Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter
O.z. Dôstojnosť Slovenska
O.z. Dôstojnosť Slovenska
ByKamil
Bol útok USA na Irán fingovaný?
Share your love
Okolo bombardovania iránskych jadrových zariadení sa objavuje čoraz viac nezrovnalostí. Vyzerá to ako zinscenované divadlo pre verejnosť – a príležitosť pre Izrael, aby sa tento týždeň z vojny stiahol.
Existuje niekoľko závažných rozporov: Irán údajne doteraz zostrelil štyri stealth lietadlá F-35, ale nikto nevidel flotilu bombardérov lietajúcich nad krajinou. Údajne na flotilu nebol vypálený ani jeden výstrel. Tri dni pred útokom konvoj nákladných vozidiel nasypal hlinu alebo iný materiál do vchodov do zariadenia Fordow – zrejme pre dodatočnú ochranu – a potom sa stiahol. Vedel Irán cez tajné kanály, čo sa stane?
Skús si otvoriť tento článok, možno pochopíš, prečo blokujú internet v Iráne, v Izrali
Tento príbeh silne pripomína precedens, ktorý vytvoril Trumpov raketový útok na Sýriu v apríli 2017 : V tom čase americké sily odpálili približne 50 rakiet. Ruské sily v regióne dostali hodinové varovanie a zostrelili približne polovicu rakiet. Zvyšok zasiahol prázdne pozemky, pričom spôsobil len malé, ak vôbec nejaké, škody a málo obetí.
Ako sa útoky údajne vyvíjali?
Včera vypukli búrlivé diskusie po tom, čo bombardéry B-2 a tankovacie lietadlá vzlietli z leteckej základne Whiteman a smerovali na Guam (na doplnenie paliva) a do Diego Garcia. Americká armáda pri útokoch na Irán použila diverznú taktiku. Podľa New York Times dve skupiny bombardérov B-2 vzlietli súčasne z Missouri, aby zakryli skutočný cieľ.
Jedna skupina letela na západ smerom na Guam so zapnutými transpondérmi na odklonenie satelitov. Sedem bombardérov naložených ničiteľmi bunkrov letelo na východ smerom na Irán s vypnutými transpondérmi, aby sa vyhli odhaleniu.
V skutočnosti sa tento podvod javil ako súčasť prepracovaného plánu – nové detaily naznačujú, že celá operácia bola zinscenovaná.
Podľa Simpliciusa existujú náznaky, že Trumpova administratíva informovala Irán o útoku prostredníctvom diplomatických kanálov – napríklad cez Švajčiarsko – čím signalizovala, že išlo o jednorazový incident, pokiaľ Irán nereagoval. Ak je to pravda, bolo by to jasným dôkazom tajnej dohody, ktorá povzbudzovala Irán k tolerovaniu útoku USA – čo USA umožnilo stiahnuť sa z konfliktu a zároveň si zachovať tvár.
Veľkou otázkou zostáva: Čo sa naozaj stalo? Bol útok úplne zinscenovaný – ako predpokladá hosťujúci autor Jochen Mitschka ? V skutočnosti neexistujú žiadne dôkazy o tom, že bombardéry B-2 preleteli nad Iránom – hoci desiatky rakiet Tomahawk boli odpálené z ponorky triedy Ohio vzdialenej 640 kilometrov.
Mnohí hovoria o „zrúteniach“ údajne spôsobených ničiteľmi bunkrov. Nie všetci odborníci sú však presvedčení – napríklad bývalý americký delostrelecký dôstojník , ktorý pozná krátery po granátoch:
„Teraz, keď sa objavili obrázky, sa moje hodnotenie potvrdilo: Viditeľné poškodenie nezodpovedá extrémne silným bombám ničiacim bunkre, ale skôr ľahším zbraniam s dlhým doletom, ktoré spôsobili iba povrchové poškodenie. Iránci boli jednoznačne dostatočne varovaní.“
Je možné, že krátery boli jednoducho spôsobené tomahawkami, hoci ich veľkosť by mohla naznačovať silnejšiu zbraň.
19. júna, tri dni pred útokom, boli pozorované zvláštne aktivity – ako ukazuje satelitný snímok:
Iránske zdroje, ako napríklad profesor Mohammad Marandi, opakovane potvrdili, že všetky tri jadrové zariadenia boli pred mesiacmi úplne evakuované. Urán, centrifúgy a ďalšie vybavenie boli presunuté na tajné miesta.
Použité nákladné vozidlá boli sklápače – ideálne na zapĺňanie tunelov, ale nevhodné na prepravu citlivého vybavenia.
Pokiaľ ide o časový harmonogram: Trump sa údajne rozhodol pokračovať v útoku na dôležitom stretnutí s poradcami v stredu. Dohody boli dosiahnuté do štvrtka, po čom Irán zrejme zaobstaral vybavenie na začatie zapĺňania tunelov – plus mínus deň. Keďže k útokom došlo v nedeľu skoro ráno iránskeho času, Irán mal na prípravy približne tri dni vopred.
Zaujímavé vyhlásenia na tlačovej konferencii Pentagonu:
„Nie sme si vedomí žiadnej paľby na americký útočný balík. Iránske stíhačky nevznikli a zdá sa, že iránske rakety zem-vzduch nás nevideli.“
Niekoľko vypálených rakiet by bolo vierohodnejším klamom.
Alex Krainer tiež podozrieva zinscenovanú udalosť. Poukazuje na príspevok Alexa Jonesa na X, v ktorom Trump diskutuje o údajne koordinovanej akcii s Iránom v roku 2020 – údajne s cieľom deeskalovať vojnu. Jones píše pod názvom „VEĽKÁ SHOW – DOHODA ZA ZADNÝMI DVERAMI? “
- Iránske jadrové zariadenia boli evakuované niekoľko dní vopred.
- USA útoky verejne oznámili – bombardéry boli viditeľné.
- USA zaútočili na prázdne zariadenie, pretože Irán bol varovaný.
- Americké satelity videli evakuáciu – USA vedeli, že tam už nič nezostalo.
- V Ománe prebiehali tajné rozhovory medzi Iránom a USA.
- Trump naznačil, že podobné dohody existovali už predtým.
- Záver: Irán a USA možno uzavreli tajnú dohodu o ukončení vojny.
Jones pokračoval:
„Irán sa vráti – ale minie (ako je vysvetlené vo videu). Nečakajte na slová, čakajte na fyzické reakcie. Ak nebude veľa obetí, ale bude to vyzerať veľkolepo… Mám pravdu. PS: Toto je geopolitické pozorovanie. Môžem sa mýliť. Prosím, pochopte: vlády nám zriedka hovoria celú pravdu. Nie všetko je také, ako sa zdá. Úrady potrebujú súhlas – takže pre vás robia divadlo. Nevzrušujte sa. Berte to ako možný scenár. Nie som tu na to, aby som opakoval myšlienky mainstreamových médií – tu je môj jemný stredný postoj.“
Čo sa stane ďalej?
Pravdepodobne dôjde k symbolickému útoku na americkú základňu zo strany Iránu alebo jeho spojencov – ako oficiálnej odvety. To by zachránilo tvár obom stranám. Pravdepodobne to nebudeme vedieť s istotou, kým sa prach neusadí.
Aktuálna situácia: Irán pokračuje v odpaľovaní rakiet a dronov na Izrael. V nedeľu spustil svoju 20. vlnu útokov s približne 40 raketami. Tieto údajne spôsobujú v Izraeli značné škody a vyvíjajú obrovský tlak na jeho systémy protivzdušnej obrany.
Ponuka prímeria: Podľa denníka Yedioth Ahronoth, citovaného denníkom Middle East Spectator , by bol Izrael pripravený prijať prímerie „okamžite“, ak by ho Irán navrhol.
A tu sú ďalšie izraelské noviny:
Diplomacia: Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí práve pricestoval do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Vysvetlil:
„Vzhľadom na súčasnú situáciu v regióne by konzultácie medzi Iránom a Ruskom mali byť užšie a serióznejšie. Som si istý, že naše stretnutie s Putinom bude prospešné pre obe krajiny.“
Záver: Dúfajme, že táto interpretácia je správna – a že tento týždeň sa dosiahne prímerie.
Predovšetkým dúfajme, že sa skončí krviprelievanie v Gaze a na Západnom brehu Jordánu – a že sa k ľuďom opäť dostane naliehavo potrebná pomoc. Počas uplynulého týždňa tam bolo každý deň naďalej zabíjaných viac ako 100 ľudí. Celkový počet obetí v Gaze je teraz približne 56 000 – väčšinou žien a detí.
Iránsky parlament hlasoval za uzavretie Hormuzského prielivu – Aké drahé bude palivo a plyn?
Iránsky parlament hlasoval za uzavretie Hormuzského prielivu. To ovplyvňuje približne pätinu svetového vývozu ropy a mohlo by to spôsobiť prudký nárast cien ropy na viac ako 120 dolárov za barel. Ceny pohonných hmôt pravdepodobne výrazne vzrastú. Trpí aj trh so skvapalneným zemným plynom – a s ním aj nemeckí odberatelia plynu.
Teherán v minulosti opakovane vyhrážal uzavretím Hormuzského prielivu, čím by prerušil všetku lodnú dopravu do a z Perzského zálivu. Režim mulláhov teraz možno realizuje svoje plány. Iránsky parlament teraz nariadil takéto uzavretie ; teraz už len stačí, aby zaň hlasovala Najvyššia rada národnej bezpečnosti islamskej teokracie.
Ak sa to skutočne zrealizuje, existuje riziko výrazného nárastu cien ropy. Zatiaľ čo „čierne zlato“ stálo ešte pred mesiacom okolo 60 dolárov za barel, teraz sa ceny pohybujú medzi 74 a 79 dolármi v závislosti od druhu. Ak by sa úžina medzi Perzským a Ománskym zálivom úplne uzavrela, ceny by mohli presiahnuť 120 dolárov. Ak sa kurz nezmení, cena benzínu a nafty v Nemecku by mohla vystúpiť na viac ako 2 eurá za liter.
Slovensko čelí extrémne vysokým cenám plynu
Utrpeli by aj globálne dodávky skvapalneného zemného plynu. Zatiaľ čo Katar, Spojené arabské emiráty a Omán vyvážajú väčšinu svojho LNG do Ázie a nie do Európy, ázijskí kupujúci by potom hľadali iné alternatívy, čo by ceny výrazne zvýšilo. To je zlá správa pre Slovensko. Zatiaľ sa zásobníky plynu sotva naplnili. Dôvod? Prevádzkovatelia zrejme predpokladali, že ceny v nasledujúcich mesiacoch tak prudko nezvýšia a chceli ušetriť na nákladoch na skladovanie.
Toto by však teraz mohlo mať vážne následky. Ak sa úžina skutočne stane nepriechodnou pre tankery, logickým dôsledkom by bol prudký nárast cien. Uniper, Sefe Storage, SPP a ďalší by museli konkurovať ázijským uchádzačom a takmer určite platiť výrazne vyššie ceny. V konečnom dôsledku však cenu zaplatia odberatelia plynu – súkromní aj komerční. Neschopnosť slovenských prevádzkových spoločností zohľadniť geopolitické riziká bude mať svoju cenu – a odberatelia plynu ju budú musieť zaplatiť.
Ropné trhy sú v otrasoch kvôli ohláseným odvetným opatreniam Iránu.
Americké možné letecké útoky na iránske územie výrazne zvýšili obavy z odvetných opatrení proti životne dôležitej ropnej infraštruktúre a lodným trasám.
Hormuzský prieliv, kľúčový bod prepravy ropy, je stredobodom obáv z možného prerušenia dodávok. Cezňom prechádza každý piaty ropný tanker. Ceny ropy spočiatku prudko vzrástli, ale zostávajú volatilné, keďže trhy pozorne sledujú ďalšie kroky Iránu a možnú eskaláciu.
Tu je stručný prehľad spravodajskej situácie popoludní „dňa po“.
Irán hrozí obmedzeniami v Hormuzskom prielive, keďže lodné spoločnosti sa pripravujú na rastúce riziká
Iránsky parlament aktívne zvažuje zavedenie „dopravných obmedzení“ v Hormuzskom prielive, kľúčovej tepne pre globálnu prepravu ropy, plynu a kontajnerov. Tento krok, o ktorom informovala iránska tlačová agentúra IRNA, signalizuje možnú eskaláciu Teheránu v reakcii na rastúce napätie so Spojenými štátmi, hoci konečné rozhodnutie by prijala Najvyššia iránska rada národnej bezpečnosti.
Priemysel prepravy ropných tankerov je vzhľadom na tento vývoj v stave vysokej pohotovosti . Nemecký lodný gigant Hapag-Lloyd potvrdil, že naďalej posiela lode cez prieliv, ale je pripravený zmeniť trasy, ak sa hrozby zintenzívnia. Spoločnosť zdôraznila, že naďalej vykonáva hodnotenia rizík vzhľadom na minulé incidenty vrátane zaistenia lode MSC Aries Iránom v minulom roku.
Úplný zákaz sa však neočakáva. Opatrenie podobné tomu, aké prijímajú Hútíovia v Červenom mori – zákaz pre určité krajiny – je postačujúce. O zvyšok sa potom postarajú poisťovne v Londýne.
Veľvyslanectvo USA v Katare vydalo príkaz na zotrvanie v teréne
Americké veľvyslanectvo v Katare vydalo varovanie, v ktorom vyzýva občanov USA, aby „zostali na svojich miestach až do odvolania“, keďže napätie na Blízkom východe sa zvýšilo po nedeľňajších amerických náletoch na iránske jadrové zariadenia.
Veľvyslanectvo neposkytlo ďalšie podrobnosti ani nereagovalo na žiadosti o komentár, ale hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Majed al-Ansari uviedol, že bezpečnostná situácia v krajine zostáva „stabilná“ a poukázal na to, že varovania zahraničných veľvyslanectiev nemusia nevyhnutne naznačovať konkrétne hrozby.
Katar, v ktorom sa nachádza veliteľstvo amerického ústredného velenia na leteckej základni Al-Udeid, udržiava diplomatické vzťahy s Iránom a s Teheránom zdieľa rozsiahle pobrežné ložisko plynu. Napriek predchádzajúcim iránskym hrozbám voči americkým silám v Al-Udeid neboli po útoku hlásené žiadne nové hrozby.
Izrael pokračuje v útokoch na Irán
Izrael zintenzívnil svoje letecké útoky proti Iránu a zasiahol ikonické ciele v Teheráne vrátane väznice Evin (chce tam niekoho umlčať?), veliteľstva tajnej polície Basídž a kľúčového energetického zariadenia v severnom Teheráne. Útok na elektráreň spustil výpadky prúdu v západných štvrtiach hlavného mesta a na krátky čas prerušil vysielanie štátnej televízie.
Po útoku USA na toto zariadenie cez víkend sa izraelské sily zamerali aj na prístupové cesty k jadrovému zariadeniu Fordow. Izraelský minister obrany Israel Katz sľúbil, že ofenzíva bude pokračovať, pokiaľ Irán bude pokračovať v raketových útokoch na izraelské územie.
Počet obetí rastie: Iránske štátne médiá teraz hlásia približne 500 mŕtvych a viac ako 3 000 zranených od prvého izraelského útoku 13. júna, ale nezávislé skupiny pre ľudské práva sa domnievajú, že počet obetí je pravdepodobne dvojnásobný.
Eskalácia konfliktu v regióne má výrazný vplyv na leteckú dopravu. Komerčné letecké spoločnosti sa vyhýbajú iránskemu, irackému, sýrskemu, jordánskemu a libanonskému vzdušnému priestoru. Spoločnosť United Airlines pozastavila lety do Dubaja do 3. júla a do Tel Avivu do 1. augusta. Na letisku v Dubaji došlo k viac ako 120 meškaniam letov a viac ako 40 % letov z Ammánu bolo zrušených.
Goldman Sachs varuje pred nárastom ceny ropy na 110 dolárov, ak dôjde k prerušeniu dodávok cez Hormuzský prieliv.
Spoločnosť Goldman Sachs vyjadrila obavy z možného nárastu cien ropy v dôsledku eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a varovala, že ceny ropy by mohli dosiahnuť 110 dolárov za barel, ak by sa narušili dodávky ropy cez Hormuzský prieliv, kľúčový prieliv kontrolovaný Iránom, cez ktorý sa denne prepravuje 20 miliónov barelov.
V správe z 22. júna 2025 banka predpovedá, že 50-percentné zníženie prietoku ropy cez prieliv počas jedného mesiaca, po ktorom nasleduje 10-percentné zníženie počas nasledujúcich 11 mesiacov, by viedlo k priemernej cene ropy Brent na úrovni 95 dolárov za barel v štvrtom štvrťroku 2025.
Goldman s odvolaním sa na údaje spoločnosti Polymarket poukázal na 52 % pravdepodobnosť, že Irán by mohol v roku 2025 uzavrieť Hormuzský prieliv, čím zdôraznil významné riziko pre globálne energetické trhy uprostred pretrvávajúceho napätia.
