Newsletter Subscribe
Enter your email address below and subscribe to our newsletter

Informujem o skutočné zatajovanie politikov z diania v Bruseli, či v NR SR, alebo z rokovania vlády SR. Upozorňoval som aj ohľadom umelej inteligencie.
Nezabudni, že to ID už máte schválené v rôznych zákonoch (Viac tu ale aj tu).
V týchto článkoch som informoval, že ako umelá inteligencia nahradí rôzne povolania !
A dnes Brusel ešte prezradí, že:
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová so zlovestnou výzvou na zvýšenú globálnu spoluprácu a centralizáciu teraz 10.9.2023 na summite G20 nazvanom „Jedna budúcnosť“ vyzvala na vytvorenie medzinárodného regulačného orgánu pre umelú inteligenciu a systémy digitálnej identifikácie podobné očkovacím pasom proti koronavírusu . . Ďalšie informácie zo stretnutia G20 tu a tu všetko v mene umelej inteligencie a digitalizácie.

Von der Leyen odvážne vyhlásila, že naša kolektívna budúcnosť je digitálna, a preto je pre globálne subjekty implicitnou nevyhnutnosťou stanoviť hranice a presadzovať predpisy.
Von der Leyen vo svojej pozícii predsedníčky Európskej komisie sa vo svojom prejave dotkla AI a digitálneho prostredia. Uznala potenciálne nebezpečenstvá a obrovské príležitosti spojené s pokrokom v technológii AI a zdôraznila dôležitosť smerovania takejto výbušnej technológie.
„Dnes sa chcem zamerať na AI a digitálnu infraštruktúru. Ako už bolo popísané, AI má riziká, ale ponúka aj obrovské príležitosti. Kľúčovou otázkou je, ako využiť rýchlo sa meniacu technológiu.
„V EÚ sme v roku 2020 predstavili vôbec prvý zákon o umelej inteligencii. Chceme uľahčiť inovácie a zároveň budovať dôveru. Potrebujeme však viac. To, čo svet robí teraz, bude formovať našu budúcnosť. Som presvedčený, že Európa – a jej partneri – by mali vytvoriť nový globálny rámec pre riziká AI,“ povedala von der Leyenová.
Von der Leyen ocenila krok Európskej únie v roku 2020 zaviesť prvý právny rámec pre umelú inteligenciu, čo je krok podniknutý so zámerom podporiť inovácie spolu s dôverou. Trvala však na tom, že to nestačí. Navrhla prijatie nadnárodného mechanizmu zvládania rizík AI.
Šéf EÚ tiež zdôraznil, že celosvetovo uznávané normy musia byť vytvorené pod dohľadom Organizácie Spojených národov, podobne ako ich Medzivládny panel pre zmenu klímy. Tvrdila, že ľudstvo bude mať prospech, ak by medzinárodná autorita mohla objasniť riziká a výhody súvisiace s AI, podobne ako IPCC pre klimatické problémy.
Zároveň von der Leyen presadzovala koncepciu digitálnej verejnej infraštruktúry podobnú systému pasov pre koronavírusy – systém vyvinutý EÚ ako odpoveď na ságu Covid. Svetová zdravotnícka organizácia ho prijala s otvorenou náručou ako globálny štandard boja proti zdravotným hrozbám.
„Mnohí z vás poznajú digitálny certifikát COVID-19. EÚ ho vyvinula pre seba. Model bol taký funkčný a taký dôveryhodný, že ho bezplatne prijalo 51 krajín na 4 kontinentoch. Dnes ho WHO používa ako globálny štandard na uľahčenie mobility v čase ohrozenia zdravia,“ pokračovala von der Leyenová.
Von der Leyen znepokojivo ocenila kroky EÚ smerom k celoblokovej aplikácii digitálnej identity schopnej uchovávať osobné údaje občanov vrátane kreditných kariet, vodičských preukazov a pasov.
Tento vývoj zvoní na poplach pre jednotlivcov a národy, ktoré si cenia slobodu prejavu a súkromie.
Túto stratégiu umelej inteligencie prijala vláda Smer-Sd SNS Most-Híd a europoslancami – Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 PDF TU klikni v mene Agendy 2030 a Agendy 21 !!! Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 – 2022 v PDF TU klikni .
V EP sa hlasovalo ohľadom vytvorenia výboru a zákonov, no samozrejme, že sa o tom krásne mlčí. Toľko rokov na to upozorňujem a nikto nič !!
https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/2266(INI)
A9-0088/2022 SPRÁVA o umelej inteligencii v digitálnom veku
so zreteľom na články 4, 16, 26, 114, 169, 173, 179, 180, 181 a 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a všeobecnú poznámku č. 25 Výboru OSN pre práva dieťaťa z 2. marca 2021 vo vzťahu k digitálnemu prostrediu,
– so zreteľom na odporúčanie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o etike umelej inteligencie, ktoré prijala Generálna konferencia UNESCO na svojom 41. zasadnutí 24. novembra 2021,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva[1] a usmernenia Komisie o lepšej právnej regulácii,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o výzvach a vyhliadkach mnohostranných režimov kontroly zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov – GDPR)[4],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240[5],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013[6],
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2021, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie (COM(2021)0206),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2020 o európskej správe údajov (akt o správe údajov) (COM(2020)0767),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii[7],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092[8],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb[9],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2021/1173 z 13. júla 2021 o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1488[10],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2018 s názvom Umelá inteligencia pre Európu (COM(2018)0237),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2018 o koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie (COM(2018)0795),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),
– so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. januára 2021 s názvom O starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (COM(2021)0050);
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102) a oznámenie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350).
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030, COM(2021)0574,
– so zreteľom na štúdiu Komisie z 28. júla 2020 s názvom Európsky prieskum používania technológií založených na umelej inteligencii v podnikoch,
– so zreteľom na štúdiu Komisie z 26. novembra 2020 s názvom Energetické technológie cloud computingu a politiky pre ekologický trh cloud computingu,
– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 19. februára 2020 o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),
– so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2021 o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde,
– so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 8. apríla 2019 s názvom Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu,
– so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 8. apríla 2019 s názvom Vymedzenie pojmu umelej inteligencie: hlavné schopnosti a vedecké disciplíny,
– so zreteľom na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu z 26. júna 2019 s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu,
– so zreteľom na štúdiu UNESCO z marca 2019 s názvom Červenala by som sa, ak by som mohla: odstránenie rodových rozdielov v digitálnych zručnostiach prostredníctvom vzdelávania,
– so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 14. decembra 2020 s názvom Pripraviť budúcnosť správne – umelá inteligencia a základné práva,
– so zreteľom na odporúčanie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 22. mája 2019 týkajúce sa umelej inteligencie,
– so zreteľom na platformu OSN pre dialóg o umelej inteligencii: Globálny samit „AI for Good“,
– so zreteľom na zásady G20 v oblasti umelej inteligencie prijaté 9. júna 2019,
– so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie z 28. júna 2021 o umelej inteligencii v zdravotníctve a šesť hlavných zásad jej navrhovania a používania,
– so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 a názvom Umelá inteligencia – vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť[11],
– so zreteľom na správu expertnej skupiny pre zodpovednosť a nové technológie – formácie pre nové technológie z 21. novembra 2019 – s názvom Zodpovednosť za umelú inteligenciu a ďalšie nové digitálne technológie,
– so zreteľom na publikáciu ad hoc výboru Rady Európy pre umelú inteligenciu (CAHAI) z decembra 2020 s názvom Na ceste k regulácii systémov umelej inteligencie – globálne perspektívy rozvoja právneho rámca pre systémy umelej inteligencie založeného na normách Rady Európy v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu,
– so zreteľom na pracovný dokument Európskeho univerzitného inštitútu z októbra 2020 s názvom Modely zákonov a právnej regulácie v oblasti umelej inteligencie,
– so zreteľom na spoločnú správu spoločnosti Trend Micro Research, Medziregionálneho výskumného inštitútu OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť a Europolu o škodlivom využívaní a zneužívaní umelej inteligencie,
– so zreteľom na politické usmernenia Komisie na roky 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia: Môj plán pre Európu,
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 16. júla 2020 vo veci C-311/18 (Schrems II),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero)[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch[15],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky[16],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb[17],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k systému občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu[18],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie[19],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k rámcu etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií[20],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o umelej inteligencii: otázky výkladu a uplatňovania medzinárodného práva, pokiaľ ide o EÚ, v oblastiach civilného a vojenského využitia a štátnej moci mimo rozsahu trestnej justície[21],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy: odstránenie prekážok fungovania jednotného digitálneho trhu a zlepšenie využívania umelej inteligencie pre európskych spotrebiteľov[22],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o európskej dátovej stratégii[23],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o umelej inteligencii vo vzdelávaní, v kultúre a audiovizuálnom sektore[24],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2021 o umelej inteligencii v trestnom práve a jej využívaní policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach[25],
– so zreteľom na štúdiu svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie (DG IPOL) z júna 2021 s názvom Diplomacia v oblasti umelej inteligencie – Správa umelej inteligencie ako nový nástroj vonkajšej politiky Európskej únie,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z mája 2021 s názvom Výzvy a hranice prístupu k umelej inteligencii založeného na otvorených zdrojoch,
– so zreteľom na správu DG IPOL z mája 2021 s názvom Trh a tok kapitálu v oblasti umelej inteligencie – Umelá inteligencia a finančný sektor na rázcestí,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júna 2021 s názvom Zlepšenie pracovných podmienok s využitím umelej inteligencie,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z mája 2021 s názvom Úloha umelej inteligencie v rámci Európskej zelenej dohody,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Umelá inteligencia v inteligentných mestách a mestskej mobilite,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Umelá inteligencia a verejné služby,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júla 2021 s názvom Dátová výzva pre Európsku úniu,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z júna 2020 s názvom Príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z októbra 2021 s názvom Digitálna dekáda a autonómia Európy,
– so zreteľom na štúdiu DG IPOL z januára 2022 s názvom Identifikácia a posúdenie existujúcich a navrhovaných právnych predpisov EÚ v digitálnej oblasti,
– so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) zo septembra 2020 s názvom Systém občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu – posúdenie európskej pridanej hodnoty,
– so zreteľom na štúdiu oddelenia vedeckej predikcie EPRS z decembra 2020 s názvom Dotknuté osoby, digitálne sledovanie, umelá inteligencia a budúcnosť práce,
– so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2020 s názvom Európsky rámec etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z marca 2020 s názvom Etika v oblasti umelej inteligencie: otázky a iniciatívy,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2020 s názvom Umelá inteligencia: ako funguje, prečo je dôležitá a čo s ňou môžeme urobiť?,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z júla 2020 s názvom Umelá inteligencia a presadzovanie práva – vplyv na základné práva,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2020 s názvom Vplyv všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) na umelú inteligenciu,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z apríla 2020 s názvom Biela kniha o umelej inteligencii,
– so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2021 s názvom Regulácia rozpoznávania tvárí v EÚ,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z februára 2021 s názvom Budúcnosť práce: trendy, výzvy a možné iniciatívy,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2021 s názvom Robotickí poradcovia, Ako zapadajú do existujúceho regulačného rámca EÚ, najmä pokiaľ ide o ochranu investorov?,
– so zreteľom na štúdiu EPRS zo septembra 2021 s názvom Ambície Číny v oblasti umelej inteligencie,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z júna 2021 s názvom Čo ak by sme pre umelú inteligenciu vybrali nové metafory?,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z januára 2018 s názvom Porozumieť umelej inteligencii,
– so zreteľom na štúdiu EPRS z novembra 2021 s názvom Riešenie deepfake v európskej politike,
– so zreteľom na pracovný dokument Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) z februára 2021 s názvom Umelá inteligencia a zdravie,
– so zreteľom na pracovný dokument AIDA z marca 2021 s názvom Umelá inteligencia a zelená dohoda,
– so zreteľom na pracovný dokument AIDA z marca 2021 s názvom Aspekty umelej inteligencie v oblasti vonkajšej politiky,
– so zreteľom na pracovný dokument AIDA z mája 2021 s názvom Umelá inteligencia a konkurencieschopnosť,
– so zreteľom na pracovný dokument AIDA z júna 2021 s názvom Umelá inteligencia a budúcnosť demokracie,
– so zreteľom na pracovný dokument AIDA z júna 2021 s názvom Umelá inteligencia a pracovný trh,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (A9-0088/2022),
https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0088_SK.html
Hlasovanie 3.5.2022 https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=142082&country=sk
B9-0189/2020 2020/2684 (RSO) Rozhodnutie o zriadení osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku a vymedzení jeho zodpovednosti, početnej sily a funkčného obdobia TU a TU . Hlasovanie 17.6 a 18.6.2020: Radačovsky a Jurzyca sa zdržali hlasovania a všetci ostatní aj s Uhríkom ZA !! Radačovsky a Jurzyca v niektorých bodoch podporili tieto zvrátenosti !! Uhrík dal jasne na javo, že komu patrí !! Patrí Bruselu a WEF !!!
| Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. júna 2020 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (2020/2684(RSO)) |
| Európsky parlament,– so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,– so zreteľom na článok 207 rokovacieho poriadku,A. keďže Európska únia má jasné právomoci v oblasti digitálnej agendy a umelej inteligencie podľa článkov 4, 13, 16, 26, 173, 179, 180, 181, 182, 186 a 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;B. keďže výstupom týmto zriadeného osobitného výboru by mal byť holistický prístup, ktorý poskytne spoločnú, dlhodobú pozíciu s dôrazom na kľúčové hodnoty a ciele EÚ týkajúce sa umelej inteligencie v digitálnom veku;C. keďže je dôležité zabezpečiť, aby prechod na digitálne technológie bol zameraný na človeka a bol v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;D. keďže používanie umelej inteligencie predstavuje veľké výzvy v oblasti základných práv, ako sú okrem iného ochrana osobných údajov a právo na súkromie, ako aj dôležitý technologický vývoj a zavádzanie inovačných riešení;E. keďže prechod na digitálne technológie bude mať vplyv na každý aspekt hospodárstva a spoločnosti;F. keďže digitalizácia zmení náš priemysel a trhy a preto by sa mali upraviť platné právne predpisy;G. keďže je dôležité, aby EÚ vystupovala jednotne, aby sa zabránilo rozdrobenosti jednotného trhu vyplývajúcej z rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch;1. rozhodol zriadiť osobitný výbor pre umelú inteligenciu v digitálnom veku s touto prísne vymedzenou pôsobnosťou: a)analyzovať budúci vplyv umelej inteligencie v digitálnom veku na hospodárstvo EÚ, najmä na zručnosti, zamestnanosť, finančné technológie, vzdelávanie, zdravie, dopravu, cestovný ruch, poľnohospodárstvo, životné prostredie, obranu, priemysel, energetiku a elektronickú verejnú správu; b)hlbšie skúmať problematiku zavádzania umelej inteligencie a jej prínos k obchodnej hodnote a hospodárskemu rastu; c)analyzovať prístup tretích krajín a ich príspevok k doplneniu opatrení na úrovni EÚ; d)predložiť príslušným stálym výborom Európskeho parlamentu hodnotenie, ktoré vymedzí spoločné ciele EÚ v strednodobom a dlhodobom horizonte, a uviesť hlavné kroky potrebné na ich dosiahnutie, pričom by sa malo vychádzať z týchto oznámení Komisie uverejnených 19. februára 2020: –Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067), –Európska dátová stratégia (COM(2020)0066), –Biela kniha o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065), –Správa o vplyve umelej inteligencie, internetu vecí a robotiky na bezpečnosť a zodpovednosť (COM(2020)0064),vrátane plánu „Európa pripravená na digitálny vek“, ktorý Únii poskytuje strategický plán vymedzujúci spoločné ciele v strednodobom a dlhodobom horizonte a hlavné kroky potrebné na ich dosiahnutie;2. zdôrazňuje, že všetky odporúčania osobitného výboru sa predložia príslušným stálym výborom Európskeho parlamentu, ktoré na ne v prípade potreby reagujú;3. rozhodol, že právomoci, personál a dostupné zdroje stálych výborov Európskeho parlamentu s zodpovedných za záležitosti týkajúce sa prijímania, monitorovania a vykonávania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa oblasti pôsobnosti osobitného výboru nebudú dotknuté ani duplikované, a preto zostávajú nezmenené;4. rozhodol, že vždy, keď bude práca osobitného výboru zahŕňať vypočutie dôkazov dôverného charakteru, výpovedí týkajúcich sa osobných údajov alebo výmenu názorov alebo vypočutí s orgánmi a subjektmi o dôverných informáciách vrátane vedeckých štúdií alebo ich častí, ktorým bol udelený status dôvernosti podľa článku 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(1), zasadnutia sa budú konať za zatvorenými dverami; ďalej rozhodol, že svedkovia a znalci majú právo vystúpiť alebo predložiť výpovede za zatvorenými dverami;5. rozhodol, že zoznam osôb pozvaných na verejné schôdze, zoznam osôb, ktoré sa na nich zúčastňujú, a zápisnice z týchto schôdzí sa zverejnia;6. rozhodol, že dôverné dokumenty, ktoré osobitný výbor dostal, sa posúdia v súlade s postupom stanoveným v článku 221 rokovacieho poriadku; ďalej rozhodol, že takéto informácie sa použijú výlučne na účely vypracovania záverečnej správy osobitného výboru;7. rozhodol, že osobitný výbor bude zložený z 33 členov;8. rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru je 12 mesiacov a že toto funkčné obdobie začne plynúť odo dňa ustanovujúcej schôdze;9. rozhodol, že osobitný výbor môže predložiť Európskeho parlamentu správu v polovici trvania a že predloží záverečnú správu obsahujúcu faktické zistenia a odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú prijať bez toho, aby boli dotknuté právomoci stálych výborov v súlade s prílohou VI k rokovaciemu poriadku. Všetci svojim hlasovaním podporili aj WEF a BlackRock !! Hlasovanie v EP: Za celok – https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=115408&country=sk https://mepwatch.eu/9/? Kompletné hlasovanie: q=Decision%20on%20setting%20up%20a%20special%20committee%20on%20artificial%20intelligence%20in%20a%20digital%20age,%20and%20defining%20its%20responsibilities,%20numerical%20strength%20and%20term%20of%20office https://oeil.europarl.europa.eu/oeil/en/procedure-file?reference=2020/2684(RSO) |
Pozmeňujúce návrhy odporúčam si ich otvoriť(totalita a …), až 1384 bodov: TU TU TU TU TU
Spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a predsedovia výborov tu celkom dole pod „Transparency “ Europoslanci – Kto vám dal právo aby ste zvolili týchto z WEF, BlackRock !!
BlackRock (BLK)
Deutsche Bundesbank
Hessian Center for AI
Mozilla Corporation
GCSP
Europol
eu-LISA
FRA
Interpol
Central Office for Information Technology in the Security Sector in Germany
Dutch National Police
ALLAI
EESC
ONE.AI
European AI Fund
Ostatní poslanci
Fundacja Panoptykon (Panoptykon)
Future of Life Institute (FLI)
SAP
World Economic Forum
DG-CONNECT
TU Berlin
Thousand Eyes On Me
Všetci politici si mali dať motto: Všetci za jedného proti vám ľuďom !!
Subscribe to get the latest posts sent to your email.
Nemôžete kopírovať obsah tejto stránky