Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Prv čítaj “ Návrhy stanovujú“ Viac tu
Ako všetci politici o tom mlčia, že. Hlavne, že si tu každý kupuje kriedy!
Pod heslom „Sloboda pre všetkých, všade“ prijala Európska komisia začiatkom októbra novú, mimoriadne radikálnu stratégiu pre LGBTQ komunitu, ktorú musí 27 členských štátov zaviesť v rokoch 2026 až 2030. Brusel chce, aby si deti mohli určiť svoju rodovú identitu na základe „sebaidentifikácie“ bez vekových obmedzení a zásahu psychológov alebo lekárov. To znamená, že Holandsko bude musieť zmeniť svoj systém civilnej registrácie a znížiť prah pre chirurgickú zmenu pohlavia. Komisia tiež požaduje prísne stíhanie každého, kto sa odváži kritizovať LGBTQ komunitu. „Zlovestné a desivé,“ takto opísal bruselskú smernicu britský právnik pre ľudské práva. Poslanec Európskeho parlamentu za SGP Bert-Jan Ruissen povedal: „Brusel sa mieša do záležitostí, ktoré nie sú jeho zodpovednosťou.“
O psychológoch na Slovensku Viac tu
Veľmi tiež dôležité Viac tu
Európska komisia (EK) vo svojej 24-stranovej dokumente „ Únia rovnosti – Stratégia rovnosti LGBTIQ+ 2026 – 2030“ uvádza , že všetci ľudia v členských štátoch EÚ – vrátane maloletých – majú právo určiť si svoju rodovú identitu. Tento pojem sa vzťahuje na vnímanú vnútornú skúsenosť jednotlivca s rodom. To znamená, že biologické pohlavie priradené pri narodení už nie je absolútne. Jednoducho povedané: dieťa s penisom, ktoré bolo vždy identifikované ako chlapec, sa čoskoro bude môcť identifikovať ako dievča, nebinárne (neschopné si vybrať medzi týmito dvoma) alebo rodovo fluktujúce (jednu chvíľu chlapec, ďalšiu dievča).
Brusel podľa dúhovo zafarbeného politického dokumentu nariaďuje členským štátom, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia „rozvoj právnych postupov pre uznanie pohlavia, založených na sebaurčení, bez vekových obmedzení“. Ako to bude vyzerať v praxi, nie je úplne jasné. Podľa Komisie v súčasnosti iba tretina z 27 krajín EÚ spĺňa podmienky stanovené v Únii rovnosti. Európska komisia preto „nabáda členské štáty“, aby prijali rýchle opatrenia, aby „všetky deti v celej svojej rozmanitosti mohli vo všetkých členských štátoch požívať rovnaké práva“. Ak tak členský štát neurobí, môže čeliť konfrontácii s Európskym súdom pre ľudské práva a zníženiu európskych dotácií, varuje Únia rovnosti.
Súčasná situácia v Holandsku je v mnohých bodoch v rozpore s touto víziou EÚ. Napríklad EÚ v súčasnosti uznáva tri pohlavia: mužské, ženské a intersexuálne (osoba narodená s pohlavnými znakmi – ako sú chromozómy, hormóny alebo reprodukčné orgány – ktoré úplne nezodpovedajú kategóriám muž a žena). Možnosť intersexuality alebo X zatiaľ nie je v holandskej matrike narodených kategóriou. Ak nový rodič zaregistruje svoje dieťa na miestnom úrade do troch dní od narodenia, má v podstate dve možnosti: chlapec alebo dievča. Ak nie je možné pri narodení určiť jasné pohlavie, matrikár to môže zaznamenať do rodného listu, ale toto je určené len pre medicínsky (veľmi) výnimočné prípady. V súčasnosti môže dospievajúci zmeniť svoje pohlavie iba papierovo vo veku 16 rokov. Vyžaduje si to vyhlásenie podpísané psychológom alebo lekárom, v ktorom všetky strany vyhlasujú, že rozumejú dôsledkom tejto drastickej zmeny.
Únia pre rovnosť núti všetky členské štáty EÚ, aby v priebehu nasledujúcich piatich rokov prešli z klasifikácie založenej na biologickom pohlaví (muž alebo žena, na základe fyzických charakteristík) na kategorizáciu založenú na koncepte rodu (ako niekto cíti alebo prežíva svoje pohlavie). Kritériom, ako píše Komisia na strane 15, by mala byť „sebaidentifikácia“ „bez vekových obmedzení“. Brusel presne nedefinoval, aké alebo koľko pohlaví existuje, ale je jasné, že maloletí si budú môcť vybrať z „rozmanitosti rodových identít a prejavov alebo iných rodových charakteristík“ bez zásahu dospelej osoby.
Komisia tiež oznámila, že sa vyvíjajú právne opatrenia na trestanie ľudí s „LBGTQ-fóbiou“ za „nenávistné prejavy“. Umelá inteligencia sa bude používať online na vyhľadávanie diskriminačných výrokov o tejto komunite na webe.
Politická stratégia zabezpečuje zníženie prahu pre skutočnú fyzickú, chirurgickú zmenu pohlavia. V Holandsku je takýto chirurgický zákrok v súčasnosti možný len po komplexnom psychologickom vyšetrení a schválení špecialistom. Zdá sa, že sa to nezmení, ale Únia rovnosti uvádza, že jednotlivci, ktorí sa zapájajú do „konverzných praktík“ – inými slovami, tí, ktorí sa snažia odhovoriť osobu, ktorá zažíva rodovú zámenu, od podstúpenia operácie na zmenu pohlavia – budú čeliť železnej pästi Bruselu. Komisia dokonca presadzuje trestné stíhanie týchto osôb. Či sa to týka aj rodičov, ktorí chcú zabrániť takémuto zákroku pre svoje dieťa, nie je jasné, ale Brusel varuje každého, kto sa spolieha na „medicínsky nepresnú myšlienku“, že LGBTQ ľudia „sú chorí“ a preto „spôsobujú silnú bolesť a utrpenie, ktoré majú za následok dlhodobé psychické a fyzické problémy a ujmu“.
V Holandsku sa venovala relatívne malá pozornosť rozsiahlej Únii pre rovnosť. Poslanec Európskeho parlamentu za SGP Bert-Jan Ruissen je jedným z mála, ktorí aktívne protestovali proti tejto stratégii. Podľa neho je táto politika v rozpore so suverénnou národnou legislatívou. „Komisia bude zasahovať do záležitostí, ktoré nie sú jej zodpovednosťou. Rodinné právo a trestné právo patria do jurisdikcie členských štátov,“ argumentuje. Predvída tiež veľké problémy v starostlivosti poskytovanej ľuďom s rodovou dysfóriou. „Čoskoro bude k dispozícii iba jedna forma podpory: pomoc, ktorá potvrdzuje ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu.“ Zo svojho kresťanského prostredia varuje, že „pastoračné rozhovory by sa v budúcnosti mohli ľahko klasifikovať ako trestný čin. To je dokonca v rozpore so slobodou náboženského vyznania.“
Holandská nadácia Memoma, ktorá sa zasadzuje za práva žien a dievčat, predvída závažné problémy a uvádza, že politika EÚ je „diametrálne odlišná od vývoja v starostlivosti o rodovo zmätenú mládež v mnohých európskych krajinách a USA“. Argumentuje, že Únia rovnosti zabezpečí, aby „deti v núdzi v celej Európe zostali uväznené medzi lekárskou realitou a politickou hrdosťou eurokratov“.
Na medzinárodnej úrovni sa v médiách objavila väčšia kritika. Britská právnička v oblasti ľudských práv Maya Forstaterová, zakladateľka aktivistickej skupiny Sex Matters zameranej na diskrimináciu na základe pohlavia, pre denník The Telegraph uviedla, že sa považuje za šťastnú, že Spojené kráľovstvo už nie je súčasťou EÚ. „Táto celoeurópska stratégia je desivá a zlovestná a vyzýva na legálnu rodovú sebaidentifikáciu detí všetkých vekových kategórií a zákaz rozhovorov so zraniteľnými deťmi zo strany odborníkov s iným pohľadom na túto problematiku. Aktivistom za rodovú rovnosť sa zjavne podarilo natrvalo zakoreniť svoju ideológiu v európskych inštitúciách, čo môže mať pre dotknutých ľudí celoživotné, ničivé následky.“ Belgický konzervatívny mediálny portál Pal.be informuje o pozoruhodnom rozpore v politike EÚ. „Tá istá Európska únia, ktorá zavádza overovanie veku na sociálnych sieťach a zakazuje predaj alkoholu maloletým, chce, aby si deti mohli administratívne zmeniť pohlavie bez vekových obmedzení.“
Päť štátov je nútených akceptovať dúhové rodiny
„Stratégia rovnosti 2026 – 2030“ – posilňuje Stratégiu rodovej rovnosti 2020 – 2025. Od začiatku tohto desaťročia Brusel vynakladá miliardy na projekty zamerané na „boj proti diskriminácii LGBTQ osôb“ a v nasledujúcich rokoch na tento účel vyčlení ďalších 3,6 miliardy eur. Tieto prostriedky sa použijú na ochranu „gramotnej komunity“ pred diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o hľadanie práce. Komisia tiež oznamuje intenzívne diskusie s neochotnými krajinami EÚ „Hoci hmotné rodinné právo patrí do právomoci členských štátov, EÚ môže prijať opatrenia s cezhraničnými dôsledkami.“
Naša sociálna, politická a hospodárska sila pramení z našej jednoty v rozmanitosti: Rovnosť a nediskriminácia sú základné hodnoty a práva v EÚ, zakotvené v jej zmluvách a v Charte základných práv. Európska komisia, Parlament a Rada spolu s členskými štátmi nesú zodpovednosť za ochranu základných práv a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a rovnosti pre všetkých.
V posledných desaťročiach legislatívny vývoj, judikatúra a politické iniciatívy zlepšili životy mnohých ľudí a pomohli nám vybudovať rovnocennejšie a prívetivejšie spoločnosti, a to aj pre lesby, gejov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer (LGBTIQ+) ľudí. V roku 2015 Komisia predložila „Zoznam opatrení na podporu rovnosti LGBTI osôb“, prvý politický rámec zameraný konkrétne na boj proti diskriminácii LGBTI osôb.
Sociálna akceptácia LGBTIQ+ ľudí sa v posledných rokoch v celej EÚ neustále zvyšuje. Zistenia tretieho prieskumu LGBTIQ Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) ukazujú, že LGBTIQ ľudia sú otvorenejší, pokiaľ ide o svoju sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo pohlavné charakteristiky vo svojom sociálnom prostredí (52 %, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako v roku 2019), pričom tento trend je výraznejší u transrodových, nebinárnych, rodovo rôznorodých a intersexuálnych respondentov.
Zároveň podľa prieskumu FRA došlo k výraznému nárastu obťažovania z nenávisti zameraného na osoby LGBTIQ, pričom viac ako polovica uviedla, že s tým zažila (55 %, čo je o 18 percentuálnych bodov viac ako v roku 2019). Respondenti vo väčšine krajín EÚ tiež hlásili častejšie fyzické a sexuálne útoky, najmä tie, ktoré postihujú transrodové, nebinárne, rodovo rôznorodé a intersexuálne osoby. Európska únia musí byť v popredí úsilia o lepšiu ochranu práv osôb LGBTIQ+. V novembri 2020 Komisia prijala Stratégiu pre rovnosť LGBTIQ na roky 2020 – 2025, ktorá bola vôbec prvou stratégiou Komisie pre rovnosť LGBTIQ a splnila záväzok Európskej komisie vybudovať Úniu rovnosti.
V záujme dieťaťa Viac tu
V októbri 2025 Komisia prijala svoju nástupnícku stratégiu, stratégiu pre rovnosť LGBTIQ+ na roky 2026 – 2030. Jej cieľom je nadviazať na ambície a úspechy stratégie na roky 2020 – 2025 a je súčasťou úsilia EÚ o vybudovanie Únie, v ktorej sa rozmanitosť oslavuje ako súčasť nášho kolektívneho bohatstva, kde všetci ľudia môžu byť sami sebou bez rizika diskriminácie, vylúčenia alebo násilia.
Stratégia po roku 2025 predstavuje novú fázu v našom úsilí o podporu rovnosti LGBTIQ+ osôb. Jej cieľom je chrániť LGBTIQ+ osoby pred škodlivými praktikami a trestnými činmi motivovanými nenávisťou, posilniť postavenie komunít a orgánov LGBTIQ+ presadzujúcich rovnosť a zapojiť občiansku spoločnosť, ako aj členské štáty a ďalších aktérov. Pritom stanovuje súbor opatrení na zintenzívnenie činnosti, integráciu rovnosti LGBTIQ osôb do všetkých oblastí politiky a pomoc pri pozdvihnutí hlasu menšín LGBTIQ+, napríklad riešením praktík konverzie a financovaním organizácií občianskej spoločnosti.
Stratégia rovnosti LGBTIQ+ na roky 2026 – 2030
Stratégia rovnosti LGBTIQ+ na roky 2020 – 2025
Podskupina pre rovnosť LGBTIQ bola zriadená s cieľom posilniť implementáciu stratégie rovnosti LGBTIQ v rámci skupiny na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť. Podskupina sa skladá z vládnych expertov nominovaných vládami členských štátov s cieľom podporovať a monitorovať pokrok v ochrane práv LGBTIQ osôb v členských štátoch. K jej práci prispieva Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) a podskupina pravidelne spolupracuje s občianskou spoločnosťou a medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rada Európy.
Podskupina začala svoju prácu v máji 2021. Pripravila Usmernenia pre stratégie a akčné plány na posilnenie rovnosti LGBTIQ a súvisiaci kontrolný zoznam monitorovania na podporu konkrétnych opatrení na posilnenie ochrany práv LGBTIQ osôb v členských štátoch EÚ. Tieto usmernenia identifikujú, čo by mali politiky, stratégie a akčné plány LGBTIQ zahŕňať, aby boli užitočné a účinné. Usmernenia podporujú a povzbudzujú členské štáty v súlade so stratégiou pre rovnosť LGBTIQ, ako to podskupina odporúča, prioritizuje a schvaľuje.
Usmernenia pre stratégie a akčné plány na posilnenie rovnosti LGBTIQ osôb Angličtina Stiahnuť
Skutočne inkluzívna spoločnosť si cení každého jednotlivca a pomáha mu naplno využiť jeho potenciál. Preto Európska komisia prikladá veľkú dôležitosť podpore rovnosti pre všetkých. Došlo už k významnému pokroku vďaka kľúčovým stratégiám, ako napríklad: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a roky 2021 – 2030 v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
V jeseni 2025 prijala EÚ novú stratégiu pre rovnosť LGBTIQ+ osôb (2026 – 2030), ktorá nadväzuje na úspechy prvej stratégie. Nová stratégia bojuje proti nenávisti a diskriminácii a podporuje slobodu, rovnosť a rozmanitosť v rámci EÚ i na celom svete.
Spravodlivejšiu a rovnocennejšiu spoločnosť pomáhajú budovať aj ďalšie kľúčové iniciatívy, ako napríklad akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov a roky 2020 – 2030.
Mnohí ľudia sa však stále stretávajú s nerovnosťou a narážajú na prekážky, ktoré bránia ich začleneniu do spoločnosti. EÚ sa usiluje o to, aby každý – bez ohľadu na to, kým je – mohol využívať svoje práva, rozvíjať sa a uspieť. EÚ plánuje:
EÚ vynakladá zvýšené úsilie o to, aby svojim všetkým občanom zabezpečil väčšiu integráciu a rovnosť.
https://commission.europa.eu/topics/equality-and-inclusion_sk
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky