zavedenie osobitných priťažujúcich okolností do trestného práva pre trestné činy spáchané na novinároch, ak sú tieto činy motivované ich profesionálnou činnosťou alebo s ňou súvisia; ďalej si všíma potenciálny význam vypracovania podporných opatrení na pomoc novinárom pri riešení vznikajúcich problémov, ako je predstieranie identity založené na AI a vysoko falošný obsah;

41. zdôrazňuje význam ochrany novinárov pred zneužívajúcimi žalobami; v tejto súvislosti víta prijatie smernice proti strategickým žalobám proti verejnej účasti a oznámenú aktualizáciu mandátu a zloženia skupiny odborníkov proti strategickým žalobám proti verejnej účasti; vyzýva členské štáty, aby v prebiehajúcom procese vykonávania boli ambiciózne, a Komisiu, aby naďalej poskytovala podporu a prioritne zabezpečila úplné a včasné vykonávanie smernice; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú hodnotiacu správu o účinnosti vykonávania; ďalej vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvážili dodatočné opatrenia na doplnenie smernice s cieľom chrániť novinárov vykonávajúcich investigatívnu prácu, najmä v cezhraničnom alebo citlivom kontexte; v tejto súvislosti zdôrazňuje prebiehajúcu diskusiu o vytvorení európskeho štatútu ochrany investigatívnych novinárov ako možného riešenia, ktoré treba preskúmať;

42. uznáva zásadnú úlohu verejnoprávnych médií pri zabezpečovaní toho, aby všetci občania vrátane občanov v odľahlých a menšinových komunitách a kandidátskych krajinách mali prístup k spoľahlivým, nestranným a rozmanitým správam na viacerých platformách, vo viacerých formátoch a jazykoch, čím sa prispeje k boju proti rozširovaniu spravodajských púští; ďalej zdôrazňuje, že prístup ku kvalitným a spoľahlivým informáciám má zásadný význam v boji proti mylným informáciám a dezinformáciám; opätovne potvrdzuje, že ochrana verejnoprávnych médií pred politickým zasahovaním a ovládnutím má zásadný význam pre zachovanie demokratickej zodpovednosti a právneho štátu, zdôrazňuje, že dôveryhodnosť verejnoprávnych médií závisí od úplnej redakčnej a organizačnej autonómie v súlade s článkom 5 aktu o slobode médií, a vyzýva Komisiu, aby aktívne monitorovala hrozby pre nezávislosť verejnoprávnych médií a prijala účinné opatrenia proti praktikám, ktoré ohrozujú slobodu médií; v tejto súvislosti konštatuje, že pokusy o oslabenie nezávislosti verejnoprávnych médií môžu byť včasnými ukazovateľmi úpadku demokracie;

43. dôrazne upozorňuje na potrebu zaručiť novinárom a iným mediálnym subjektom najvyššiu úroveň ochrany pred nezákonným špionážnym softvérom, intruzívnymi sledovacími technológiami a inými formami digitálnych hrozieb; pripomína, že európsky akt o slobode médií prísne zakazuje členským štátom nasadzovať softvér na intruzívne sledovanie na akýkoľvek materiál, digitálne zariadenie, stroj alebo nástroj, ktorý používajú poskytovatelia mediálnych služieb alebo ich redakční pracovníci, s výnimkou prípadov národnej bezpečnosti; ďalej zdôrazňuje, že sledovanie novinárov predstavuje zasahovanie do práv zaručených v článkoch 7, 8 a 11 Charty základných práv Európskej únie; konštatuje, že používanie špionážneho softvéru oslabuje prácu novinárov tým, že narúša dôveru, ktorú v nich majú ich zdroje, a že neschopnosť účinne presadzovať právne predpisy EÚ predstavuje vážnu hrozbu pre slobodu informácií;

44. opätovne potvrdzuje význam transparentnosti, spravodlivej hospodárskej súťaže a udržateľnosti európskych redakčných médií v existujúcom právnom rámci vrátane aktu o digitálnych službách, aktu o digitálnych trhoch, európskeho aktu o slobode médií a nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy; konštatuje, že tieto nástroje sa zaoberajú manipuláciou, zahraničným zasahovaním a protisúťažnými praktikami a zároveň chránia redakčnú zodpovednosť a slobodu prejavu; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako sa tieto nástroje dajú čo najlepšie využiť na tieto účely; naliehavo vyzýva veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače, aby neoprávnene nevyraďovali, nedegradovali ani inak nezasahovali do viditeľnosti a spravodlivého poradia zákonného obsahu európskych redakčných médií a aby zabezpečili transparentné a nediskriminačné systémy na určovanie poradia;

45. vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala a v relevantných prípadoch zvážila opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti, prístupnosti a spravodlivosti online reklamy pre všetkých účastníkov hodnotového reťazca vrátane redakčných médií; konštatuje, že redakčne nezávislá kvalitná žurnalistika založená na faktoch čelí výzvam vyplývajúcim z odporúčacích systémov založených na angažovanosti a funkcií vyhľadávania veľmi veľkých online platforiem založených na AI, ktoré znižujú viditeľnosť kvalitného obsahu a obmedzujú návštevnosť mediálnych webových sídiel; konštatuje s obavami, že so zavádzaním zhrnutí od Google AI klesajú čísla návštevnosti – v jednom meranom prípade až o 70 %; nabáda na stimuly pre inzerentov, aby podporovali dôveryhodné európske médiá, využívanie kontextovej reklamy namiesto behaviorálneho cielenia a väčšiu vysledovateľnosť a transparentnosť v dodávateľskom reťazci online reklamy s cieľom riešiť narušenia trhu a zabrániť škodlivým aktérom speňažovať dezinformačný obsah a zámerne destabilizovať spoločnosť v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila možné opatrenia na podporu rozvoja a využívania európskej infraštruktúry pre kontextovú online reklamu;

46. víta nedávno prijaté nariadenie o priamych zahraničných investíciách[64], najmä ustanovenia, ktoré zahŕňajú mediálny sektor ako faktor, ktorý sa má zohľadniť pri určovaní, či investícia môže mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že mediálny sektor nie je uvedený v povinnom rozsahu pôsobnosti v prílohe k nariadeniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti investícií do európskych spravodajských médií; ďalej poukazuje na to, že audiovizuálne médiá so sídlom v EÚ podliehajú prísnejším požiadavkám ako médiá so sídlom mimo EÚ, ktoré sú dostupné publiku EÚ prostredníctvom iných spôsobov distribúcie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby médiá, ktoré sú prístupné publiku EÚ, dodržiavali normy spravodlivého a pluralitného informovania;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne analyzovali dôsledky zmeny politiky pomoci zo strany vlády USA v kontexte plurality médií a nezávislej žurnalistiky a v prípade potreby podnikli kroky na vyplnenie medzery, ktorá vznikla na mediálnych trhoch v EÚ, ako aj v pohraničných regiónoch, a to aj pomocou nástroja Globálna Európa; víta núdzové financovanie, ktoré EÚ poskytla RFE/RL; vyzýva na vypracovanie riešenia, ktoré by RFE/RL poskytlo stabilné a dlhodobé financovanie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby podpory slobodných a redakčne nezávislých médií v susedstve EÚ, najmä v regiónoch neúmerne zasiahnutých ruskými dezinformáciami a propagandou, ako je západný Balkán;

48. zdôrazňuje, že nezávislé spoločenské siete na overovanie faktov môžu zohrávať úlohu pri odhaľovaní a boji proti dezinformačným kampaniam a poskytovať cenné poznatky pre hodnotenia a zmiernenie rizík podľa aktu o digitálnych službách; konštatuje, že nezávislé organizácie na overovanie faktov potrebujú na svoje fungovanie technickú podporu a stabilné podmienky; domnieva sa, že európska sieť overovateľov faktov, ktorú Komisia oznámila v roku 2025, by mohla slúžiť ako cenný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že ak majú byť organizácie na overovanie faktov dôveryhodné a účinné, musia dodržiavať prísne normy politickej neutrality, nezávislosti od poskytovateľov online platforiem a metodologickej objektivity; zdôrazňuje význam spolupráce medzi overovateľmi faktov, výskumnými pracovníkmi v oblasti OSINT, novinármi, komunikátormi a tvorcami politík; ďalej zdôrazňuje význam podpory sietí overovateľov faktov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

Občianska spoločnosť, akademická obec, kultúra a občianska účasť

49. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú aktívna, živá a nezávislá občianska spoločnosť zohráva ako jeden zo základných pilierov pri obrane našej demokracie, a to nielen tým, že pôsobí ako strážca, ktorý odhaľuje škodlivé zasahovanie do demokratických procesov a aktívne proti nemu bojuje, ale aj tým, že slúži ako základná sila v dlhodobom úsilí o budovanie silnejších a odolnejších spoločností; zdôrazňuje najmä dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri zachovávaní hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ;

50. víta stratégiu EÚ pre občiansku spoločnosť, ktorú Komisia uverejnila spolu so spoločným oznámením o Európskom štíte na obranu demokracie; víta prístup Komisie, ktorá túto stratégiu prepojila so svojou prácou na Európskom štíte na obranu demokracie ako nástroja na ďalšie posilnenie občianskej angažovanosti; túto stratégiu považuje za dôležitý prvý krok, pretože predstavuje prvý komplexný prístup EÚ k občianskej spoločnosti, pričom poznamenáva, že je potrebné, aby ďalšie kroky zahŕňali ambicióznejší prístup zahŕňajúci opatrenia na účinnú ochranu úlohy občianskej spoločnosti v demokratických procesoch; zdôrazňuje, že budúce iniciatívy v tejto oblasti by sa mali zaoberať zužovaním občianskeho priestoru a zároveň uznať, že organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv sú obzvlášť zraniteľní, a zdôrazňuje, že to platí najmä pre organizácie, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi témami, ako sú LGBTIQ+, rodová rovnosť a otázky boja proti rasizmu;

51. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju prácu v oblasti občianskeho dialógu a vytvorila na tento účel nové nástroje; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie vytvoriť do roku 2026 operačnú platformu občianskej spoločnosti na podporu systematickejšieho prístupu, ktorý sa bude využívať na posilnenie dialógu v súlade s hodnotami EÚ; domnieva sa, že ohlásené online znalostné centrum o občianskom priestore môže prispieť ku koordinácii činností organizácií občianskej spoločnosti v oblasti ochrany demokracie a boja proti hybridným hrozbám, FIMI a nadnárodnej represii a zlepšiť situačnú informovanosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam občianskej angažovanosti zameranej na diaspóru; okrem toho pripomína, že časti občianskej spoločnosti majú rozsiahle skúsenosti so zahraničným zasahovaním a v rámci občianskeho dialógu by mali byť zapojené do formovania politiky na jeho riešenie;

52. zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť, ktorú prevzala občianska spoločnosť v demokratických procesoch v kandidátskych krajinách; vyzýva Komisiu, aby v rámci možností spolupracovala na súčasných a budúcich iniciatívach Stratégie EÚ pre občiansku spoločnosť s organizáciami občianskej spoločnosti z kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, najmä tými, ktoré sa dôsledne venujú podpore digitálneho zosúladenia, informačnej integrity, integrity volieb a demokratickej odolnosti;

53. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili udržateľné a diverzifikované financovanie vrátane stabilnej operačnej podpory a opatrení na budovanie kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti, pričom uznáva ich zásadnú úlohu pri presadzovaní demokratických hodnôt a umožňovaní ich účinného a nezávislého fungovania; zdôrazňuje význam konkrétnych programov financovania EÚ na doplnenie tohto úsilia, ako je program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, a víta zámer Komisie zachovať tento program a začleniť ho do nového programu AgoraEU na roky 2028 – 2034; vyzýva spoluzákonodarcov, aby zabezpečili ambiciózne a predvídateľné financovanie tejto časti programu AgoraEU, ktoré bude zodpovedať potrebám organizácií občianskej spoločnosti a ktorého vykonávanie bude priamo riadiť Komisia;

54. zdôrazňuje, že kultúra predstavuje strategický pilier európskeho projektu, pretože kultúrna sloboda, kultúrne dedičstvo a tvorivosť podporujú demokratickú účasť, kritické myslenie a dôveru v inštitúcie; zdôrazňuje, že programy ako AgoraEU môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri premene týchto hodnôt na hmatateľnú podporu; so znepokojením konštatuje, že útoky na liberálnu demokraciu sa čoraz viac zameriavajú na kultúrnych činiteľov a inštitúcie, najmä prostredníctvom rôznych foriem politického tlaku; zdôrazňuje preto, že ochrana umeleckej slobody a kultúrnych inštitúcií je nevyhnutná na obranu demokracie v EÚ;

55. zdôrazňuje význam zachovania európskej kultúrnej histórie a kolektívnej pamäte a boja proti manipulácii a falšovaniu historických faktov s cieľom posilniť demokratickú odolnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť spoločnú európsku kultúru pripomínania si a opakuje, že podporuje celoeurópsky pamätník obetiam totalitných režimov 20. storočia, ako aj správu Komisie o európskej pamiatke do začiatku roka 2027; odsudzuje historický revizionizmus ruského režimu a to, že používa skreslené naratívy na popieranie zvrchovanosti predtým podrobených národov a ospravedlnenie vonkajšieho zasahovania;

56. pripomína, že činitelia zastupujúci rôzne záujmy vrátane organizácií občianskych spoločností, think-tankov a zastrešujúcich organizácií môžu byť a aj sú využívané ako nástroje škodlivými subjektmi z tretích krajín na nelegitímne ovplyvňovanie demokratických procesov v EÚ a jej členských štátoch; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti finančnej transparentnosti, ak sú vhodne navrhnuté a obsahujú záruky zohľadňujúce veľkosť organizácií, môžu pomôcť zmierniť riziko budúceho neprimeraného vplyvu autoritárskych štátov; zdôrazňuje, že Parlament ako inštitúcia nesie osobitnú zodpovednosť za posilnenie noriem integrity, transparentnosti a zodpovednosti vzhľadom na poučenie z minulých prípadov korupcie a zahraničného zasahovania; zdôrazňuje však, že opatrenia na riešenie tohto problému by mali byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo ich zneužitiu na stigmatizáciu legitímnych činností občianskej spoločnosti a jej rozhodujúcej úlohy v posilňovaní našich demokracií;

57. zdôrazňuje význam navrhovanej smernice Komisie o zastupovaní záujmov vykonávanom v mene tretích krajín, ktorá je ústrednou súčasťou balíka opatrení v oblasti obrany demokracie a ktorej cieľom je stanoviť harmonizované požiadavky na hospodárske činnosti súvisiace so zastupovaním záujmov v mene subjektov z tretej krajiny; zdôrazňuje, že spoločné pravidlá v tejto oblasti môžu prispieť k zodpovednosti a dôvere v rozhodovanie EÚ zavedením transparentnosti, pokiaľ ide o vplyv krajín mimo EÚ; vyzýva spoluzákonodarcov, aby bezodkladne dokončili tento legislatívny proces; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby dodržiavanie tejto smernice neviedlo k žiadnemu obmedzeniu základných práv;

58. zdôrazňuje význam zapojenia občanov do demokratických procesov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila jasnú a účinnú komunikáciu o iniciatívach, ktoré vyvíja na podporu a zlepšenie využívania nástrojov na zapojenie občanov, ktoré sú prístupné, používateľsky ústretové, viacjazyčné a schopné dostať sa k občanom vo veľkom rozsahu; víta posilnenie týchto nástrojov zo strany Komisie, najmä európskej iniciatívy občanov, európskych panelových diskusií občanov a platformy na zapojenie občanov, ako aj návrh na posilnenie siete vnútroštátnych orgánov pre účasť občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia mladých ľudí do demokratického života, pričom uznáva, že sú kľúčovými aktérmi pri posilňovaní občianskej a politickej účasti, a to aj prostredníctvom rozvoja participatívnych digitálnych platforiem a rád mládeže s cieľom zabezpečiť zmysluplné zapojenie do rozhodovacích procesov na miestnej, vnútroštátnej a únijnej úrovni;

59. zdôrazňuje, že akademická sloboda vrátane slobody výskumu, vyučovania a akademického prejavu predstavuje základný pilier demokratických spoločností; odsudzuje útoky na akademickú slobodu a zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť európskeho výskumu a odolnosť voči zahraničnému zasahovaniu; varuje najmä pred manipuláciou histórie vonkajšími aktérmi; opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila legislatívny návrh na ochranu základnej slobody vedeckého výskumu vrátane minimálnych noriem pre práva, etické správanie, integritu a inštitucionálnu nezávislosť výskumných pracovníkov, ktorý by bol podporený účinnými monitorovacími mechanizmami;

Ochrana kritickej infraštruktúry

60. zastáva názor, že ochrana EÚ a jej členských štátov pred fyzickými aj kybernetickými sabotážami zameranými na kritickú infraštruktúru je dôležitým prvkom zabezpečenia odolnosti demokracie; vyzýva na proaktívnu stratégiu odrádzania od hrozieb, prijatie prísnych preventívnych opatrení, posilnenie cezhraničnej spolupráce a posilnenie kapacít EÚ na odhaľovanie takýchto nepriateľských aktivít, odrádzanie od nich a reakciu na ne; zdôrazňuje, že zahraničné vlastníctvo kritickej infraštruktúry napojené na štát zvyšuje vystavenie bezpečnostným rizikám a vyžaduje si zvýšenú kontrolu, najmä pokiaľ ide o komunikačnú infraštruktúru, digitálnu infraštruktúru, podmorské káble, energetickú infraštruktúru, dopravné uzly, nemocnice a infraštruktúru verejných služieb;

61. dôrazne odsudzuje eskaláciu útokov dronov a iných leteckých útokov zameraných na kritickú infraštruktúru vrátane civilných letísk, prístavov, vojenských základní, priemyselných uzlov, infraštruktúry riadenia hraníc a energetických zariadení v celej EÚ, na to najmä zo strany Ruska a Bieloruska; vyzýva členské štáty, aby koordinovane, jednotne a primerane reagovali na akékoľvek narušenie svojho vzdušného priestoru, a to aj zostreľovaním lietadiel, dronov a iných vzdušných hrozieb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na programoch prenosu znalostí s Ukrajinou a na spoločnom výcviku a certifikácii pilotov dronov vzhľadom na znalosti, ktoré Ukrajina získala o vedení moderného boja;

62. zdôrazňuje strategickú úlohu agentúr EÚ pri zabezpečovaní ochrany cezhraničnej kritickej infraštruktúry v EÚ a jej členských štátoch, ako aj potrebu posilniť spoluprácu v oblasti námorných prístavov, letísk a pozemných hraničných priechodov, a to aj prostredníctvom spoločných posúdení zraniteľnosti; osobitne upriamuje pozornosť na hrozby rušenia a spoofingu GPS zo strany Ruska a Bieloruska a ich potenciál narušiť prevádzku kritickej infraštruktúry, ohroziť navigačnú bezpečnosť a oslabiť kontinuitu a odolnosť základných cezhraničných služieb;

63. zdôrazňuje, že celý rad hybridných aktivít, ktoré Rusko podniklo proti EÚ, predstavuje štátom podporovaný terorizmus, aj keď neprekračujú medze ozbrojeného útoku; zdôrazňuje preto, že na nepriateľské aktivity Ruska, ktoré porušujú územnú zvrchovanosť členských štátov EÚ, narúšajú integritu ich inštitúcií a priamo ohrozujú bezpečnosť civilného obyvateľstva, treba uplatňovať všetky dostupné právne rámce boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že EÚ musí urýchlene prejsť z obranného režimu na aktívne odstrašovanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili právny a operačný rámec pre primerané útočné opatrenia zamerané na logistickú a digitálnu infraštruktúru, ktorá stojí za destabilizačnými aktivitami Moskvy; konštatuje, že Rusko je zraniteľné voči kybernetickým operáciám, ako ukázalo narušenie činnosti ruského Aeroflotu aktivistami Kiberpartyzany; zdôrazňuje rozsiahle skúsenosti Ukrajiny s poškodzovaním ruských kapacít a potrebu urýchliť podporu Ukrajiny pri posilňovaní jej útočných kybernetických spôsobilostí;

64. zdôrazňuje, že by sa mala ďalej posilňovať cezhraničná koordinácia v boji proti hybridným hrozbám v námorných oblastiach, ktorá by sa mala opierať o vyčlenené a primerané finančné prostriedky EÚ, a že EÚ musí zintenzívniť svoju operačnú reakciu, najmä na hrozby spojené s ruskou tieňovou flotilou; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby zaviedli koordinovaný, celoúnijný výklad Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) s cieľom zabezpečiť súdržné opatrenia proti hybridným aktivitám, sabotážam, nenahlásenému, nezákonnému a neregulovanému rybolovu a porušovaniu zvrchovaných práv v námorných oblastiach EÚ, najmä v Baltskom mori, pričom pripomína cieľ dohovoru UNCLOS, ktorým je zabezpečenie mierového využívania morí; ďalej víta odporúčanie Komisie o bezpečných a odolných infraštruktúrach podmorských káblov[65] a Akčný plán EÚ na zaistenie bezpečnosti káblov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie týchto iniciatív zmapovaním káblovej infraštruktúry, vypracovaním koordinovaných posúdení rizík a záťažových testov, zavedením zmierňujúcich opatrení a posilnením kapacity reakcie na incidenty a ich opravy, a to aj podporou modulárneho opravárenského vybavenia a udržiavaním strategických zásob základných náhradných dielov;

65. vyzýva na účinnú kriminalizáciu a odrádzanie od hybridných činností a sabotáží vrátane útokov na podmorské káble a konektory; nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa poučili z austrálskeho príkladu vytvorenia ochranných zón pre káble, ktoré poskytujú právne záruky a kriminalizujú poškodenie podmorských káblov za hranicou 12 námorných míľ v teritoriálnom mori a ktoré sprevádza aktívne monitorovanie, dohľad a reakcia v spolupráci s príslušnými partnermi z tretích krajín;

66. nabáda členské štáty, aby preskúmali mandát bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu zbraní s cieľom nalodiť sa na palubu plavidiel spojených s takýmito tieňovými flotilami, a vyzýva Finančnú akčnú skupinu, aby bola aktívnejšia pri kontrole riadenia vlajkových registrov v rámci svojich procesov vzájomného hodnotenia a zaraďovania na šedú listinu;

67. opakuje svoju výzvu na zriadenie európskych centier námornej bezpečnosti v Čiernom mori, Severnom mori a Baltskom mori v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a zdôrazňuje, že takéto centrá by mali zlepšiť informovanosť o situácii na mori, umožniť monitorovanie v reálnom čase od vesmíru až po morské dno a posilniť kapacity včasného varovania a reakcie na zvýšené hrozby ruskej tieňovej flotily a zároveň zohľadniť environmentálne hľadiská a zabezpečiť bezpečnosť obchodných trás; vyzýva Komisiu a členské štáty, by zabránili vplávaniu tejto tieňovej flotily do európskych vôd a aby vykonávali ich časté a dôkladné kontroly s cieľom zabezpečiť, že tieňová flotila neporušuje žiadne právne predpisy a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo;

68. veľmi zdôrazňuje, že existujúce štrukturálne závislosti prostredníctvom trhovej koncentrácie a zahraničnej kontroly vrátane prevahy veľkých technologických spoločností USA v digitálnej štruktúre EÚ a v operačných systémoch, dátových centrách, vo výrobe polovodičov, v AI, nástrojoch na prijímanie rozhodnutí na základe údajov, platobnej infraštruktúre, kybernetickej bezpečnosti, cloud computingu a rôznych platformách a službách predstavujú vysoké riziko pre demokraciu, slobodu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť v rámci EÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi incidentmi, pri ktorých spoločnosti Microsoft, Visa a Mastercard pozastavili služby a zastavili transakcie zamestnancov Medzinárodného trestného súdu, na ktorých USA uvalili sankcie; v tejto súvislosti zdôrazňuje zraniteľnosť EÚ voči podobným vonkajším rozhodnutiam, ktoré by mohli narušiť verejné služby a hospodárske činnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala ciele znižovania závislosti a budovania európskych priemyselných kapacít do vykonávania Európskeho štítu na obranu demokracie;

69. domnieva sa, že odolná, konkurencieschopná digitálna infraštruktúra EÚ vrátane bezpečných miestnych dátových centier, zvrchovaného cloudu EÚ, kapacít edge computingu a gigabitových sietí je strategickým pilierom digitálnej odolnosti, ktorý zabezpečuje otvorenosť, hospodársku súťaž a globálnu interoperabilitu; zdôrazňuje, že takáto infraštruktúra by mala pomôcť chrániť citlivé údaje občanov EÚ pred rizikami spojenými s uchovávaním v zahraničí a vystavením právnym predpisom krajín mimo EÚ a riešiť zložitosť v súvislosti so zahraničným vlastníctvom a investíciami do základných infraštruktúr, a to aj prostredníctvom záťažových testov digitálnej autonómie na zmapovanie závislosti od veľkých komerčných technologických spoločností v oblasti základných verejných služieb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po šiestich rokoch vypracúvania európskeho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti pre cloudové služby (EUCS) stále chýba úroveň zabezpečenia certifikácie, ktorá by európskym poskytovateľom cloudových služieb umožnila zaručiť najvyššiu ochranu strategických údajov pred mimoeurópskymi jurisdikciami, a zdôrazňuje, že spoľahlivá certifikácia kybernetickej bezpečnosti je nevyhnutná pre integritu a odolnosť digitálnych služieb, ktoré sú základom demokratických procesov; zdôrazňuje, že vďaka aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie a zrevidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti by sa mala obnoviť práca na EUCS; víta zavedenie odstupňovaných úrovní zabezpečenia EÚ v návrhu aktu o rozvoji cloudových služieb a AI a vyzýva na najvyššiu úroveň zabezpečenia, aby sa poskytovala účinná ochrana najcitlivejších a najstrategickejších údajov pred prístupom v jurisdikciách mimo EÚ a zároveň zabránilo zbytočným prekážkam pre inovácie a investície;

70. zdôrazňuje potrebu riešiť riziká, ktoré súvisia so strategickými a citlivými hardvérovými a softvérovými komponentmi pripojenými k sieti a službami, ktoré umožňujú vzdialený prístup, prenos údajov alebo kontrolu systému, a ktoré pochádzajú z vysokorizikových tretích krajín vrátane Číny; so znepokojením berie na vedomie riziká spojené s dominantným postavením čínskych solárnych meničov a iných komponentov, ktoré sa v určitých prípadoch uvádzajú na trh EÚ za umelo nízke ceny prostredníctvom štátom podporovaných netrhových postupov; v tejto súvislosti víta, že cieľom revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti v navrhovanom znení je poskytnúť rámec na zákaz komponentov pripojených k sieti, ktoré umožňujú vzdialený prístup, ako sú meniče, od vysokorizikových dodávateľov a že v strategickom pláne digitalizácie a umelej inteligencie v odvetví energetiky sa stanovuje posúdenie rizika solárnych zariadení a preskúmanie rámca bezpečnosti dodávok energie; vyzýva na urýchlené prijatie týchto opatrení na ochranu kritickej energetickej infraštruktúry pred diaľkovou manipuláciou, výpadkami a rizikami dodávateľského reťazca; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali bezpečné alternatívy so sídlom v EÚ a vyrobené v EÚ, preskúmali súčasné pravidlá verejného obstarávania s cieľom posúdiť, či bránia digitálnej suverenite, a presadzovali komplexný program technologickej suverenity EÚ s jasnými normami odolnosti a kritériami na vývoj alebo obstarávanie technológií či digitálnej infraštruktúry, čím sa zabezpečí, aby regulačné rámce, obchodné politiky a politiky hospodárskej súťaže účinne predchádzali nekalým trhovým praktikám a znížili závislosť od poskytovateľov z krajín mimo EÚ; zdôrazňuje, že digitálny úspech stimuluje hospodárska súťaž, otvorenosť a technologická excelentnosť a že EÚ by mala mať stratégiu na prilákanie, udržanie a zachovanie kritických technológií, pričom by mala náležite zohľadniť faktory súvisiace so zahraničnými akvizíciami; opakuje, že v prípade kritickej infraštruktúry sa treba riadiť politikou nakupovania európskych výrobkov, pričom by mala byť navrhnutá a vykonávaná vyvážene a primerane; podporuje suverénnu digitálnu infraštruktúru EÚ s technológiami na lepšiu ochranu súkromia a ekosystémom aplikačného programovacieho rozhrania EÚ (API), ktorý využíva energiu bez fosílnych palív pre dátové centrá a cloudovú infraštruktúru, a to aj prostredníctvom trhovo orientovaných a verejno-súkromných iniciatív, ako sú spoločné podniky alebo združené siete v oblastiach, ako sú AI, gigatovárne a cloudové služby;

71. víta ciele stanovené v európskom akte o kritických surovinách týkajúce sa ťažby, spracovania, recyklácie a znižovania spotreby kritických surovín a zdôrazňuje, že v čase náhlej krízy sa môže ukázať, že závislosť od čínskych vzácnych zemín je rovnako škodlivá ako závislosť od ruských zdrojov uhlíka; opätovne zdôrazňuje potrebu plne implementovať akt o kritických surovinách, vytvárať zásoby, recyklovať a nahrádzať kritické suroviny, urýchliť diverzifikáciu kritických surovín z Číny smerom k spoľahlivejším partnerom, zvýšiť vlastnú ťažbu a spracovanie v EÚ a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov;

72. vyzýva na formálne uznanie operácií nájomných hackerov ako osobitnej hrozby pre demokratické inštitúcie a procesy, ktorá by sa dala lepšie riešiť aktualizovaním vymedzenia pojmov v trestnom práve; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali koordinovanú medzinárodnú iniciatívu na boj proti tzv. nepriestrelným poskytovateľom hostingu, ktorí vedome prenajímajú infraštruktúru páchateľom počítačovej kriminality, a to aj prostredníctvom blokovania a filtrovania podvodných čísel autonómnych systémov, s cieľom účinne obmedziť jurisdikcie, z ktorých môžu takíto poskytovatelia pôsobiť; zdôrazňuje pretrvávajúce riziko obchodovania so zraniteľnými miestami podnikov na darknete, čo vystavuje digitálne komunikačné systémy a zariadenia zahraničnému zasahovaniu;

73. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu integráciu a strategickú koordináciu medzi zavádzaním digitálnej infraštruktúry, opatreniami na boj proti FIMI a dezinformačnými opatreniami, kybernetickou bezpečnosťou a obrannou politikou s cieľom podporiť strategickú autonómiu EÚ; zdôrazňuje potrebu využiť infraštruktúru s dvojakým použitím, ako sú odolné dátové centrá roztrúsené po celej EÚ, s cieľom zabezpečiť prevádzkovú kontinuitu počas prírodných katastrof a hybridných alebo vojnových hrozieb; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do vojenskej mobility a bezpečnej komunikácie vrátane urýchleného a prioritného nasadenia gigabitových sietí a vesmírnych kapacít, ako je IRIS², s cieľom poskytovať šifrované komunikačné služby na verejné a obranné účely; žiada, aby sa tieto kritické komunikačné spôsobilosti sprístupnili Ukrajine a Taiwanu;

74. zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do bezpečných, interoperabilných a odolných systémov na výmenu informácií a miestnych dátových centier, ktoré nepodliehajú extrateritoriálnej legislatíve; zdôrazňuje, že takéto investície sú nevyhnutné na zabezpečenie rýchlejšej a spoľahlivejšej komunikácie medzi príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, na posilnenie ochrany pred kybernetickými útokmi a narušením bezpečnosti údajov a na zaručenie integrity, dostupnosti a dôvernosti citlivých údajov, a to aj prostredníctvom posilnených kapacít kybernetickej bezpečnosti a modernej digitálnej infraštruktúry EÚ; podčiarkuje, že redundancie sú kľúčom k zaisteniu prevádzkovej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácií, ako sú napríklad pozemné zabezpečené komunikačné systémy alebo inerciálne navigačné systémy;

75. zdôrazňuje, že rámce kybernetickej bezpečnosti, ako je smernica NIS 2, akt o kybernetickej odolnosti[66] a akt o kybernetickej solidarite[67], musia fungovať v súlade, aby podporovali normy bezpečnosti už v štádiu návrhu a zabránili regulačnej roztrieštenosti; v tejto súvislosti berie na vedomie cielenú revíziu smernice NIS 2; víta návrh Komisie výrazne posilniť a rozšíriť operačný mandát a zdroje agentúry ENISA prostredníctvom revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti; žiada, aby sa revíziou výslovne zahrnuli odborníci na FIMI medzi zainteresované strany zastúpené v poradnej skupine agentúry ENISA; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné finančné prostriedky vo VFR na roky 2028 – 2034 s cieľom zabezpečiť, aby si podniky, najmä v odvetví IKT, mohli dovoliť dodatočné investície vyplývajúce z revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti; ďalej zdôrazňuje, že malé a stredné podniky potrebujú podporu pri dodržiavaní predpisov okrem výnimiek, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa neoslabila ich bezpečnosť a v dôsledku toho kolektívna kybernetická bezpečnosť;

76. pripomína nízku úroveň transpozície smernice NIS 2; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po uplynutí lehoty 17. októbra 2024 musela Komisia zaslať formálne výzvy až 23 členským štátom, ktoré smernicu netransponovali v plnej miere; naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr dokončili transpozíciu smernice, keďže na konci roka 2025, teda viac ako rok po stanovenom termíne, smernicu ešte netransponovalo 10 členských štátov; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie úzko spolupracovať s členskými štátmi na zabezpečení rýchleho a jednotného vykonávania horizontálneho rámca kybernetickej bezpečnosti stanoveného v smernici NIS 2, ako aj aktu o kybernetickej odolnosti a aktu o kybernetickej solidarite, ako sa uvádza v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nedostatky v situačnej informovanosti, zmierňovaní rizík a koordinovaných opatreniach vzťahujúcich sa na kybernetické, hybridné a informačné hrozby;

Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí

77. zastáva názor, že by sa mali uplatňovať a vo vhodných prípadoch ďalej rozvíjať všetky nástroje trestného práva dostupné na úrovni členských štátov a EÚ s cieľom predchádzať a bojovať proti nezákonnému konaniu zameranému na oslabovanie demokratických inštitúcií a procesov; zdôrazňuje, že príslušné vnútroštátne orgány musia disponovať primeranými nástrojmi a kanálmi spolupráce na účely prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich so zahraničným zasahovaním; domnieva sa, že korupcia a zastrašovanie volených a verejných činiteľov zo strany zločineckých sietí by sa mali riešiť v rámci reakcie EÚ na hybridné hrozby prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi špecializovanými protikorupčnými agentúrami, orgánmi presadzovania práva a príslušnými orgánmi Únie; žiada Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu zavedenia minimálnych pravidiel do práva Únie týkajúcich sa vymedzenia trestného činu vedomej účasti na organizovaných činnostiach zameraných na zasahovanie v prospech cudzích mocností a sankcií za tento trestný čin; poznamenáva, že nadchádzajúca revízia mandátov niekoľkých orgánov EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí by mohla byť príležitosťou na posilnenie operačného rozmeru Európskeho štítu na obranu demokracie; podporuje najmä záväzok Komisie ambiciózne prepracovať mandát Europolu s cieľom vytvoriť z neho skutočne funkčnú policajnú agentúru, ktorá bude lepšie podporovať členské štáty;

78. víta, že v spoločnom oznámení sa uznáva pozitívny prínos spolupráce v oblasti trestnej justície a pri presadzovaní práva v boji proti FIMI a dezinformačným aktivitám; vyzýva Komisiu, aby pri príprave plánovanej revízie mandátov Europolu a Eurojustu dôkladne posúdila právne medzery a obmedzenia, ktoré v súčasnosti bránia týmto agentúram poskytovať plnú pomoc členským štátom, ktoré čelia hybridným hrozbám, a aby preskúmala spôsoby, ako prekonať tieto obmedzenia tak, aby sa pritom dodržiavali základné práva a právomoci vyplývajúce zo zmlúv; domnieva sa, že doplnenie hybridných hrozieb do prílohy I k nariadeniu o Europole[68] by objasnilo právny rámec a uľahčilo prácu Europolu v tejto oblasti; v tejto súvislosti okrem toho zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby Europol a Eurojust mali k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje na účinné vykonávanie nadchádzajúceho posilnenia svojich mandátov;

79. považuje nadnárodné represie za rastúcu a vážnu hrozbu pre demokraciu a vnútornú bezpečnosť v EÚ; zdôrazňuje, že nadnárodné represie sa môžu páchať online prostredníctvom nenávistných a ohováračských kampaní a šírenia nezákonného obsahu, ale môžu viesť aj k fyzickým útokom a vraždám; so znepokojením berie na vedomie čoraz častejšie príklady toho, ako škodlivé subjekty z krajín mimo EÚ využívajú zločin ako službu a zločinecké organizácie ako sprostredkovateľov v rámci EÚ na útoky na fyzické osoby a subjekty označené za politických protivníkov; zdôrazňuje, že tieto praktiky predstavujú neprípustný akt zahraničného zasahovania, ktorý môže mať destabilizujúce účinky na naše spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba odstrániť zostávajúce medzery v práve Únie a ďalej posilniť koordináciu na úrovni EÚ v oblasti trestného súdnictva a presadzovania práva prostredníctvom rámca policajnej a justičnej spolupráce zameraného na nadnárodné represie v rámci Európskeho štítu na obranu demokracie a zároveň zapojiť jednotlivcov a skupiny, ktoré sú ich terčom, a zabezpečiť ich ochranu; upozorňuje na naliehavú potrebu riešiť zneužívanie červených obežníkov INTERPOL-u na politicky motivované účely;

80. dôrazne odsudzuje zneužitie migrácie tretími krajinami alebo nepriateľskými neštátnymi subjektmi s cieľom destabilizovať členský štát alebo EÚ; zastáva názor, že tento jav je neprijateľný pokus o vyvíjanie politického nátlaku na členské štáty v prvej línii a na EÚ; zdôrazňuje, že takéto praktiky predstavujú aj závažné zneužívanie zraniteľných osôb, ktoré môžu mať nárok na medzinárodnú ochranu, a nemali by mať nepriaznivý vplyv na právo požiadať o azyl; berie na vedomie konkrétne ustanovenia týkajúce sa zneužívania migrácie, ktoré boli nedávno zahrnuté do kľúčových právnych predpisov EÚ; ďalej víta nedávnu revíziu právneho rámca EÚ s cieľom zahrnúť hybridné hrozby medzi dôvody aktivácie mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti EÚ; zdôrazňuje, že dôveryhodná a účinná reakcia EÚ musí byť založená aj na úzkej koordinácii a lojálnej spolupráci medzi susediacimi členskými štátmi a medzi nimi a inštitúciami EÚ v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a na posilnených technologických a operačných spôsobilostiach v oblasti riadenia hraníc, pričom sa súčasne zachová integrita schengenského priestoru a zabezpečí úplné rešpektovanie základných hodnôt EÚ;

81. berie na vedomie revíziu mandátu agentúry Frontex, ktorú oznámila Komisia; zdôrazňuje, že revízia by mala zabezpečiť potrebný právny základ, analytické spôsobilosti a primerané ľudské, finančné a technické zdroje, aby bolo možné poskytovať členským štátom účinnú pomoc pri riadení a ochrane vonkajších hraníc v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane základných práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať schopnosť EÚ podporovať členské štáty v otázkach vnútorných vecí vo viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034, a to aj pri reagovaní na hrozby hybridnej povahy;

Vonkajší rozmer

82. zdôrazňuje, že je potrebné, aby mal Európsky štít na obranu demokracie silný vonkajší rozmer, a víta opatrenia, ktoré podporujú krajiny mimo EÚ, najmä prostredníctvom budovania kapacít na posilnenie odolnosti kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín voči FIMI, hybridnému zasahovaniu a nadnárodným represiám, podpory nezávislých médií a žurnalistiky a lepšej schopnosti odhaľovať dezinformácie a bojovať proti nim pred voľbami a počas nich; podčiarkuje potrebu primeraného financovania vrátane základného financovania prostredníctvom nástroja Globálna Európa na podporu nezávislých médií v susedných krajinách; konštatuje, že kapacity a záväzky kandidátskych krajín sa líšia, čo si vyžaduje diferencované vykonávanie Európskeho štítu na obranu demokracie podľa kontextu v plnom súlade s hodnotami EÚ; zdôrazňuje, že posilnenie demokratickej odolnosti je kľúčové pre dôveryhodnosť rozširovania, ako aj pre bezpečnosť a stabilitu EÚ; vyzýva na systematické zapájanie kandidátskych krajín do príslušných opatrení, podporných mechanizmov a sietí odborníkov v rámci vonkajšieho rozmeru;

83. vyzýva, aby Európsky štít na obranu demokracie slúžil ako obojsmerný mechanizmus odborných znalostí, do ktorého EÚ začlení úspešné modely rýchlej reakcie, rámce civilno-vojenskej spolupráce a techniky odhaľovania v reálnom čase, a pripomína odborné znalosti partnerov v prvej línii, ktorí zažívajú ruskú agresiu a zasahovanie; zdôrazňuje, že EÚ sa môže veľa naučiť od odolnosti Moldavska a Ukrajiny;

84. berie na vedomie vedúce postavenie Taiwanu v oblasti rozvoja špičkových technológií a jeho rozsiahle skúsenosti s obranou proti hybridným útokom Číny a FIMI; vyzýva na pravidelné výmeny informácií o príslušných bezpečnostných otázkach, ako aj na intenzívnejšiu spoluprácu v boji proti FIMI a sabotáži podmorských káblov s podobne zmýšľajúcimi partnermi vo východnej Ázii vrátane Taiwanu, Japonska a Južnej Kórey;

85. vyzýva na vypracovanie komplexnej stratégie v prioritných regiónoch, v rámci ktorej by sa v úzkej koordinácii s diplomatickými misiami členských štátov EÚ mobilizovali delegácie EÚ a misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s cieľom zlepšiť pochopenie miestnych okolností, ktoré môžu viesť k zahraničnému zasahovaniu, a zabezpečiť prispôsobenú reakciu; berie na vedomie možnosť delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov podporovať organizovanie kampaní na zvyšovanie informovanosti v hostiteľských krajinách; domnieva sa, že posilnenie kapacít strategickej komunikácie a verejnej diplomacie v rámci delegácií EÚ so zameraním na podporu naratívov založených na faktoch, občianskej angažovanosti a budovania dôvery, najmä medzi mladými ľuďmi a pedagógmi, má zásadný význam; je preto znepokojený správami týkajúcimi sa rizika možného znižovania počtu delegácií EÚ a ich personálu, najmä v súvislosti s rastúcimi medzinárodnými výzvami a geopolitickým napätím;

86. upozorňuje, že delegácie EÚ a misie a operácie SBOP môžu v úzkej koordinácii s diplomatickými misiami členských štátov EÚ účinnejšie slúžiť ako prvá línia obrany proti hybridným útokom vrátane kybernetických operácií a operácií FIMI; vyzýva na zlepšenie viditeľnosti a strategickej komunikácie o výhodách, prítomnosti a úlohe misií a operácií SBOP vo svete, najmä v bezprostrednom susedstve EÚ a v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby do misií SBOP začlenili tímy pre monitorovanie FIMI a reakciu na ne, zabezpečili odbornú prípravu všetkých pracovníkov relevantných súčasných misií a operácií v oblasti FIMI a posilnili koordináciu medzi civilnými a vojenskými operáciami na boj proti hybridnému vplyvu;

87. zdôrazňuje význam spoločných cvičení, budovania kapacít a technickej pomoci partnerským krajinám, ktoré čelia pretrvávajúcemu hybridnému tlaku; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby do mandátov jednotlivých misií a operácií začlenili činnosti zamerané na budovanie kapacít a odbornú prípravu v oblasti hybridných hrozieb s cieľom zvýšiť pripravenosť partnerských krajín; víta nasadenie tímov rýchlej reakcie EÚ na hybridné hrozby a tímov rýchlej kybernetickej reakcie ako užitočných nástrojov pri budovaní kapacít a odolnosti v krajinách, na ktoré sú zamerané kybernetické útoky, hybridné útoky a útoky FIMI, čo dokazuje nedávny príklad Moldavska; v tejto súvislosti berie na vedomie prítomnosť agentúry Frontex vo viacerých príslušných tretích krajinách a potenciálnu pridanú hodnotu jej kapacít v tejto oblasti;

88. zdôrazňuje, že opakované pokusy o normalizáciu vzťahov s Ruskom bez toho, aby sa riešila základná povaha ruského štátu a jeho imperiálne strategické ciele, prispeli k zvýšeniu nestability, oslabeniu odstrašenia a oslabeniu európskej a globálnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že budúce politiky EÚ a členských štátov musia vychádzať z realistického posúdenia tejto historickej kontinuity a uprednostňovať odstrašovanie, odolnosť a bezpečnosť krajín v susedstve Ruska pred krátkodobými hospodárskymi alebo politickými úvahami; víta úsilie v posledných rokoch o vymanenie hospodárstva EÚ zo závislosti od ruských fosílnych palív; ďalej zdôrazňuje, že pre EÚ a jej členské štáty by malo byť strategickou prioritou úplné a nezvratné postupné ukončenie tejto závislosti;

89. víta posilnený záväzok v spoločnom oznámení rozvíjať kapacity ofenzívnych informačných operácií; upozorňuje, že takýto záväzok si vyžaduje osobitné zdroje a dlhodobé plánovanie; zdôrazňuje, že tento cieľ by mal zahŕňať posilnenie proaktívnych a posilnených informačných opatrení EÚ v jej susedstve s cieľom čeliť destabilizačným snahám, ako aj inej nepriateľskej štátnej a štátom podporovanej koordinovanej manipulácii s informáciami, kognitívnym vojenským operáciám a nepriateľským kampaniam na ovplyvňovanie zo strany autoritárskych subjektov alebo škodlivých subjektov; zdôrazňuje, že medzi obyvateľmi žijúcimi v autoritárskych režimoch treba šíriť vecné a dôveryhodné informácie, najmä v Rusku a Bielorusku, s cieľom odhaliť deštruktívne praktiky ich vládcov, ktoré ohrozujú slobodu a mier nielen v susedných krajinách, ale predovšetkým vo vlastnej krajine; vyzýva na maximálne využitie digitálneho a kybernetického priestoru a jeho bezhraničnej povahy na dosiahnutie tohto cieľa;

90. s vážnym znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch vládne opatrenia a strategické rozhodnutia opakovane slúžia ruským záujmom; pripomína prípad bývalej vlády Fideszu v Maďarsku ako obzvlášť jasný príklad, v ktorom sa prejavila okrem iného neschopnosť riadne nahlásiť a vyšetriť vniknutia ruských kybernetických aktérov napojených na štát, uzatváranie dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu s Ruskom za ceny nad trhovou úrovňou, systematické marenie pomoci EÚ Ukrajine a zosúladenie kľúčových rozhodnutí EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky s ruskými pozíciami; vyzýva na riadne nahlasovanie a vyšetrovanie činností a kampaní, ktoré môžu byť spojené so zahraničným vplyvom a zasahovaním; vyzýva na zvýšenú ostražitosť, posilnené monitorovanie a plné využívanie nástrojov EÚ na jej ochranu pred vnútornými vektormi zahraničného vplyvu a zasahovania;

91. konštatuje, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny a krajiny v susedstve EÚ, najmä západný Balkán, Moldavsko, Ukrajina, Arménsko a Gruzínsko, sú jasným terčom ruských operácií FIMI, pričom jedným z cieľov je zdiskreditovať EÚ a bagatelizovať vnímaný prínos integrácie EÚ; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prehĺbili spoluprácu s príslušnými subjektmi v týchto krajinách v oblasti informačnej odolnosti, kybernetickej bezpečnosti a hybridných hrozieb a aby prešli od ad hoc podpory k systematickej a dlhodobej pomoci zameranej na budovanie inštitucionálnej, právnej a občianskej odolnosti; žiada, aby EÚ financovala regionálne koordinačné centrá na boj proti hrozbám pre integritu informácií na internete a FIMI v príslušných častiach susedstva EÚ a aby sa posilnila podpora investigatívnej žurnalistiky a regulačných orgánov pre médiá; zdôrazňuje, že sa treba osobitne zamerať na pomoc v oblasti integrity volieb v kandidátskych alebo potenciálnych kandidátskych krajinách, a to aj v súvislosti s ukončením financovania USAID, čo má vplyv najmä na západný Balkán;

92. zdôrazňuje, že úsilie EÚ o podporu kandidátskych krajín pri posilňovaní ich odolnosti voči zahraničnému zasahovaniu by malo byť sprevádzané preukázateľným vykonávaním príslušných reforiem a hmatateľnými výsledkami z ich strany; vyzýva Komisiu, aby naďalej uplatňovala prísny prístup pri skúmaní pokroku kandidátskych krajín v rámci prístupových kapitol; zdôrazňuje, že nedostatky v riešení kľúčových problémov, ako je korupcia, nedostatok nezávislých médií, porušovanie ľudských práv a slabiny demokratických procesov, oslabujú dôveru občanov vo vnútroštátne a unijné inštitúcie, čím vytvárajú protiúnijné naratívy, ktoré môžu využiť tretie krajiny a subjekty zapojené do zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania;

93. vyzýva Komisiu, aby zriadila regionálne centrá EDMO pokrývajúce príslušné kandidátske, potenciálne kandidátske a susedné krajiny EÚ podľa vzoru existujúceho centra pre Moldavsko;

94. vyzýva Komisiu, aby programy mediálnej gramotnosti boli trvalou súčasťou predvstupovej pomoci a nástroja európskeho susedstva; zdôrazňuje, že kultúrna spolupráca by mala byť neoddeliteľnou súčasťou týchto nástrojov, posilňovať spoločenskú súdržnosť, spoločné hodnoty a medziľudskú angažovanosť v kandidátskych a susedných krajinách; zdôrazňuje, že zrušenie tematických programov a súvisiacich finančných príspevkov pre organizácie v oblasti ľudských práv a demokracie a organizácie občianskej spoločnosť, ako sa stanovuje v návrhu Komisie na VFR na roky 2028 – 2034 a v návrhu nového programu Globálna Európa, ponecháva značnú neistotu v tom, ako sa budú tieto záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ účinne presadzovať, vykonávať a monitorovať; opätovne vyzýva Komisiu, aby posilnila programy zamerané na zmysluplné zapojenie a podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov a investigatívnych médií v tretích krajinách; trvá na tom, aby nový VFR poskytoval predvídateľné financovanie, ktoré umožní rýchlo reagovať na hrozby voči základným slobodám a podporovať miestne iniciatívy;

95. naliehavo žiada, aby EÚ vyvinula úsilie o podporu partnerských krajín v jej východnom a južnom susedstve, ako aj prioritných krajín v subsaharskej Afrike, ázijsko-tichomorskom regióne a Latinskej Amerike s cieľom budovať odolnosť voči FIMI, posilňovať demokratické procesy a zabezpečovať integritu volieb, a to aj vyčlenením finančných prostriedkov v budúcom VFR; zdôrazňuje najmä, že transformácie prebiehajúce v severnej Afrike a regióne Sahel majú priamy vplyv na bezpečnosť a demokratickú odolnosť EÚ, a konštatuje, že tieto regióny sú obzvlášť zraniteľné voči FIMI najmä z dôvodu politickej nestability a krehkých informačných ekosystémov; zdôrazňuje, že Rusko a Čína čoraz viac spolupracujú pri posilňovaní revizionistických naratívov o údajnom úpadku Západu a „neokolonializme“ v týchto regiónoch, čo odhaľuje strategickú komunikačnú medzeru, ktorá oslabuje dôveryhodnosť a vplyv EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu pokračovať vo vývoji cielených opatrení na zvýšenie odolnosti voči FIMI v týchto regiónoch vrátane podpory nezávislých médií, občianskej spoločnosti, digitálnej a AI gramotnosti, strategickej komunikácie v miestnych jazykoch a posilnených mechanizmov monitorovania a reakcie, ako je okrem mechanizmov finančnej podpory napríklad hlavný projekt EUvsDisinfo;

96. uznáva zriadenie misie EUPM Moldova ako úspešný príklad toho, ako môže EÚ zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore štruktúr krízového riadenia partnerskej krajiny a zvyšovaní jej odolnosti voči hybridným a kybernetickým hrozbám a hrozbám FIMI; domnieva sa, že misia EUPM Moldova by mala slúžiť ako vzor pre zahrnutie boja proti hybridným hrozbám do mandátu existujúcich misií alebo pre zriadenie podobných misií v iných partnerských krajinách; domnieva sa, že takéto dohody by sa mali prioritne uzatvárať s krajinami, ktorých vnútorná nestabilita priamo ovplyvňuje bezpečnosť EÚ; berie na vedomie parlamentné voľby, ktoré sa v Moldavsku konali 28. septembra 2025, ako aj prezidentské voľby, ktoré sa konali 3. novembra 2024, a výrazné víťazstvo proeurópskych síl, a to napriek značnému úsiliu a prostriedkom, ktoré Rusko vynaložilo na destabilizáciu situácie v Moldavsku a jeho odklon od európskej a euroatlantickej cesty;

97. so znepokojením konštatuje, že Arménsko čelilo zintenzívneniu hybridných hrozieb napojených na Rusko, ktorých cieľom bolo ovplyvniť výsledok jeho volieb v júni 2026 a oslabiť jeho demokratické procesy, sociálnu súdržnosť a úsilie o budovanie mieru vrátane škodlivých kybernetických činností, koordinovanej manipulácie s informáciami, zasahovania do volieb, hospodárskeho nátlaku a zjavných a skrytých hrozieb zo strany vysokých ruských úradníkov, ako aj aktivácie sietí vplyvu; pripomína, že arménska zahraničná spravodajská služba informovala o využívaní otvorených a skrytých informačných operácií, skresľujúcich naratívov a úsilí o manipuláciu verejnej diskusie tak, aby to škodilo národným záujmom Arménska, a zdôrazňuje, že na tomto hybridnom tlaku sa môžu podieľať štátne aj neštátne subjekty vrátane vnútroštátnych zosilňujúcich subjektov, ako sú určití náboženskí predstavitelia a siete oligarchov napojené na širšie ruské stratégie vplyvu v regióne; víta zriadenie partnerskej misie EÚ v Arménsku (EUPM Armenia), ktorá má arménskym inštitúciám poskytovať strategické poradenstvo a budovať kapacity v oblasti boja proti FIMI, kybernetickým útokom a nezákonným finančným tokom; nabáda misiu EÚ v Arménsku (EUMA), aby posilnila svoj dosah na miestnych demokratických aktérov, komunitné organizácie a nezávislé médiá v rámci svojho príspevku k demokratickej odolnosti; pripomína, že Arménsko je stále členom Ruskom riadenej Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, a vyzýva Arménsko, aby z nej úplne vystúpilo;

98. vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta USA zo 7. januára 2026 o vystúpení zo značného počtu medzinárodných organizácií vrátane mnohých orgánov OSN, pozastavení účasti v nich alebo ukončení spolupráce s nimi; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že takýto krok ohrozí finančnú udržateľnosť systému OSN, oslabí multilaterálnu spoluprácu v čase, keď je najviac potrebná, a povzbudí autoritárske a revizionistické subjekty, ktoré sa v minulosti snažili využiť akékoľvek vystúpenie alebo odchod západných mocností z medzinárodných organizácií; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ posilnila svoje vedúce postavenie pri podpore a posilňovaní multilaterálnych organizácií a aby podporovala demokratické inštitúcie; nabáda vládu USA, aby zvážila svoje rozhodnutie a opätovne potvrdila svoj záväzok voči OSN a mnohostrannej spolupráci;

99. vyjadruje dôrazný nesúhlas s nedávnou stratégiou národnej bezpečnosti USA, najmä s tým, ako je v nej negatívne opísaná EÚ, jej výzvy a riziká, a s víziou medzinárodných vzťahov, ktorá je založená na sférach vplyvu; odsudzuje akékoľvek pokusy o ovplyvňovanie alebo oslabovanie demokratických procesov v EÚ; zdôrazňuje význam ochrany integrity inštitúcií EÚ a rozhodovania EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré prvky tejto stratégie zďaleka neriešia primerane hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, najmä pre európsku bezpečnosť, a teda aj americkú bezpečnosť; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégii sa EÚ nesprávne hodnotí ako politický systém a voči EÚ prejavuje neopodstatnený nepriateľský postoj; domnieva sa, že stratégia ešte posilňuje nevyhnutnosť, aby EÚ pokročila vo svojej strategickej autonómii, znížila závislosť a diverzifikovala partnerstvá;

100. zdôrazňuje, že je dôležité uprednostňovať zásady a ciele Európskeho štítu na obranu demokracie v medzinárodnej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi vrátane G7, NATO, OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy; podporuje ďalší rozvoj spoločných noriem otvoreného zdrojového kódu, rámcov bezpečnosti pre hraničnú AI, dátových modelov, metodík a taxonómií medzi podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom umožniť účinnejšiu spoluprácu; potvrdzuje kľúčovú úlohu NATO v boji proti hybridnej vojne zameranej na demokratické inštitúcie a v tejto súvislosti pripomína svoje špecializované nástroje a stratégie, najmä prostredníctvom svojho centra excelentnosti pre strategickú komunikáciu; zdôrazňuje, že po pristúpení Fínska a Švédska je 23 z 27 členských štátov EÚ aj spojencami NATO, a zdôrazňuje potrebu silnej synergie medzi stratégiami EÚ a NATO; víta kroky, ktoré sa už podnikli v dvojstranných a mnohostranných rámcoch vrátane Kódexu správania OSN pre integritu informácií na digitálnych platformách, záväzkov prijatých vo vyhlásení Rady Európy z Reykjavíku na ochranu volebných systémov pred zahraničným zasahovaním, pokračujúceho úsilia mechanizmu rýchlej reakcie G7 a vytvorenia partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä tých, ktoré sa zameriavajú na boj proti kybernetickým útokom, hybridným hrozbám a FIMI, a na ochranu kritickej infraštruktúry; v tejto súvislosti opätovne vyjadruje úprimné uznanie za pokračujúcu angažovanosť Spojeného kráľovstva v oblasti európskej bezpečnosti;

Volebné systémy a ich odolnosť

101. zdôrazňuje, že hlavným cieľom Európskeho štítu na obranu demokracie je chrániť integritu volieb na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, úrovni EÚ a v kandidátskych krajinách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnom súlade so zásadou subsidiarity a v rozsahu vymedzenom zmluvami zaviedli reformy zamerané na posilnenie odolnosti volebných procesov v Európe s osobitným dôrazom na opatrenia na zabránenie zahraničnému zasahovaniu; poznamenáva, že útoky na integritu volieb sú mnohostranné, integrované a dlhodobé, sú súčasťou ekosystému hrozieb, ktoré treba riešiť celospoločenským prístupom; navrhuje, aby iniciatíva Európsky štít na obranu demokracie podporovala koordináciu úsilia, online aj offline, o zachovanie integrity volieb do Európskeho parlamentu vrátane úsilia o riešenie hybridných hrozieb, kybernetických hrozieb, financovania zasahovania a manipulácie s informáciami;

102. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vykonávanie odporúčaní Komisie o inkluzívnych, silných a odolných volebných procesoch v EÚ; zdôrazňuje najmä význam vytvorenia vnútroštátnych volebných sietí, ktoré by pomohli vnútroštátnym orgánom a odborným orgánom súčinne spolupracovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na systematickom rozvoji a rozširovaní záťažových testov zameraných na voľby na štátnej aj cezhraničnej úrovni, ktoré by vychádzali z praktických skúseností a poznatkov získaných počas predchádzajúcich volebných cyklov, s cieľom lepšie predvídať, simulovať a zmierňovať riziká spojené s manipuláciou s informáciami, kybernetickým zasahovaním a posilňovaním prostredníctvom platforiem;

103. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že volebné orgány alebo rovnocenné orgány zodpovedné za dobre fungujúce, slobodné a spravodlivé voľby budú dostatočne financované a vybavené vhodnými nástrojmi, ktoré im umožnia vykonávať ich funkcie, či už ide o poskytovanie odbornej prípravy personálu a potrebných digitálnych nástrojov, alebo o zabezpečenie dostatočných investícií do volebných orgánov a volebnej infraštruktúry;

104. domnieva sa, že nenávistné kampane, zastrašovanie a násilie, ktoré sťažujú kandidátom účasť na verejnej diskusii alebo interakciu s voličmi, sú ohrozením demokracie; zdôrazňuje, že takéto hrozby môžu byť podnecované pokusmi krajín mimo EÚ o destabilizáciu EÚ, a to aj prostredníctvom dezinformačných taktík, ako je vysoko falošný obsah, ktoré nepravdivo zobrazujú skutočných politických kandidátov a sú zámerne navrhnuté tak, aby zavádzali voličov; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie predložiť odporúčania týkajúce sa bezpečnosti v politike; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu kandidátov vo voľbách a zvolených zástupcov;

105. zdôrazňuje, že bezpečnosť a istota žien v politickom živote sú predpokladmi na dosiahnutie rovnakého zastúpenia a odolnej demokracie; odsudzuje dezinformačné kampane vrátane vysoko falošného obsahu a sexuálneho obsahu bez súhlasu, ktoré sa používajú na obťažovanie, vyhrážanie a zastrašovanie kandidátok, pričom sa často opierajú o naratívy spochybňujúce ich kompetencie, dôveryhodnosť a morálnu integritu, čím odrádzajú ženy od politickej účasti a podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie; víta cielený zákaz vyzliekacích aplikácií v akte o umelej inteligencii a pripomína, že v akte o digitálnych službách sa rodovo motivované násilie a ochrana maloletých označujú za systémové riziko; vyzýva Komisiu, aby do nadchádzajúcich odporúčaní o bezpečnosti v politike zahrnula osobitné ustanovenia o monitorovaní, prevencii a boji proti dezinformačným kampaniam osobitne zameraným na kandidátky;

106. odsudzuje podvodnú reklamu, ktorá napodobňuje politikov, politických kandidátov a iných verejných činiteľov a odcudzuje ich totožnosť; upozorňuje, že hoci primárnym cieľom takýchto podvodov je často finančný zisk, neoprávnené používanie imidžu a podobizne verejnej osobnosti vytvorených tak, aby nepravdivo navodzovali pravosť alebo schválenie, môže poškodiť dobré meno, prispieva k narušeniu hranice medzi autentickými informáciami a vymysleným obsahom a ďalej oslabuje dôveru verejnosti v demokratické procesy a politické subjekty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dodržiavanie pravidiel zo strany online platforiem, pokiaľ ide o ich postupy odstraňovania nezákonných reklám;

107. zdôrazňuje kľúčovú úlohu siete ECNE pri podpore výmeny najlepších postupov v oblasti odolnosti volebných systémov v celej EÚ a jej členských štátoch, pričom berie na vedomie súčasné obmedzenia siete ECNE a víta záväzok Komisie posilniť ju; vyzýva na ambicióznu reformu siete ECNE vrátane preskúmania jej zdrojov a personálneho obsadenia, ďalšieho rozvoja spoločného mechanizmu na zaistenie odolnosti volebných systémov a väčšieho zapojenia kandidátskych krajín; vyzýva Komisiu, aby v rámci siete ECNE zriadila stálu monitorovaciu skupinu zodpovednú za dohľad nad vykonávaním odporúčaní Komisie o inkluzívnych a odolných volebných procesoch v EÚ a pripravovaných odporúčaní o bezpečnosti politických aktérov; domnieva sa, že táto monitorovacia skupina by mala byť poverená aj vypracovaním návrhov budúcich aktualizácií týchto odporúčaní; ďalej žiada, aby Parlament a Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (APPF) boli ako stáli partneri zapojení do všetkých zasadnutí siete ECNE;

108. zdôrazňuje, že volebná infraštruktúra je základným prvkom demokratickej odolnosti EÚ a musí byť účinne chránená pred rastúcimi hrozbami fyzickej a kybernetickej povahy; víta cieľ Komisie posilniť ochranu volebnej infraštruktúry prostredníctvom existujúcich právnych predpisov a nástrojov; vyzýva Komisiu, aby toto úsilie doplnila cielenou revíziou smernice o odolnosti kritických subjektov s cieľom zahrnúť volebnú infraštruktúru do zoznamu základných služieb verejnej správy, ktorý je uvedený v tejto smernici; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že toto začlenenie sa následne premietne do smernice NIS 2 a usmernení agentúry ENISA;

109. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali otázkou zapájania zahraničných subjektov v prostredí straníckej politiky v Európe; so znepokojením berie na vedomie rôzne príklady financovania extrémistických hnutí v EÚ z krajín mimo EÚ; domnieva sa, že finančná transparentnosť je dôležitým nástrojom na objasnenie tejto problematiky, a žiada, aby sa v tejto súvislosti posilnila výmena informácií medzi súkromnými a verejnými subjektmi; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi nedostatkami vo fungovaní registrov konečných užívateľov výhod v členských štátoch vrátane kvality údajov alebo rizika príliš obmedzeného prístupu pre osoby s oprávnenými záujmami, ako sú novinári alebo organizácie občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a verne transponovali smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí[69], ktorou sa harmonizujú pravidlá prístupu k registrom konečných užívateľov výhod; ďalej zdôrazňuje, že politická reklama a politická komunikácia v online prostredí musia byť plne transparentné, pokiaľ ide o totožnosť zadávateľa a zdroj financovania, v súlade s pravidlami transparentnosti EÚ; vyzýva na dôsledné presadzovanie existujúcich opatrení, aby sa v politike zabránilo využívaniu financovania prostredníctvom zástupných aktérov; zdôrazňuje význam účinného monitorovania a spolupráce medzi orgánmi v celej EÚ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností týkajúcich sa transparentnosti; v tomto zmysle vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dostupné možnosti zlepšenia spolupráce medzi orgánmi boja proti korupcii a nezávislými volebnými komisiami v členských štátoch;

110. so znepokojením berie na vedomie rastúce dôkazy o zahraničnom zasahovaní a špionáži zameraných na politické inštitúcie a procesy na úrovni EÚ aj členských štátov; víta vyšetrovania vo viacerých členských štátoch, ktoré viedli k odsúdeniu, a prebiehajúce prípady týkajúce sa úplatkárstva, špionáže a činností zahraničného vplyvu; zdôrazňuje vážne riziká, ktoré predstavujú nedostatočné záruky pri prijímaní zamestnancov a spolupracovníkov s úzkymi väzbami na autoritárske režimy; zdôrazňuje, že ochrana integrity a fungovania inštitúcií EÚ si vyžaduje spoľahlivé opatrenia proti špionáži a infiltrácii; ďalej zdôrazňuje potrebu vyšetriť závažné a vyvíjajúce sa obvinenia, že maďarskí úradníci konajúci za predchádzajúcej maďarskej vlády pod vedením Fideszu vykonávali špionáž zameranú na inštitúcie EÚ, vrátane správ o tom, že ruským náprotivkom sa poskytovali citlivé informácie zo zasadnutí EÚ, čo vyvoláva obavy z porušovania dôvernosti, úniku spravodajských informácií a integrity rozhodovacích procesov EÚ;

111. víta nedávno prijaté nariadenie o revidovaných pravidlách štatútu a financovania európskych politických strán a európskych politických nadácií; berie na vedomie ustanovenia týkajúce sa financovania a účasti politických strán z krajín mimo EÚ, najmä pokiaľ ide o to, že strany z krajín mimo EÚ by nemali mať právo veta ani kontrolu nad európskymi stranami; vyzýva spoluzákonodarcov, aby zabezpečili úplné a účinné vykonávanie tohto nariadenia;

112. opakuje svoju výzvu Komisii, aby posilnila výročnú správu o právnom štáte a posilnila demokracie proti zahraničnému zasahovaniu, a to tým, že sa bude zaoberať slobodnými a spravodlivými voľbami, spoľahlivými právnymi zárukami, systémom bŕzd a protiváh a fungovaním demokratických inštitúcií s cieľom poskytnúť úplnejší obraz o normách právneho štátu v celej EÚ;

113. konštatuje, že rýchly vývoj v oblasti kryptomien vrátane platforiem alebo poskytovateľov služieb pôsobiacich mimo EÚ predstavuje potenciálne zraniteľné miesto z hľadiska nedostatočnej transparentnosti a nemožnosti kontroly financovania politických strán a hnutí v Európe; zdôrazňuje najmä to, že kryptoaktíva môžu vzhľadom na svoju pseudonymnú povahu, globálny dosah a dostupnosť anonymizačných techník a služieb predstavovať problémy pri identifikovaní pôvodu politických darov a zmierňovaní potenciálneho zahraničného vplyvu na demokratické procesy; zdôrazňuje, že na politické dary zahŕňajúce kryptoaktíva by sa mala vzťahovať zásada „poznaj svojho darcu“ s rovnakými normami transparentnosti a zodpovednosti ako pri tradičných finančných príspevkoch; uznáva záväzok Komisie spojiť národných expertov pod záštitou siete ECNE v úzkej spolupráci s inými sieťami a zainteresovanými stranami EÚ, aby si vymieňali najlepšie postupy, vypracovali možné usmernenia a podporovali jednotné akcie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti naďalej monitorovala vykonávanie balíka opatrení proti praniu špinavých peňazí a nariadenia o trhoch s kryptoaktívami, aby zabezpečila účinné a dôsledné presadzovanie a zaoberala sa prípadnými nedostatkami v právnych predpisoch, ktoré zrejme bude treba odstrániť; v tejto súvislosti konštatuje, že balík opatrení v oblasti integrácie trhu a dohľadu zahŕňa navrhovanú revíziu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami;

114. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti dohľadu nad financovaním politických strán; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré finančné spravodajské jednotky nemajú potrebný mandát na predkladanie informácií o zasahovaní do volieb príslušným vnútroštátnym a európskym orgánom; vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu rozšírenia úlohy, mandátu a zdrojov úradu APPF s cieľom ďalej posilniť koordináciu vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ zodpovedných za dohľad nad financovaním politických strán; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi úradom APPF a sieťou ECNE;

Úloha sankcií pri ochrane demokracie

115. považuje sankcie proti fyzickým osobám a štátnym a neštátnym subjektom, ktoré sa dopúšťajú konania zameraného na narušenie demokratickej integrity EÚ alebo jej členských štátov, za nevyhnutnú súčasť súboru nástrojov Európskeho štítu na obranu demokracie; ďalej zdôrazňuje, že sa musia prijať účinné sankcie na základe objektívnych a jednotných kritérií a ktoré musia zahŕňať komplexný súbor opatrení vrátane zmrazenia a konfiškácie aktív, jasného stanovenia zodpovednosti a verejného odhalenia, zvyšovania nákladov, znižovania príjmov, zákazu dovozu a vývozu, zákazu cestovania, zamietnutia prístupu na trhy a do finančných systémov EÚ a ďalších účinných, spoľahlivých a efektívnych reštriktívnych opatrení; opätovne vyzýva Radu, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako sú sankcie;

116. vyzýva na zvýšenie účinnosti a vplyvu sankcií EÚ prijatých po invázii Ruska na Ukrajinu s cieľom definitívne oslabiť schopnosť Ruska pokračovať v brutálnej útočnej vojne a ohrozovať bezpečnosť ostatných susedných krajín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne a dôkladne posudzovali uložené sankcie z hľadiska optimálnej účinnosti a možného ďalšieho rozšírenia vrátane sankcií zameraných na fyzické osoby a subjekty, ktoré aktívne obchádzajú sankcie EÚ voči Rusku; domnieva sa, že najmä v oblasti ruských hybridných hrozieb a destabilizačných aktivít by EÚ mala ďalej rozšíriť svoj sankčný režim a zamerať sa na finančné a technické subjekty, ktoré podporujú dezinformácie, kybernetické útoky a zasahovanie do volieb, ako sú kryptografické burzy, reklamné siete a poskytovatelia hostingových služieb, a zároveň narušiť ruské siete zástupných aktérov v krajinách mimo EÚ, najmä v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike, a to uvalením sankcií na médiá, logistické centrá a skupiny napojené na Wagnerovu skupinu, ktoré šíria naratívy zamerané proti EÚ; domnieva sa, že v záujme ďalšieho zvýšenia nákladov na hybridnú agresiu by EÚ mala rozšíriť sankcie zamerané na fyzické osoby a subjekty mimo EÚ zodpovedné za aktívne obchádzanie sankcií, najmä čínske, ktoré napomáhajú ruským operáciám, a mala by zakázať ruským kybernetickým žoldnierom využívať služby so sídlom v EÚ, ako sú hostingové, doménové a cloudové služby, a verejne odhaliť a uvaliť sankcie na politikov alebo lobistov EÚ, ktorí sú tajne financovaní Moskvou;

117. domnieva sa, že okrem pripísania zodpovednosti fyzickým osobám alebo podnikom by dôležitým krokom k uznaniu problému evidentného systematického, viacúrovňového a často štátom podporovaného zasahovania, ktorého sa krajiny ako Rusko alebo Irán dopúšťajú v celej Európe, mohli byť identifikácia a pomenovanie zdrojových krajín; víta rozhodnutie Komisie zaradiť Rusko na zoznam vysokorizikových tretích krajín v rámci EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom chrániť integritu finančného systému EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by bolo vhodné ďalšie zaradenie Bieloruska do zoznamu vzhľadom na jeho rizikový profil a väzby na ruské politické a hospodárske štruktúry; pripomína, že nové nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí poskytne rozšírené možnosti identifikácie a zaradenia vysokorizikových tretích krajín do zoznamu; vyzýva Komisiu, aby s pomocou Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí v plnej miere využila svoje právomoci, pokiaľ ide o zabezpečenie vykonávania cielených finančných sankcií;

118. zdôrazňuje, že účinnosť a dôveryhodnosť sankcií EÚ závisí od ich prísneho a dôsledného presadzovania; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili mechanizmus na účinné monitorovanie činností v oblasti presadzovania práva, a to aj prostredníctvom spolupráce s občianskou spoločnosťou a akademickou obcou, s cieľom zlepšiť koordináciu a spolupracovať na odstraňovaní medzier a harmonizácii postupov; víta, že oznámená revízia mandátu Európskej prokuratúry poskytuje príležitosť posilniť jej úlohu tak, aby zahŕňala vyšetrovanie a stíhanie porušovania sankcií; zdôrazňuje, že túto reformu by malo sprevádzať primerané financovanie, aby Európska prokuratúra mohla účinne vykonávať svoje rozšírené povinnosti;

119. pripomína, že nástroj EÚ proti nátlaku, ktorý je zavedený od roku 2023, stanovuje širokú škálu opatrení EÚ na boj proti pokusom tretích krajín o hospodársky nátlak voči EÚ alebo členskému štátu; zdôrazňuje, že nástroj proti nátlaku by mal byť súčasťou proaktívnej eskalačnej stratégie s cieľom reagovať na hrozby zamerané na európsku územnú celistvosť a digitálnu, regulačnú, finančnú alebo hospodársku suverenitu; pripomína, že podmienkou prístupu hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ na vnútorný trh je dodržiavanie práva EÚ;

120. odsudzuje politicky motivované používanie čiernych listín, zákazov vydávania víz a iných reštriktívnych alebo odvetných opatrení zahraničnými vládami, v neposlednom rade Ruskom, ktoré sú zamerané na občanov EÚ, zástupcov štátnych orgánov a obchodných organizácií, novinárov, subjekty občianskej spoločnosti a politických predstaviteľov vrátane demokraticky zvolených poslancov Európskeho parlamentu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto praktiky, ktorých cieľom je vyvíjať neprimeraný politický tlak na regulačnú autonómiu a rámec základných práv EÚ, oslabujú diplomatické normy a zásadu vzájomného rešpektu medzi jurisdikciami; vyzýva na koordinovanejšiu a rozhodnejšiu reakciu EÚ na tieto svojvoľné opatrenia a zároveň pokračujúce diplomatické úsilie, aby sa zabezpečila ochrana a bezpečnosť osôb zaradených na čiernu listinu a poskytla sa im solidarita a potrebná podpora; vyjadruje plnú podporu všetkým postihnutým jednotlivcom; zdôrazňuje, že treba vytvoriť systém nepretržitého posudzovania a informovania cieľových fyzických osôb, najmä v súvislosti s ruskou čiernou listinou vrátane poslancov Európskeho parlamentu a ich zamestnancov a úradníkov EÚ, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a ochranu;

Pripravenosť EÚ

121. víta Európsku stratégiu únie pripravenosti a zdôrazňuje, že ciele stanovené v tejto stratégii sú úzko prepojené s cieľmi Európskeho štítu na obranu demokracie; ďalej zdôrazňuje, že demokratická odolnosť si vyžaduje, aby spoločnosti boli schopné fungovať vo výnimočných alebo rušivých podmienkach, a že reformy zamerané na posilnenie pripravenosti by preto mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Európskeho štítu na obranu demokracie; víta iniciatívy členských štátov, ako sú iniciatívy vo Švédsku a Fínsku, na posilnenie spoločenskej pripravenosti, spolupráce a jasnej komunikácie o povinnostiach občanov; zdôrazňuje, že účinná politika pripravenosti musí byť založená na začlenení všetkých vekových skupín, komunít a sociálnych a hospodárskych skupín; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu spoločností, združení a kvalifikovaných jednotlivcov pri podpore základných služieb a starostlivosti; zdôrazňuje, že účinná občianska odolnosť si vyžaduje, aby boli občania zapojení a poučení o tom, ako a kedy prispievať;

122. vyzýva na vypracovanie výročnej verejne dostupnej správy o činnosti EÚ o celkovom stave pripravenosti v celej EÚ s komplexným štruktúrovaným prehľadom o každom členskom štáte; zdôrazňuje, že v tejto správe by sa okrem iného mohla uviesť inštitucionálna pripravenosť, stav civilno-vojenskej spolupráce, strategické spôsobilosti, preventívne opatrenia, mechanizmy reakcie, zraniteľné miesta a kľúčové trendy, pričom by sa rešpektovali aspekty národnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že táto správa by mohla prispieť k výmene najlepších postupov a slúžiť ako usmernenie a poradenský nástroj na vykonávanie stratégií pripravenosti členských štátov; konštatuje, že by sa malo zvážiť, či by Európske centrum pre odolnosť demokracie mohlo zohrávať koordinačnú úlohu pri príprave tejto správy;

123. vyzýva na urýchlený vývoj a zavedenie interoperabilnej aplikácie krízového varovania v celej EÚ, ktorá by v núdzových situáciách poskytovala obyvateľom spoľahlivé viacjazyčné informácie v reálnom čase; odporúča, aby táto aplikácia bola integrovaná do vnútroštátnych a únijných systémov včasného varovania, aby bola prístupná všetkým s osobitným zameraním na prístupnosť pre zraniteľné skupiny a pravidelne aktualizovaná podľa technologického pokroku a v súlade s najlepšími postupmi v oblasti krízového riadenia;

124. víta iniciatívy viacerých členských štátov zamerané na distribúciu brožúry o pripravenosti domácností, ktorá obsahuje jasné a praktické usmernenia prispôsobené rôznym sociálnym a geografickým podmienkam v Európe a má pomôcť občanom pripraviť sa na núdzové situácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala brožúru na úrovni EÚ, ktorá by zohľadňovala cezhraničný a mnohonárodný kontext a ktorá by obsahovala odporúčané núdzové zásoby, pokyny na zabezpečenie praktickej sebestačnosti aspoň na 72 hodín, základné rady prvej pomoci a osobitné usmernenia pre zraniteľné skupiny vrátane starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a rodín s deťmi;

125. vyzýva na organizovanie pravidelných rozsiahlych cvičení pripravenosti koordinovaných EÚ, do ktorých by sa zapojili inštitúcie EÚ, agentúry EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány, súkromný sektor a občianska spoločnosť; domnieva sa, že príprava na scenáre od povodní, lesných požiarov, zemetrasení a núdzových zdravotných situácií až po chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty môže takisto prispieť k posilneniu schopnosti Európy predchádzať hrozbám, čeliť im a reagovať na ne, pričom môže ísť napríklad o také hrozby, ktoré sa prejavili pri ruskej agresii voči Ukrajine a hybridných útokoch proti Európe ako celku; odporúča, aby tieto cvičenia simulovali komplexné a realistické scenáre vrátane kybernetických útokov, narušenia kritickej infraštruktúry, koordinovaných dezinformačných kampaní a hybridných kríz s cieľom posúdiť schopnosť reakcie, zlepšiť interoperabilitu na všetkých úrovniach riadenia, vymieňať si najlepšie postupy a podporiť kultúru pripravenosti na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ v oblasti vojenskej mobility sú veľmi dôležité aj z hľadiska civilnej pripravenosti a schopnosti prepravovať zásielky núdzovej pomoci v núdzových situáciách; ďalej vyzýva na vyhlásenie Európskeho dňa pripravenosti; domnieva sa, že dátum tejto udalosti by mal byť 24. február, teda deň, keď sa v roku 2022 začala nevyprovokovaná rozsiahla vojenská invázia Ruska na Ukrajinu, ako symbol solidarity EÚ s Ukrajinou a dôrazná pripomienka potreby posilniť civilnú a obrannú pripravenosť na rastúce hrozby zo strany autoritárskych režimov;

126. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia programu Erasmus+ alebo podobných programov o cezhraničné iniciatívy zamerané na odbornú prípravu pracovníkov v kritických odvetviach v oblasti pripravenosti, ako sú hasiči, zdravotnícki pracovníci, dobrovoľníci v oblasti civilnej ochrany, štátni zamestnanci a zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, a širokej verejnosti; odporúča, aby tieto programy podporovali cezhraničnú a medziodvetvovú výmenu poznatkov, spoločné cvičenia a školenia o hybridných hrozbách a núdzových situáciách a posilňovali miestne kapacity pripravenosti vo všetkých členských štátoch s osobitným dôrazom na zraniteľné regióny;

127. vyzýva na urýchlené zavedenie bezpečných komunikačných systémov, ako je IRIS² a európsky systém krízovej komunikácie, pričom by sa vychádzalo z už existujúcich systémov na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy zabezpečujú odolnosť telekomunikácií, kontinuitu základných služieb počas kríz, zníženie vonkajšej závislosti v strategických odvetviach a posilnenie kybernetickej bezpečnosti tejto infraštruktúry prostredníctvom harmonizovaného povoľovania frekvenčného spektra, certifikácie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení dodávateľského reťazca IKT v súlade s návrhmi Komisie týkajúcimi sa aktu o digitálnych sieťach a revidovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti;

128. vyzýva na posilnenie koordinácie medzi inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ, členskými štátmi a podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi prostredníctvom spoločných platforiem situačnej informovanosti, spoločných metodík a mechanizmov rýchlej a bezpečnej výmeny informácií; zdôrazňuje, že tieto nástroje umožňujú koherentnú, pružnú a koordinovanú reakciu na hybridné hrozby, zlepšujú predvídanie rizík a posilňujú kolektívnu pripravenosť a odolnosť EÚ; ďalej v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pripravenosť a odolnosť sú kolektívnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje účasť spoločnosti;

129. zdôrazňuje potrebu začleniť pripravenosť do VFR na roky 2028 – 2034 s cieľom vybudovať dôveryhodnú odolnosť a dosiahnuť dostatočnú úroveň civilnej a obrannej pripravenosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila cielené finančné nástroje kombinujúce príslušné nástroje v oblasti obrany a civilnej bezpečnosti, ako napríklad nástroj na obranu Európy a nástroj na zabezpečenie Európy, s cieľom zabezpečiť dostatočné a stabilné financovanie projektov budovania odolnosti, technologických inovácií a spôsobilostí s dvojakým použitím, iniciatív v oblasti civilnej pripravenosti, ochrany kritickej infraštruktúry a úsilia o posilnenie priemyselnej a technologickej suverenity EÚ; konštatuje, že osobitné finančné zdroje by mali uprednostňovať aj úsilie o pripravenosť na miestnej úrovni, najmä na územiach, ktoré sú najviac zraniteľné a vystavené hybridným hrozbám, najmä informačnej vojne;

130. odporúča, aby inštitúcie v EÚ s právomocami rozhodovať preskúmali a optimalizovali stratégie a pohotovostné plány, ktoré by aktivovali v prípade otvoreného vojenského konfliktu proti jednému alebo viacerým členským štátom a podobných krízových scenárov, a to aj v prípadoch aktivácie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že treba zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti a ochrany vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ, a to aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti a integrity informácií, a vytvoriť v tejto súvislosti potrebné podmienky vrátane zabezpečenia akreditovaných bezpečných komunikačných kanálov a vhodných rokovacích miestností na zasadnutia za zatvorenými dverami; zdôrazňuje potrebu prísne presadzovať pravidlá týkajúce sa porušovania bezpečnosti a dôvernosti informácií, a to aj prostredníctvom účinného vyšetrovania a stíhania takýchto porušení, najmä v súvislosti so zvýšeným rizikom špionáže a sabotáže; v tejto súvislosti vyzýva na pravidelný audit zraniteľných miest a závislostí, najmä v digitálnom priestore, vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ; zdôrazňuje, že hybridné hrozby predstavujú aj mimo otvoreného vojenského konfliktu čoraz väčšie riziko pre každodenné fungovanie EÚ;

131. víta úsilie Komisie o posilnenie fyzickej a informačnej bezpečnosti v inštitúciách EÚ, ako sa uvádza v oznámení správnej rady organizácie z októbra 2025, vrátane plánov na zabezpečenie rokovacích miestností, posilnených postupov bezpečnostnej previerky zamestnancov, ktorí pracujú s utajovanými skutočnosťami, a zriadenia bezpečnostného kolégia na zabezpečenie pravidelného informovania o vývoji hrozieb; konštatuje, že týmito opatreniami sa reaguje na zvýšené riziká špionáže, zahraničného zasahovania a hybridných hrozieb zameraných na rozhodovacie procesy EÚ; zdôrazňuje však, že modernizáciu fyzickej bezpečnosti musia dopĺňať spoľahlivé protokoly kybernetickej bezpečnosti a spôsobilosti v oblasti kontrarozviedky, aby bolo možné pokryť celé spektrum rizík infiltrácie; vyzýva na urýchlené prijatie návrhu Komisie na nariadenie o informačnej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie[70]; pripomína, že v nariadení o kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ sa odporúča, aby rozpočet na kybernetickú bezpečnosť predstavoval 10 % celkového rozpočtu na informačné a komunikačné technológie pre subjekty EÚ; víta činnosti tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach (CERT-EU) a trvá na tom, že treba zabezpečiť, aby mal dostatočný rozpočet a riadne personálne obsadenie;

132. odporúča ďalšie opatrenia na posilnenie bezpečnosti Parlamentu, jeho odolnosti voči zahraničnému zasahovaniu a schopnosti účinne fungovať v krízach vrátane posilnenej podpory poslancov a zamestnancov EP prostredníctvom kontrol IT a bezpečnostných kontrol, cielenej odbornej prípravy, brífingov pred misiou a interdisciplinárnych činností zameraných na budovanie odolnosti, ktoré zahŕňajú fyzickú bezpečnosť, informačnú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že treba ďalej posilňovať jeho rámec kybernetickej bezpečnosti v súlade s nariadením o kybernetickej bezpečnosti, zlepšiť operačnú vyspelosť a posilniť spôsobilosti odhaľovania hrozieb v vyvíjajúcom sa technologickom prostredí a prostredí hrozieb a zároveň poskytovať cielenejšiu odbornú prípravu pre zamestnancov s cieľom bojovať proti manipulácii s informáciami a uplatňovať prísnejšie bezpečnostné previerky na citlivé stretnutia a misie; konštatuje, že používanie súkromných mobilných zariadení a notebookov na parlamentnú prácu predstavuje potenciálnu zraniteľnosť, a zdôrazňuje, že poslanci a zamestnanci EP by mali byť vybavení bezpečnými inštitucionálnymi zariadeniami; víta existujúcu dobrovoľnú kontrolu špionážneho softvéru a vyzýva na jej systematické rozšírenie na všetky zariadenia používané na parlamentnú činnosť; ďalej vyzýva Komisiu a ESVČ, aby systematicky zapájali Parlament do činností a cvičení v oblasti pripravenosti, ako je napríklad EU Integrated Resolve;

https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2025%2F2069%28INI%29